Rastlinná a živočíš...
 
Zdieľať:
Upozornenia
Vyčistiť všetko

Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Prečítajte si pravidlá používania fóra.


⇒ PRIHLÁSENIE | REGISTRÁCIA

Rastlinná a živočíšna omega 3

Anna
 Anna
(@anna)
Nový člen ČLENSTVO ZDARMA

Ahojte všetci, som tu nová, tak snáď pridávam otázku dobre. 🙂 

 

Len ma zaujíma, ako to je s omega 3 v semiačkach, ľanové, chia, a tak rôzne. Hovorí sa, že omega 3 v nich naše telo vie zmeniť na DHA formu, no samozrejme neviem presne ako a koľko a či je to vôbec nejaké normálne množstvo, tak sa radšej pýtam. Že či povedzme keď zjem nejakých 20 gramov semiačok, kde je omega 3, spraví z toho naše telo nejaké DHA? Keďze tato omega 3 je ako si viackrát písal dôležitá. 

        

Vďaka za odpoveď,          

 

Anna

 

OdpovedaťCitácia
Zakladateľ témy Publikované : 23/02/2022 8:03 am
Značky témy
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Administrator

@anna

Ahoj Anna, vítam ťa tu, plus dobrá otázka, vidieť, že sa zaujímaš.
 
Omega 3 mastné kyseliny sú pre život nesmierne dôležité a sú tri:
 
  • EPA – kyselina eikosapentaenová,
  • DHA – Kyselina dokozahexaénová,
  • ALA – kyselina alfa-linolenová.
 
 
Omega 3 sú kľúčové, čo je dôvod prečo sa nazývajú aj esenciálne mastné kyseliny – keďže naše telo si ich samo nedokáže vytvoriť. Dajú sa získať z rôznych potravín, kde je rzbe množstvo omega 3 (ALA, EPA, DHA), no realitou je, že potrebuje prijímať EPA a hlavne DHA.
 
ALA je tiež esenciálna, no nemá v našej a biológii až takú kľúčovú funkciu ako DHA. Naše telo si dokonca vie z ALA vyrobiť najeku EPA aj DHA, vďaka epigenetickej úprave jedného génu FADS2, ktorý kódu je enzým A6-desaturáza. To je kľúčový enzým pre syntézu DHA, avšak táto naša premena ALA na DHA je veľmi obmedzená, a čo je hlavné a veľa ľudí to nevie, obzvlášť tých, ktorí rastlinnú formu propagujú je, že je to cirkadiánne riadené.
To znamená, že množstvo a aj ti, či vôbec z ALA spravíme nejakú EPA alebo DHA, ovláda nás cirkadiánny rytmus, cyklus vitamínu A v mozgu a niečo, čo sa nazýva Bazanov efekt a jeho krátka slučka.
 
 
 
O tomto bude čoskoro, o nejaký mesiac, článok na blogu - hormóny #13, a tam sa dozvieš ďalšie detaily
OdpovedaťCitácia
Publikované : 23/02/2022 9:22 am
Ivana sa páčilo
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Administrator
Ked si napríklad tiež vezmeš, že náš predok Australopithecus ťažil z inaktivácie génov GULO aj urikázy, čím sa druhu homosapiens zmenožnilo syntetizovať kyselinu Askorbovú, čo je silný antioxidant a rovnako degradovať kyselinu močovú, malo by ti veľa dôjsť...
 
Ľudia o tento gén a enzýmy z nejakého dôvodu v minulosti prišli a napriek tomu (alebo vďaka tomu) sme sa rozvinuli.
 
L-Gulono-gama-laktónoxidáza (GULO) je enzým, ktorý katalyzuje posledný krok biosyntézy kyseliny askorbovej, a ľudia ho nemajú. Urikáza je zasa enzým, ktorí živočíchom pomáha premieňať "škodlivú" kyselinu močovú na allantoin, čo je metabolit rozpustný vo vode. Väčšina lekárov do dnes verí, že je kyselina močová zlá, avšak ľudia oba enzýmy počas evolúcie z nejakého dôvodu stratili a aj napriek tomu sa vyvinuli...
 
U homosapiens sa tiež objavili Epigenetické mutácie v géne FADS2, ktorý kóduje A6-desaturázu. To je kľúčový enzým pre syntézu DHA. Avšak toto prišlo neskôr

 
 
Tento náš vývoj závisel od hlavných dvoch faktorov: postupná zmena klímy a neustály zvýšený prísun DHA s jódom.
 
Všetky tieto faktory nám poskytli nepopierateľnú výhodu z hľadiska produktivity aj syntézy DHA a teda aj celkového vývoja nervovej sústavy. Keď do toho zarátame chlad, ktorému náš druh počas celej evolúcie čelil (spomeň si na Adaptáciu na chlad), musí to každému dôjsť.
 
Koniec koncov, aj tzv. Würmské zaľadnenie (malá doba ľadová) ktoré bolo niekedy 11 tisíc rokov dozadu, kedy už bol moderný človek viac "moderný", tieto slová iba potvrdzuje.
 
Iba homo sapiens, ťažiaci z nových variantov génu FADS2, či GULO, sa dokázal prispôsobiť tomuto drsnému prostrediu, zatiaľ čo neandertálsky muž to nedokázal a vyhynul. Práve preto podľa mňa našli neandertalcov v zamrznutej jaskyni, pretože na chlad neboli uspôsobení, keďže nevedeli rozvinúť cukrovku, ako my.
 
 
My ľudia sme tiež začali koncentrovať vysoké množstvo jódu v mozgu čím sme stratili potrebu po tvorbe vitamínu C a rovnako sme mali konštatnú donášku morských plodov, a tiež dokonalé geomagnetické podmienky (grounding), prostredie aj slnko.
 
OdpovedaťCitácia
Publikované : 23/02/2022 9:24 am
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Administrator

V dnešnom umelom, na modro osvetlenom, 3G, 4G,TE, 5G,...modernom svete konzumácia semiačok a rastlinnej verzie omega 3 naozaj nie je optimálna a už vôbec nie nahrádzajúca živočíšnu formu/stravu. 

OdpovedaťCitácia
Publikované : 23/02/2022 9:28 am
Anna
 Anna
(@anna)
Nový člen ČLENSTVO ZDARMA

@jaroslav-lachky vďaka za rýchlu odpoveď 🙂 takže radšej sa sústrediť na ryby a nespoliehat sa na semiačka. Niekde som čítala že okolo 2 alebo až 5 percent vieme zmeniť v tele z ALA na DHA ale je mi jasné, že tam musí hrať úlohu aj genetika, genetické predispozície a u každého je to iné         

OdpovedaťCitácia
Zakladateľ témy Publikované : 23/02/2022 10:47 am
Jaroslav Lachký
(@jaroslavlachky)
Admin

@anna

Naše telo si vie DHA spraviť aj z rastlinnej mastnej kyseliny, akou je ALA. No táto konverzia je veľmi malá, niekde medzi 1 – 5 %, v ideálnom prípade. 
 
Povedzme teda, že z 10 gramov ALA si telo v ideálnom stave vie vytvoriť iba 0,1 gramu DHA. Aby si dostala týchto 0,1 gramu DHA, musela by si skonzumovať asi 100 gramov nejakých semiačok (ľanové, chia apod.), čo už je pomerne veľa. Pri konzumácii zeleniny je to omnoho, omnoho menej. Napr. v 100 gramoch ryže sa nachádza asi 0,2 gramu ALA a teda konverzia na DHA je tu takmer nulová.
 
Avšak toto platí, iba ak predpokladáme, že sme schopní ALA na DHA konvertovať a na to, aby sme to mohli spraviť, musíme využívať Bazanov efekt a cirkadiánny rytmus
OdpovedaťCitácia
Publikované : 23/02/2022 5:11 pm
Anna sa páčilo
Jaroslav Lachký
(@jaroslavlachky)
Admin
Strava je vždy až druhoradá, na to nezabúdaj.
 
My sme na tento svet totižto prišli s tým, že môžeme jesť čokoľvek, čo nám príroda v danom prostredí dáva. Ak nám v nejakých podmienkach dáva ovocie a zeleninu a nepotrebujeme žiadne živočíšne mäso ani ryby, má to svoj zmysel. No ak v iných podmienkach žiadna zelenina, či ovocie nerastie, tiež to má svoj zmysel. A práve dnes už ľudia nežijú v súlade s prírodou a prostredie okolo sa zmenilo na nerozoznanie. Ty preto musíš na stravu nahliadať radikálne inak. Pamätaj na to!
 
 
DHA si telo vie syntetizovať aj z iných podobných živočíšnych mastných kyselín, akou je napr. DPA (kyselina dekosapentaenová) a EPA (kyselina eikosapentaenová). Tieto dve sú vždy obsiahnuté spolu s DHA v rybách aj zvieratách. Čo však rastlinná forma omega 3 - ALA (kyselina alfa-linolenová)?
 
 
Tu je metabolická dráha vedúca k syntéze kyseliny dokosahexaénovej (DHA). 
 
 
Najskôr treba podotknúť, že DHA (C22:6, n3) je dôležitá omega 3 mastná kyselina, ktorá má 22 uhlíkov a až 6 nenasýtených dvojitých väzieb. ALA patrí tiež medzi omega 3, má však iba 18 uhlíkov a iba 3 nenasýtené dvojité väzby. A ako o chvíľu uvidíš, tento malý rozdiel je viac ako priepastný.
 
 
Tie značenia mimochodom, ako napr. C22:6, n3, značia množstvo uhlíkov (prvé číslo vedľa písmená "C"), množstvo nenasýtených dvojitých väzieb (druhé číslo, za dvojbotkou) a potom, či sa jedná o omega 3 alebo omega 6 (tretie číslo, vedľa písmená "n"). Teraz späť ku tvorbe DHA.
 
 
DHA môžeme do tela dostať dvojako: zjesť v strave, no môže byť v našom syntetizovaná aj de novo (teda vytvorená na novo) a to z jej prekurzora, esenciálnej mastnej kyseliny alfa-linolénovej  (ALA). Teraz sa pozrime, ako to prebieha.
 
 
 
Ako však ľudia tvoria DHA z rastlinnej ALA?
 
Premena omega 3 ALA (C18:3, n3) na DHA (C22:6, n3) sa deje prostredníctvom enzymatických dráh vyskytujúcich sa v tzv. endoplazmatickom retikule (to je vo vnútri bunky plnej vody) a v peroxizómoch.
 
Tu je malý obrázok, ako to vyzerá. Môžeš si tam všimnúť, ako sa postupne ALA s 18 uhlíkmi a 3 nenasýtenými väzbami zmení na DHA s 22 uhlíkmi a 6 nenasýtenými väzbami.
 
 
 
 
 
Najskôr to napíšem v trošku "odbornejšej" verzii a hneď na to pre všetkých aj v laickej.
 
Kyselina ALA sa z krvi dostane do bunky, (napr. do mozgu) konkrétne do endoplazmatického retikula (skratka ER), kde sa ako jeden celok spolu s koenzýmom A (C18:3, n3-CoA) premení na C24:6, n3-CoA. To je omega 3 mastná kyselina, ktorá už má 24 uhlíkov a 6 nenasýtených väzieb. ALA to dokázala prostredníctvom sekvenčných reakcií 6-desaturázy a elongáz.
 
To znamená, že omega 3 ALA, ktorá mala iba 3 nenasýtené väzby sa "desaturovala". Z nasýtených väzieb teda spravila nenasýtené. Ak si nespomínaš, ako vyzerajú nasýtené a nenasýtené väzby, v čom je ich rozdiel, prebehni znovu dávnejší článok o mastných kyselinách SFA, MUFA a PUFA. Tu je jeden obrázok odtiaľ, kde to vidíš. Tie dvojité väzby, to sú nenasýtené a tie ostatné sú nasýtené.
 
 
 
 
 
 
Vzniknutá 24 uhlíková mastná kyselina (C24:6, n3-CoA) je potom prenesená do peroxizómu (to je niečo ako samostatný "skladovací priestor v bunke"), kde sa skráti pomocou Oxidácie. Nezabúdaj čo je to oxidácia.
 
Oxidácia = odoberanie elektrónov. 
 
Celý tento proces skracovania 24 uhlíkovej mastnej kyseliny s Koenzýmom A na samostatnú 22 uhlíkovú DHA pozostáva zo štyroch po sebe idúcich krokov dehydrogenácie, hydratácie, druhej dehydrogenácie a tiolytického štiepenie.
 
 
Tieto kroky zahŕňajú enzýmy: acyl-CoA oxidáza1 (ACOX1), D-bifunkčný proteín (DBP) a tioláza (u ľudí sú 2 a to buď 3-oxoacyl- CoA tioláza alebo SCP-oxoacyl-CoA tioláza (SCPx).
 
 
Toto sme síce stále v odbornejšom vysvetľovaní, no niektorým slovám vyššie by mal pochopiť každý. A to konkrétne týmto: de-hydrogenácia a hydratácia. Hlavne po februárovom Webinári o športe. Prehrajte si niekde medzi 10 až 15 minútou, kde som v skratke a laicky vysvetlil tieto pojmy. 
 
 
No pre všetkých: to, že sa vzniknutá 24 uhlíková omega 3 mastná kyselina potrebuje premeniť na 22 uhlíkovú DHA pomocou dehydrogenácie a hydratácie má obrovský zmysel. Dehydrogenácia totižto znamená "odoberanie vodíka" a hydratácia zas "pridanie molekuly vody". Vidíš? Zase raz tu ide o vodík a nie kalórie... Presne toto je kľúčom a tiež je to dôvod, prečo je dnes táto konverzia ALA na DHA u ľudí horšia.
 
 
Tvoje bunky na úspešný proces totižto potrebujú vodu zbavenú deutéria z mitochondrie (ktoré mimochodom v niečom pracujú podobne ako Reverzná Osmóza) a tiež potrebujú plnú kontrolu nad deutériom. To je izotop vodíka, ak si spomínaš.
 
 
Práve preto prebiehajú tieto kroky Dehydrogenácie, hoci väčšina odborníkov si to neuvedomuje. Bunka poctivo prehadzuje a "skenuje" vodík, pričom pridáva deutérium iba tam, kam patrí. No a to, čo veľa ľudí nevie je, že ALA má deutéria viac, ako DHA. A ty už z dávnejších článkov vieš, že pohyb deutéria v tele riadi Slnečné svetlo a chlad. K tomuto sa o chvíľu ešte vrátim.
 
 
 
 
 
 
Vytvorená DHA je potom prenesená späť do endoplazmatického retikula, kde je nakoniec esterifikovaná na fosfolipidy (Spomeň si na glycerol z rozkladu tuku) a transportovaná do iných bunkových alebo tkanivových častí.
 
Na záver, aby sa DHA dostala napríklad do fotoreceptoru, musí byť ešte metabolizovaná enzýmom 15-lipoxigenáza (15-LPO) na mastnú kyselinu s dlhým názvom hydroxyderivát 10,17-dihydroxy-dokoza-4,7,11,13,15,19-hexaénová kyselina, ktorá sa odborne a v skratke nazýva Neuroprotektin 1 (NPD-1). Ten názov "neuro - protektin" je mimochodom príznačný, pretože naozaj chráni nervovú sústavu.
 
 
 
Avšak aj Mitochondrie sú dôležité pri tvorbe, ale aj ochrane a oxidácií DHA s EPA
 
 
Keď sú ešte raz pozrieš obrázok konverzie ALA na DHA môžeš tam vidieť, že vzniknutá DHA (v žltom rámčeku) má niekoľko dráh, kam sa vydať.
 
 
 
 
Môže ísť priamo do Neuroprotectinu, a teda nahradiť DHA vo fotoreceptore, ako to o chvíľu uvidíš, no tiež môže podliehať bunkovej oxidácií. DHA je totižto vysoko citlivá na oxidáciu voľnými radikálmi za vzniku neuroprostanov, pričom hlavný neuroprostán mozgu - nPF4-VI (v obrázku ho vidíš), sa degraduje v mitochondrii.
 
To znamená, že mitochondrie sú zodpovedné za degradáciu a následnú konverziu nPF4-VI na iPF3-VI, čo je vlastne zoxidovaný metabolit eikosapentanovej mastnej kyseliny (EPA).
 
Aj preto sa koncentrácia iPF3-VI v moči využíva ako biomarkér peroxidácie EPA aj DHA v mozgu. Opäť raz vidíš, že mitochondrie sú kľúčové.
 
 
 
 
 
V laickej reči a veľmi skrátene sa tento cyklus dá napísať aj takto. Rastlinná Omega 3 ALA, ktorá mala 18 uklikov a 3 nenasýtené väzby, sa musela predĺžiť a zmeniť si väzby na nenasýtené, aby z nej vznikla plnohodnotná DHA. Teraz si spomeň na moje časté prirovnanie chobotničky ako uhlík.
 
 
 
 
 
Všetky molukely, aj celé naše telo, sú tvorené z uhlíka, pretože má 4 voľné chápadlá (4 valenčné elektróny), pomocou ktorých drží celú štruktúru pohromade. Keď som teda napísal, že rastlinná ALA musela svoje väzby zmeniť na nenasýtené, znamená to toľko, že niektoré jej uhlíky, ktoré dovtedy držali dvoma chápadlami vodík a ďalšími dvoma sa držali navzájom, zrazu jeden vodík pustili, a miesto toho im ostalo jedno chápadlo voľné. To jedno voľné chápadlo znamená 1 voľný elektrón, ktorý môže robiť divy.
 
 
 
 
 
Toto je to, čo vytvorilo dvojitú nenasýtenú väzbu. Dobre si toto voľné chápadlo (alias 1 voľný elektrón) zapamätaj, pretože zachviľu pochopíš, prečo môže tento jeden voľný elektrón za rozdiel medzi TEBOU a KVETOM. Ty dokážeš premýšľať, hýbať sa, cvičiť,..., no kvet nie. Presne preto majú rastlinky iné mastné kyseliny a nemajú nervovú sústavu, na rozdiel od živočíchov.
 
 
 
 
Všetky PUFA v podstate slúžia ako stavebný materiál, ale aj ako signalizačné molekuly, cez ktoré prechádza elektrický vzruch, apod. Práve preto ich všetky živočíchy koncentrujú v tele a prioritne v mozgu, v nervovej sústave.
 
Rozdiel v týchto kyselinách je, že napr. EPA a DPA majú len 5 dvojitých väzieb, ALA ich ma iba 3 a nedokážu urobiť to, čo DHA. DHA má dvojitých väzieb až 6 a teda na skrz celú svoju molekulu 6 voľných chápadiel (6 voľných elektrónov).
 
 
Toto je jej Kvantový rozdiel. Vďaka tomuto faktu ma DHA absolútne rozdielne Kvantové vlastnosti, ako ktorákoľvek iná mastná kyselina na tejto planéte. Iba vďaka tomu DHA ako jediná dokáže meniť svetlo na elektrický signál a ten nazad na svetlo.
 
 
Detaily kvantovej mechaniky a toho, ako to v DHA funguje na teraz vysvetľovať nemusím, no pamätaj, že DHA ma 6 voľných elektrónov, vďaka čomu dokáže ti, čo žiadny iný tuk nedokáže. Pokračujem.
 
Keď teraz vezmeš do úvahy komplexnosť rastlinky a živočícha, musí ti byť jasné, že rastlinka nemá mozog a nepotrebuje riešiť toľko zložitých operácií ako zviera s mozgom. Tiež nemá také výkonné srdce ani iné orgány. Preto potrebuje menej DHA ako živočích.
 
 
 
 
OdpovedaťCitácia
Publikované : 23/02/2022 5:20 pm
Jaroslav Lachký
(@jaroslavlachky)
Admin

^^^  

A práve to, čo nový druh života - Eukaryoty odlíšilo, bolo DHA v ich membránach. 

A schválne kto uhádne, aká je jediná membrána (alebo aj druh membrány) v našom tele, kde ľudia DHA nemajú...                       

OdpovedaťCitácia
Publikované : 23/02/2022 5:23 pm
Karol
(@karol)
ZLATÝ ČLEN ZLATÝ ČLEN
Publikoval: @jaroslavlachky

schválne kto uhádne, aká je jediná membrána (alebo aj druh membrány) v našom tele, kde ľudia DHA nemajú... 

Ak si dobre pamätám tam mitochondrie. Ich membrána.??😀     

OdpovedaťCitácia
Publikované : 24/02/2022 6:18 am
Ivana sa páčilo
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Administrator

@karol super, vidieť, že si pamätáš konverzáciu 😀 a aj si pamätáš ktorá konkrétne membrána? 

OdpovedaťCitácia
Publikované : 24/02/2022 10:15 am
Karol
(@karol)
ZLATÝ ČLEN ZLATÝ ČLEN

@jaroslav-lachky vnútorná 😅

Veci už začínajú lepšie docvakavat ako zvykneš hovoriť 

 

OdpovedaťCitácia
Publikované : 24/02/2022 12:06 pm
Jaroslav Lachký
(@jaroslavlachky)
Admin

@karol To ma teší. Vnútorná membrána mitochondrie je totižto veľmi zvláštna a zároveň odlišná od vonkajšej a je to len dôkazom toho, že si mitochondria zachovala svoj prokaryotický pôvod 👍 

OdpovedaťCitácia
Publikované : 24/02/2022 3:00 pm
Karol
(@karol)
ZLATÝ ČLEN ZLATÝ ČLEN

@jaroslavlachky vnútorna bez DHA a vonkajšia s DHA. Tak? 🙂    

OdpovedaťCitácia
Publikované : 25/02/2022 7:17 am
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Administrator

@karol jop 👍 

Ta kontrola tam musí byť. Vonkajšia, eukaryotycka membrána verzus vnútorná, prokaryotycká. Ta rýchlosť flowu a to, čo sa deje nad, musí byť pod kontrolou   

OdpovedaťCitácia
Publikované : 25/02/2022 11:36 am
Jaroslav Lachký
(@jaroslavlachky)
Admin

Nový článok premena rastlinnej ALA na DHA a Bazanof Efekt je na webe.

Prečo moderným ľuďom nestačí, ak konzumujú iba rastlinnú formu omega 3? Prečo potrebujú živočíšnu, vo forme SN 2? A čo táto SN2 pozícia/forma znamená? Ako to súvisí s doplnkami omega 3 a celou potravou? 

 

Dnešný článok je jeden z najdôležitejších, aké na blogu budú a určite mu venujte čas. Spoznáš v ňom BAZANOV EFEKT a jeho vzťah s OMEGA 3 DHA, čím dostane každý z vás do rúk silný NÁSTROJ. A už je každom, ako ho využije (či už vo svoj prospech, alebo nie)

 

Tu je SUMÁR ČLÁNKU :

  • Malé zopakovanie, čo je to DHA, aká je jej funkcia a v čom je odlišná od všetkých ostatných mastných kyselín?
  • Prečo majú niektoré mastné kyseliny nenasýtené väzby? V čom sú tieto väzby výnimočné?
  • Ako ľudia dokážu rastlinnú formu omega 3 ALA meniť na živočíšnu DHA? Prečo sa na tento FAKT veľa vegánov spolieha, hoci mu zvyčajne nerozumejú?
  • Kto bol doktor Bazan a čo je to Bazanov efekt?
  • Ako vyzerá Krátka a dlhá slučka Bazanovho efektu?
  • Ako naše oko a telo dokáže recyklovať DHA? Ako do toho zapadá cirkadiálny rytmus?
  • prečo neandetrálci vyhynuli, prečo homosapiens prestal tvoriť vitamín C, a prečo sme začali syntetizovať vlastnú DHA?
  • ZÁVER + POZVÁNKA

 

Celý článok tu:

https://jaroslavlachky.sk/hormony-13-tvorba-dha-z-ala-a-bazanov-efekt/

 

OdpovedaťCitácia
Publikované : 28/03/2022 7:15 pm
Jaroslav Lachký
(@jaroslavlachky)
Admin

Audio forma je tu:

 

https://open.spotify.com/episode/3fUJIRxDPhSbPxGPhuLgW1?si=2c8a684f35a44107  

OdpovedaťCitácia
Publikované : 28/03/2022 7:16 pm
Zdieľať: