https://open.spotify.com/episode/6OC7oyjcvu22RWvQZxT7iI?si=BCrvfVbMQAir5aAvR0Nnsw

Voda rada absorbuje infračervené svetlo, ktoré vytvorí exkluzívnu zónu. Čo je však najdôležitejšie, exkluzívna zóna separuje negatívny elektrický náboj od pozitívneho, čím vytvorí rozdiel pH a teda aj elektro-motorickú silu, ktorá dokáže konať prácu. Práve toto som sa snažil laicky priblížiť naposledy, keď som každému ukázal, ako pomocou „obyčajných“ neposedných detičiek v upratanej izbe môžeme konať veľa práce.

Tá „obyčajná“ voda, ktorá nemá žiadne kalórie, nás dokáže zásobovať energiou. A hoci sa tejto vete snaží stále veľa ľudí, vrátane odborníkov oponovať, je to tak. Molekula vody totižto pozostáva z dvoch atómov vodíka a atómu kyslíka, ktoré sa môžu rozdeliť (separovať) a vytvoriť tak „príťažlivú silu“, ktorá ich chce dostať k sebe nazad a zároveň ich „príťažlivosť“ využiť na vykonanie práce popri tom, ako sa k sebe „vrátia“.

Keď Chloroplast tvorí potravu, začína s vodou. Pri dopade SLNEČNÉHO SVETLA sa VODA (H₂O) rozdelí na 2 ATÓMY VODÍKA (H+), jeden atóm KYSLÍKA (O) a dva ELEKTRÓNY. Tieto dva elektróny si spolu so svetlom rastlinka presunie do svojho PLODU, ktorý poznáš pod „odborným“ názvom POTRAVA.

Na to, aby rastlinka vytvorila jednu molekulu GLUKÓZY, potrebuje zo Zeme vziať 12 molekúl VODY, z ktorých vďaka SLNKU odoberie 24 ELEKTRÓNOV.

Rovnica fotosyntézy vyzerá takto:

(6 H₂O + 6 CO₂ → C₆H₁₂O₆ + 6 O₂), hoci po správnosti by mala vyzerať takto:

12 H₂O + 6 CO₂ → C₆H₁₂O₆ + 6 O₂+ 6 H₂O. Vytvorená GLUKÓZA je to uprostred (C₆H₁₂O₆). Kľudne si to  skontroluj.

No a naopak, keď naše mitochondrie potravu rozkladajú, odoberú z nej vodík, ktorý sa rozdelí hádaj na čo. Elektrón a protón. Dve subatomárne častice s opačným elektrickým nábojom, ktoré sú k sebe „ťahané“ príťažlivou silou a mitochondria túto vlastnosť využíva. Mitochondria potom z vodíka z potravy a kyslíka, ktorý dýchame vytvorí nazad VODU, čím uzavrie cyklus.

Keď sa z vody uvoľní vodík (H+), tento pôsobí ako anóda (podobne ako planéta Zem). Potom sa vodík štiepi na protón a elektrón za pomoci katalyzátora, ktorým je slnečné svetlo alebo hydrofilný materiál/proteín. Oboje katalyzátory má naše telo k dispozícií, len tak mimochodom. Protóny sa pohybujú prirodzene od anódy ku katóde zatiaľ čo elektróny prechádzajú vonkajším okruhom (elektrónovým transportným cyklom), pričom sa stretávajú s protónmi aj kyslíkom v katóde, ktorý sa odborne nazýva Cytochróm C oxidáza, alias štvrtý komplex na membráne mitochondrie. 

No a z cyklu vyššie však vznikne nie len voda, ale aj elektrická energia. 

Pamätaj, že to čo nás zvyčajne najviac brzdí je vlastná ignorácia. Ignorácia toho, čo zatiaľ nevieme.

Nový článok je na webe, v ktorom je spomenutá nie len Vodíková fľaša, generátor vodíka, vodíková voda, či molekulárny vodík...V dnešnom článku čaká každého veľa informácií aj AHA momentov + v závere BONUS ohľadom využitia vodíkovej vody. 

https://jaroslavlachky.sk/kb-4-mitochondrie-molekularny-vodik-a-rozpolenie-vody/

Keď si totižto predstavíš, že tie baktérie tam, sú podobné, ako kedysi tie, čo boli v oceáne. Tiež sa možno časom dozvieš, aký vplyv má SULFÁT nie len na krv, ale aj na našu schopnosť "čeliť" slnečnému svetlu. Je toho viac ako sa zdá, čo náš mikrobióm dokáže a čo o ňom ľudia netušia, keďže hľadajú pod nesprávnym "kameňom"...

https://vimeo.com/479278572/e9d73e4040

Baktérie tiež vedia využívať pri ETC iné chemické prvky ako finálny akceptor elektrónov, namiesto kyslíku. Napríklad SULFÁT... Zaujímavé 🤔

https://jaroslavlachky.sk/je-konzumacia-masa-skodliva-sirovodik-sulfat-a-mikrobiom/

Fotosyntéza dnes udržuje život na Zemi vďaka tomu, že uvoľňuje kyslík do atmosféry a poskytuje potravu. Vývin tejto fotosyntézy, ktorá produkuje kyslík, nám v minulosti umožnil vývoj zložitých foriem života, ako sú zvieratá a suchozemské rastliny, aj vďaka kambrickej explózii a DHA. Fotosyntéza však začína VODOU, teda ju "zkonzumuje" a až následne vytvorí potravu, ktorú zkonzumuje živočích a vytvorí VODU.

Avšak prvý typ fotosyntézy, ktorý sa vyvinul dávnejšie (niekedy medzi 3 až 3,5 miliardami rokmi), ešte neprodukoval kyslík. Aj preto ho bolo v atmosfére málo. Nový výskum ukazuje, že staršie baktérie, ktoré dnes už pravdepodobne neexistujú, boli vlastne prvé, ktoré vyvinuli jednoduchšiu formu fotosyntézy, a že tieto baktérie boli predkami väčšiny dnešných baktérií (možno aj tých, ktoré máme v črevách).

Primitívnejšia forma fotosyntézy je známa ako anoxygénna fotosyntéza, ktorá ako palivo používa namiesto vody molekuly ako vodík, sírovodík alebo železo. (O tomto budú trochu čítať aj zlatí členovia v tretej kapitole pri DHA.)

https://phys.org/news/2016-03-photosynthesis-ancient-thought.html?fbclid=IwAR2GHjo8LKUlzynrXwUTSlWjsgdE_3absUUv3p46L8gvkvZKPeLbxYw-Bzs

Výskum, ktorý bol nedávno zverejnený v časopise Journal of Science, priniesol dôkazy pre teóriu, že voda existuje už od vzniku Zeme. Veria, že bola uväznená v plášti planéty podobne ako avacado chráni svoju vodu v tele. 

 Znie to trochu podobne ako to, ako sa na oblohe tvoria mraky. Je však táto „teória“ o vode, ktorú dnes na Zemi máme, zodpovedná za všetku? Nie nie je. 

 Údaje sú pre mitochondriu celkom zaujímavé. Čo tu teda dáva? Merania starších sopečných hornín naznačuje, že iba 20% zemskej vody môže mať taký praveký pôvod. 

Odkiaľ teda pochádza zvyšných 80%? Treba premýšľať 😉

https://www.nature.com/news/earth-has-water-older-than-the-sun-1.16011

https://www.newscientist.com/article/dn28485-origin-of-earths-water-traced-back-to-the-birth-of-our-planet/

Nie je náhoda, že sa baktérie formovali tam, ako sa formovali, ani že boli mitochondrie evolúciou inovované. 

Keď život potreboval ísť na súš, aby bol komplexnejší, príroda inovovaná mitochondrie, ktoré priniesli oceán na súš, pretože ho tvoria v sebe.

Takmer 80% z celkového množstva vody na zemi nevieme odkiaľ prišlo, no odpoveďou môžu byť PROKARYOTY

https://earthsky.org/space/origin-earths-water-asu-solar-nebula#:~:text=Much%20of%20Earth's%20water%20is,embryo%2C%20forming%20the%20first%20atmosphere.