Pitie vody obohatenej o vodík

Ahoj @miro

Túto otázku som za posledné 3 mesiace dostal tri krát (ak dobre počítam), no ty si prvý, ktorému môžem odpovedať dôkladnejšie.

Pre takýchto veciach je veľmi dôležité rozumieť kontextu a hlavne poznať VLASTNOSTI VODÍKA, nie len chemické, ale aj fyzikálne. Podobné veci môžu byť prospešné pre ľudí so zdravotnými problémami, aj starších, no záleží na TYPE VODÍKA, pretože prótium a deutérium majú rozdielny SPIN.

Táto konkrétna fľaša poskytuje proces elektrolýzy, čo je fajn, no nepáči sa mi tá svietiacia farba na vodu, ani USB zabudované v nej, plus záleží akú vodu, s akým obsahom deutéria do nej dáš. Toto je bohužiaľ však problém takmer všetkého, čo sa predáva, pretože marketing zavádza a keďže ľudia veci nerozumejú, ide často iba o vzťah PREDAJCA verzuss ZÁKAZNÍK (čiže ide o zisk na prvom mieste).

https://www.cnbc.com/2019/09/14/trusii-hydrogen-water-left-customers-complaining-of-a-scam-bad-debt.html

Čiže tvojim prvoradým cieľom by malo byť, aby tvoje mitochondrie tvorili KVALITNÚ VODU a potom, hlavne keď je človek starší a chorľavejší, aby zdroj pitnej vody bol kvalitný (nízky na deutérium) a bez dielektrických blokátorov (ako fluór).

Škoda, že si nečítal aj prvú knižku, no bude to aj v druhej spomínané a to, že istá časť nášho tela už TVORÍ VODÍK za teba. Vieš aká? Tvoje ČREVÁ, respektíve prokaryoty v ňom ťa zásobujú vodíkom. Za jediný deň pre hostiteľa vyrobia až niečo cez LITER vodíka (H2).

Mikrobióm pri tom využíva SVETLO, DHA a rozdielny SPIN VODÍKA.

1 mol vodíka môže vyrobiť 286 kJ energie reakciou s kyslíkom. Energetická hustota vodíka je E = 286 kJ, čo je oveľa viac ako hustota mnohých iných palív, ako napr. metán. Avšak v moderných technológiach (napr. NASA) sa kvôli vysokej hustote energie používať ako palivo kvapalný vodík, čím sa zníži HMOTNOSŤ.

 Naše telo tiež využíva rado VODU, toto je kľúčom 😊

https://socratic.org/questions/when-2-moles-of-h-2-g-and-1-mole-of-o-2-g-react-to-give-liquid-water-572-kj-of-h

Keď je vodík ionizovaný (to znamená, že je v ňom separovaný elektrický náboj, teda sa oddelí protón od elektrónu), stane sa z neho najľahší katión z celej chemickej tabuľky prvkov. Toto vysvetľuje jeho neobvykle vysokú rýchlosť difúzie v porovnaní s rýchlosťou ostatných katiónov, a tiež, prečo ho využívajú všetky enzými na planéte Zem.

Keď vodík (myslím prótium) stratí svoj elektrón, stane sa z neho plazma, ktorá funguje podobne ako tekutý kov. Predstaviť si ho môžeš presne ako KOVOVÚ RETIAZKU, ktorú niektorí z nás nosia na krku. Takto sa správa vodík, ktorý príde o elektrón.

Takýto vodík nadobúda veľmi unikátne kvantové vlastnosti, ktoré sa nazývajú kvantové tunelovanie (teda, že sa protón dokáže presúvať z miesta na miesto obrovskou rýchlosťou a to dokonca akoby „teleportom“). Nazýva sa to Grotthussov mechanizmus. Niečo podobné sa deje v našom mozgu, čo je dôvod, prečo je mozog obkolesený mozgomiešnym mokom, ktorý je tvorený z 99% filtrovanou vodou, ktorá pochádza z krvi, ktorá obsahuje (alebo by mala obsahovať) iba prótium. Dole sa pozri na obrázok a všimni si tie "skoky". 

O tomto mechanizme som tiež písal pri článku o VODE, ale aj o JÓDE a MOZGU.

https://en.wikipedia.org/wiki/Grotthuss_mechanism

@jaroslavlachky čiže vodík vo vode môže človeku dodať energiu ak dobre chápem? 🙂

@karol Áno, ale potrebuješ sa v prvom rade sústrediť na tú vodu a vodík, ktorý je v tebe a v tvojich mitochondriách.

Len sa zamysli, aké dva produkty potrebuje rastlinka. CO2 a vodu a vydýchne O2 a potravu. My potrebujeme potravu a O2 (kyslík), no naše mitochondrie vytvoria CO2 (oxid uhličitý) a VODU.

VODÍK tvorí dve tretiny vody a je  TRANSFORMÁTOR a zároveň aj "nosič" energie. Preto ho príroda využíva a rastlinky ním začínajú, vezmú ho z vody a živočíchy ho potrebujú nájsť (v potrave) a vodu spojiť nazad. Tento dávnejší, krátky príspevok ti pomôže a potom čítaj ďalej.

View this post on Instagram

Ešte malé doplnenie @karol, ktoré bude najmä tebe @miro a pochopíš ešte lepšie, keď pozrieš obrázok 2.4.3 (tá guľôčka v ceste).

Predstav si vodík ako našu planétu Zem, na ktorej teraz stojíš, vďaka ktorej žijeme. Každý vie, že Zem je dôležitá, dáva nám veľa vecí pre život a musíme si ju chrániť však? Teraz to otočím na vodík.

Vodík funguje podobne ako Zem. Naša Zem obsahuje aj PLUS a aj MÍNUS. V útrobách, teda v strede, má viac PROTÓNOV (je tam žeravá, roztopená magma) a na povrchu má zasa viac ELEKTRÓNOV (preto pri "bosom" kontakte so Zemou čerpame do tela energiu).

Tieto opačné polarity, alebo aj časti, niečo drží pri sebe v Zemi, ale aj vo vodíku a tiež ich niečo iné môže oddeliť, čo znamená že medzi nimi bude potom príťažlivá sila, ktorá môže vykonať PRÁCU. Oddeliť ich môže napríklad slnečné svetlo, ktoré dopadne na povrch Zeme a SEPARUJE viac mínus (viac elektrónov) na povrchu, a rovnako to dokáže aj vo vodíku, ak mu dodá dostatočnú energiu na ionizáciu (teda odpojenie valenčného elektrónu od jadra atómu/ od protónu ). Podobne však môže fungovať ak HYDROFILNÝ MATERIÁL, napríklad PROTEÍN.

Ak sa teda SEPARUJE elektron od protónu, každý je "ťahaný" iným smerom. Napríklad elektróny putujú cez elektrický okruh membrány mitochondrie, zatiaľ do PROTÓNY putujú do komplexu (ku katóde), kde sa spoja nazad s elektrónmi a preskočia na atóm kyslíka a vytvoria VODU.

Takto pekne dokázal obyčajný VODÍK poslúžiť ako ZDROJ, ktorý dá sa povedať "vyrobil" istú energiu pre bunku.

Preto naše mitochondrie tvoria VODU a voda je z dvoch tretín vodík. Je to elegantný mechanizmus, ako zabezpečiť NAJŠETRNEJŠÍ ZDROJ ENERGIE pre bunku a zároveň NAJEFEKTÍVNEJŠÍ.

Mimochodom, všetko sa to točí okolo VODY a VODÍKA. Dokonca aj v jadre hviezdy "horí" VODÍK. A hádaj čo tá hviezda tvorí.... VODU 💧

https://www.popsci.com/technology/article/2011-06/herschel-spots-young-star-spewing-water-jets-interstellar-space/  

@jaroslav-lachky Rozumiem.

Mám otázku, ktorú dlhšie rozmýšľam kde dať, ale myslím, že sa hodí aj sem. Ide o uzemnenie. Pokiaľ nemám možnosť chodiť bosý. Nebolo by riešením, keďže napríklad ja mám sedavé zamestnanie, si urobiť vodivú podložku, túto pripojiť na zemniaci kolík v zástrčke. Potom si položiť bosé nohy pod stôl na túto podložku?

@Miro viem čo máš na mysli, nazýva sa to grounding pad, je ich veľa (sám som doma dávnejšie jednu kúpil na skúšku), no nie som moc fanúšik takéhoto územnenia. Môže to narobiť viac škody ako osohu.

Pretože v momente keď niečo pripojíš do zásuvky, stáva sa z teba vodič a všetko umelé EMP ide na teba tiež (aj keď to necítiš pocitovo a dokonca môže mať človek fajn placebo benefit).

Ak máš veľmi dobrého elektrikára, ktorý ti všetko skontroluje a urobí ti správne istenie aj okruh a zbaví ťa tzv. "dirty electricity" (teda špinavej elektriky), môže to mať ako taký efekt.

Ideálne však ak bývaš na dome, môžeš takéto niečo využiť spôsobom, že to priamo uzemníš, teda nie cez zásuvku ale priamo do zeme 

@Miro ešte skús potom pozrieť sem. To je starší webinár kde som tieto grounding podložky spomínal 

WEBINÁR ZDARMA GROUNDING A CIRKADIÁLNY RYTMUS QaA

@jaroslav-lachky Áno, stále sa potvrdzuje, že skratky neexistujú. Jednoducho si treba nájsť čas a chodiť bosý. 🙂

@jaroslav-lachky Hmm... to by mohlo dať odpoveď, kde sa na Zemi vzala voda. Jednoducho ju Zem "pozbierala", keď sa "kotúľala" po obežnej dráhe.

@miro to máš pravdu. Niekedy sa dá nájsť malá skratka, no koniec koncov, aj tak iba smrť prírodu 🙂

@miro to áno. Dodnes veda nemá úplné objasnenie toho, odkiaľ sa na Zemi ocitla všetka voda, no myslím, že odpoveď môžeme vydedukovať z pozorovania fyziky a života, ktorý na Zemi vznikal.

Nie je náhoda, že sa baktérie formovali tam, ako sa formovali, ani že boli mitochondrie evolúciou inovované. 

Keď život potreboval ísť na súš, aby bol komplexnejší, príroda inovovaná mitochondrie, ktoré priniesli oceán na súš, pretože ho tvoria v sebe.

Takmer 80% z celkového množstva vody na zemi nevieme odkiaľ prišlo, no odpoveďou môžu byť PROKARYOTY

https://earthsky.org/space/origin-earths-water-asu-solar-nebula#text=Much%20of%20Eart h's%20water%20is,embryo%2C%20forming%20the%20first%20atmosphere.

@miro

Výskum, ktorý bol nedávno zverejnený v časopise Journal of Science, priniesol dôkazy pre teóriu, že voda existuje už od vzniku Zeme. Veria, že bola uväznená v plášti planéty podobne ako avacado chráni svoju vodu v tele. 

 Znie to trochu podobne ako to, ako sa na oblohe tvoria mraky. Je však táto „teória“ o vode, ktorú dnes na Zemi máme, zodpovedná za všetku? Nie nie je. 

 Údaje sú pre mitochondriu celkom zaujímavé. Čo tu teda dáva? Merania starších sopečných hornín naznačuje, že iba 20% zemskej vody môže mať taký praveký pôvod. 

Odkiaľ teda pochádza zvyšných 80%? Treba premýšľať 😉

https://www.nature.com/news/earth-has-water-older-than-the-sun-1.16011

https://www.newscientist.com/article/dn28485-origin-of-earths-water-traced-back-to-the-birth-of-our-planet/

@jaroslav-lachky čiže niaka voda sa vytvorila na základe života ktorý vznikol. To veru dáva zmysel 🙂

@karol JEDNODUCHÉ BAKTÉRIE pri syntéze ATP tvoria VODU, kedy cez sériu redoxových reakcií spoja PROTÓNY s ELEKTRÓNMI.

Fotosyntéza dnes udržuje život na Zemi vďaka tomu, že uvoľňuje kyslík do atmosféry a poskytuje potravu. Vývin tejto fotosyntézy, ktorá produkuje kyslík, nám v minulosti umožnil vývoj zložitých foriem života, ako sú zvieratá a suchozemské rastliny, aj vďaka kambrickej explózii a DHA. Fotosyntéza však začína VODOU, teda ju "zkonzumuje" a až následne vytvorí potravu, ktorú zkonzumuje živočích a vytvorí VODU.

Avšak prvý typ fotosyntézy, ktorý sa vyvinul dávnejšie (niekedy medzi 3 až 3,5 miliardami rokmi), ešte neprodukoval kyslík. Aj preto ho bolo v atmosfére málo. Nový výskum ukazuje, že staršie baktérie, ktoré dnes už pravdepodobne neexistujú, boli vlastne prvé, ktoré vyvinuli jednoduchšiu formu fotosyntézy, a že tieto baktérie boli predkami väčšiny dnešných baktérií (možno aj tých, ktoré máme v črevách).

Primitívnejšia forma fotosyntézy je známa ako anoxygénna fotosyntéza, ktorá ako palivo používa namiesto vody molekuly ako vodík, sírovodík alebo železo. (O tomto budú trochu čítať aj zlatí členovia v tretej kapitole pri DHA.)

https://phys.org/news/2016-03-photosynthesis-ancient-thought.html?fbclid=IwAR2GHjo8LKUlzynrXwUTSlWjsgdE_3absUUv3p46L8gvkvZKPeLbxYw-Bzs

@karol Žeby ďalší dôvod, prečo si naše črevo udržuje veľmi anaeróbne prostredie a priveľa kyslíka mu ublíži? Baktérie, ktoré máme v črevách tiež nemajú moc radi kyslík, no vodík alebo sírovodíka áno. Myslím, že posledný článok ti dal malý náhľad.

Baktérie tiež vedia využívať pri ETC iné chemické prvky ako finálny akceptor elektrónov, namiesto kyslíku. Napríklad SULFÁT... Zaujímavé 🤔

https://jaroslavlachky.sk/je-konzumacia-masa-skodliva-sirovodik-sulfat-a-mikrobiom/

@jaroslav-lachky Hej článok som čítal a super. Teším sa aj na ďalšie k tejto téme 🙂   

@karol To ma teší. Určite budú časom ďalšie. Neviem, kedy si čítal článok, ale cez víkend som tam prihodil aj video, tak ak si nevidel, môžeš pozrieť ešte, niečo možno doplní vzhľadom na to, čo som napísal sem na fórum 🙂

Keď si totižto predstavíš, že tie baktérie tam, sú podobné, ako kedysi tie, čo boli v oceáne. Tiež sa možno časom dozvieš, aký vplyv má SULFÁT nie len na krv, ale aj na našu schopnosť "čeliť" slnečnému svetlu. Je toho viac ako sa zdá, čo náš mikrobióm dokáže a čo o ňom ľudia netušia, keďže hľadajú pod nesprávnym "kameňom"...

Dokáže nás „obyčajná“ voda, ktorá nemá žiadne kalórie, zásobovať energiou? Áno dokáže.

Voda rada absorbuje infračervené svetlo, ktoré vytvorí exkluzívnu zónu. Čo je však najdôležitejšie, exkluzívna zóna separuje negatívny elektrický náboj od pozitívneho, čím vytvorí rozdiel pH a teda aj elektro-motorickú silu, ktorá dokáže konať prácu. Práve toto som sa snažil laicky priblížiť naposledy, keď som každému ukázal, ako pomocou „obyčajných“ neposedných detičiek v upratanej izbe môžeme konať veľa práce.

Tá „obyčajná“ voda, ktorá nemá žiadne kalórie, nás dokáže zásobovať energiou. A hoci sa tejto vete snaží stále veľa ľudí, vrátane odborníkov oponovať, je to tak. Molekula vody totižto pozostáva z dvoch atómov vodíka a atómu kyslíka, ktoré sa môžu rozdeliť (separovať) a vytvoriť tak „príťažlivú silu“, ktorá ich chce dostať k sebe nazad a zároveň ich „príťažlivosť“ využiť na vykonanie práce popri tom, ako sa k sebe „vrátia“.

Keď Chloroplast tvorí potravu, začína s vodou. Pri dopade SLNEČNÉHO SVETLA sa VODA (H₂O) rozdelí na 2 ATÓMY VODÍKA (H+), jeden atóm KYSLÍKA (O) a dva ELEKTRÓNY. Tieto dva elektróny si spolu so svetlom rastlinka presunie do svojho PLODU, ktorý poznáš pod „odborným“ názvom POTRAVA.

Na to, aby rastlinka vytvorila jednu molekulu GLUKÓZY, potrebuje zo Zeme vziať 12 molekúl VODY, z ktorých vďaka SLNKU odoberie 24 ELEKTRÓNOV.

Rovnica fotosyntézy vyzerá takto:

(6 H₂O + 6 CO₂ → C₆H₁₂O₆ + 6 O₂), hoci po správnosti by mala vyzerať takto:

12 H₂O + 6 CO₂ → C₆H₁₂O₆ + 6 O₂+ 6 H₂O. Vytvorená GLUKÓZA je to uprostred (C₆H₁₂O₆). Kľudne si to  skontroluj.

No a naopak, keď naše mitochondrie potravu rozkladajú, odoberú z nej vodík, ktorý sa rozdelí hádaj na čo. Elektrón a protón. Dve subatomárne častice s opačným elektrickým nábojom, ktoré sú k sebe „ťahané“ príťažlivou silou a mitochondria túto vlastnosť využíva. Mitochondria potom z vodíka z potravy a kyslíka, ktorý dýchame vytvorí nazad VODU, čím uzavrie cyklus.

Keď sa z vody uvoľní vodík (H+), tento pôsobí ako anóda (podobne ako planéta Zem). Potom sa vodík štiepi na protón a elektrón za pomoci katalyzátora, ktorým je slnečné svetlo alebo hydrofilný materiál/proteín. Oboje katalyzátory má naše telo k dispozícií, len tak mimochodom. Protóny sa pohybujú prirodzene od anódy ku katóde zatiaľ čo elektróny prechádzajú vonkajším okruhom (elektrónovým transportným cyklom), pričom sa stretávajú s protónmi aj kyslíkom v katóde, ktorý sa odborne nazýva Cytochróm C oxidáza, alias štvrtý komplex na membráne mitochondrie. 

No a z cyklu vyššie však vznikne nie len voda, ale aj elektrická energia. 

Pamätaj, že to čo nás zvyčajne najviac brzdí je vlastná ignorácia. Ignorácia toho, čo zatiaľ nevieme.

Nový článok je na webe, v ktorom je spomenutá nie len Vodíková fľaša, generátor vodíka, vodíková voda, či molekulárny vodík...V dnešnom článku čaká každého veľa informácií aj AHA momentov + v závere BONUS ohľadom využitia vodíkovej vody. 

https://jaroslavlachky.sk/kb-4-mitochondrie-molekularny-vodik-a-rozpolenie-vody/

Audio verzia TU:

https://open.spotify.com/episode/6OC7oyjcvu22RWvQZxT7iI?si=BCrvfVbMQAir5aAvR0Nnsw