Ako funguje Wim Hof...
 
Zdieľať:
Upozornenia
Vyčistiť všetko

Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Prečítajte si pravidlá používania fóra.


⇒ PRIHLÁSENIE | REGISTRÁCIA

Ako funguje Wim Hoffova metóda - očami Kvantovej Biológie

Jaroslav Lachký
(@jaroslavlachky)
Admin

Prečo je Wim Hoff schopný toho, čo robí? A prečo by sa väčšina ľudí mohla snažiť jeho lásku ku chladu aspoň napodobniť a spriateliť sa s ním? 

Odpoveď je Chlad, mentálny prístup a biofyzikálne vlastnosti deutéria. Všetky 3 veci totižto ovplyvňujú množstvo dostupného kyslíka v mitochondrii a tým aj naše fungovanie.

A nezabúdajte že náš mozog je miesto, ktoré má najviac mitochondrií. Ak sa množstvo a napätie kyslíka zníži, mozog a teda aj kognitívne funkcie to pocítia ako prvé!  

 


Otázku smerom na metódu som dostal mnohokrát a preto to teraz, po zverejnení nového článku, pridávam aj sem

OdpovedaťCitácia
Zakladateľ témy Publikované : 23/01/2022 10:06 am
Jaroslav Lachký
(@jaroslavlachky)
Admin

Dnes majú ľudia veľmi veľa problémov a práve chlad je jednou z vecí, ktorú ešte stále môže takmer každý využívať a vykompenzovať si negatíva, aké nám moderný život prináša. Z článkov o Adaptácií na chlad by mal každý vedieť, že jednou z vecí, ktorú v nás chlad urobí je to, že z podkožia začne uvoľňovať viac tuku do krvi a mitochondrie ho začnú oxidovať.

 

Keď tvoje mitochondrie oxidujú tuk, majú konštantný prísun vodíka (mysli prísun elektrónov a protónov). No a je to práve táto hromada elektrónov, ktoré sú na jej vnútornú membránu „vháňané“, ktoré na nej vytvoria plynulý a rýchly flow. No a všade kde vzniká elektrický tok, indukuje sa (vzniká) aj o 90 ° naklonené magnetické pole. Podobné magnetické pole taktiež tvorí aj rotujúca sa hlava ATP-syntázy.

 

Teraz sa pozri na obrázky a popremýšľaj nad tým, prečo Evolúcia vytvorila tvar mitochondrie taký, aký je. Ten „vejár“ má svoj zmysel, pretože vďaka tejto geometrii využíva elektromagnetizmus a 90° vo svoj prospech!

 

 

 

Práve takto ovplyvňujú fyzikálne zákony tvoju Biológiu a to aj napriek tomu, že to očami nevnímaš, pretože sa to deje na mikro úrovni. Nezabúdaj, že absencia dôkazu neznamená absenciu efektu! Môžeš to však vnímať s odstupom času napríklad v zrkadle alebo vyobrazené na „zvláštnych“  krvných testoch ako znížené hormóny, zvýšená glukóza a inzulín v krvi, zvýšené triglyceridy a CRP, zmena veľkostí a objemu červených krviniek (zvýšené MCV),… 

 

Hádaj, čo je na kyslíku zvláštne. Z článku Adaptácia na chlad #4 vieš, že molekulárny kyslík je paramagnetický, čo znamená, že je tiahnutý tam, kde vzniká magnetické pole. Aká to náhoda. Teraz si opäť pozri obrázok vyššie a všimni si kde sa nachádzajú komplexy, kde motor a kam prichádza kyslík. Všetko to totižto má svoj geometrický dôvod.

 

 

Až budeš teda nabudúce od niekoho počuť, že kalórie sú tie NAJ, drž sa od neho ďalej. Tvar a Veľkosť mitochondrie sú kľúčom. Nie kalórie. Ak je tvar narušený, mitochondria nedokáže kyslík dostať tam, kam potrebuje a zredukovať ho na vodu. Takto sa dehydratuje, zväčší, následkom čoho sa komplexy od seba roztiahnú a tvoje bunky musia energiu začať uskladňovať (priberať), aj keď budeš kalórie obmedzovať.

 

Je to termodynamická vec a nie kalorická vec. Ak mitochondria o energiu prichádza, potrebuje hromadiť vodík, pretože sú skladiskom potencionálnej energie. Bodka. Z rovnakého dôvodu v chlade, pri nedostatku silného UV svetla, tvoje telo vypúšťa do krvi viac VLDL a LDL cholesterolu.

 

Presne toto je dôvod, prečo CHLAD nie je, a ani nikdy nebol hormetický faktor. Chlad je a aj vždy bol evolučný a biologický faktor. Z rovnakého dôvodu bude človek adaptovaný na chlad prirodzene výkonnejší a tiež bude zvládať menší prístup ku kyslíku, ako je to napr. vo vysokých nadmorských výškach, pretože jeho rotujúce motory v mitochondriách a konštantný prísun vodíka z tuku sa o všetko postarajú samé

 

Z rovnakého dôvodu je Wim Hoff schopný toho, čo robí. Dôvod je Chlad, rozdielne vlasnosti deutéria a mentálny prístup.

 

Každý kto skúšal nejaký výstup vysoko do hôr vie, že sa tam horšie dýcha. Wim to naopak zvládol v poriadku a dokonca takmer bez oblečenia. Aj napriek nízkym teplotám. Vo vyššej nadmorskej výške je totižto nižší tlak, čo znamená, že je tam menej prístupného (rozpusteného kyslíka vo vzduchu), vďaka čomu priemerný človek rýchlo upadne do bezvedomia alebo výstup jednoducho nezvládne, prípadne ho zvládne s ťažkosťami.

 

 

Ak však človek využije chlad alebo je na chlad už adaptovaný, prípadne sa adaptuje, jeho mitochondrie prirodzene budú oxidovať viac tuku (triglyceridov), vďaka čomu získajú ku kyslíku lepší prístup, pretože sa zvýši ich magnetizmus. Mitochondrie si takto kyslík „pritiahnú“ samé, z krvi a rovnako na štvrtý komplex, vedľa ktorého sa zhodou náhod v pravo uhlom položení nachádza ATP-syntáza.

 

 

Toto je tiež dôvod, prečo sa vo vyššej nadmorskej výške voda na čaj uvarí skôr, pri nižšej teplote. Daná voda totižto pri nižšom tlaku rýchlejšie stráca štruktúru (mysli menšia EZ), vďaka čomu rýchlejšie zmení skupenstvo na paru. Niečo podobné sa deje aj v tvojom tele, hoci si to neuvedomuješ. Ak tvoje mitochondrie nepracujú ako majú, vyžaduješ viac kyslíku, no tiež vyžaduješ silné UV svetlo, ktoré ti ho umožní využiť a tiež ti toto UV svetlo umožní správne prijať vodík zo sacharidu na prvom komplexe.

 

 

Ak však silné slnko (silné UV) nemáš, ako je to napr. v chlade, tvoje mitochondrie vyžadujú konštantnú donášku mastných kyselín z vodíka (áno, preto cicavec v chlade schudne a jeho LDL cholesterol stúpne), z ktorého zvýšia svoj magnetizmus a kyslík k sebe lepšie pritiahnu. To znamená, že voda ktorú vytvoria bude mať prirodzene vyššie napätie (mysli na vyšší tlak) a bude viac štruktúrovaná (väčšia EZ).

 

 

Presne takto elegantne pracuje matka príroda.

 

Metóda Wima Hoffa pracuje na podobnom kvantovanom princípe. S dýchaním to nemá moc dočinenia. Ak túto metódu teda preferuješ, môj osobný názor/rada znie – zaraď aj Chlad.

 

Opäť prízvukujem, že Wima obdivujem aj to čo robí, takže tieto riadky neber v zlom. Veľa ľudí si však myslí, pretože sa to zvykne písať, že benefity pochádzajú z dýchacej metódy, pričom vtedy v krvi vzrastie pH (stane sa viac alkalická), vďaka čomu sa telo lepšie okysličí. No, nie je tomu úplne tak.

 

Naše pH krvi je totižto veľmi úzko kontrolované a ver či never, je to oxid uhličitý, ktorý umožňuje hemoglobínu vypúšťať do tkanív kyslík a rovnako magnetizmus mitochondrie, na ktorý reaguje hemoglobín (áno, preto hemoglobín obsahuje magnetické Železo). Ak človek vydychuje priveľa oxidu uhličitého, dych síce zadrží dlhšie, no jeho schopnosť uvoľňovať kyslík do tkanív naopak klesne.

 

 

Zvyčajne panuje laický názor, že je to kyslík, ktorý ovplyvňuje okysličovanie tela. Je to omyl. Okysličovanie totižto riadi množstvo CO2. Množstvo CO2 v mozgu dokonca stimuluje spôsob nášho dýchania (preto pri prudkom vydychovaní vydržíš dlhšie bez dychu).

 

Nazýva sa to Bohrov efekt. Túto nevyhnutnú prítomnosť oxidu uhličitého objavil v roku 1904 fyziológ a laureát Nobelovej ceny Christian Bohr, ktorý zistil, že CO2 ovplyvňuje uvoľňovanie kyslíka z krvi do tkanív a orgánov. Väzba CO2 s hemoglobínom je 210-krát silnejšia ako s kyslíkom. Pokiaľ je ho v krvi viac, je pre kyslík ťažšie napojiť sa na Hb. To, čo však Bohr vtedy nemohol vedieť je, že tento proces je riadený elektromagneticky a nie biochemicky.

 

V prípade, že je v krvi viac CO2, začne sa zlučovať s vodou (CO2 + H2O ⇌ H2CO+ H+), pričom sa uvoľní protón. Takto zmení aj pH krvi, ktoré klesne. Naopak vydychovanie CO2, ako je to pri metóde Wima Hoffa, spôsobí zvýšenie pH (alkalóza).

 

 

Zvýšenie CO2 v krvi zníži jej pH, čím prinúti hemoglobín uvoľniť kyslík. Naopak zníženie CO2 zvýši pH krvi a hemoglobín naviaže viac kyslíka.

 

To znamená, že samotné dýchanie a metóda pracuje na trochu odlišných princípoch, ako si bežne ľudia myslia a preto platí to čo vždy, pokým NESPOZNÁŠ ako veci pracujú, musíš byť opatrný. Obzvlášť ak tvoje mitochondrie nie sú OK.

 

 

Keď má naopak človek mitochondrie plne funkčné a scvrknuté, ako „vedľajší“ produkt tvoria veľa CO2, vody, tepla aj ATP. A je to práve CO2, ktoré ako vidíš, stimuluje prirodzené lepšie dýchanie. A tiež je to práve mozog, kde sa tieto centrá na stimul dýchania nachádzajú a zároveň je v mozgu najviac mitochondrií. Aká to náhoda.

Práve preto je množstvo vyprodukovaného Co2 v mitochondrii veľmi dôležité a tiež jeho množstvo v krvi.

 

 

Toto je dôvod, prečo sacharid v mitochondrii vyprodukuje menej vody, aj menej CO2 ako TUK. A naopak zas, pri vyhodnocovaní spiroergometrie a teda respiračného kvocientu zas človek pri oxidácií tuku vydýchne menej CO2 a jeho VO2 zas stúpa.

 

Každý kto tieto riadky číta, potrebuje nad týmito vecami začať premýšľať, pretože sú veľmi dôležité.

 

 

Úplná oxidácia jednej molekuly triglyceridu zahŕňa mnoho enzýmov a biochemických krokov, ale celý proces možno zhrnúť takto: C55H104O6+78O2→55CO2+52H2O+energia. Stechiometria ukazuje, že úplná oxidácia 10 kg ľudského tuku vyžaduje 29 kg vdýchnutého kyslíka a vyprodukuje 28 kg CO2 a 11 kg H2O. Preto je RQ niekde pod 0,7 (pri ketónoch pod 0,7).

 

Pre glukózu s molekulovým vzorcom C6H12O6 je úplná oxidačná rovnica C6H12O6 + 6 O2 → 6 CO2 + 6 H2O. Teda RQ = 6 CO2/602 = 1.

 

Ako vidíš vyššie, tuky vyprodukujú viac CO2, no živočích ich menej vydýchne. Odpoveď prečo, nad ktorou sa pravdepodobne nikto z Vás nezamýšľal je v riadkoch vyššie.

 

Toto CO2 v krvi totižto zvýši naše okysličenie a tiež schladí našu krvnú plazmu (áno, dobre čítate, CO2 schladzuje krv). No a chladná voda = hustejšia voda.

 

Tiež je dobre známe, že väzba s deutériom na hemoglobín je silnešia ako väzba s prótiom na hemoglobín... Toto je dôvod, prečo ti chlad zlepší aj imunitu (hoci tomu zatiaľ úplne nerozumieš). No ak so mnou vydržíš, naučím ťa všetko potrebné!

OdpovedaťCitácia
Zakladateľ témy Publikované : 23/01/2022 10:06 am
Karol a Ivana sa páčilo
Jaroslav Lachký
(@jaroslavlachky)
Admin

Pre viac info prečítať nový článok na blogu. Je v ňom viac ako sa zdá a ďalšie na to budú nadväzovať. Budú čoskoro aj články o glukóze, inzulíne a reverznom toku elektrónov na membráne mitochondrie, kedy každý pochopí, ako dokážu naše mitochondrie premeniť CUKOR na MASLO a tiež, prečo Športovci na podanie fyzického výkonu nepotrebujú dopĺňať glykogén skrz sacharidy, ako sa to zvykne hovorievať...

 

Nový článok TU:

https://jaroslavlachky.sk/hormony-4-cholesterol-a-triglyceridy-v-krvi-moze-byt-zvyseny-cholesterol-dobry/

OdpovedaťCitácia
Zakladateľ témy Publikované : 23/01/2022 10:06 am
Karol sa páčilo
Jaroslav Lachký
(@jaroslavlachky)
Admin

Nový článok je samozrejme aj v audio verzii:

https://open.spotify.com/episode/673dgLOvFhw9CEUfSXqN6M?si=8065f5b18125402b         

OdpovedaťCitácia
Zakladateľ témy Publikované : 23/01/2022 10:07 am
Karol sa páčilo
Mirek Pramuka
(@empigo-osobny-trener-kosice)
ZLATÝ ČLEN ZLATÝ ČLEN
Publikoval: @jaroslavlachky

Športovci na podanie fyzického výkonu nepotrebujú dopĺňať glykogén skrz sacharidy, ako sa to zvykne hovorievať...

Jaro,toto je trošku diskutabilné. Vysoký výkon bez sacharidov / glukózy  je dlhodobo neudržateľný. 

Mirek Pramuka | Empigo

OdpovedaťCitácia
Publikované : 23/01/2022 3:48 pm
Jaroslav Lachký sa páčilo
Mirek Pramuka
(@empigo-osobny-trener-kosice)
ZLATÝ ČLEN ZLATÝ ČLEN

@jaroslavlachky Článok je perfektný ! Veľmi pekne číselne podchytené fakty🤗💪.

Mirek Pramuka | Empigo

OdpovedaťCitácia
Publikované : 23/01/2022 3:50 pm
Jaroslav Lachký
(@jaroslavlachky)
Admin
Publikoval: @empigo-osobny-trener-kosice

Jaro,toto je trošku diskutabilné. Vysoký výkon bez sacharidov / glukózy  je dlhodobo neudržateľný.

Plne súhlasím Miro, no vysoký výkon je v tomto prípade myslený skôr "vysoký vzhľadom na športovú disciplínu" alebo nejaký konkrétny výsledok. Keď sa bavíme o vysokom výkone, ktorý je normálny pre našu biológiu (nie každodenný na 100%), je to možné.   

Po ďalších článkoch v sérií, kde spoznáš zaujímavé vlastnosti molekuly s názvom dihydroxyacetónfosfát s glycerol 3 fosfát a a jeho duálneho enzýmu dehydrogenáza, trochu zmeníš názor.     

OdpovedaťCitácia
Zakladateľ témy Publikované : 23/01/2022 5:10 pm
Mirek Pramuka sa páčilo
Mirek Pramuka
(@empigo-osobny-trener-kosice)
ZLATÝ ČLEN ZLATÝ ČLEN
Publikoval: @jaroslavlachky

normálny pre našu biológiu (nie každodenný na 100%), je to možné.   

S tým úplne súhlasím💪.

Mirek Pramuka | Empigo

OdpovedaťCitácia
Publikované : 23/01/2022 7:04 pm
Karol
(@karol)
ZLATÝ ČLEN ZLATÝ ČLEN

@jaroslavlachky super vysvetlenie 

OdpovedaťCitácia
Publikované : 24/01/2022 12:40 pm
Karol
(@karol)
ZLATÝ ČLEN ZLATÝ ČLEN

@jaroslavlachky ešte k tomu poslednému odstavcu, či dobre rozumiem, takže keď len bežne občas trénujem, 2 až 3 krát do týždňa povedzme nejake závažie, sila, hrazda, a tak, nemusím sa báť o glykogén aj keď sú sacharidy v strave teraz nižšie.? A posledný článok inak super 🙂     

OdpovedaťCitácia
Publikované : 24/01/2022 12:47 pm
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Administrator

@karol áno, presne tak. Tvoj glykogén ani výkon žiadno neutrpí. Skôr naopak, keďže sa snažíš na chlad Adaptovať a teraz na to máš ročne obdobie konzumácia sacharidov by proces spomalila. 👍   

OdpovedaťCitácia
Publikované : 24/01/2022 2:48 pm
Karol
(@karol)
ZLATÝ ČLEN ZLATÝ ČLEN

@jaroslav-lachky vďaka   

OdpovedaťCitácia
Publikované : 25/01/2022 7:26 am
Karol
(@karol)
ZLATÝ ČLEN ZLATÝ ČLEN

Dáš k tomu teraz aj dalsie info alebo asi skôr počkať na články? 😃💪 

OdpovedaťCitácia
Publikované : 25/01/2022 7:28 am
Jaroslav Lachký sa páčilo
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Administrator

@karol hej hej, počkať na články, pre lepšie chápanie a určite čítaj teraz nasledovné všetky 💪😃

 

Toto, na čo sa pýtate, aj o glykogéne a o tom, čo naše mitochondrie dokážu napr pri súčasnej oxidácií cukru a tuku budú články Hormóny #9 až Hormóny #11. Pôvodne to mal byť jeden, možno dva články, no kvôli dĺžke sú z toho 3. 

OdpovedaťCitácia
Publikované : 25/01/2022 10:47 am
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Administrator

^^^

Tu je veľmi malý náhľad:

Rovnako ako príroda zažíva rôzne cykly a sezóny, podľa ktorých sa život neustále prispôsobuje, aj naše telo tieto cykly a stimuly cíti. A je veľmi patetické myslieť si, že ak príde zima, kedy nerastie žiadna zelenina ani sacharid, aj napriek tomu ich potrebujeme jesť. A to aj ak niekto športuje a podáva ťažké fyzické výkony...
 
Naše telo má v sebe totižto jeden zaujímavý cyklus, ktorý sa nazýva Pentózový cyklus, ktorý tvorí okrem iného aj 5 uhlíkový cukor s názvom Ribóza. A práve ribóza vytvára glykogén lepšie ako glukóza.
 
Ribóza môže okrem toho vytvárať aj dostatok ATP, takže glukóza a fruktóza nebudú potrebné na jeho recykláciu. To však nie je všetko. Je tu aj niečo ďalšie, čo súvisí s predošlými článkami. Oxidácia tuku.
 
 
Ak si spomínaš na triglyceridy, ktoré máš v krvi, keďže si čítal posledný článok, obsahujú 3 mastné kyseliny a glycerol. A je to práve glycerol z rozkladu tukov, ktorý sa môže podieľať na tvorbe glycerol-3-fosfátu(G3F), ktorý sa môže premeniť na ribózu prostredníctvom niekoľkých medziproduktov.
 
 
Zdá sa tiež, že G3F môže vykonávať aj reverznú dráhu glykolýzy a vytvárať aj glykogén....
 
Avšak vysoký obsah cukru v strave alebo vysoký NADPH inhibujú tento medzičlánok v Pentózovom cykle z glukózy-6-fosfatu.
 
Čo to znamená v ľudskej reči? Že neustála konzumácia glukózy a najmä fruktózy nikdy neumožní metabolizmu v pečení naplno spustiť dráhu Pentózového cyklu, ktorá normálne funguje u živočíchov v chlade, bez sacharidov.
 
 
Ak tu niekto patrí k ľuďom, ktorí fungujú roky napr. na lowcarb, čiastočnej alebo cyklovanej keto diéte, tieto dva články (hlavne Hormóny 10 a 11) budu pre neho trochu ťažšie, no potrebné. V podstate Vám ukážu, prečo možno daný človek roky života venoval niečomu, čo u neho nikdy naplno neprejavilo benefity, pretože ani nemohlo.
 
Väčšina ľudí to dokonca aj intuitívne cíti, že hoci sa stravujú povedzme lowcarb, alebo aj akokoľvek rôzne inak, cítia sa mizerne.
 
Dôvod je ten že sacharidy nie sú zlé a ich obmedzovanie problém nevyrieši. Vždy to bola otázka prostredia, ktoré nám zhoršovalo prísun a trávenie sacharidov. Iba vtedy sú sacharidy na škodu. Ak však človek sacharidy z jedálnička aj vyradil, no nikdy nezmenil prostredie, zmena u neho nikdy nemohla nastať.
 
 
A práve v tomto môže chlad pomôcť, pretože ho môžeme do života zaradiť takmer hocikedy a hocikde!
OdpovedaťCitácia
Publikované : 25/01/2022 10:53 am
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Administrator

A tu je ešte jedna ilustrácia z druhej knihy, ktorá sa potom objaví s ďalšou v blogu, zatiaľ si ju môže každý poriadne poobzerať, komu nie je známa. Len tak očkom 💪  

 

OdpovedaťCitácia
Publikované : 25/01/2022 10:58 am
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Administrator

Všímaj si, koľko krokov bunka podstúpi, kým zo 6 uhlíkovéj molekuly (glukózy) spraví dve 3 uhlíkové, ktoré už v púšti do mitochondrie... Je to až 10 zaujímavých krokov..

 

OdpovedaťCitácia
Publikované : 25/01/2022 11:00 am
Karol
(@karol)
ZLATÝ ČLEN ZLATÝ ČLEN

@jaroslav-lachky vďaka za odpoveď. Na články sa teším 🙂   

OdpovedaťCitácia
Publikované : 26/01/2022 8:59 am
Jaroslav Lachký
(@jaroslavlachky)
Admin

Nový článok Hormóny #9 je na blogu.

Prečo si športovci myslia, že potrebujú glukózu na doplnenie glykogénu? A prečo potom mávajú zničené Zdravie aj rozhodené hormóny? Čo im pri tom uniká? Odpoveď je Chlad, reverzný flow mitochondrie Pentózový cyklus.

Vďaka nim naše telo dokáže využiť Tuk aj na doplnenie glykogénu a zároveň si môžeme dovoliť konzumáciu väčšieho množstva vodíka (kalórií) bez poškodenia metabolizmu. Tiež vďaka tomu naše mitochondrie dokážu premeniť CUKOR na MASLO. Neveríš? V dnešnom článku ti ukážem presne ako!

 

Naše telo má v sebe jeden zaujímavý cyklus, ktorý sa nazýva Pentózový cyklus, ktorý tvorí okrem iného aj 5 uhlíkový cukor s názvom Ribóza. A práve ribóza vytvára glykogén lepšie ako glukóza.

Ribóza môže okrem toho vytvárať aj dostatok ATP, takže glukóza a fruktóza vtedy nie sú potrebné na jeho recykláciu. To však nie je všetko. Je tu aj niečo ďalšie, čo súvisí s predošlými článkami. Oxidácia tuku.

 

Pentózový cyklus, alebo aj pentózovo fosfátový cyklus, či pentózovo fosfátová dráha (má viacej názvov) je dôležitá metabolická dráha, o ktorej mnoho ľudí ani len nevie, no malo by. Základ o ňom poznáš z článku Črevo a mozog #6. Členovia o ňom tiež mali samostatné webináre.

Pentózový cyklus má v bunke široké spektrum účelov. Poskytuje stály prísun významného proteínu NADPH, ktorý sa používa v biosyntéze množstva vecí, ako sú mastné kyseliny, cholesterol, apod.

Jednoducho vždy, keď je tvoje telo v anabolizme a niečo buduje, proteín NADPH potrebuješ. Táto metabolická dráha tiež produkuje cukry ribózu-5-fosfát (R5F), ktorá je potrebná na syntézu nukleových kyselín ako RNA, aj DNA.

 

Tiež sa v dráhe Pentóza-fosfát tvoria dva nesmierne dôležité glykolytické medziprodukty:

1. Fruktóza-6-fosfát (F6F)

2. Glyceraldehyd-3-fosfát. (GA3F)

 

Regulácia Pentózového cyklu (skratka bude PC) vyzerá takto.

Pentózový cyklus sa skladá z 2 oddelených častí, z oxidačnej (zo substrátov odoberáme elektróny – oxidujeme ich) a neoxidačnej, pričom niektoré kroky sú reverzibilné (dajú sa zvrátiť) a iné nie. To znamená, že niektoré kroky vie bunka ovládať oboma smermi a substráty sa vedia meniť tam aj nazad, no iné už nie. Ak sa substrát v tejto časti zmení na ďalší, nevie sa zvrátiť nazad.

A keďže je hneď prvý krok tejto cesty nereverzibilný, je veľmi regulovaný. Na obrázku to vidíš ako prvú zelenú šípku, ktorá mení glukózu 6 fosfát na 6 fosfoglukanolaktón. To by malo byť logické. Ak už bunka zmení substrát (rozloží 6 uhlíkovú glukózu) a podstúpi nejakú biochemickú reakciu, musí si byť istá tým čo robí.

Spôsob, akým to bunka robí a kontroluje je enzým Glukóza-6-fosfát dehydrogenáza (G6FDH). Tento enzým, na obrázku vyššie ho vidíš ako prvú zelenú šípku, je hneď prvý krok, pomocou ktorého bunka rozloží glukózu. Tento enzým bunka ovláda vďaka proteínu NADPH, mastných kyselín a oxidačného stresu, akému je vystavená. Enzým je bunkou inhibovaný (zastavený) ak má bunka veľa NADPH a tiež estermi mastných kyselín koenzýmu A. Jedno aj druhé ho pribrzdí. Naopak priveľký stres enzým aktivuje, aby bunka stíhala tvoriť NADPH na opravu. 

 

predošlých článkov si môžeš pamätať, ako vyzerajú mastné kyseliny a glukóza, aj ako ich oxidujeme.

Ak si to nepamätáš, doštuduj si. Teraz to nebudeme opakovať, ukážem ti iba ich obrázok a nadviažem na to.

 

Keď sa nám tuk z podkožia uvoľňuje do krvi, spraví to ako triglyceridy (skratka TAG). To je to, čo ti lekár meria v krvi spolu s cholesterolom. O tomto boli minulé články. Keď sa triglycerid dostane do bunky, rozloží sa na mastné kyseliny, ktoré mitochondrie zoxidujú a ostane tam glycerol.

Glycerol môže byť následne prekurzorom pre syntézu opäť triglyceridov (ak naše telo potrebuje ukladať prebytočnú energiu do tuku), ale aj na tvorbu fosfolipidov v pečeni a tukovom tkanive. To však nie je všetko a radšej sa posaď.

Keď telo živočícha využíva ako zdroj paliva podkožný tuk, glycerol a mastné kyseliny sa jednoducho uvoľňujú neustále do krvného obehu. To je logické a videl si to aj v predošlých článkoch. Hlavne v článku Hormóny #4, kde si videl aj moje vlastné hodnoty a množstvo oxidovaných mastných kyselín.

Avšak glycerolová zložka môže byť v pečeni (možno aj v tuku?) premenená aj na glukózu! To znamená, že živočích získa nejakú glukózu aj z glycerolu a nepotrebuje k tomu zjesť žiadny sacharid.

 

Môže teda glycerol poslúžiť ako substrát pre tvorbu glukózy? Áno môže a nie len to. Môže poslúžiť aj ako ďalší substrát na tvorbu ATP. 

 

Viac v článku

https://jaroslavlachky.sk/hormony-9-preco-sportovci-ne-potrebuju-sacharidy/

OdpovedaťCitácia
Zakladateľ témy Publikované : 26/02/2022 11:37 am
Karol sa páčilo
Jaroslav Lachký
(@jaroslavlachky)
Admin

Vyššia nadmorská výška = dlhší život (to hovorí štúdia) ⤵️⤵️⤵️

 

https://roguehealthandfitness.com/higher-altitude-means-much-lower-death-rates/

OdpovedaťCitácia
Zakladateľ témy Publikované : 25/03/2022 7:23 am
Mirek Pramuka sa páčilo
Mirek Pramuka
(@empigo-osobny-trener-kosice)
ZLATÝ ČLEN ZLATÝ ČLEN

@jaroslavlachky jou, tento fakt uz dlhsiu dobu poznam. Byvat v horach je vzdy prinostne 💪🙂.

Mirek Pramuka | Empigo

OdpovedaťCitácia
Publikované : 25/03/2022 8:29 pm
Jaroslav Lachký sa páčilo
Zdieľať: