Oxaláty sú reálna vec a u niektorých ľudí môžu robiť problém. Hlavne ak má človek sklon ku kalcium-oxalátovým kameňom, vyšší močový oxalát, poškodené črevo, dysbiózu, problém s tukmi, žlčou, zápalom alebo obličkami. Vtedy áno, špenát, veľa mandlí, orechov, kakao, niektoré semienka a podobné potraviny môžu byť problém a dáva zmysel ich obmedziť. Ale robiť z oxalátov univerzálneho nepriateľa pre každého človeka je podľa mňa nezmysel.

Dôležitejší je mechanizmus. Oxalát nie je len „látka v špenáte“. Oxalát vzniká aj vnútri tela, hlavne z glyoxylátu, a tu vstupuje do hry mitochondria, pečeň, B6, črevo a redox. Keď bunka beží dobre, keď má dobrý tok elektrónov, dobrú vodu, dobrý mikrobióm a dobré vylučovanie, oxalátová záťaž sa správa inak, ako keď je telo v zápale, hypoxii, CDR režime a mitochondrie idú v obrannom móde.

Presne preto by som oxaláty nevnímal izolovane. Ak má človek rozbitý redox, veľa ROS, zlú štruktúrovanú vodu (dehydratácia = zlé CCO), zápalové črevo a mitochondrie sú prepnuté z tvorby energie na obranu, vtedy sa z oxalátov môže stať ďalšia vrstva problému. Nie preto, že špenát je „jed“, ale preto, že telo stratilo schopnosť normálne spracovať minerály, kyseliny, vodu a metabolické odpady.

Z pohľadu mitochondrií je dôležité aj to, že pri strese sa TCA cyklus môže začať správať inak. Namiesto toho, aby pekne točil elektróny cez OXPHOS, telo začne vyťahovať medziprodukty von. Tomu sa hovorí katapleróza. Citrát ide na tvorbu lipidov a membrán, sukcinát sa vie hromadiť a podporovať HIF-1α a zápalový M1 fenotyp (O HIF1 akuirat hovorim v dneŠnom webinári  v cca 30 až 40 minújte odhadom). V takomto stave už bunka nerieši optimálnu energiu, ale obranu. A v obrane sa veľa vecí, vrátane oxalátov, začne správať horšie.

Čiže moja praktická odpoveď by bola takáto: zdravý človek s dobrým trávením, dobrým svetlom, pohybom, spánkom, redoxom a bez histórie kameňov sa podľa mňa nemusí báť oxalátov. Nemusí hneď vyhadzovať všetku zeleninu, orechy a semienka. Ale ak má niekto bolesti, kamene, pálenie, chronický zápal čreva, autoimunitu, veľa antibiotík v minulosti, problém s tukmi alebo podozrenie na oxalátovú záťaž, tam by som bol opatrnejší.

Dakujem

Pokym fungujes tak ako funguješ, tak nie Mário ! :) 

V praxi pracujem s pacientmi, pri ktorých mám k dispozícii testy črevného mirkobiómu. V prípade, ak primárny oxalotrof Oxalobacter formigenes je nízky, až nulový, pozriem sa na ďalšie kmene, ktoré majú schopnosť degradovať oxaláty. Ak aj pri nich je znížený počet, pozriem sa na ďalšie súvislosti v rámci stravovania a životného štýlu. V závislosti od toho ávam odporúčania na elimináciu potravín s vyšším aý vysokým obsahom oxalátov. Prevažne ide o potraviny, ktoré väčšina ľudí konzumuje veľmi málo a tak to nemusí byť zásadné obmedzenie v rámci ich stravovania.

Samozrejme, toto je viac biochemický prístup. Ak však vieme, čo všetko vplýva na náš mikrobióm okrem stravy a dbáme na to, aby sme ho našim konaním, ktoré nie je v súlade s evolúciou nedostávali do výraznej dysbiózy, myslím si, že sa oxalátov nemusíme príliš obávať.

Dakujem

Čokoľvek čo zhoršuje detoxikáciu tela, vyčerpáva aj viac glutatión a NADPH, a naše telo hromadí ťažké kovy, či iné toxíny. 

Ako však v najbližších týždňoch trochu zistíš, pretože to v článku Črevo a mozog #6 naznačím, detoxikácia a glutatión sú závislé aj na iných premenných.  

Kľúčová myšlienka teda znie – zvýšený obsah oxalátov je len reakcia na zmenu prostredia. Podobne ako ho obsahujú viac isté rastlinky v niektorých ročných obdobiach, podobne budú mať zvýšené oxaláty aj ľudia, keď čelia väčšej zmene...

V minulosti trošku, dnes nijako extra. Nemyslím si, že ich sledovanie v strave a snaženie sa o nejakú extra zmenu za pomoci ich eliminácie má zmysel.

Ak si prečítaš starší článok o vitamíne C, väčšina ti dôjde.

https://jaroslavlachky.sk/vitamin-c-a-jeho-mnohe-tvare/

Aj metabolizmus kyseliny askorbovej v nás tvorí oxaláty. Oxaláty sú totižto látky, ktoré sa nachádzajú vo veľkom v rastlinnej strave, ktoré nám bránia vo vstrebávaní niektorých dôležitých látok, vrátane vápnika. Oxaláty sa v čreve s minerálmi vedia viazať a brániť tak vstrebániu a spôsobiť niektorí deficit. Oxaláty sú preto označované aj za „ANTI NUTRIENT“. 

Oxaláty sa však v našom tele z nejakého dôvodu tvoria aj samé a to práve z metabolizmu kyseliny askorbovej.

Aj preto boli podľa mňa v minulosti zaznamenané mnohé prípady, kde suplementovanie kyselinou askorbovou ľuďom privodilo (alebo k tomu pomohlo) obličkové kamene. Oxalát je totižto potrebný na ich vznik, spolu s vápnikom. Na druhej strane však tento prípad dnes už takmer nehrozí, pretože vápnik je u ľudí radikálne ovplyvnený umelým svetlom a EMP (v zlom), vďaka čomu sa „nestíha“ zapájať do reakcie pri vzniku obličkových kameňov.