Je zaujímavé, že už koncom 19. storočia Niels R. Finsen (Nobelová cena 1903) dával pacientov s kiahňami do miestností s červenými filtrami. Tiež používali červené guľe a oblečenie. Dôvod? Síce vtedy nevedeli o zakázanom pásme a fyzike za tým, no intuitívne prišli na to, že červený predmet filtruje UV a modré svetlo a zároveň prepúšťa a vyžaruje červené, ktoré sa zdalo byť prospešné pri zmiernení jaziev a samotnej liečbe.

Už vtedy totiž vedeli, že intenzívne UV aj modré svetlo zhoršujú kožné lézie. Výsledok u kiahní s použitím červeného svetla sa ukázal byť: menšie pľuzgiere, menej jaziev a rýchlejšie hojenie. Zaujímavé, čo povieš? Niekedy je lepšie pozrieť sa do histórie a uvedomiť si, že sú dôvodody, prečo o tom dnes toľko nepočujeme, podobne ako pri liečbe svetlom u lupus vulgaris, tuberkulóze, diabete,...

Dnes vieme, že červené/NIR spektrum nie len moduluje mitochondrie (fotobiomodulácia), mikrocirkuláciu a opravu tkaniva, ale tiež stimuluje vodu, ktorá sa nachádza dnu v pluzgieriku, vďaka čomu nenapuchne ešte viac.

Praktické tipy pre každého s kiahňami:⠀
⠀
🟥 Chráň vyrážky pred modrým/UV svetlom – priame slnko, ale aj obrazovky ti jazvy môžu zhoršiť, vrátane mobilu, ktorý je pár cm od jazvy na krku/tvári ⠀
⠀
🔴 Využívaj ranné a večerné slnko na celú kožu (cca hodina po východe a pred západom)⠀
⠀
🔴 Ako doplnok môžeš použiť infrapanel (cca 630–670 nm + NIR) s nízkou intenzitou, prípadne pulzáciu: 5–10 min, 1–2× denne, z 45-60 cm.⠀
⠀
🧂 Hydratácia + elektrolyty (vývar, pridaj trochu soli, avokádo,...)⠀
⠀
💤 Dopraj si spánok a pokoj nervového systému ⠀
⠀
🧤 Hygiena rúk⠀

P.S. A ak chceš využívať aj terapiu červeným a infračerveným svetlom bezpečne doma (red light therapy) pozri sa na Mitochondriak infrapanely.

snažím se hned po probuzení, pokud to je možné jít ven na denní světlo a na sluníčko. Po přečtení tvých článků, jsem zjistil, jak moc je důležité se slunci vystavovat. A tím, že jsem typ, co se v létě ihned spálí, nosí všude sluneční brýle atd. Tak mi dává ještě vetší smysl vyhledávat slunce a přizpůsobovat se i když už přichází zima. Zajímalo by mě ale, jak velký efekt a jestli vůbec má to, když nosím takřka celý den kontaktní čočky. Občas si vezmu dioptrické brýle, ale jen výjimečně a spíše doma. Jestli to má nějaký dopad například na spektrum barev které dopadá do oka atd. 

Děkuji

Rastliny a zvieratá s dlhou životnosťou jasne regulujú svoju fyziológiu podľa sezónnych zmien dĺžky dňa, aby vhodne upravili svoju fyziológiu. V štúdií Jabbur a kol. z minulého mesiaca zistili, že sinice dokážu to isté, aj keď jednotlivci žijú len niekoľko hodín, čo je čas kratší ako jedna denná fotoperióda.

Vystavenie krátkym fotoperiódam charakteristickým pre zimu stimulovalo tieto cyanobaktérie, aby upravili svoje membránové lipidy a génovú expresiu tak, aby vyhovovali chladným podmienkam. Tieto reakcie vyžadovali funkčné cirkadiánne hodiny. Zdá sa teda, že snímanie fotoperiódy založené na populácii sa vyvinulo o mnoho skôr, ako sa myslelo... 

https://www.quantamagazine.org/even-a-single-bacterial-cell-can-sense-the-seasons-changing-20241011/

Je toho ešte veľmi veľa, čo vedci nevedia a na čo potrebujú svoje "štúdie".

Príroda a slnečné svetlo je "liek" na všetko - to si zapamätajte.

https://youtu.be/v8pZQfSGVoU?si=pKDAWMu0vQ5aXaAS

Tento vzťah zostal významný, keď boli štatisticky kontrolované aj vplyvy kalorického príjmu, urbanizácie, obezity, vzdelania a sacharidových plodín. Postupná lineárna regresia vybrala príjem mäsa, nie sacharidové plodiny, ako jeden z významných prediktorov strednej dĺžky života.

Čo je však zaujímavé, že Naopak, uhľohydrátové plodiny vykazovali slabú a negatívnu koreláciu so strednou dĺžkou života.

Až teda budete v najbližších rokoch viac a viac počúvať od Gatesa, či iných ekonomických "leadrov" o tom, ako je mäso škodlivé a mame jesť iba "zdravé" náhrady, či zeleninu, alebo iné "pochutiny" z labáku, tu je dôkaz, že to nie je pravda... 

Nobelovu cenu za fyziku za rok 2023 v utorok, 03.10.2023, získali francúzsky fyzik Pierre Agostini, fyzik maďarského pôvodu Ferenc Krausz a francúzska fyzička Anne L’Huillierová za experimentálne metódy vo výskume dynamiky elektrónov v hmote. V podstate demonštrovali spôsob, ako vytvoriť extrémne krátke pulzy svetla, ktorými možno nahliadnuť do sveta elektrónov a ich pohybu.

Ak si na mojom blogu dlhšie, vieš prečo je táto Nobelovka pre mňa dôležitá. Jeden z prvých článkov na blogu som totiž napísal takmer 4 roky dozadu o tom, čo je Kvantová Biológia (koniec koncov, roky predtým som napísal aj celú knihu Kvantová Biológia), no v článku som napísal túto vetu:

Všetky biochemické reakcie (spaľovanie glukózy, tvorba a prepis DNA, apod.) prebiehajú v mikro až nanosekundách, no o ich priebehu, smere, aj celom dianí, je rozhodnuté ešte pred tým. Rozhodujú o nich fotonické procesy, ktoré prebiehajú v atto až femtosekundách.“

Ako teda vidíš, aj vďaka tejto práci a Nobelovej cene sa slová opäť raz potvrdzujú.

Pamätaj si - Absencia dôkazu ešte neznamená absenciu efektu.

Vyššia pozornosť, lepšia nálada, viac inšpirácie a redukcia nervóznosti a negatívnych myšlienok - toto sú opísané benefity, ktoré boli pozorované u 33 participantoch (z toho 16 žien), ktoré podstúpili krátky experiment.

Malý dodatok, voda v ktorej sa kúpali, mala 20 °C, čo je takmer nič. Boli ponorený po krk, teda ako v kadi.

Nikto teda nemôže povedať, že nemá čas, alebo mu chlad vadí, alebo čokoľvek iné....

Každý máme za deň nadelených rovnakých 14400 minút. Ako ich však využijeme je na nás! 

chcela by som kúpiť z amazonu nafukovaciu vaničku na cold plunges, má niekto skúsenosti?

ako dlho v nich vydrzi studena voda, ako dlho vydrzia kym sa rozpadnu?

alebo dajte napady, kde ste zháňali vaše nádoby, prosím

Ďakujem.

Graviton a fotón a ich vzájomná konverzia (premena), ako ukazujú nové štúdie.

https://i.gzn.jp/img/2023/04/18/gravity-create-light/s3363.png

Podľa nových správ, z par týždňov dozadu, kde sa podarilo vyprodukovať graviton (teoretickú predikovanú častíicu, ktorá prenáša gravitáciu) z fotónu.

V správe z mája 2023 študovali parametrické rezonančné budenie elektromagnetického poľa gravitačnou vlnou a ukazuje sa, že existuje úzkopásmová rezonancia. Pre elektromagnetické pole vo vákuu nastáva rezonancia len v druhom pásme a jeho sila je tak potlačená druhou mocninou amplitúdy gravitačnej vlny. Na druhej strane v prípade elektromagnetického poľa v prostredí s rýchlosťou svetla menšou ako 1 (v prirodzených jednotkách) existuje pásmo Fourierových javov, ktoré v prvom pásme prechádzajú rezonanciou.

V tomto bode môžeme byť zmätení, keďže kvantová teória poľa nám hovorí, že bezhmotná častica sa nerozpadá na masívnu časticu vo vákuu. Lepšie povedané - tento proces je jednoducho úplne zabudnutý vďaka zákonu zachovanu hybnosti energie.

Avšak aj napriek dnes vieme, že sa dve zrážajúce sa bezhmotné častice rozpadajú na masívne častice, ktoré nadobúdajú hmotu, (napríklad pár zrážajúcich sa vysokoenergetických fotónov sa môže rozpadnúť na pár elektrón-pozitrón). To je presne prípad tejto analýzy, kde sa stojaca gravitačná vlna, ktorú možno chápať ako kolektívne správanie dvoch skupín bezhmotných gravitónov pohybujúcich sa opačným smerom, rozpadá na masívne skalárne častice (za predpokladu, že hmotnosť je menšia ako frekvencia gravitačnej vlny) v dôsledku zrážky bezhmotných gravitónov.

Zdroj tu a je tam oj odkaz (Doi) na celú štúdiu a výskum:

https://arxiv.org/abs/2205.08767

Neutrína alebo aj "strašidelné častice", ktoré zriedkavo interagujú s ostatnými časticami (alebo akoukoľvek hmotou), boli predbežne zaznamenané vo Veľkom hadrónovom urýchľovači v roku 2021. Teraz fyzici potvrdili, že sú skutočné aj novým experimentom v urýchľovači častíc, zrážkou protónov, z 19. Marca 2023.

Na zachytenie týchto subatomárnych "strašidiel" (neutrín) fyzici postavili Husté kovové platne z olova a volfrámu, ktoré spájali viaceré vrstvy svetlo detegujúceho šrotu nazývaného emulzia. Keď sa vysokovýkonné a urýchlené protóny navzájom "zrazili" vo vnútri LHC, vytvorili spŕšku častíc vedľajších produktov, z ktorých malú časť tvoria aj neutrína, ktoré vstupujú do zostrojeného prístroja. Neutrína z týchto zrážok potom narážajú do atómových jadier v hustých kovových platniach a rozpadajú sa na ďalšie častice. Emulzné vrstvy fungujú podobným spôsobom ako staromódny fotografický film, pričom reagujú s vedľajšími neutrínovými produktmi, aby vytlačili obrysy častíc, keď nimi prechádzajú.

Takto sme opäť raz potvrdili existenciu týchto častíc s názvom neutríno!

„Vývojom“ tejto filmovej emulzie a analýzou stôp častíc fyzici prišli na to, že niektoré tipy boli vytvorené prúdmi častíc vytvorenými neutrínami prechádzajúcimi cez platne; mohli dokonca určiť, ktorú z troch časticových „príchutí“ neutrína – tau, miónu alebo elektrónu – zachytili.

Šesť tipov neutrín zaznamenaných týmto experimentom bolo prvýkrát identifikovaných v roku 2021. Fyzikom trvalo dva roky, kým nazbierali dostatok údajov na potvrdenie, že sú skutočné. Teraz očakávajú, že nájdu oveľa viac a myslia si, že by ich mohli použiť na skúmanie prostredí vo vesmíre, kde sa vytvárajú vysokoenergetické častice duchov. 

Po mnohých rokoch sa teda potvrdili a našli aj neutrína vyprodukované priamo "človekom" pomocou vysokoenergetických urýchlených protónov a potvrdila sa ich existencia. Je však možné, že je tu aj iný tip neutrína? Niečo, čo zatiaľ fyzici neskúmajú, pretože sú zaneprázdnený svojou novou hračkou - LHC? 

Áno je. O tom nepochybujem. Absencia (momentálna) dôkazu ešte neznamená absenciu efektu. 

Každý kto pozorne sleduje moju prácu posledné roky, číta ju, kde som k tejto téme už dávno písal veľa zaujímavých informácií, prípadne bol aj na niektorých súkromných prednáškach, vie prečo to hovorím!

Kvantová Biológia zasa raz ukázala svoju krásu.