<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>        <rss version="2.0"
             xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
             xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
             xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
             xmlns:admin="http://webns.net/mvcb/"
             xmlns:rdf="http://www.w3.org/1999/02/22-rdf-syntax-ns#"
             xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/">
        <channel>
            <title>
									Otazkomet - SPÝTAJ SA JARA NA ČOKOĽVEK				            </title>
            <link>https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/otazkomet/</link>
            <description>Diskusné fórum pre členov. Tam kde iní v úvahách končia, my začíname!</description>
            <language>sk-SK</language>
            <lastBuildDate>Sun, 12 Apr 2026 23:03:44 +0000</lastBuildDate>
            <generator>wpForo</generator>
            <ttl>60</ttl>
							                    <item>
                        <title>RE: Otazkomet</title>
                        <link>https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/otazkomet/paged/2/#post-10381</link>
                        <pubDate>Mon, 26 Jun 2023 19:16:18 +0000</pubDate>
                        <description><![CDATA[]]></description>
                        <content:encoded><![CDATA[
<p></p>
<p>10. Jasne, najskor preskumat danu oblast, potom sa lepsie o tom rozprava. Ak to chapem spravne, tak mieris s tym CD ako to je aj vo webinari, ze biorezonancia teda len precita nase informacie v nasej vode a da vysledky. </p>
<p></p>
<p>Presne tak. No nie len prečíta, ale svôjím spôsobom môže aj "zapísať". Stačí ak pomyslíš na kontakt s bosou Zemou, či stromami, inou osobou,... všetko je to o prenose informácie medzi dvoma subjektami, ktoré sú navzájom elektromagneticky v kontakte. Aj dotyk je len elektromagneticky fenomén, kedy sa v skutočnosti nikdy nedotkenem, no odpudzovanie dvoch valenčných elektrónov vyvolá pocit dotyku a vzájomnú výmenu energie aj informácie, hlavne z vody do vody a uloží ju do väzieb vodíkov s kyslíkom vo vode.</p>
<p> </p>
<p>Dnes ti môžem doplniť ešte trochu "hardcore" čítanie, takže ďalej čítaj len "na vlastné nebezpečie" :D</p>
<p> </p>
<p> </p>
<p>Dnes, <a href="https://jaroslavlachky.sk/voz-18-magnetizmus-pre-pokrocilych-magneticky-moment-a-pamat-vody/" target="_blank" rel="noopener"><span style="text-decoration: underline"><strong>po posledných 2 zverejnených článkoch</strong></span></a>, môžme opäť raz načrieť a lepšie pochopiť zaujímavú tému, ktorá je pre mnohých iba ezoterická, no pre iných nie. Pamäť vody alias pamäť subatomárnych častíc!</p>
<p> </p>
<p> </p>
<p>Molekula vody ako vieš je veľmi zaujímavá, pretože obsahuje atóm kyslíka s dvoma nespárovanými elektrónmi na jednej strane a mierne odklonené atómy vodíka, respektíve protóny, na strane druhej, vďaka čomu má molekula vody magnetický dipólový moment. Predstav si to ako natiahnutú strunu na luku. Má v sebe uschovanú nejakú „zotrvačnú magnetickú hybnosť“, ktorú dokážeme pri použití externej sily uvoľniť!</p>
<p> </p>
<p><a href="https://jaroslavlachky.sk/wp-content/uploads/2020/05/voda-magnetick%C3%BD-dip%C3%B3l.png">https://jaroslavlachky.sk/wp-content/uploads/2020/05/voda-magnetick%C3%BD-dip%C3%B3l.png</a></p>
<p> </p>
<p><a href="https://i2.wp.com/www.differencebetween.com/wp-content/uploads/2020/05/Difference-Between-Polar-and-Dipolar-Molecules_1.png">https://i2.wp.com/www.differencebetween.com/wp-content/uploads/2020/05/Difference-Between-Polar-and-Dipolar-Molecules_1.png</a></p>
<p> </p>
<p><strong>Aj bežný harddisk využíva magnetický dipól a magnetizmus hlavy, vďaka čomu zapisuje, ukladá a číta informácie (pamäť).</strong></p>
<p> </p>
<p> </p>
<p>Pevný disk obsahuje otočný tanier s tenkým magnetickým povlakom. Nad tanierom sa pohybuje „hlava“, ktorá na tanier zapisuje 0 a 1 ako malé oblasti magnetického dipólu – sever alebo juh. Na spätné prečítanie údajov hlava prejde na to isté miesto, všimne si prelietavanie severných a južných bodov, a tak odvodí uložené 0 a 1. Takto dokáže uložiť aj dekódovať informáciu. </p>
<p> </p>
<p>Niečo podobné dokáže aj voda v tvojom tele, až na to, že mnohonásobne lepšie a efektívnejšie. Voda totiž dokáže ukladať nie <strong>Bity</strong> ale tzv. „<strong>Qubity</strong>“ (kvantové bity). Tak a teraz pokračujeme doplňujúcimi informáciami. Čítaj len na vlastné nebezpečie :D</p>
<p> </p>
<p> </p>
<p> Voda pozostáva takmer výlučne iba z fotónov. Fotón je druh častice, ktorá sa radí medzi tzv. <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Boz%C3%B3n"><strong>BOZÓN</strong></a><strong>Y</strong>, čo je niečo ako lepidlo, ktoré drží spolu celú hmotu.</p>
<p>Voda je podľa niektorých predpokladov z viac ako 99 % fotón; fotón je nosič informácie a energie elektromagnetického poľa. Nie nadarmo v odborných kruhoch nazývajú vodu „tekutým slnkom“.</p>
<p>Fotón je zároveň bozón, ktorý má spin 1 a nemá elektrický náboj, čo znamená, že sa neriadi <strong><a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Pauliho_vylu%C4%8Dovac%C3%AD_princ%C3%ADp">Paulliho vylučovacím princípom</a> </strong>ako fermmióny. Zároveň však prenáša spinový moment hybnosti a tiež <strong>orbitálny moment hybnosti (OHM)</strong>.</p>
<p>  </p>
<p>OMH je na rozdiel od vlastného momentu hybnosti (SPINOVÉHO) závislý na priestorovom rozložení poľa, ktorým fotón ide. V prípade svetla je teda jeho orbitálny moment hybnosti závislý od rozloženia elektromagnetického poľa svetelného lúča. Vlastný moment hybnosti súvisí z pohľadu klasickej fyziky s polarizáciou svetla, z pohľadu fyziky kvantovej potom so spinom jednotlivých častíc svetla, fotónov.</p>
<p> </p>
<p><strong>Laicky povedané - celkový moment hybnosti fotónu môžeme rozložiť do dvoch zložiek, a síce do spinu, nezávislého na voľbe súradnicového systému, a potom práve do orbitálneho momentu hybnosti, ktorého veľkosť závisí od voľby súradníc. Na rozdiel od spinu, ktorý môže pre fotóny nadobúdať v danom smere iba hodnotu 1 a -1, je však rozsah hodnôt orbitálneho momentu hybnosti neobmedzený.</strong></p>
<p> </p>
<p><a href="https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/09/OAM_vs_spin_animation.gif/330px-OAM_vs_spin_animation.gif">https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/09/OAM_vs_spin_animation.gif/330px-OAM_vs_spin_animation.gif</a></p>
<p> </p>
<p>Obe zložky momentu hybnosti navyše odlišne interagujú s hmotnými predmetmi. Zatiaľ čo spin roztáča predmet okolo jeho vlastnej osi, zodpovedá orbitálny moment hybnosti rotácii predmetu okolo osi zväzku.</p>
<p>Tieto vety sú síce zrejme ťažšie na pochopenie, no tu máš ešte laické vysvetlenie.</p>
<p> </p>
<p><strong>Premýšľal si niekedy nad tým, prečo nie je doplnok s vitamínom D rovnaký ako vitamín D z cholesterolu, ktorý vyprodukuješ zo slnka? Alebo prečo ti slnečné okuliare zhoršia cirkadiánnu biológiu a dokonca výpočtovú kapacitu mozgovej kôry? Čo keby som ti povedal, že odpoveď je v 4 odstavcoch vyššie? Dôvod je práve spinový a orbitálny moment hybnosti fotónu, aké tvoje telo zachytí.</strong></p>
<p> </p>
<p><a href="https://jaroslavlachky.sk/wp-content/uploads/2020/03/cholesterol-a-vitam%C3%ADn-D3.png">https://jaroslavlachky.sk/wp-content/uploads/2020/03/cholesterol-a-vitam%C3%ADn-D3.png</a></p>
<p> </p>
<p>Prečo tvrdím, že hybnosť tu hrá veľkú úlohu? Pretože hybnosť si laicky predstav ako schopnosť zatlačiť na objekt. Hybnosť ma každý objekt, ktorý má nejakú hmotnosť, no taktiež aj fotón, ktorý hmotnosť nemá. Práve táto hybnosť je to, čo umožňuje prstencu v molekule cholesterolu pohnúť sa a zlomiť chemickú väzbu a spraviť z neho vitamín D3. Nad tým si zrejme nepremýšľal, však? Možno by si mal. A možno by si tiež mal prehodnotiť svoju zásobu doplnkov s vitamínom D, pretože ti niekedy môžu dokonca ublížiť.</p>
<p> </p>
<p>Ak si nespomínaš, obrázok cholesterolu a vitamínu D som tu pridával už veľa krát. Pozri si ho a zbadáš, že sú úplne rovnaké. Jediný rozdiel je jeden atóm, vodíka a zlomená chemická vážna v prsteni cholesterolu.</p>
<p> </p>
<p>Fotón v rozmedzí 298 až 312 nm, ktoré konvertuje 7 dehydrocholesterol na previtamín D3 totiž nenesie iba energiu, ale aj hybnosť, pomocou ktorej danú väzbu cholesterolu zarotuje (L alebo D) a cholesterol tak túto hybnosť nadobudne. Následne ju prenesie do obličiek a pečene.</p>
<p>Niečo podobné však neustále robí aj tvoje Oko a mozog, pretože počas dňa vnímajú modré asvetlo, spolu s celou škálou dúhy.</p>
<p> </p>
<p><strong>Presne preto pochádza celá omezečnica aj tvoja fasciálna sústava, spolu s nervovou sústavou a pokožkou z rovnakej bunky s názvom neuroektoderm, ktoré sú prepojené vitamínom A a vitamínom D. </strong></p>
<p> </p>
<p>Ako náhle tvoje oko totiž zachytí lúč svetla, v tomto prípade modrého svetla, tvoj povrch mozgu ho vďaka mozgomiešnemu moku spomalí, kde ho následne prevezme DHA a telo neurónu. Telo neurónu sa v tomto prípade spotí, aktivuje akčný potenciál a presun sodíka aj draslíka, ktoré putujú cez axón až dole do bielej hmoty mozgu, pričom sa pod myelínom udeje niekoľko zaujímavých vecí.</p>
<p> </p>
<p>No a práve tuto dnes končíme. Miesto pod myelínom, kade prechádza regeneračný jednosmerný prúd, ktoré je plné <strong>interfasciálnej kvapaliny</strong> (alias <strong>glymfatický systém</strong>) totiž robí zaujímavé veci. Práve tade sa šíria aj informácie z prostredia, ktoré sa následne ukladajú do odlišných častí tela do vody okolo fascie, a zároveň v týchto častiach tela tvoríme vlastné endogénne polarizované svetlo, ktoré putuje rýchlejšie ako akčný potenciál axónu. Polarizované svetlo znamená, že má svoj SPIN (a teda 1 alebo 0).</p>
<p> </p>
<p>Tu je posledná vec na zamyslenie:</p>
<p> </p>
<p>V celom vesmíre je (pravdepodobne) okolo 400 až 500 aminokyselín. Je však zaujímavé, že evolúcia a život na Zemi si zvolil využívať iba 20 (23 ak rátame aj špeciálne). Zamysli sa prečo.</p>
<p><span> </span></p>
<p><span>Ak nevieš poradím ti. Prečo podľa teba v elektronike nevyužívame napríklad zlato, ale obyčajný kremík? Asi chápeš kam tým mierim. Pretože musíme myslieť aj na efektivitu, cenu a hlavne účinnosť.</span></p>
<p> </p>
<p><span>Čo je napríklad pre mňa zaujímavé je, že keď sa kolagén tvorí, a prechádza transláciou z DNA, takmer <strong>každá aminokyselina má až 4 možné kódony, ktoré ju dokážu kódovať z troch nukleotidov, pričom v skutočnosti postačujú iba prvé dva. Tretí nukleotid v kodóne je na oko "zbytočný" a dodnes nikto nevie prečo, a žiaľ, ani sa nad tým moc nezamýšľame, od čias Watsona a Cricka, ktorý objavili DNA a dostali Nobelovu cenu</strong>. </span></p>
<p> </p>
<p>Keď sa nad tým zamyslíme - prečo príroda dodnes kóduje každý proteín 4 rôznymi možnosťami dvoch odlišných nukleotidov, pričom ešte vyžaduje aj tretí akoby zbytočný,.. je to záhada.</p>
<p>Teda aspoň z bežného generického pohľadu.</p>
<p>Keď však vezmeme v úvahu vlastnosť proteínov byt polovodič a uvedomíme si, že počas translácie bunka dokáže kvantifikovat štruktúru vody dnu, a prispôsobovať dané aminokyseliny aj ich "<strong>crosslinking</strong>", aby spĺňali podmienky, začne to dávať zmysel.</p>
<p><span style="text-decoration: underline"><strong>Možno je to práve voda a lokálne subatomárne častice uložené vo vode a fasciách okolo, ktoré túto genetickú informáciu usmerňujú, rovnako ako náš TÓN hlasu usmerňuje písmená abecedy, a tvorí z nich vety, myšlienky, básne,...</strong></span></p>
<p> </p>
<p>Posledné 2 dôležité články sú tu:</p>
<p> </p>
<p><span style="text-decoration: underline">https://jaroslavlachky.sk/voz-17-sonoluminescencia-sound-healing-a-zvuk-so-svetlom-ako-liek/</span></p>
<p><span style="text-decoration: underline">https://jaroslavlachky.sk/voz-18-magnetizmus-pre-pokrocilych-magneticky-moment-a-pamat-vody/</span></p>
 👏👏👏Super clanok, tesim sa uz na julovy webinar 😊 Som rad, ze taketo zlozitejsie veci aj laicky vysvetlujes 👍
<p> </p>]]></content:encoded>
						                            <category domain="https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/">SPÝTAJ SA JARA NA ČOKOĽVEK</category>                        <dc:creator>Ma Rian</dc:creator>
                        <guid isPermaLink="true">https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/otazkomet/paged/2/#post-10381</guid>
                    </item>
				                    <item>
                        <title>RE: Otazkomet</title>
                        <link>https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/otazkomet/paged/2/#post-10370</link>
                        <pubDate>Sun, 25 Jun 2023 16:24:38 +0000</pubDate>
                        <description><![CDATA[nice, dikes 👊]]></description>
                        <content:encoded><![CDATA[
<p></p>
<p> </p>
<p></p>
<p> </p>
<p>Môj osobný tip je, že nie Marián. No ak má osoba B veľmi nízky Redox a zeta potenciál v krvi, myslím, že potencionálna šanca (veľmi nízka) tu bude ... 🤔 </p>
 nice, dikes 👊
<p> </p>]]></content:encoded>
						                            <category domain="https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/">SPÝTAJ SA JARA NA ČOKOĽVEK</category>                        <dc:creator>Ma Rian</dc:creator>
                        <guid isPermaLink="true">https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/otazkomet/paged/2/#post-10370</guid>
                    </item>
				                    <item>
                        <title>RE: Otazkomet</title>
                        <link>https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/otazkomet/paged/2/#post-10367</link>
                        <pubDate>Sun, 25 Jun 2023 16:19:27 +0000</pubDate>
                        <description><![CDATA[Jasne, skus cek: 
Chalanisko sa venuje superpotravinam, pri kazdej jednej veci ma spisany jeho research a tento produkt je jeden z jeho top]]></description>
                        <content:encoded><![CDATA[
<p></p>
<p>5. Oukej dakujem a vceliu pergu si nahodou nepozeral blizsie zlozenie elektronov, mineralov? Taktiez sa hovori, ze zlozenim je to najviac podobne materskemu mlieku.</p>
<p> </p>
<p></p>
<p>Veru nie Marián, ale ak máš nejaký zdroj/tip, kde začať, kľudne pošli a pozriem sa!</p>
<p> Jasne, skus cek: </p>
<p>https://www.adamraw.cz/bio-ambrosia-500g/</p>
<p>Chalanisko sa venuje superpotravinam, pri kazdej jednej veci ma spisany jeho research a tento produkt je jeden z jeho top</p>
<p> </p>]]></content:encoded>
						                            <category domain="https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/">SPÝTAJ SA JARA NA ČOKOĽVEK</category>                        <dc:creator>Ma Rian</dc:creator>
                        <guid isPermaLink="true">https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/otazkomet/paged/2/#post-10367</guid>
                    </item>
				                    <item>
                        <title>RE: Otazkomet</title>
                        <link>https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/otazkomet/paged/2/#post-10363</link>
                        <pubDate>Sun, 25 Jun 2023 12:41:09 +0000</pubDate>
                        <description><![CDATA[Veru nie Marián, ale ak máš nejaký zdroj/tip, kde začať, kľudne pošli a pozriem sa!]]></description>
                        <content:encoded><![CDATA[<p></p>
<p>5. Oukej dakujem a vceliu pergu si nahodou nepozeral blizsie zlozenie elektronov, mineralov? Taktiez sa hovori, ze zlozenim je to najviac podobne materskemu mlieku.</p>
<p> </p>
<p></p>
<p>Veru nie Marián, ale ak máš nejaký zdroj/tip, kde začať, kľudne pošli a pozriem sa!</p>]]></content:encoded>
						                            <category domain="https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/">SPÝTAJ SA JARA NA ČOKOĽVEK</category>                        <dc:creator>Jaroslav Lachký</dc:creator>
                        <guid isPermaLink="true">https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/otazkomet/paged/2/#post-10363</guid>
                    </item>
				                    <item>
                        <title>RE: Otazkomet</title>
                        <link>https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/otazkomet/paged/2/#post-10362</link>
                        <pubDate>Sun, 25 Jun 2023 12:40:28 +0000</pubDate>
                        <description><![CDATA[Presne tak. No nie len prečíta, ale svôjím spôsobom môže aj &quot;zapísať&quot;. Stačí ak pomyslíš na kontakt s bosou Zemou, či stromami, inou osobou,... všetko je to o prenose informácie medzi dvoma ...]]></description>
                        <content:encoded><![CDATA[<p></p>
<p>10. Jasne, najskor preskumat danu oblast, potom sa lepsie o tom rozprava. Ak to chapem spravne, tak mieris s tym CD ako to je aj vo webinari, ze biorezonancia teda len precita nase informacie v nasej vode a da vysledky. </p>
<p></p>
<p>Presne tak. No nie len prečíta, ale svôjím spôsobom môže aj "zapísať". Stačí ak pomyslíš na kontakt s bosou Zemou, či stromami, inou osobou,... všetko je to o prenose informácie medzi dvoma subjektami, ktoré sú navzájom elektromagneticky v kontakte. Aj dotyk je len elektromagneticky fenomén, kedy sa v skutočnosti nikdy nedotkenem, no odpudzovanie dvoch valenčných elektrónov vyvolá pocit dotyku a vzájomnú výmenu energie aj informácie, hlavne z vody do vody a uloží ju do väzieb vodíkov s kyslíkom vo vode.</p>
<p> </p>
<p>Dnes ti môžem doplniť ešte trochu "hardcore" čítanie, takže ďalej čítaj len "na vlastné nebezpečie" :D</p>
<p> </p>
<p> </p>
<p>Dnes, <a href="https://jaroslavlachky.sk/voz-18-magnetizmus-pre-pokrocilych-magneticky-moment-a-pamat-vody/" target="_blank" rel="noopener"><span style="text-decoration: underline"><strong>po posledných 2 zverejnených článkoch</strong></span></a>, môžme opäť raz načrieť a lepšie pochopiť zaujímavú tému, ktorá je pre mnohých iba ezoterická, no pre iných nie. Pamäť vody alias pamäť subatomárnych častíc!</p>
<p> </p>
<p> </p>
<p>Molekula vody ako vieš je veľmi zaujímavá, pretože obsahuje atóm kyslíka s dvoma nespárovanými elektrónmi na jednej strane a mierne odklonené atómy vodíka, respektíve protóny, na strane druhej, vďaka čomu má molekula vody magnetický dipólový moment. Predstav si to ako natiahnutú strunu na luku. Má v sebe uschovanú nejakú „zotrvačnú magnetickú hybnosť“, ktorú dokážeme pri použití externej sily uvoľniť!</p>
<p> </p>
<p><a href="https://jaroslavlachky.sk/wp-content/uploads/2020/05/voda-magnetick%C3%BD-dip%C3%B3l.png">https://jaroslavlachky.sk/wp-content/uploads/2020/05/voda-magnetick%C3%BD-dip%C3%B3l.png</a></p>
<p> </p>
<p><a href="https://i2.wp.com/www.differencebetween.com/wp-content/uploads/2020/05/Difference-Between-Polar-and-Dipolar-Molecules_1.png">https://i2.wp.com/www.differencebetween.com/wp-content/uploads/2020/05/Difference-Between-Polar-and-Dipolar-Molecules_1.png</a></p>
<p> </p>
<p><strong>Aj bežný harddisk využíva magnetický dipól a magnetizmus hlavy, vďaka čomu zapisuje, ukladá a číta informácie (pamäť).</strong></p>
<p> </p>
<p> </p>
<p>Pevný disk obsahuje otočný tanier s tenkým magnetickým povlakom. Nad tanierom sa pohybuje „hlava“, ktorá na tanier zapisuje 0 a 1 ako malé oblasti magnetického dipólu – sever alebo juh. Na spätné prečítanie údajov hlava prejde na to isté miesto, všimne si prelietavanie severných a južných bodov, a tak odvodí uložené 0 a 1. Takto dokáže uložiť aj dekódovať informáciu. </p>
<p> </p>
<p>Niečo podobné dokáže aj voda v tvojom tele, až na to, že mnohonásobne lepšie a efektívnejšie. Voda totiž dokáže ukladať nie <strong>Bity</strong> ale tzv. „<strong>Qubity</strong>“ (kvantové bity). Tak a teraz pokračujeme doplňujúcimi informáciami. Čítaj len na vlastné nebezpečie :D</p>
<p> </p>
<p> </p>
<p> Voda pozostáva takmer výlučne iba z fotónov. Fotón je druh častice, ktorá sa radí medzi tzv. <a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Boz%C3%B3n"><strong>BOZÓN</strong></a><strong>Y</strong>, čo je niečo ako lepidlo, ktoré drží spolu celú hmotu.</p>
<p>Voda je podľa niektorých predpokladov z viac ako 99 % fotón; fotón je nosič informácie a energie elektromagnetického poľa. Nie nadarmo v odborných kruhoch nazývajú vodu „tekutým slnkom“.</p>
<p>Fotón je zároveň bozón, ktorý má spin 1 a nemá elektrický náboj, čo znamená, že sa neriadi <strong><a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Pauliho_vylu%C4%8Dovac%C3%AD_princ%C3%ADp">Paulliho vylučovacím princípom</a> </strong>ako fermmióny. Zároveň však prenáša spinový moment hybnosti a tiež <strong>orbitálny moment hybnosti (OHM)</strong>.</p>
<p>  </p>
<p>OMH je na rozdiel od vlastného momentu hybnosti (SPINOVÉHO) závislý na priestorovom rozložení poľa, ktorým fotón ide. V prípade svetla je teda jeho orbitálny moment hybnosti závislý od rozloženia elektromagnetického poľa svetelného lúča. Vlastný moment hybnosti súvisí z pohľadu klasickej fyziky s polarizáciou svetla, z pohľadu fyziky kvantovej potom so spinom jednotlivých častíc svetla, fotónov.</p>
<p> </p>
<p><strong>Laicky povedané - celkový moment hybnosti fotónu môžeme rozložiť do dvoch zložiek, a síce do spinu, nezávislého na voľbe súradnicového systému, a potom práve do orbitálneho momentu hybnosti, ktorého veľkosť závisí od voľby súradníc. Na rozdiel od spinu, ktorý môže pre fotóny nadobúdať v danom smere iba hodnotu 1 a -1, je však rozsah hodnôt orbitálneho momentu hybnosti neobmedzený.</strong></p>
<p> </p>
<p><a href="https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/09/OAM_vs_spin_animation.gif/330px-OAM_vs_spin_animation.gif">https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/09/OAM_vs_spin_animation.gif/330px-OAM_vs_spin_animation.gif</a></p>
<p> </p>
<p>Obe zložky momentu hybnosti navyše odlišne interagujú s hmotnými predmetmi. Zatiaľ čo spin roztáča predmet okolo jeho vlastnej osi, zodpovedá orbitálny moment hybnosti rotácii predmetu okolo osi zväzku.</p>
<p>Tieto vety sú síce zrejme ťažšie na pochopenie, no tu máš ešte laické vysvetlenie.</p>
<p> </p>
<p><strong>Premýšľal si niekedy nad tým, prečo nie je doplnok s vitamínom D rovnaký ako vitamín D z cholesterolu, ktorý vyprodukuješ zo slnka? Alebo prečo ti slnečné okuliare zhoršia cirkadiánnu biológiu a dokonca výpočtovú kapacitu mozgovej kôry? Čo keby som ti povedal, že odpoveď je v 4 odstavcoch vyššie? Dôvod je práve spinový a orbitálny moment hybnosti fotónu, aké tvoje telo zachytí.</strong></p>
<p> </p>
<p><a href="https://jaroslavlachky.sk/wp-content/uploads/2020/03/cholesterol-a-vitam%C3%ADn-D3.png">https://jaroslavlachky.sk/wp-content/uploads/2020/03/cholesterol-a-vitam%C3%ADn-D3.png</a></p>
<p> </p>
<p>Prečo tvrdím, že hybnosť tu hrá veľkú úlohu? Pretože hybnosť si laicky predstav ako schopnosť zatlačiť na objekt. Hybnosť ma každý objekt, ktorý má nejakú hmotnosť, no taktiež aj fotón, ktorý hmotnosť nemá. Práve táto hybnosť je to, čo umožňuje prstencu v molekule cholesterolu pohnúť sa a zlomiť chemickú väzbu a spraviť z neho vitamín D3. Nad tým si zrejme nepremýšľal, však? Možno by si mal. A možno by si tiež mal prehodnotiť svoju zásobu doplnkov s vitamínom D, pretože ti niekedy môžu dokonca ublížiť.</p>
<p> </p>
<p>Ak si nespomínaš, obrázok cholesterolu a vitamínu D som tu pridával už veľa krát. Pozri si ho a zbadáš, že sú úplne rovnaké. Jediný rozdiel je jeden atóm, vodíka a zlomená chemická vážna v prsteni cholesterolu.</p>
<p> </p>
<p>Fotón v rozmedzí 298 až 312 nm, ktoré konvertuje 7 dehydrocholesterol na previtamín D3 totiž nenesie iba energiu, ale aj hybnosť, pomocou ktorej danú väzbu cholesterolu zarotuje (L alebo D) a cholesterol tak túto hybnosť nadobudne. Následne ju prenesie do obličiek a pečene.</p>
<p>Niečo podobné však neustále robí aj tvoje Oko a mozog, pretože počas dňa vnímajú modré asvetlo, spolu s celou škálou dúhy.</p>
<p> </p>
<p><strong>Presne preto pochádza celá omezečnica aj tvoja fasciálna sústava, spolu s nervovou sústavou a pokožkou z rovnakej bunky s názvom neuroektoderm, ktoré sú prepojené vitamínom A a vitamínom D. </strong></p>
<p> </p>
<p>Ako náhle tvoje oko totiž zachytí lúč svetla, v tomto prípade modrého svetla, tvoj povrch mozgu ho vďaka mozgomiešnemu moku spomalí, kde ho následne prevezme DHA a telo neurónu. Telo neurónu sa v tomto prípade spotí, aktivuje akčný potenciál a presun sodíka aj draslíka, ktoré putujú cez axón až dole do bielej hmoty mozgu, pričom sa pod myelínom udeje niekoľko zaujímavých vecí.</p>
<p> </p>
<p>No a práve tuto dnes končíme. Miesto pod myelínom, kade prechádza regeneračný jednosmerný prúd, ktoré je plné <strong>interfasciálnej kvapaliny</strong> (alias <strong>glymfatický systém</strong>) totiž robí zaujímavé veci. Práve tade sa šíria aj informácie z prostredia, ktoré sa následne ukladajú do odlišných častí tela do vody okolo fascie, a zároveň v týchto častiach tela tvoríme vlastné endogénne polarizované svetlo, ktoré putuje rýchlejšie ako akčný potenciál axónu. Polarizované svetlo znamená, že má svoj SPIN (a teda 1 alebo 0).</p>
<p> </p>
<p>Tu je posledná vec na zamyslenie:</p>
<p> </p>
<p>V celom vesmíre je (pravdepodobne) okolo 400 až 500 aminokyselín. Je však zaujímavé, že evolúcia a život na Zemi si zvolil využívať iba 20 (23 ak rátame aj špeciálne). Zamysli sa prečo.</p>
<p><span> </span></p>
<p><span>Ak nevieš poradím ti. Prečo podľa teba v elektronike nevyužívame napríklad zlato, ale obyčajný kremík? Asi chápeš kam tým mierim. Pretože musíme myslieť aj na efektivitu, cenu a hlavne účinnosť.</span></p>
<p> </p>
<p><span>Čo je napríklad pre mňa zaujímavé je, že keď sa kolagén tvorí, a prechádza transláciou z DNA, takmer <strong>každá aminokyselina má až 4 možné kódony, ktoré ju dokážu kódovať z troch nukleotidov, pričom v skutočnosti postačujú iba prvé dva. Tretí nukleotid v kodóne je na oko "zbytočný" a dodnes nikto nevie prečo, a žiaľ, ani sa nad tým moc nezamýšľame, od čias Watsona a Cricka, ktorý objavili DNA a dostali Nobelovu cenu</strong>. </span></p>
<p> </p>
<p>Keď sa nad tým zamyslíme - prečo príroda dodnes kóduje každý proteín 4 rôznymi možnosťami dvoch odlišných nukleotidov, pričom ešte vyžaduje aj tretí akoby zbytočný,.. je to záhada.</p>
<p>Teda aspoň z bežného generického pohľadu.</p>
<p>Keď však vezmeme v úvahu vlastnosť proteínov byt polovodič a uvedomíme si, že počas translácie bunka dokáže kvantifikovat štruktúru vody dnu, a prispôsobovať dané aminokyseliny aj ich "<strong>crosslinking</strong>", aby spĺňali podmienky, začne to dávať zmysel.</p>
<p><span style="text-decoration: underline"><strong>Možno je to práve voda a lokálne subatomárne častice uložené vo vode a fasciách okolo, ktoré túto genetickú informáciu usmerňujú, rovnako ako náš TÓN hlasu usmerňuje písmená abecedy, a tvorí z nich vety, myšlienky, básne,...</strong></span></p>
<p> </p>
<p>Posledné 2 dôležité články sú tu:</p>
<p> </p>
<p><span style="text-decoration: underline">https://jaroslavlachky.sk/voz-17-sonoluminescencia-sound-healing-a-zvuk-so-svetlom-ako-liek/</span></p>
<p><span style="text-decoration: underline">https://jaroslavlachky.sk/voz-18-magnetizmus-pre-pokrocilych-magneticky-moment-a-pamat-vody/</span></p>]]></content:encoded>
						                            <category domain="https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/">SPÝTAJ SA JARA NA ČOKOĽVEK</category>                        <dc:creator>Jaroslav Lachký</dc:creator>
                        <guid isPermaLink="true">https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/otazkomet/paged/2/#post-10362</guid>
                    </item>
				                    <item>
                        <title>RE: Otazkomet</title>
                        <link>https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/otazkomet/paged/2/#post-10361</link>
                        <pubDate>Sun, 25 Jun 2023 12:37:42 +0000</pubDate>
                        <description><![CDATA[Môj osobný tip je, že nie Marián. No ak má osoba B veľmi nízky Redox a zeta potenciál v krvi, myslím, že potencionálna šanca (veľmi nízka) tu bude ... 🤔]]></description>
                        <content:encoded><![CDATA[<p></p>
<p>6. Ano to chapem, ze tieto vakciny boli rozdielne ako tie v minulosti, aj webinar to super vysvetluje, ale bude som to tam nezaregistroval, alebo sa len mozno trosku nechapeme, ze mna stale zaujima, ci ak sa osoba A, ktora sa touto prave mrna vakcinou zaockovala, stretne s osobou B, ktora sa nezaockovala, a su v blizkom kontakte, tak ci na osobu B sa prenasaju tieto spike proteiny a ak ano, ci zrazu v osobe B tvoria skor len zapal, ktory si telo vylieci, alebo ci osobe B, tiez sposobuju trvale zmeny aj v ramci zmeny DNA ako keby sa sama zaockovala?</p>
<p> </p>
<p></p>
<p> </p>
<p>Môj osobný tip je, že nie Marián. No ak má osoba B veľmi nízky Redox a zeta potenciál v krvi, myslím, že potencionálna šanca (veľmi nízka) tu bude ... 🤔 </p>]]></content:encoded>
						                            <category domain="https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/">SPÝTAJ SA JARA NA ČOKOĽVEK</category>                        <dc:creator>Jaroslav Lachký</dc:creator>
                        <guid isPermaLink="true">https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/otazkomet/paged/2/#post-10361</guid>
                    </item>
				                    <item>
                        <title>RE: Otazkomet</title>
                        <link>https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/otazkomet/paged/2/#post-10357</link>
                        <pubDate>Sun, 25 Jun 2023 12:04:06 +0000</pubDate>
                        <description><![CDATA[Jasnee tomu veeer👊 Ako aj pri dopaminoch. Radsej pomale a trvacnejsie ako kazdych 7 sekund &quot;fun&quot; a oblbovanie mozgu 😄
 
1.2. jasne uuplne chapem :) Dakujem, ze si mi to napisal aj takto cc...]]></description>
                        <content:encoded><![CDATA[<p>Jasnee tomu veeer👊 Ako aj pri dopaminoch. Radsej pomale a trvacnejsie ako kazdych 7 sekund "fun" a oblbovanie mozgu 😄</p>
<p> </p>
<p>1.2. jasne uuplne chapem :) Dakujem, ze si mi to napisal aj takto cca vseobecne pre zdraveho cloveka, pri ktorom by vysli vsetky omegy a pomery tipikitopiky, na predstavu to pomohlo 😊 Tak ci tak, radsej sa ale pokusim vyhnut letiskovym skenerom a nabuduce ak budem musiet ist cez nejaky, tak vyskusam, ci aj u nas funguje metoda ako v amerike nieco ako "opt out", ze ich popytam ci ma mozu prehladat rucne.</p>
<p>Stale to teda znie, ze primarne sa starat o svoje mitochondrie, aby tvorili co najviac vody a boli v co najviac kondicii. Pomohol aj clanok, ze teraz cez leto mozem jest skor sacharidy a dat oddychnut svojim mitochondriam a cez zimu ich dat znova pracovat na tukoch 👍</p>
<p> </p>
<p>5. Oukej dakujem a vceliu pergu si nahodou nepozeral blizsie zlozenie elektronov, mineralov? Taktiez sa hovori, ze zlozenim je to najviac podobne materskemu mlieku.</p>
<p> </p>
<p>6. Ano to chapem, ze tieto vakciny boli rozdielne ako tie v minulosti, aj webinar to super vysvetluje, ale bude som to tam nezaregistroval, alebo sa len mozno trosku nechapeme, ze mna stale zaujima, ci ak sa osoba A, ktora sa touto prave mrna vakcinou zaockovala, stretne s osobou B, ktora sa nezaockovala, a su v blizkom kontakte, tak ci na osobu B sa prenasaju tieto spike proteiny a ak ano, ci zrazu v osobe B tvoria skor len zapal, ktory si telo vylieci, alebo ci osobe B, tiez sposobuju trvale zmeny aj v ramci zmeny DNA ako keby sa sama zaockovala?</p>
<p> </p>
<p>8. haha tak cirkadial je stale odpoved, ci uz pre ludi alebo faunu a floru 😄</p>
<p> </p>
<p>9. 😄😄😄 Ta voda k ohniku proste musi byt. Aj teraz v rozpravke elemental sa prave tieto dva elementy museli naucit so sebou vychadzat a zistili, ze si maju toho dost co odovzdat 🔥💧</p>
<p> </p>
<p>10. Jasne, najskor preskumat danu oblast, potom sa lepsie o tom rozprava. Ak to chapem spravne, tak mieris s tym CD ako to je aj vo webinari, ze biorezonancia teda len precita nase informacie v nasej vode a da vysledky. </p>]]></content:encoded>
						                            <category domain="https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/">SPÝTAJ SA JARA NA ČOKOĽVEK</category>                        <dc:creator>Ma Rian</dc:creator>
                        <guid isPermaLink="true">https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/otazkomet/paged/2/#post-10357</guid>
                    </item>
				                    <item>
                        <title>RE: Otazkomet</title>
                        <link>https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/otazkomet/#post-10324</link>
                        <pubDate>Thu, 22 Jun 2023 09:24:06 +0000</pubDate>
                        <description><![CDATA[Áno počul a nedávno som o tom viedol zaujímavú debatu s človekom, ktorý sa o to zaujíma. Myslím, že k tejto téme pribudne postupom času viac informácií, keď sa nám podarí trápne tieto prístr...]]></description>
                        <content:encoded><![CDATA[<p></p>
<p>10. A na biorezonanciu nemas nejake ohlasy? Skusenosti? Vedia zmerat biopole cloveka, aj jeho vitaminy, mineraly, aky ma cirkadialny rytmus, ako mu vibruju organy a casti v tele a zaroven to aj vedia pomocou nejakeho biorezonancneho pristroja bicom liecit tak, ze nahraju do neho urcitu informaciu ktoru potrebujes doliecit a uz ta vibruju a vysielaju do teba nejake ziarenie, alebo do tvojho biopola. Pocul si o tom, vies jak a ci vobec moze nieco taketo fungovat? Celkom fajn ohlasy su na tuto alternativnu medicinu</p>
<p></p>
<p> </p>
<p>Áno počul a nedávno som o tom viedol zaujímavú debatu s človekom, ktorý sa o to zaujíma. Myslím, že k tejto téme pribudne postupom času viac informácií, keď sa nám podarí trápne tieto prístroje testovať a priniesť aj ďalšie metre. Na teraz by som napísal, že sú naozaj veci, ktoré prístroj dokáže vyhodnotiť, možno aj ukázať, a tiež sa dá telo pozmeniť takouto formou, no nie je to iba také jednoduché. Je tu totiž viac premenných, rovnako ako v našej DNA. </p>
<p>Myslím, že v otázke mati o vode zo včera, ak si pozrieť záznam QaA nájdeš zaujímavú pasáž. Hovoril som tam o uložení informácie do vody aj ako ju transformovať a prirovnal som ju ku CD. Myslím, že až si to vypočuje, pochopíš, kam tým na teraz mierim. Ale je to naozaj fascinujúca téma 😉</p>
<p><span style="text-decoration: underline"><strong>https://jaroslavlachky.sk/premium/webinare/webinare-2023/webinar-jun-2023-qaa/</strong></span></p>
<p> </p>
<p>Bolo to od 30 po 50 minutu. </p>]]></content:encoded>
						                            <category domain="https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/">SPÝTAJ SA JARA NA ČOKOĽVEK</category>                        <dc:creator>Jaroslav Lachký</dc:creator>
                        <guid isPermaLink="true">https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/otazkomet/#post-10324</guid>
                    </item>
				                    <item>
                        <title>RE: Otazkomet</title>
                        <link>https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/otazkomet/#post-10323</link>
                        <pubDate>Thu, 22 Jun 2023 09:19:37 +0000</pubDate>
                        <description><![CDATA[8. Základ chápeš 😃 a s tréningom je to odlišné, nezabúdaj, že netrenuješ kedykoľvek, ale schválne počas dňa, kedy je tvoje telo na pohyb uspôsobené a tiež ho neučíšnjieco neprirodzene, ale n...]]></description>
                        <content:encoded><![CDATA[<p></p>
<p>8. Chapem co tym cca myslis. Cez den teda nie. Len neviem ci skor rano alebo vecer. Ci nevadi napr vecer ked uz idu spat, tak dostanu prival vody. Alebo je to jedno, vsak aj tak v divocine maju rozne podmienky, tak nech sa naucia za hocjakych podmienok ako moje mitochondrie pri silovom gladiatorskom treningu? <img class="emoji" role="img" src="https://s.w.org/images/core/emoji/14.0.0/svg/1f604.svg" alt="😄" /></p>
<p>Rozumiem, cize umele svetlo nie. A riesil by si nejak ci jest rastlinky aj take co boli ovplyvnene umelym svetlo (poulicnymi lampami) cez noc ked ina moznost zatial pre nich neni alebo to su uz drobne prkotiny a vobec to nevadi a mne neskodi nijak ked ich jem iba ked boli ovplyvnene slnecnym ziarenim verzus ked mali aj slnecne aj umele?</p>
<p>9. Este si ho poprecitam par krat, ale velmi pekne vysvetleny clanok o sound healingu a svetle <img class="emoji" role="img" src="https://s.w.org/images/core/emoji/14.0.0/svg/1f525.svg" alt="🔥" /></p>
<p></p>
<p>8. Základ chápeš 😃 a s tréningom je to odlišné, nezabúdaj, že netrenuješ kedykoľvek, ale schválne počas dňa, kedy je tvoje telo na pohyb uspôsobené a tiež ho neučíšnjieco neprirodzene, ale naopak. Je to niečo, ako sme fungovali, len skôr to čo dnes žijú moderní ľudia a považujeme to za normálne - to je pre našu Biológiu z pohľadu evolúcie neprirodzené.</p>
<p> </p>
<p>Rastlinky, ktoré sú C3, čo u nás sú skoro všetky, plus trochu C4, schválne regulujú vodu istým spôsobom. Je to podobné ako spánok a bdenie, kedy počas spánku znižujeme mozgové vlny a naše mitochondrie prestávajú oscilovať a hýbať sa, pretože sa vtedy regenerujene a meníme smer elektrického toku pod myelinom. Cez deň opačne. Cez deň sa nastentksniva oxiduju, tvoria elektrický prúd zo svetla aj slnka, a mitochondrie sa hýbu.</p>
<p>Rastlinky sú odlišné, no tiež majú v sebe oscilačne mechanizmy, podľa ktorých vedia, ktledy stomatu otvárať a kedy nie. Čože obzvlášť v lete, vtedy je naozaj lepšie polievať v situácii kedy jlnie je prudké slnko a moc teplo.</p>
<p> </p>
<p>A áno, rastlinky pestované takto sú odlišné. Ani koreniny, či bilynky nie sú rovnaké. Ich biofotóny sú odlišné a po ich konzumácii bude aj odozva organizmu na základe biofotonov odlišná. </p>
<p>9. To ma teší, pokračovať bude ďalší, kde bude o pamäti vody ešte viac! 🔥💧</p>
<p> </p>]]></content:encoded>
						                            <category domain="https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/">SPÝTAJ SA JARA NA ČOKOĽVEK</category>                        <dc:creator>Jaroslav Lachký</dc:creator>
                        <guid isPermaLink="true">https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/otazkomet/#post-10323</guid>
                    </item>
				                    <item>
                        <title>RE: Otazkomet</title>
                        <link>https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/otazkomet/#post-10322</link>
                        <pubDate>Thu, 22 Jun 2023 09:13:55 +0000</pubDate>
                        <description><![CDATA[Ešte ku zvyšku Marián - 5. Mojim očkom, by som skôr šiel tou prvou variantou, ako si správne pochopil. Keď už, som zástancom toho, aby sme sa snažili napodobniť zloženie a hustotu elektrónov...]]></description>
                        <content:encoded><![CDATA[<p></p>
<p>5. Neviem co znamena cesta prikrmov, ale vo fore som nasiel jedine, ze vyvary, postupne nejake vnutornosti alebo pecenove halusky. Moze byt? Ci este nieco by bolo vhodne?<br />Niekde na nete som ale aj nasiel, ze rusi davali malym detom namiesto sunaru mlieko z piniovych orieskov, resp. rozmixovana voda+piniove. Myslis, ze good? Kedze zevraj borovice su veeeelmi liecive a z nich oriesky obsahuju vsetko co je potrebne v strave na prezitie mat. Co by si povedat na nieco take svojim ockom?</p>
<p>6. Tieto temy o vakcinach som si uz pred otazkami pozrel, len som tam nic prave o tomto nenasiel, preto ma to zaujimalo ako sa na to pozeras ty, ci nam to moze menit dna alebo je to len zapal ak sme tak pri niekom vystaveny v blizkosti, co to s nami robi?</p>
<p></p>
<p> </p>
<p>Ešte ku zvyšku Marián - 5. Mojim očkom, by som skôr šiel tou prvou variantou, ako si správne pochopil. Keď už, som zástancom toho, aby sme sa snažili napodobniť zloženie a hustotu elektrónov potravou, ktorá je podobná materskému mliečku.</p>
<p>6. Ak si teda čítal predošlé témy, tak vieš o ktorých vakcinach som písal, že sú mRNA. Je to známe, a tento tip vakcíny je naozaj veľmi odlišný od niektorých, ktoré sme používali v minulostí. Podľa mňa je už celkovo využívanie vakcín, od čias Salka, kedy sa začalo pridávať do jich adjuvanty na báze prechodných kovov niečo, čo minulým generáciám ublížilo, no nie v zmysle samotnej vakcíny ale toho, že do tela dostali viac kovov, ako by mali, vďaka comu viac reagovali s uEMP, ktoré sa v tej dobe rozvíjalo. Pozri si septembrový webinar 2022. Bol práve k tejto téme a myslím, že veľa pochopíš 🙏 dnešné mRNA sú zasa niečo ešte odlišné, sú tam aj mnohé veci, ktoré by nemali byť, no nezávislé na polemizácii je to niečo čo miesto vtedajšej vakcíny, ktoré nútili nás imunitný systém tvoriť si protilátky sam, zasluhujú same do epigenómu a môžu teda ovplyvniť aj správanie mnohých časti tela. Osobne si teda myslím, že ti malo, ma a aj bude mať následky, keďže veľa ľudí to podstúpilo, a to hlavne pri ľuďoch s nižším Zeta potenciálom k krvi, no je to niečo o čom ako sa hovorí "môžeme polemizovať", no každý má "svoj názor"! </p>]]></content:encoded>
						                            <category domain="https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/">SPÝTAJ SA JARA NA ČOKOĽVEK</category>                        <dc:creator>Jaroslav Lachký</dc:creator>
                        <guid isPermaLink="true">https://jaroslavlachky.sk/forum/pytaj-sa-spytaj-sa-jara-na-cokolvek/otazkomet/#post-10322</guid>
                    </item>
							        </channel>
        </rss>
		