DYCH, označovaný aj ako "Čchi", prahmota, vzduch je prirovnávaný ku energii a je to skutočne tak (v skratke a laicky povedané).

DYCH= ENERGIA!

Dych je v podstate synonymom magnetizmu a naozaj má súvis s našou energiou, avšak ako už vieme, energiu nemožno vytvoriť iba konvertovať. Ako sa teda dych podieľa na konverzii energie?

Prečo všetky stavovce pred 500 miliónmi rokmi začali využívať kyslík ako súčasť dýchania a zároveň aj hemoglobín? Prečo sa dýchanie stalo autonómnym procesom a nie sme uspôsobený prioritne na to, aby sme ho kontrolovali a sledovali 24 hodín denne? Ako proces dychu funguje, a prečo je dôležitý viac samotný CO2 ako kyslík?

Aké formy dychových cvičení stoja za skúšku a ktoré naopak nie? Čo tak Wim Hoffova metóda? Čo ešte k téme neodznelo? Čo tak  občas spomínaná téma - sóda bikarbóna?

Môže byť sóda bikarbóna ako potencionálny hack napríklad pre autoimunitné ťažkosti? Môže to naozaj pomôcť? A čo tak pred športom? 

A prečo vlastne? Aký má súvis s deuteráciou, respektíve s odobratím deutéria a pridaním protónu do plazmy a mitochondrie? 

Hemoglobín slúži (podobne ako všetky bielkoviny v krvi) ako molekula s vysokou pufračnou kapacitou. Väčšina oxidu uhličitého sa v krvi transportuje buď ako rozpustený plyn alebo v podobe hydrogénuhličitanového iónu, ktorý vzniká katalýzou karbón anhydrázou. Oxid uhličitý je tiež dôležitý pre transport a uvoľňovanie protónov.

• HCO3- je hydrogénuhličitanový ión (bikarbonat), a H2CO3 je kyselina uhličitá.
• Hydrogenuhličitan je deprotonizovaná forma kyseliny uhličitej, v podstate prechodná forma.
• Karbonátdehydratáza v erytrocytoch katalyzuje reakciu: CO2 + H2O⇌H2CO3 ⇌ H+ + HCO3-. Vzniknutý protón se viaže na „menej kyslý“ deoxygenovaný Hb.

V prípade, že je v krvi viac CO2, začne sa zlučovať s vodou (CO2 + H2O ⇌ H2CO3 + H), pričom sa uvoľní protón. Takto zmení aj pH krvi.

Uvedomte si, že Bohrov efekt je veľmi dobre známy a každý vie, že je to oxid uhličitý, ktorý kontroluje naše dýchanie. Čo sa však vie menej je to, že Bohrov efekt je EM proces.

Správne uvoľnenie kyslíka vyžaduje jednak dostatočné množstvo CO2 v krvi a tiež magnetizmus ATP syntáza.

Aj na toto sa pozeráme v novom webinári. Link nižšie. 

https://roguehealthandfitness.com/higher-altitude-means-much-lower-death-rates/

Prečo si športovci myslia, že potrebujú glukózu na doplnenie glykogénu? A prečo potom mávajú zničené Zdravie aj rozhodené hormóny? Čo im pri tom uniká? Odpoveď je Chlad, reverzný flow mitochondrie a Pentózový cyklus.

Vďaka nim naše telo dokáže využiť Tuk aj na doplnenie glykogénu a zároveň si môžeme dovoliť konzumáciu väčšieho množstva vodíka (kalórií) bez poškodenia metabolizmu. Tiež vďaka tomu naše mitochondrie dokážu premeniť CUKOR na MASLO. Neveríš? V dnešnom článku ti ukážem presne ako!

Naše telo má v sebe jeden zaujímavý cyklus, ktorý sa nazýva Pentózový cyklus, ktorý tvorí okrem iného aj 5 uhlíkový cukor s názvom Ribóza. A práve ribóza vytvára glykogén lepšie ako glukóza.

Ribóza môže okrem toho vytvárať aj dostatok ATP, takže glukóza a fruktóza vtedy nie sú potrebné na jeho recykláciu. To však nie je všetko. Je tu aj niečo ďalšie, čo súvisí s predošlými článkami. Oxidácia tuku.

Pentózový cyklus, alebo aj pentózovo fosfátový cyklus, či pentózovo fosfátová dráha (má viacej názvov) je dôležitá metabolická dráha, o ktorej mnoho ľudí ani len nevie, no malo by. Základ o ňom poznáš z článku Črevo a mozog #6. Členovia o ňom tiež mali samostatné webináre.

Pentózový cyklus má v bunke široké spektrum účelov. Poskytuje stály prísun významného proteínu NADPH, ktorý sa používa v biosyntéze množstva vecí, ako sú mastné kyseliny, cholesterol, apod.

Jednoducho vždy, keď je tvoje telo v anabolizme a niečo buduje, proteín NADPH potrebuješ. Táto metabolická dráha tiež produkuje cukry a ribózu-5-fosfát (R5F), ktorá je potrebná na syntézu nukleových kyselín ako RNA, aj DNA.

Tiež sa v dráhe Pentóza-fosfát tvoria dva nesmierne dôležité glykolytické medziprodukty:

1. Fruktóza-6-fosfát (F6F)

2. Glyceraldehyd-3-fosfát. (GA3F)

Regulácia Pentózového cyklu (skratka bude PC) vyzerá takto.

Pentózový cyklus sa skladá z 2 oddelených častí, z oxidačnej (zo substrátov odoberáme elektróny – oxidujeme ich) a neoxidačnej, pričom niektoré kroky sú reverzibilné (dajú sa zvrátiť) a iné nie. To znamená, že niektoré kroky vie bunka ovládať oboma smermi a substráty sa vedia meniť tam aj nazad, no iné už nie. Ak sa substrát v tejto časti zmení na ďalší, nevie sa zvrátiť nazad.

A keďže je hneď prvý krok tejto cesty nereverzibilný, je veľmi regulovaný. Na obrázku to vidíš ako prvú zelenú šípku, ktorá mení glukózu 6 fosfát na 6 fosfoglukanolaktón. To by malo byť logické. Ak už bunka zmení substrát (rozloží 6 uhlíkovú glukózu) a podstúpi nejakú biochemickú reakciu, musí si byť istá tým čo robí.

Spôsob, akým to bunka robí a kontroluje je enzým Glukóza-6-fosfát dehydrogenáza (G6FDH). Tento enzým, na obrázku vyššie ho vidíš ako prvú zelenú šípku, je hneď prvý krok, pomocou ktorého bunka rozloží glukózu. Tento enzým bunka ovláda vďaka proteínu NADPH, mastných kyselín a oxidačného stresu, akému je vystavená. Enzým je bunkou inhibovaný (zastavený) ak má bunka veľa NADPH a tiež estermi mastných kyselín koenzýmu A. Jedno aj druhé ho pribrzdí. Naopak priveľký stres enzým aktivuje, aby bunka stíhala tvoriť NADPH na opravu. 

Z predošlých článkov si môžeš pamätať, ako vyzerajú mastné kyseliny a glukóza, aj ako ich oxidujeme.

Ak si to nepamätáš, doštuduj si. Teraz to nebudeme opakovať, ukážem ti iba ich obrázok a nadviažem na to.

Keď sa nám tuk z podkožia uvoľňuje do krvi, spraví to ako triglyceridy (skratka TAG). To je to, čo ti lekár meria v krvi spolu s cholesterolom. O tomto boli minulé články. Keď sa triglycerid dostane do bunky, rozloží sa na mastné kyseliny, ktoré mitochondrie zoxidujú a ostane tam glycerol.

Glycerol môže byť následne prekurzorom pre syntézu opäť triglyceridov (ak naše telo potrebuje ukladať prebytočnú energiu do tuku), ale aj na tvorbu fosfolipidov v pečeni a tukovom tkanive. To však nie je všetko a radšej sa posaď.

Keď telo živočícha využíva ako zdroj paliva podkožný tuk, glycerol a mastné kyseliny sa jednoducho uvoľňujú neustále do krvného obehu. To je logické a videl si to aj v predošlých článkoch. Hlavne v článku Hormóny #4, kde si videl aj moje vlastné hodnoty a množstvo oxidovaných mastných kyselín.

Avšak glycerolová zložka môže byť v pečeni (možno aj v tuku?) premenená aj na glukózu! To znamená, že živočích získa nejakú glukózu aj z glycerolu a nepotrebuje k tomu zjesť žiadny sacharid.

Môže teda glycerol poslúžiť ako substrát pre tvorbu glukózy? Áno môže a nie len to. Môže poslúžiť aj ako ďalší substrát na tvorbu ATP. 

Viac v článku

https://jaroslavlachky.sk/hormony-9-preco-sportovci-ne-potrebuju-sacharidy/

Tu je veľmi malý náhľad: