Prečo človek s vyšš...
 
Zdieľať:
Upozornenia
Vyčistiť všetko

Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Prečítajte si pravidlá používania fóra.


⇒ PRIHLÁSENIE | REGISTRÁCIA

Prečo človek s vyšším obsahom deutéria v tkanivách potrebuje jesť viac soli?

Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Administrator

Včera som natrafil na veľmi pekné a krátke video a chcem sa s ním podeliť. Verím, že momentálne tomu, čo napíšem, porozumejú najmä pozorní členovia, no časom tomuto odkazu snáď pochopia aj ďalší.       

 

Otázka teda znie, môže človek s vysokým obsahom deutéria v tkanivách vyžadovať viac soli? A naopak človek s nižším obsahom deutéria v krvi taktiež vyžadovať viac soli? Prečo chceme mať deutérium v krvi na úrovni, aká je jeho hladina v morskej vode? Je tam nejaký súvis? Pozri si toto video ˅˅     

 

OdpovedaťCitácia
Zakladateľ témy Publikované : 07/04/2021 6:27 pm
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Administrator

Ak si si dané video pozrel, napíšem ti krátky sumár toho, čo si máš z neho vziať a hneď na to niečo doplním.

 

Vo videu pán rozpráva o tom, ako sa na Zemi strieda Izotop kyslíka, tzv. ťažký kyslík (skratka O18). O tom, čo je to izotop som písal v článku MITOCHONDRIE #10 Deutérium a ťažká voda. Izotop nejakého prvku je ten istý prvok len s tým rozdielom, že má vo svojom jadre viac neutrónov. To znamená, že je to rovnaký prvok, no je ťažší, na základe čoho má trochu odlišné fyzikálne vlastnosti. Napríklad deutérium a prótium sú oba vodík, no majú rozdiel v jednom neutróne.

 

Jednoduchý vodík má iba jeden protón, kdežto deutérium má aj jeden neutrón a vďaka tomu je dvakrát ťažší. Čo sa kyslíka O18 týka, oproti bežnému kyslíku O16 má o 2 neutróny viac.

 

 

 

 

Vo videu si videl, že podobne ako sa mení na zemi pohyb deutéria, vďaka hydrologickému cyklu, mení sa aj obsah kyslíku O18. Ľadovce, rovnako ako voda v blízkosti pólov, majú nízky obsah ťažkého kyslíku O18 a naopak v blízkosti rovníka, kde je vyššia teplota je viac deutéria aj ťažkého kyslíka. Prečo? Pretože pri odparovaní sa odparí logicky viac ľahšieho vodíka aj ľahšieho kyslíka. Taktiež sa vďaka silnému UV svetlu viac ťažkého vodíka odštiepi v atmosfére a zpadne vo forme zrážok na zem.

 

 

 

Dnes však vieme, že obsah deutéria lineárne ovplyvňuje aj obsah O18. To znamená, že tam, kde je viac ťažkého kyslíka, bude aj viac ťažkého vodíka a naopak. Tam, kde je viac deutéria, stúpa aj obsah ťažkého kyslíka. (Zdroj TU)

 

Teraz pozri na toto zaujímavé zistenie, ktoré hovorí o tom, že morské riasy sú v oceánoch veľmi dôležité a dokonca dokážu znížiť ACIDITU, teda kyslosť oceánov a tým zmierňovať negatíva, aké prináša stúpajúce CO2, ale aj prekyslenie oceánov. Morské riasy teda dokážu udržiavať mierne vyššie pH (kyslé pH je nižšie ako 7).

 

Prečo je však táto správa dôležitá? A ako to súvisí s tvojim telom a tvojou potrebou jesť soľ?

 

 

https://phys.org/news/2018-01-marine-vegetation-mitigate-ocean-acidification.html

 

OdpovedaťCitácia
Zakladateľ témy Publikované : 07/04/2021 6:31 pm
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Administrator

Morská vegetácia zmierňuje prekyslenie oceánov veľmi zaujímavým spôsobom. Ako? Morské riasy obsahujú vysoký obsah PUFA a konkrétne aj omega 3. Toto je dôvod, prečo sa dnes stretnete s mnohými radami o tom, ako dôležitá je konzumácia zeleniny a rias, pretože majú vysoký obsah omega 3. Čo však málo ľudí vie, že PUFA v morskej riase je odlišné od PUFA v RYBE a morskom živočíchovi. Chceš vedieť v čom?

 

 

Morský živočích a ryba obsahuje menej deutéria ako morská riasa. Je to zámer. Aj preto je omega 3 z rastlinky odlišná ako omega 3 z ryby. Teraz však späť k veci. 

 

 

Deutérium vo vode nepriamo ovplyvňuje slanosť vody, pretože deutérium zvyšuje obsah ťažkého kyslíka (O18), ktorý následne ovplyvňuje slanosť.[1] Už z dávnejších blogov, ale aj tohto príspevku si máš pamätať, že chladná voda je viac hustá a rovnako aj soľ zvýši hustotu vody. Hustejšia voda klesá viac dole, zatiaľ čo menej hustá voda sa drží na povrchu. Hustá voda obsahuje aj viac elektrónov a kyslíka, zatiaľ čo menej hustá voda obsahuje kyslíka aj elektrónov menej. Preto je v blízkosti pólov tak pestrý život, zatiaľ čo pri rovníku je morský život minimálny.

 

 

 

 

Pri rovníku a tam, kde sa voda viac vyhreje, sa časť vody ľahko odparí, soľ tam zostane a voda, v ktorej ostala, bude slanšia. Preto je morská voda viac slaná, zatiaľ čo ľadovce sú menej slané a ich topenie zároveň znižuje slanosť vody. Roztopením ľadovcov sa do vody dostáva viac O16, čím sa zníži slanosť vody ešte viac.

 

 

Z podobného dôvodu máme v tele sodík a jeho koncentrácia sa mení vzhľadom na časť tela. Napríklad v cytoplazme bunky (v jej vnútri) je ho menej zatiaľ čo vonku (mimo bunky) je ho viac. Vo vnútri je štruktúra vody pevnejšia ako vonku a dnu by bol sodík na škodu. Avšak keď sa elektrický potenciál vody naruší a voda stratí štruktúru, ako je to napríklad v strese, sodík sa presunie skrz sodno-draselnú pumpu dnu, depolarizuje miesto a navráti elektrický potenciál späť.

 

Zaujímavé je tiež, že obsah sodíka ale aj deutéria a ťažkého kyslíka v našom tele pekne koreluje s oceánom. V našej krvnej plazme ktorá pripomína morskú hladinu, je vysoký obsah deutéria (cca 155 ppm, čo znamená, že na každých cca 6300 atómov prótia pripadne 1 atóm deutéria) [2,3,4], tiež je v krvi vysoký obsah ťažkého kyslíka (cca 2 005 ppm, čo znamená, že na každých 499 atómov ľahkého kyslíka pripadne 1 atóm ťažkého kyslíka)[5] a tiež je v krvi vyššia slanosť (viac sodíka). Naopak v tkanivách je ich menej a vo vnútri mitochondrie, v jej matrixe, je sodíka aj deutéria najmenej. Mitochondria ich poctivo filtruje. 

 

Prikladám obrázok obsahu soli v tkanive, svale a krvi (ZDROJ TU).

 

 

 

Dodatočné použité zdroje:

  1. BELEM, ANDRE L. et al. Salinity and stable oxygen isotope relationship in the Southwestern Atlantic: constraints to paleoclimate reconstructions.
  2. Hagemann R,Nief G,Roth E (1970) Absolute isotopic scale for deuterium analysis of natural waters. Absolute D/H ratio for SMOW1. Tellus 22: 712–715.
  3. de Wit JC,van der Straaten CM,Mook WG (1980) Determination of the Absolute Hydrogen Isotopic Ratio of V-SMOW and SLAP. Geostandards Newsletter 4: 33–36
  4. Tse RS,Wong SC,Yuen CP (1980) Determination of deuterium/hydrogen ratios in natural waters by Fourier transform nuclear magnetic resonance spectrometry. Analytical Chemistry 52: 2445–2445
  5. Baertschi P (1976) Absolute18O content of standard mean ocean water. Earth and Planetary Science Letters 31: 341–34
OdpovedaťCitácia
Zakladateľ témy Publikované : 07/04/2021 6:32 pm
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Administrator

Práve v tomto morská vegetácia oceánom veľmi pomáha, pretože udržuje menej kyslé pH oceánu, čím mu pomáha udržiavať život a viac kyslíka. Keď morská vegetácia udržuje mierne vyššie pH, znamená to, že v ňom udržuje vodu s vyššou hustotou. Avšak deutérium sa zhromažďuje blízko pri hladine a taktiež hlbšie pod hladinou, tam kde ku nemu majú prístup aj morské riasy a vegetácia.

 

Z podobného dôvodu máme tiež nejaký obsah deutéria v dôležitých membránach tkanív, kde im pomáha udržiavať stabilitu a ochranu voči oxidácií (deutérium je veľmi ťažké a stabilné). Avšak najviac deutéria je spolu s ťažkým kyslíkom je neustále filtrované a prenášané do krvi, kde hrajú významnú úlohu. (ZDROJ TU).

 

O tom, čo deutérium v našej krvi robí teraz písať nejdem, zlatí členovia už vedia.

 

Ak si však toto číta niekto, kto videl webinár #06, tento obrázok sa mu bude páčiť. Obrázky sú z arteriálnej biopsie, pričom vľavo je človek s nízkym obsahom sodíka v krvi, zatiaľ čo vpravo je človek s normálnym obsahom sodíka v krvi. Všimni si tu pekne fialovú farbu...

 

 

 

 

Otázka však teraz znie, ako toto všetko súvisí s potrebou jesť soľ a zlými mitochondriami?

 

 

Dnes vieme, že naše bunky v strese vyžadujú viac vápnika a tiež „pýtajú“ viac sodíka, ktorý je potrebný na udržiavanie elektrickej stability. Sodík totižto zvyšuje vodivosť vody (hmmm, kto vie prečo máme ako jediný primát na planéte potné žľazy, ktoré nám navlhčujú a zároveň „osolia“ povrchy tela??? 🤔).

 

Rovnako vieme, že aj náš mozog pri akútnom strese, napr. pri migréne, vyžaduje viac sodíka, ktorý sa dnu dostane vďaka nasiaknutiu z krvi pomocou mozgomiešneho moku. (ZDROJ TU)

 

Mozgomiešny mok je na 99% prefiltrovaná krvná plazma, ktorá má vysokú hustotu a tiež do nej chloroidný plexus pridáva jód, aby mala voda ešte lepšiu vodivosť. (Toto je mimochodom dôvod, prečo má homosapiens v hlave takýto premakaný kvantový počítač.).

 

 

Prečo teda ľudia v dnešnom svete vyžadujú jesť viac sodíka? Z dôvodov, ktoré som napísal vyššie, aj keď nepredpokladám, že im niekto zatiaľ skutočne pochopí.

 

 

V ľudskej reči to znamená toľko, že moderní ľudia, ktorým sa zväčšujú mitochondrie a zvyšuje heteroplazmia, hromadia viac deutéria na miestach, kde by nemali. A to v tkanivách a matrixe mitochondrie a menej sa im ho hromadí v krvi, ako by sa malo. U diabetikov, u ľudí s poruchou obličiek, ale najmä u ľudí s rakovinou je v krvi cca o 7 ppm menej deutéria ako u zdravých ľudí. (ZDROJ TU)

 

 

Odcitujem z danej štúdie, ktorej link je v zátvorke:

The deuterium content of healthy human blood plasma is about 149-150 ppm. Some variations of deuterium content with age and sex were observed in blood plasma. We report for the first time the variation of deuterium content of blood plasma of the patients with cancer disease. The deuterium content of blood plasma of cancerous human is diminished by about 5-7 ppm compared with the healthy one. The tumors cell have a higher speed of growth than the normal cell and this results in consuming a greater quantity of  deuterium.“

 

Preklad: „Obsah deutéria v zdravej ľudskej krvnej plazme je asi 149 - 155 ppm. V krvnej plazme sa pozorovali určité odchýlky obsahu deutéria s vekom a pohlavím. Prvýkrát uvádzame zmeny v obsahu deutéria v krvnej plazme pacientov s rakovinovým ochorením. Obsah deutéria v krvnej plazme rakovinového človeka je znížený asi o 5 - 7 ppm v porovnaní so zdravým človekom. Bunka nádoru má vyššiu rýchlosť rastu ako normálna bunka, čo vedie k konzumácii väčšieho množstva deutéria.“ -koniec prekladu citácie.

 

 

Tomuto sa hovorí nelineárny efekt, kedy malý stimul vyvolá masívny efekt. Ľudia, ktorí prichádzajú o energiu strácajú deutérium z krvi a hromadia ho radikálne viac v tele a v tkanivách, kde sa im taktiež zvyšuje aj množstvo sodíka, ktoré by tam normálne nebolo. Preto sa zvyšuje aj objem ich buniek.

 

 

Každý určite niekedy zažil stav, kedy zjedol niečo slané a dostal smäd, pretože jeho telo doslova pýtalo vodu, aby zriedilo svoju slanosť a rozpustilo soľ v danej vode. Bunky sa potom „nasiakli“ slanou vodou, ktorú na nejakú dobu zadržali, pretože všetko vo vesmíre, čo o energiu prichádza to musí nejako kompenzovať. Kompenzuje to tak, že sa zväčší čím dokáže dlhšie vzdorovať stratám energie.

 

 

Dnešným veľkým moderným problémom však ostáva to, že centrá smädu v mozgu už nepracujú ako majú, práve vďaka neprimeranému úniku vápnika aj sodíka v bunkách, skrz neprimerané vylučovanie voľných radikálov. A čím viac sú ľudia obkolesení modernými technológiami, tým viac sa stávajú dehydratovaní a tým viac stúpa ich potreba aj po soli, aj po vode, no paradoxne ich smäd už nie je prirodzene dobre ovládaní.

 

 

 

Moja rada na záver? ˅˅˅

 

Čím viac si obkolesený technológiami, tým viac kvalitnej vody potrebuješ, ale aj soli. To znamená, že kvalitná minerálna voda (najlepšie vždy chladená na teplotu cca 4 stupne), vývar a prirodzene slané potraviny ako bryndza, orechy, slanina,... sú prioritou. 👍

OdpovedaťCitácia
Zakladateľ témy Publikované : 07/04/2021 6:36 pm
Karol sa páčilo
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Administrator
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Administrator

Táto správa je ešte zaujímavejšia ⬇️ 

https://www.nytimes.com/2017/05/08/health/salt-health-effects.html?mtrref=www.google.com&gwh=B7192B03F8EC51FC2E8965BF20DCD4F2&gwt=pay

OdpovedaťCitácia
Zakladateľ témy Publikované : 07/04/2021 8:45 pm
Juraj
(@juraj)
Nový člen ČLENSTVO ZDARMA
Publikoval: @jaroslav-lachky

Táto správa je ešte zaujímavejšia ⬇️ 

https://www.nytimes.com/2017/05/08/health/salt-health-effects.html?mtrref=www.google.com&gwh=B7192B03F8EC51FC2E8965BF20DCD4F2&gwt=pay

Cital som tu spravu a pride mi zaujimave ze tam pisu, ze mali pri vyssom prijme sodika mensi smad. Ale asi je to normalne ked telo zadrzalo viac vody vsak?   

OdpovedaťCitácia
Publikované : 08/04/2021 11:48 am
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Administrator

@juraj ako píšeš. Keď dočítaš dokonca je tam písané, že sami nevedia čím to je ze boli menej smädný, jo zaujímavé je, že pri skúmaní ich moču sa ukázalo, že hoci pili menej, v tele nemali menej tekutín. Ich voda bola cca podobná.     

Odpoveď prečo sú ich mitochondrie, ktorým sodík pomoool a tak tvorili visc metabolickej vody samé 👍   

OdpovedaťCitácia
Zakladateľ témy Publikované : 08/04/2021 3:26 pm
Juraj sa páčilo
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Administrator

Zdravá mitochondria spaľuje mastnú kyselinu vďaka svojmu presnému tvaru, vnútromembranovému prepojeniu s ďalšími mitochondriám a vďaka vibrácií. Ak sa tvar mitochondrie zmení, jej vnútromembránové spojenie sa naruší a vibrácia vymizne. Vtedy sa mení napätie kyslika dnu a mitochondria začne oxidovať glukózu.

 

Spaľovanie tuku teda nemá absolútne nič spoločné s tým, čo zjeme. Všetko je to iba o motore, teda o mitochondrii. Teraz späť k sodíku. 

 

Keď je mitochondria v strese a bunka prichádza o energiu, privedie dnu viac sodíka, pretože jej pomôže spraviť dve veci: vylúčiť deutérium a tiež udržať vyššiu hustotu vody = viac kyslíka dnu = viac elektrónov. Takto pomôže sodík udržať vibráciu membrán mitochondrií v bunke.

Môže teda vyšší príjem sodika pomôcť spaľovať tuk a tým pomôcť aj tvorbe vody? Odpoveď asi zaskočí výživových poradcov, ale áno, môže. 

 

Pozri sa na tento obrázok, ktorý si videl v článku mitochondrie #8 heteroplazmia. Je v ňom všetko podstatné o SPAĽOVANÍ TUKU. V článku bolo aj video od Dougha Wallaceho s vyznačenými minútami, kde uvidíš ako mitochondrie spaľujú tuk a prečo je ich TVAR kľúčom ku civilizačným chorobám. 

 

Toto je odpoveď prečo im sodík pomohol a ich voda v tele získala výhodu 👍

 

 

OdpovedaťCitácia
Zakladateľ témy Publikované : 08/04/2021 3:40 pm
Juraj sa páčilo
Zdieľať: