DHA SN2 pozice vs. SN1 pozice

@lukas_holistic Ahoj Lukáš 😀 

V provm rade, v danej štúdií tiež píšu, že "The results show that the DHA content of most regions of the brain is more than doubled by feeding either sn-1 or sn-2 DHA LPC, but not by feeding free DHA, which however enriched other tissues." 

No pointou pri týchto štúdiach je bohužiaľ hlavne to, že sú robené na nočných zvieratkách so skotoptickým videním a nie na diurnálnych fotoptických cicavcoch, ako sme mi ľudia. Je tam rozdiel. 

V podstate ide o to, prijať DHA zo živočícha tak, ako sme uspôsobený. Morské živočíchy majú DHA vždy viac ako suchozemské. Čiže aj keď ho zjeme viac v TAG forme, alebo niekde vo fosfolipidovej, náš tráviaci systém ho "prerobí" tak, ako potrebujeme, ak naše telo funguje. A postará sa o to Voda, Magnetizmus a kvalitný spánok. 

No keď si pozrieš ešte raz slová vyššie, je tam písané, že u myšiach bol síce do mozgu rozdiel v dostaní, no u srdca nie. 

"Here we show that oral administration of DHA to normal adult mice as lysophosphatidylcholine (LPC) (40 mg DHA/kg) for 30 days increased DHA content of the brain by >2-fold. In contrast, the same amount of free DHA did not increase brain DHA, but increased the DHA in adipose tissue and heart."

Teraz skús popremýšľať, aký je rozdiel v myši a človeku. My máme vymakaný kvantový počítač s názvom mozog, ktorý má viac mitochondrií ako ktorákoľvek iná časť tela. Myši taký mozog nemajú. 

Myši tiež udiera srdce veľmi rýchlo, čo naznačuje, že prefiltruje extrémne vysoké množstvo kyslíka za minútu. Čo vieš o kyslíku? Je paramagnetický. Čo vieš o mitochondriách? Sú to naše malé nanomagnety. 

Mozog má najviac mitochondrií u ľudí a srdce je zas preplnené magnetickou substanciou s názvom krv. Preto majú tieto dva orgány najväčšie magnetické pole. U hrude človeka toto magnetické pole vieme zmerať dokonca až na cca 7 metrov. 

Čo je však pre teba podstatné je to, aby si si pozrel článok Adaptácia na chlad #4 Melatonín a magnetizmus. Ten ti vec objasní (na teraz). Zistíš tam, že kyslík je jediný paramagnetický plyn v prírode. 

DHA má zas ako jediná PUFA úžasnú vlastnosť indukovať elektrický prúd, alias aj magnetické pole. No a skús popremýšľať nad tým, čo robia dve magnetické polia v rámci odlišnej polarity. Priťahujú sa alebo sa odpudzujú...

Verím, že takto lepšie pochopíš aj teraz, prečo si náš mozog v noci, kedy stúpa magnetizmus, lepšie vynahradí všetko DHA v tkanivách a tiež kyslík, atď. Všetko sa to udeje pod rúškom tmy a v rámci správnej koherencie (prepojenia jednotlivých tkanív, atómov a molekúl). Ak je DHA v SN-2, má lepšie magnetické vlastnosti. Ak je však v SN1, no v adekvátnej LPC forme, má podobné vlastnosti. 

A ešte k otázkam vyššie

Publikoval: @lukas_holistic

1. Proto abych dostal DHA tam kam opravdu chci (mozek, sítnice) potřebuji ji přijímat ve fosfolipidové formě. (kaviár, losos, a krill oil?) - u toho krillu by to nesedělo s obrázkem 1. 

2. Rybí olej jsou vyhozené peníze, protože se jedná o průmyslově zpracovaný olej a omega 3 je v triacylglycerolu -> nemožné absorbovat do mozku. 

3. Je na tom stejně olej z řas ? Algae oil + se používá ještě jedna, teď si nevzpomenu. Tím, že se to z řasy musí extrahovat, tak se taky mastná kyselina naruší a pak to již neplní svou funkci? Nebo v tom je něco jiného? 

Mohlo by to fungovat, kdyby se olej z řas vložil do fosfolipidu? 

Tato problematika mi nedá spát a rád bych to pochopil, tak se budu těšit na odpověď  

1. V podstate áno. Vždy je priorita celá potravina, čiže nie spracovaná. U spracovanej je to vždy otázne a je tam viac faktorov.

2. Áno, obzvlášť keď berieme v úvahu manufaktúru, výrobu, skladovanie, prepravu, atď.

3. Osobne si myslím, že pre človeka to nebude moc využiteľné. Či sa niečo dostane napr. do krvi, je možné, čiže povedzme pri teste v červených krvinkách možno niečo bude zvýšené, no aký význam to bude mať pre mozog, srdce a iné tkanivá je u mňa diskutabilné, no štúdie na to nenájdeme (teda aspoň ja som nenašiel) 🤔 Keď totižto vezmeš v úvahu to, že rastlinky zvyčajne ukladajú do mastných kyselín deutérium na inú špecifickú pozíciu (na iný uhlík), efekt môže byť markantný. Podobne ako pri cukre, kde rastlinka ukladá deutérium v rámci molekuly glukózy na presný uhlík, podobne ako je to v našej DNA v rámci 3 a 5. uhlíka.

Čiže, či by to mohlo fungovať je asi otázka experimentu a hlavne vyhodnocovania. Pozrieť sa na to v rámci niekoľko ľudí a reálne vyhodnotiť nejaké ich parametre, vrátane koncentrácie DHA, avšak zistiť koncentráciu priamo v tkanive je takmer nemožné.

Čiže osobne som zástancom sústrediť sa na kvalitu svojich mitochondrií, kvalitný spánok a jesť celú stravu s dostatkom DHA. O spánku budeme mať v najbližších mesiacoch ďalší webinár, kde budú detaily aj k tomuto. Keď si však pozrieš článok Hormóny #12 o voľných radikáloch, je tam písané o prepojení elektrónov. 

Toto je extrémne dôležité. Pretože ten elektrón, ktorý UV svetlo z DHA v našom tkanive "vykopne" môže byť prepojený s elektrónom v atóme kyslíka, ktorý sa nachádza v neokortexe mozgu. A táto ich vzájomná komunikácia ich dokáže "navigovať" napr. počas REM fázy spánku, kedy sme zhodou náhod paralizovaní. Aj táto paralizácia je dôležitá, aby sa v nás nehýbalo nič a mohli sme generovať dokonale nerušené oscilácie a vibrácie. Podobne ako vidáva zvuk reproduktor. Tento zvuk sa následne šíri vo vode, ktorá zároveň reaguje na magnetizmus, ako už z daného článku vieš. Takýmto spôsobom sa DHA, cholesterol aj ďalšie fosfolipidy umiestňujú v tkanivách tam, kam majú ísť. 

@jaroslavlachky Takže jesť celé ryby a morské plody je najlepšie. A myslíš Jaro, že je v pohode povedzme ima sezonne? Ako napríklad v lete keď sme veľa na slnku tak ryby nejako nemusíme a zas skôr v zime viac? Ale asi záleží od človeka, stavu a tak (individuálne). 

@karol

Áno, presne tak 👍 Práve toto je pointa, o ktorej bolo písané ak v Bazanovom efekte.

Vždy je to individuálne, pretože každý má iné podmienky a iný "základ", ktorý prežíva v inom prostredí.

Osobne sa napríklad často stretávam s tým, že niekoho niečo nadchne, vydrží pri tom možno týždeň, potom pozrie niekde na IG niečo iné, zasa ho nadchne to, potom tamto, a dokola a je smutný, že nevidí výsledky, či zmeny. Aj toto je dôvod, prečo sa Vás osobne snažím radšej aj vzdelat vo fyzike živých organizmov a popri tom vypúšťať mnohé praktické protokoly, ktoré hneď môžete aplikovať. Konzumácia dostatku DHA a živočíšnych proteínov je jedným z takýchto praktických krokov, ktoré viete od začiatku.

Vezmi si len tipicky príklad, keď nejaký priemerný človek, obzvlášť žena, konzumuje povedzme 30 rokov bežnú západnú stravu. Jej telo a mozog sa logicky preplnili dostatkom omega 6, stratili veľa DHA, jej proteíny v tele sú degradovane, kolagén je zničený, atď. Človek potom nemôže čakať, že sa tieto membrány v tele a hlavne v mozgu s neurónoch nahradia novými proteínmi a PUFA tukmi za týždeň. Môže to trvať roky...

Naše telo totižto nie je evolúciiu stavané na časté nahrádzajú proteínov (ubikvitinácia). A obzvlášť v mozgu, pretože naše niektoré neurony žijú roky. A práve to je ten problém, pre ktorý potrebujete už veci aj Spoznávať, pretože tých stimulov a "odporúčaní" prichádza z internetu z každej strany čoraz viac a človek je tým náchylnejší, čím horšie je na tom jeho centrálna nervová sústava.

https://kids.frontiersin.org/articles/10.3389/frym.2016.00022

@jaroslavlachky 

Omlouvám se, že odpovídám takto pozdě. 

Děkuji za odpověď! Společně s dalším zkoumáním se mi to povedlo dát dohromady a rozumím tomu 🙂 

Lukáš  

@lukas_holistic To ma teší Lukáš. Nezáleží ako dlho niečo trvá, ale či človek dotiahne to, čo začal, ak sa už preto so spránym zámerom rozhodol 🙂

Kyselina dokosahexaénová (DHA) v polohe sn-2 z triacylglycerolov zvyšuje inkorporáciu DHA v hnedom, ale nie v bielom tukovom tkanive.

Hnedý tuk (BAT) = veľa mitochondrií = vysoký magnetizmus = veľký "ťah" na DHA z erytrocytov

Biely tuk nemá dostatok mitochondrií.

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28872363/