Fascie = kolagén a voda

@empigo-osobny-trener-kosice je vidieť, že informácie absorbuješ rýchlo Miro, to je super. A po pravde, tip tejto otázky ma prinútil premyslieť ďalší webinar a zrejme ho spravím v súvislosti s týmto, hoci ešte potrvá mesiace, kým sa k tomu úplne dostaneme 🤔

No čo sa týka našej fascialnej sústavy, tak áno, hlavne chlad a tiež pohyb, uzemnenie sa, magnetizmus zeme. V podstate všetko, vo som na konci QaA pŕ tréningu hovoril. Myslím u ozltqzky od Lukáša - sex, pohyb, masáž,... no najmä kontakt so zemou a jej magnetizmus skrz Halov efekt, ku ktorému sa časom dostaneme. Je to veľká vec. 

@jaroslav-lachky jj, presne. Magnetizmus/uzemnenie spolu som slnieckom pri vode je vyborny "obed". 

Dat si vecer kupel vo vani s prisypanim morskej soli a Mg a rano sa ist vystavit slniecku na plaži, by mohlo byt dost energicke. Alternativa je uz len more:)

@empigo-osobny-trener-kosice Jj, možností je viac. Point je správne elektrizovať a magnetizovť cytoskeleton. Využívanie chladu je stále jedna z top vecí pre moderných ľudí a fornierovho efektu obzvlášť, čiže nemusí ísť človek do ľadovej vody.

Už len schladenie o proti povrchovej teplote a následne vystavenie sa teplú napríklad. Avšak za predpokladu, že je človek dostatočne hydratovany (intracelularna Hydratácia) 

@jaroslav-lachky ako vravis,ze sme postaveni na uhliku a ako take polovodice mame radi chlad...

Nastudujem si tie efekty 🌞

Publikoval: @empigo-osobny-trener-kosice

@jaroslav-lachky ako vravis,ze sme postaveni na uhliku a ako take polovodice mame radi chlad...

Nastudujem si tie efekty 🌞

Práve to je na tom najkrajšie. Chemický prvok, aký Evolúcia využila. Nie ťažší kremík, aký využívajú v Silicon Valey, ale ľahký uhlík.

Podľa mňa mame moznoat využívať aj Nie a hélium, no trosku inak a vzhľadom na to, aké zloženie ma zem, Evolúcia učinil jasne rozhodnutie.

No a chlad prišlo nepotrebujeme, avšak chlad robí polovodice efektívnymi. Napríklad bežné technológie musia byť chladené extrémne. Keď si len kvantový počítač vezmeme, dôvod, prečo zatiaľ nie je je ten, že si vyžaduje extrémne nízke teploty a sterilné prostredie. No keď sa pozrieme na nás neokortex, ktorý využíva niekoľko platforiem kvantoveho počítača súčasne, pracuje vo vlhkom a teplom prostredí, čo je úžasné. Vidieť, že príroda je neskutočne inteligentná.

Chlad teda a  magnetizmus sú synonymá. To vieš. No a oboje spravia polovodič efektívnym. 

@jaroslav-lachky 

Polovodič 🤜kremík (lat. silicium zo slov silex alebo silicis, synonymá pre kremeň) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Si a protónové číslo 14. Je to pomerne tvrdý polokov s vysokou afinitou ku kyslíku. Elementárny kremík je na vzduchu neobmedzene stály, v prírode sa s ním však stretávame prakticky iba vo forme zlúčenín v ktorých sa vyskytuje iba s mocnosťou Si+4, s výnimkou obmedzených nálezov mikrokryštálov čistého kremíka prevažne v sopečnýchoblastiach (typová lokalita Nuevo Potosí na Kube). Jaro, ty si už veľa krát spomenul kremík v sponitosti s polovidičmi. U ľudí je to hlavne UHLÍK, ktorý je dominatný. Kremík je superhydrofilný (milujúci vodu) a silne priťahuje molekuly vody, pomáha udržiavať koloidnú matricu  a elektrolytický potenciál telesných tekutín. Preto je veľká šanca, že zabráni depolarizácii-zrážaniu, flokulácii a koagulácii spôsobenej žiarením všetkých foriem. Mám na mysli uEM žiarenie a  aj slnko. Tiež himalájska soľ tým, že poskytuje nano minerály pre silné elektrolytické náboje, tiež pomáha chrániť telo pred elektrosmogom a radiáciou.

Keď sú v kvapaline prítomné častice, kvapôčky alebo koloidy, zvyčajne sa vytvorí elektrická dvojitá vrstva, ktorú tvoria ióny v kvapaline. Dochádza k tomu preto, lebo povrch častíc zvyčajne nesie povrchový náboj, ktorý je pre tieto ióny príťažlivý. Ak sa častica v kvapaline pohybuje, elektrická dvojitá vrstva sa pohybuje spolu s ňou pozdĺž tzv. klznej roviny, t. j. rozhrania elektrickej dvojitej vrstvy s okolitou kvapalinou. Elektrický potenciál na tejto klznej rovine je zeta potenciál. Zeta potenciál sa udáva v milivoltoch a zvyčajne sa pohybuje v rozmedzí od -200 mV do +200 mV.

Silný iónový 👉zetapotenciál👈

je potrebný na udržanie gradientov elektrického napätia, osmotických tlakov a kapilárnej sily. To spolu s primeranou hydratáciou zaisťuje správnu štruktúru budovania iproteínov, enzýmov, DNA a celej molekulárnej konštrukcie.

Aj napríklad 🦍GORILA sa v prírode živí veľkým množtvom zelenej stravy, ktorá obsahuje KREMÍK.

Kremík považujem, za prvok, ktorý má potenciál chrániť bunky pred uEMP. Čo si myslíš?

Kremík hrá v našej biológiu obrovskú rolu.

Dnes je bežné ochabnuté, statické telo a to  je od prírody znakom toho, že táto osoba je „príliš stará a schátraná“ na sex a reprodukciu, a hormóny hypofýzy „poslúchajú“ a teda ak niekto veľa sedí, tak UPADÁ.

Celá jóga sa mnohými spôsobmi snaží, aby bola vaša chrbtica živá, žiarivá, plná svetla, mladá a svieža. Pozri sa na priloženú fotku. Kremík je pre prižné kosti veľmi dôležitý prvok.

👉Aké skúsenosti s kremíkom si nadobudol ty Jaro v spojení s KVANTOVOU BIOLÓGIOU?

@empigo-osobny-trener-kosice

Publikoval: @coach_empigo

↑

Príloha : 700C9A09-15B2-4E6D-919D-54D96AFF3104.jpeg

Pevná štruktúra Miro, to sa mi páči  👍 

@empigo-osobny-trener-kosice

Keď si zaspomínaš na staršie články Miro, kde som ukazoval Uhlík ako chobotnicu, malo by ti automaticky dôjsť aspoň väčšia časť z toho, na čo sa pýtaš.

Uhlík má 4 valenčné elektróny a kremík tiež. Pozri sa ako vyzerajú.

To je dôvod, prečo príroda využila na všetko živé na planéte Uhlík ako základný atóm kostry polovodiča (u nás kolagén, u rastliniek Lignín). Hoci na rovinu, ak by bolo na Zemi viac Hélia, využila by podľa mňa ten, pretože je to ľahký bozón. Uhlík je ním svojim spôsobom tiež, no má odlišné jadro a fermióny. Inžinieri v Silicon Valley uhlík využiť nemôžu, pretože vyžadujú niečo ťažšie a stabilnejšie, čo nepotrebuje hydratáciu, pretože ich stroje, čipy, počítače, procesory,... vlhkosť neznesú.

Matka príroda je však geniálnejšia, pretože ona na Vode naopak postavila každý polovodič.

Z rovnakého dôvodu príroda nevložila kremík do štruktúry života, ale nájdeme ho naopak v horninách. Čiže pridanie kremíka do tela nemá v tomto ohľade efekt. Môže mať však vplyv v niektorých situáciach, keďže kremík ako taký sa môže viazať na iné prvky.

Čiže po pravde, priveľa kremíka v tele môže mať negatívny efekt zhoršením práce kolagénu. Aj preto je podľa mňa kremík iba stopový prvok v tele. A áno, kremík má v tele úlohu, no nie v zmysle práce polovodiča ako je to pri uhlíku, ktorý tvorí kostru toho hlavného – kolagénu.

https://qph.cf2.quoracdn.net/main-qimg-aa33026e619763bac722cac7b4263bc1-pjlq

Keď je deň a na Zem svieti slnko, u všetkého živého vždy nájdeme jednosmerný elektrický prúd. V noci to zmizne. Toto je niečo, čo objavil Becker, hoci on chybne predpokladal, že zmizne. Nevedel to, čo vieme dnes my. To, čo sa deje medzi tým, je dôvod, prečo evolúcia vynašla spánok, respektíve lepšie povedané, prečo život začal v spánku a následne evolúcia vyvinula vedomie a bdenie. Týka sa to produkcie elektrického prúdu a jeho absencie, vďaka smeru moku, ktorý tento prúd generuje, alebo ho naopak nechá "zmiznúť" v čase noci, kedy na pologuli prevláda magnetické pole Zeme, kvôli absencie el. napätia. 

Teraz z elektroniky. Čím nižší odpor vodič kladie, tým lepšíu vodivosť má. Pri zvýšení elektrického odporu dochádza k vyžarovaniu svetla fotoelektricky. To znamená, že odpor vyvolá väčší únik svetla. To nám ukazuje, že jednosmerný elektrický prúd sa môže zmeniť na fotonický signál len zmenou teploty, keďže teplota vplýva aj na odpor vodiča, ale aj polovodiča. Aj toto opäť poukazuje, prečo infračervené svetlo, ale aj chlad majú obrovský vplyv na všetko zložené z polovodičov. Polovodiče ležia v oblasti medzi kovmi a nekovmi v periodickej tabuľke. Život ako taký je teda založený na uhlíku, pretože uhlík ako bozón spĺňa všetky parametre, aby dokázal fungovať ako „kostra“ polovodiča, ktorý keď sa stane hydratovaným a získa doping, dokáže plniť všetky kvantovo mechanické úlohy, aké život potrebuje (myslenie, žitie, bytie, hýbanie sa,...).

Uhlík je v skupine IV periodickej tabuľky.

Pre polovodiče skupiny IV, ako je kolagén, kremík, germánium, karbid kremíka a germánium kremíka, sú najbežnejšími dopantmi akceptory zo skupiny III alebo donory z prvkov skupiny V. Na dopovanie kremíka sa používa bór, arzén, fosfor a príležitostne aj gálium. Toto je dôvod, prečo tieto prvky využívajú v elektronike a tiež prečo niektoré z nich máme v tele. Na čele s fosforom, o ktorom už všetci viete, źe má túto funkciu. Aj preto sa hydrolyzuje ATP.

Dopovaním polovodičov na báze uhlíka prvkami skupiny V, ako je dusík a fosfor, sa pridávajú extra valenčné elektróny, ktoré sa stanú oddelenými od jednotlivých atómov a umožnia zlúčenine stať sa elektricky vodivým polovodičom typu N. To je dôvod, prečo je kolagén na báze uhlíka proteínom číslo jedna vo všetkých živých bunkách a to je tiež dôvod, prečo je fosfor rozhodujúci pri zapínaní a vypínaní fyziologických dráh používaných vo všetkých živých bunkách. To je tiež dôvod, prečo príroda postavila chlorofyl a hemoglobín vedľa uhlíka a prechodných kovov.

Inými slovami, hydrolyzácia ATP tak, ako sa to vyučuje na školách, v skutočnosti pracuje absolútne odlišne. Bavíme sa tu o foto-elektronickom prepínaní vo fyziologických procesoch jednoduchým dopovaním a pridaním alebo odobraním elektrónu z polovodiča, kde sa fosfor pridá.

Čiže preto si príroda a Kvantová evolúcia zvolili uhlík a nie kremík.

https://jaroslavlachky.sk/kb2-kde-sa-stretli-kvantova-a-cirkadianna-biologia-alias-kvantova-evolucia/