Zdieľať:
Upozornenia
Vyčistiť všetko

Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Prečítajte si pravidlá používania fóra.


⇒ PRIHLÁSENIE | REGISTRÁCIA

Pamäť a učenie

Mário Tišťan
(@mario-tistan)
ZLATÝ ČLEN ZLATÝ ČLEN

Ahoj Jarko, chcel by sa ta spytat na info ohladom zlepsenia pamati a koncentracie,  akym sposobom by som tuto oblast vedet zlepsit dlhodobo a aj narazovo napriklad pri memorovani sa. Vedel by si nieco odporučiť ?       

OdpovedaťCitácia
Zakladateľ témy Publikované : 06/07/2021 9:45 am
mato sa páčilo
Značky témy
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Administrator

@mario-tistan je tu viacej spôsobov Mário

Asi by ma ako prvé zaujímalo či sa naozaj jedna iba o niečo, že chceš občas kvôli práci podať lepší výkon, aj za cenu "niečoho" alebo sa bavíme o tom, že mávaš dlhodobé problémy so sústredením, memorovanim atď.? 🤔

A tiež by ma zaujímal taky celkový "level" energie aký máš počas dňa, keďže predpokladám že tvoja práca vyžaduje využívanie veľa technologie, volania, atď., ktoré sú už dnes odber preukázané, že roztvaraju krvnú mozgovú bariéru a teda aj zvyšujú glykolyzu v mozgu. 

 

Inak je tu viac vecí potom, od dlhodobých a najlepších za mna ako chlad s ketogennou stravou, no treba sa k tomu postupne dostať, cez 860 až 960 nm NIR svetlo, až po rôzne krátkodobé ako vhodné načasovanie čiernej kávy, resverstrol, či nikotínu (v súvislosti s jeho vplyvom na dopamin a acetylcholin) a rôzne iné... 

 

OdpovedaťCitácia
Publikované : 06/07/2021 11:42 am
Mário Tišťan
(@mario-tistan)
ZLATÝ ČLEN ZLATÝ ČLEN

@jaroslav-lachky zaujimaja ma narazove ucenie ked mam toho viac a aj dlhodobe zlepsenie pamate pri mojej praci, ako si pisal s pc robim denne a telefonaty taktiez

Poslednych 5 tyzdnov ako fungujem na 1-2 jedlach denne s takmer 0-vym mnozstvom sacharidov (pokial neratam zeleninu a trochu bobuloveho ovocia) tak mavam pocas celeho dna energiu a takmer ziadne vykyvy

Chlad vyuzivam 1-2x denne (studena sprcha 3-5minut)

Co znamens NIR svetlo a akym sposobom dodat nikotin bez cigariet ? mas namysli zuvacky alebo zuvaci tabak ? 

 

 

OdpovedaťCitácia
Zakladateľ témy Publikované : 06/07/2021 4:11 pm
Jaroslav Lachký
(@jaroslavlachky)
Admin

@mario-tistan

S tým stravovaním aj progresom a celkovo, si ma potešil. V tomto určite pokračuj. Musíš mať na pamäti, že takáto práca ti konštantne znižuje množstvo mV na membráne mitochondrie a ketogénna strava s dostatkom DHA, veľa času bez jedla a chlad je to, čo ti niekoľko rokov dokáže pomerne fajn zmierňovať negatíva. 

 

U teba hlavne musím zdôrazniť to hlavné, aby si postupne začal „hackovať“ aspoň niektoré veci, ako notebook, kancelária, apod., aj podľa toho, čo sme si vo webinároch ukazovali (zatiaľ aspoň webinár #10 a #11), lebo je to naozaj dôležité a v priebehu rokov to bude na dôležitosti narastať.

 

Jeden z kľúčových ľudí v tejto oblasti bol Allan Frey, biofyzik, ktorý ešte v roku 1975 publikoval niekoľko prác a ukázal, že mikrovlnné a rádiovlnné frekvencie vedia roztvárať krvno mozgovú bariéru (blood brain barier = BBB) a teda vpustiť do mozgu aj to, čo by tam nemalo byť a tiež zvýšiť jeho spotrebu glukózy = menšia tvorba ATP, vyššia koncentrácia deutéria a menej vody = dehydratácia.

 

Allan Frey zistil, že tento druh žiarenia by mohol prelomiť hematoencefalickú bariéru a poškodiť obehový systém. Po dlhodobom vystavení žiareniu u niektorých zvieratiek mohli baktérie a toxíny vstúpiť do prostredia mozgu a ovplyvniť fungovanie nervových buniek. Frey opísal svoju prácu pomerne jednoduchou metódou.

Do obehového systému potkanov vpustil infúziou fluorescenčné farbivo. Mozog je normálne chránený pred prijímaním niektorých látok z dôvodu hematoencefalickej bariéry, takže zostával cca ružovo-šedý, zatiaľ čo rôzne orgány fluoreskovali (svietili). Potom boli zvieratá vystavené mikrovlnnému žiareniu a po niekoľkých minútach sa farbivo dostalo aj cez mozgovú bariéru a už svietielkoval aj mozog.

 

 

Práve preto je tento bod dôležitý a budem ho stále a stále zdôrazňovať. Tiež z tohto dôvodu môže byť pre väčšinu ľudí do budúcna za mňa vhodné využívanie jednak interiérových červených a infračervených žiaroviek a aj panelov (fotobiomodulácia = PBMT). Frekvencie cca od 860 až po 1000 nm (teda NIR=near infrared light = blízka infračervená) penetrujú najhlbšie cez lebku a zároveň je to svetlo, ktoré zachytáva štvrtý komplex v mitochondrii CCO, kde vzniká voda

 

Tiež je to svetlo, ktoré zachytáva ATP-syntáza a teda toto svetlo samo o sebe dokáže zefektívniť pohon ATP-syntázy a aj tvorbu ATP, čiže opäť zmierňovať negatíva. Samozrejme toto nie je nič, čo by malo okamžitý benefit, ani to určite nepocítiš ako niečo „nakopávajúce“, no z dlhodobého hľadiska veľké plus v dnešnej dobe.

OdpovedaťCitácia
Publikované : 06/07/2021 7:58 pm
Miro sa páčilo
Jaroslav Lachký
(@jaroslavlachky)
Admin

K tým ďalším veciam, áno napríklad aj nikotín a samozrejme žuvací. Cigareta NIKDY!

Budem to spomínať v najbližšom webinári o mitochondriách a protokole na zlepšenie, asi začiatkom ďalšieho mesiaca, no píšem ti to aj sem a schválne teraz, pretože momentálne je jediné vhodné obdobie (silné slnko a uzemnenie), kedy ho využiť a získať aj veľa benefitov a toto, čo si sa pýtal ty, môže byť iba jedným z nich.

 

Nikotín patrí medzi pyridinnne alkaloidy do skupiny Solanaceae a nachádza sa najmä v rastline s názvom Nicotiana tobaccum. Nikotín vykazuje mnohé farmakologické vlastnosti v centrálnom nervovom systéme (CNS) aj v periférnom nervovom systéme (PNS) a to tým, že stimuluje receptory nikotín acetylcholínu (nAChRs). 

 

Nikotín spolu s jeho derivátmi je schopnýtakto  vylepšiť dopaminogénne neuróny a ich prežitie aj synaptickú plasticitu mozgu.

 

Acetylcholín je niečo ako náš turbo boost a dopamín tiež. To znamená, že nikotín ti v správnom použití, za pomoci UV svetla a uzemnenia môže zlepšiť myslenie a kognitívne funkcie, vrátane pamäte ako si sa pýtal.

 

Pointou však je, že nikotín môže v správnom kontexte aj dávke pomôcť, napr. zbaviť sa disfunkčných mitochondrií, no naopak pri nevhodnom kontexte môže zabíjať zdravé neuróny. Podobne v cigarete

 

Tiež mysli na to, že musíš byť opatrný, pretože je to návykové. Pri tomto nejdem extra rozpisovať, myslím, že netreba, bolo to v nedávnom článku o dopamíne.

 

https://jaroslavlachky.sk/neurotransmitery-5-pomc-dopamin-opiaty-a-zavislost/

OdpovedaťCitácia
Publikované : 06/07/2021 7:58 pm
Miro a mato sa páčilo
Jaroslav Lachký
(@jaroslavlachky)
Admin

Inak samozrejme káva, obyčajná čierna, samozrejme taktiež za predpokladu, že ju nepožívaš pravidelne vo veľkom množstve, prípadne kvalitná horká čokoláda, pretože musí mať resveratrol a kofeín s threoboninom. Sú tu samozrejme aj iné veci, ako napr. Ginko, Lion’s Mane (huba), a iné, no toto je taká myslím asi v pohode vec, ak chceš vyskúšať.

 

Ja napríklad za seba poviem, samozrejme obdobia, kedy jedávam tiež 1 za deň povedzme, mám kvalitný spánok, atď., vtedy nepotrebujem extra nič, len trochu vody a povedzme čokoláda horká, ako prvé jedlo nalačno je už riadny „nakopávač“.

Tiež občas robievam, najmä cez víkend, že si dám čistú čiernu kávu, a potom idem do ľadovej vane (má to synergický efekt na flow elektrónov v mitochondrii) a potom mám mega nárast energie.

OdpovedaťCitácia
Publikované : 06/07/2021 7:59 pm
mato
 mato
(@mato)
Nový člen ČLENSTVO ZDARMA

A ak niekomu káva nezaberá, že po nej necíti nič?          

OdpovedaťCitácia
Publikované : 09/07/2021 1:37 pm
Jaroslav Lachký
(@jaroslavlachky)
Admin

@mato dôvodov môže byť viac, záleží ako myslíš to "nezaberá"    

OdpovedaťCitácia
Publikované : 09/07/2021 8:59 pm
mato
 mato
(@mato)
Nový člen ČLENSTVO ZDARMA

@jaroslavlachky myslel som tak ze ked si niekto da aj 5 kav a nic 😀 ale urcite je to hlavne aj o rozumnom piti kavy, to chapem          

OdpovedaťCitácia
Publikované : 10/07/2021 8:04 am
Jaroslav Lachký
(@jaroslavlachky)
Admin

@mato áno. Záleží na tom, ako často a ako dlho niekto kávu pije, ako je citlivý na kofeín (génotyp CYP1A2), atď.

Zvyčajne sa jedná o prestimulovanie. 

OdpovedaťCitácia
Publikované : 10/07/2021 12:22 pm
mato sa páčilo
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Administrator

 Všetci máme gén CYP1A2, ktorý určuje ako budeme metabolizovať kofeín, čo sa odohráva v pečeni.

Tento gén sa u populácie vyskytuje v dvoch variantoch.   

 

Bolo zistené, že ľudia, ktorí majú gén CYP1A2 vo variante 1F metabolizujú kofeín pomaly (cíti efekt ešte dlho po jej vypití), tak im káva zvyšuje riziko infarktu pred päťdesiatym rokom až o 112%.

 

Ale ľudia, ktorí majú variantu 1A, metabolizujú kofeín rýchlo (veľké nakopnutie, ale iba na krátku chvíľu), tak im pitie kávy znižuje riziko riziko infarktu pred päťdesiatym rokom až o 61%.

 

Samozrejme toto je len jeden faktor a v dnešnej dobe je efekt kávy rozdielny, vzhľadom na využívanie technológie a dehydratáciu/hydratáciu človeka ktorý ju pije 👍

OdpovedaťCitácia
Publikované : 11/07/2021 8:48 am
Zdieľať: