Moja knižnica

Kto je John Ott?

John Ott bol známy fotograf, kameraman, výskumník, no najviac sa preslávil práve vďaka tomu, že vytvoril slávne videosnímky pre Walta Disneyho. Prišiel na mnoho  vecí práve vďaka tomu, že natáčal mnohé roky rastliny (zachytával ako rástli, kvitli atď.) Najznámejšie jeho video trvá asi minútu a je na ňom zachytený celý život tekvice. Už v polovici dvadsiateho storočia si všimol, aký vplyv má svetlo na rastliny, ale aj na zvieratá a ľudí. Ukázal, aký vplyv má UV svetlo na biologické procesy v živých organizmoch. Jeho knihu Light and Health si môžeš kúpiť za pár eur, ba dokonca dnes sa dá nájsť na stiahnutie aj zadarmo. V skratke ti napíšem zopár dôležitých bodov.

Zistil, že rôzne typy svetla vyvolajú rozdielny vplyv na rastliny aj zvieratá. Keď na listy svietilo aj UV svetlo, chloroplast pracoval efektívnejšie. Keď UV svetlo prechádzalo do očí zvierat, melanín v oku tvoril viacej elektrického prúdu. Oči sa rýchlejšie a lepšie regenerovali. (o tomto regeneračnom účinku jednosmerného elektrického prúdu sa ešte dočítaš pri kostiach).

Iba výmenou skla za plast v klietke ovplyvnil, aké pohlavie sa zvieratku narodí, ale aj ich správanie, agresivitu a iné. Sklo blokuje až 99 % UV svetla. Najvtipnejšie a neplánované zistenie prišlo v úvode v kapitole s názvom „Zlomil som si okuliare“, kedy autor opisoval, ako sa mu pokazili slnečné okuliare. Bol zvyknutý, že ich nosil takmer neustále. S tmavými sklami, ktoré neprepúšťali UV. Na nové čakal dlhšie a počas niekoľkých týždňov tak trávil denne veľa hodín vonku na slnku. Všimol si, že sa mu zlepšila artritída bedrového kĺbu. Iba na základe toho, že cez oči zrazu dostával signál z UV svetla (spomeň si, čo som ti pred chvíľou písal o oprave fibroblastu a kolagénu z IČ-A svetla, ktoré ti dopadá na pokožku). Aj keď mu už dorazili nové okuliare, nenosil ich a trávil všetok možný čas vonku. Časom už nepotreboval ani paličku pri pohybe. Je tam aj vtipný príbeh o jednej  pani s činčilami, ktorá ho vyhľadala, pretože sa dlho snažila o samičky a vždy mala iba samcov. Zmenou svetla v klietke sa im to podarilo.

Tiež spolupracoval s mnohými odborníkmi, lekármi a výskumníkmi, s ktorými skúšali zlepšiť stav pacientov tým, že im kázali tráviť všetok možný čas vonku bez okuliarov a čo najmenej pred umelým svetlom a televíziou. Dokázali takto zmierniť rakovinu alebo zvrátiť rast nádorov. Teraz odcitujem z jedného listu, ktorý  je v knihe. List z roku 1961 odoslal riaditeľ oftalmologického centra v meste Hammond v Indiane a písal ho Johnovmu kamarátovi.

„Spolupracujem ako len môžem s naším spoločným priateľom a verím, že máme niečo dôležité. S doktorom Ebbom Hoffom (ďalší spolupracovník na univerzite) môžeme raz a navždy uspokojiť niektoré otázky. No nepripustím to, pokým John neprestane liečiť rakovinu svietením svetla každému do očí. Takto pre neho nemôžem nič urobiť... “

Ďalší významný úryvok bol, keď opisoval reštauráciu v Chicagu, kam chodieval. Volala sa príznačným názvom Well of the Sea (v preklade: „Dobré v mori“). Reštaurácia bola zvláštna v tom, že tam bola takmer tma. Na strope mali lampy, ktoré sa nazývajú black light – čierne svetlá. Pracujú na princípe fluorescencie a vyžarujú UV-A svetlo, ktoré nie je vidieť. To sa používa napr. na diskotékach, pretože predmety, ktoré sú fluorescentné absorbujú UV svetlo a vyžarujú svetlo s menšou vlnovou dĺžkou, ktoré vidíš očami. Preto na diskotéke niektoré veci svietia. V tejto reštaurácii mali fluorescentné  menu a niektoré predmety, aby mali výnimočnú atmosféru. Menu pekne svietilo a zákazníci  mali z takejto atmosféry super zážitok a radi tam chodievali. Reštaurácii sa darilo.

Autor v tom čase zrovna riešil intenzitu UV svetla, aké má zaradiť pri výskume rastlín a zvierat, aby im neublížilo. Všade sa tvrdí, že UV svetlo je škodlivé, nikde v tej dobe neboli záznamy o intenzite, akú použiť, ak nechcel nikomu ublížiť. Preto v reštaurácii všetko meral – aké silné je svetlo, v akej vzdialenosti od hláv atď. Rozprával sa s majiteľom o jeho zamestnancoch a chcel zistiť, či nemal niektorý z nich nejaké problémy, ekzémy, rakovinu a iné. Na jeho prekvapenie mu majiteľ odpovedal, že celý hotel s reštauráciou je otvorený 18 rokov a stále má zamestnaných presne tých istých ľudí, pričom nikto z nich nebol ani raz chorý. V tom období bola v Chicagu dokonca epidémia, v hoteli malo veľa ľudí problémy a dokonca sa aj jeden supermarket celý zavrel, kvôli práceneschopnosti zamestnancov. V reštaurácii nikto. Ide čisto o subjektívny pohľad, no porovnaj si, koľko času strávi priemerný človek vo vnútri pod neónkami a koľko na slnku pripravený na UV. Aj toto UV-A v práci im mohlo pomôcť k dobrému zdraviu, aké mali. A aj tebe a tvojím deťom môže.