Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Účet si vytvoríte Zdarma a ak chcete získať prístup aj k súkromnému fóru, môžete sa pridať medzi prémium členov.
⇒ PRIHLÁSENIE | Prémium Členstvo
Mitochondrie a Redox
13
Príspevky
3
Užívatelia
2
Reactions
115
Videní
Zakladateľ témy
Čo sú polovodiče a prečo ich musí každý spoznať?
Čo sú to polovodiče, v čom sú iné ako bežný vodič, prečo dokážu byť vodičom aj izolantom, a kde všade v našom tele sa tieto špeciálne materiály nachádzajú?
Na blogu je práve zverejnený nový článok, ktorý je opäť dôležitý v chápaní, pretože sa posúvame už do dôležitých nových vecí, vďaka čomu začne každému lepšie dochádzať všetko čo sa nášho Zdravia aj Výkonnosti týka.
Velmi v skratke 3 tipy vodivosti + krásne české a laické video:
Kovové vedenie pomocou vodiča si jednoducho možno vizualizovať ako oblak elektrónov pohybujúcich sa po povrchu kovu, zvyčajne drôtu. Toto každý pozná a každý sa s tým stretol. Kovový vodič však môže byť automaticky vylúčený zo živých buniek, pretože v nich nikto nikdy nenašiel žiadne drôty.
Iónový prúd je zasa vedený v roztokoch pohybom iónov-atómov (napr. sodík a chlór) alebo molekúl nabitých tým, že majú viac alebo menej elektrónov, ako je potrebné na vyrovnanie ich kladných nábojov protónov.
Keďže ióny sú oveľa väčšie ako elektróny, pohybujú sa vodivým prostredím namáhavejšie a iónové prúdy: po krátkych vzdialenostiach vymierajú. Fungujú dobre cez tenkú membránu nervového vlákna, ale bolo by nemožné udržať iónový prúd po dĺžke aj toho najkratšieho nervu. To znamená, že aj tento iónový prúd bol v minulosti vylúčený ako hlavná zložka, ktorá prenáša elektrinu skrz naše telo a živé bunky.
Čo teda ostáva? 🤔 Polovodič
Polovodičový, tretí druh vedenia prúdu, bol laboratórnou kuriozitou v 30. rokoch 20. storočia, čo je obdobie kedy ich zároveň začali ľudia objavovať aj vo sfére Biológie, ako napr. Szant Gyiorgyii alebo Robert Becker, Ling a iní.
Polovodiče sú na polceste medzi vodičmi a izolátormi. Zároveň sú polovodiče mierne neefektívne v tom zmysle, že môžu prenášať len malé elektrické prúdy (nie také vysoké ako napr. vedenie, ktoré ti ide do domu zo stĺpu naproti), no na druhú stranu prúd vedú ľahko a to na veľké vzdialenosti
Len tak mimochodom, bez nich by moderné počítače, satelity a všetok zvyšok našej polovodičovej elektroniky neboli možné. Mobil, notebook a proste všetka elektronika funguje na báze tranzistorov, ktoré sú z polovodičov!
Čo je ďalšia zaujímavá vec je, že polovodivosť sa vyskytuje iba v materiáloch s usporiadanou molekulárnou štruktúrou, ako majú tzv. kryštály, v ktorých sa elektróny môžu ľahko pohybovať z elektrónového oblaku okolo jedného atómového jadra do oblaku okolo druhého.
No a každý z vás už vie na základe nedávnych článkov, že je to práve voda, ktorá dokáže tvoriť v istých situáciach tekutý kryštál.
Atómy v kryštáli sú usporiadané v úhľadných geometrických mriežkach, a nie v zamrznutej spleti obyčajných pevných látok ako je tomu napr. pri bežnom vodiči – kovovom drôte. Niektoré kryštalické materiály majú v mriežke priestory, do ktorých sa zmestia iné atómy. Atómy týchto nečistôt môžu mať viac alebo menej elektrónov ako atómy materiálu mriežky.
Pretože sily mriežkovej štruktúry držia rovnaký počet elektrónov na mieste okolo každého atómu, „extra“ elektróny atómov nečistôt sa môžu voľne pohybovať cez mriežku bez toho, aby boli viazané na akýkoľvek konkrétny atóm.
To laicky znamená, že v kryštáli sa sú elektróny voľné a čakajú iba na nejaký stimul, ktorý ich „pohne“ a následne sa môžu voľné cez materiál šíriť!
Ak majú jedny atómy v kryštáli menej elektrónov ako ostatné, susediace, ktoré zas majú „diery“ v ich elektrónových oblakoch, tieto môžu byť vyplnené elektrónmi zo susediacich atómov, pričom diery zostanú inde.
Toto je ďalší z dôvodov, prečo sú polovodiče špeciálne a iné ako všetky ostatné materiály.
Záporný (negatívny) prúd alebo polovodivosť typu N predstavuje pohyb prebytočných elektrónov, zatiaľ čo kladný (pozitívny) prúd alebo polovodivosť typu P (tzv. Protonicita) je pohyb týchto otvorov (dier, ktorý možno považovať za presun kladných nábojov.
Viac v novom článku:
https://jaroslavlachky.sk/kb-10-co-su-polovodice-ich-objav-v-biologii/
Publikované : 14. júla 2022 8:33
Mirek Pramuka reacted
Zakladateľ témy
Článok je v audio podobe tu:
Publikované : 14. júla 2022 8:35
Zakladateľ témy
Pekne laické a české video o polovodičoch tu. Odporúčam pozrieť
Publikované : 14. júla 2022 8:36
Zakladateľ témy
V čom sú ešte polovodiče iné ako bežný vodič? V tom, že polovodiče majú radi chlad.
Každý kto neverí, stačí ak sa chytí svojho NTB zo zadu a zacíti ventilátor, ktorý čip chladí.
Alebo to môže každý skúsiť inak, nech počká 2 hodiny, keď bude 12 a čistá obloha a nech položí svoj mobil na kapotu auta a počká 2 minúty. Mobil prestane fungovať, pretože bude prehriaty.
Ked však podobný experiment spraví človek, ktorý teraz žije o 10 stupňov severnejšie, jeho mobil pôjde, pretože sila slnka nie je dostatočná na to, aby elektrón v jeho polovodiči ovplyvnila až na toľko.
Dúfam, že už každý vníma trend a uvedomuje si, prečo je chlad v dnešnej dobe niečo, čo veľmi propagujem, pretože to môže do Života zaviesť každý nezávisle na tom, kde na Zemi žije 👍
Publikované : 14. júla 2022 9:00
Rudo reacted
Prečo moderná medicína, ale aj biológia ignoruje niektoré fakty, vďaka čomu dodnes nemá odpovede na niektoré problémy? Jedným z dôvodov prečo je, že nevie o Polovodičoch. Polovodiče sú materiály, z ktorých je tvorená nie len elektronika, ale aj naše telo.
...no počkať, počkať! Tvrdím naše živé telo? Mám na tieto tvrdenia aj nejaké dôkazy?
Ak je niečo ukryté pred očami pozorovateľa, neznamená to, že to nejestvuje, podobne ako nevidíme UV svetlo, hoci každý vie, že tu je a dokáže zásobovať solárny panel energiou.
Absencia dôkazu však neznamená absenciu efektu. Dnes ti však poskytnem aj dôkaz!
Všetky proteíny majú potenciál reagovať s veľkým množstvom vody. V skutočnosti však iba niektoré proteíny interagujú s veľkým množstvom vody „natrvalo“. Jedným známym proteínom zadržiavajúcim vodu je napr. želatína. Toto každý pozná. Každý určite niekedy videl koláč zo želatíny, ktorý je plný vody, no aj napriek tomu sa nikdy nerozleje. Táto schopnosť vody v želatíne vzdorovať gravitácii, ktorú má aj ľad, naznačuje, že interakcia vody s vodou v želatíne sa nejakým spôsobom zmenila obyčajným pridaním inej zložky – ŽELATÍNY alias vhodného proteínu.
Hlavným zdrojovým materiálom želatíny je proteín známy ako kolagén, čo je zhodou náhod aj hlavná bielkovinová zložka aj našich šliach, kože a vlastne celého tela. Kolagén tvorí v podstate všetko živé na tejto planéte.
Proteíny sú molekuly s dlhým reťazcom. Avšak na rozdiel od bežných reťazcov, kde je každý článok ako iný samostatný článok, proteíny sú reťazce tvorené z rôznych druhov väzieb, ktoré sa nazývajú aminokyselinové (alebo aj polipeptidové) zvyšky.
Každá takáto aminokyselinová zložka proteínu ponúka pár elektricky nabitých alebo polárnych skupín medzi aminokyselinami v proteínovom reťazci. Je tam záporne nabitý karbonylový kyslík (CO-), ktorý nesie „osamelý pár elektrónov“ (záporne nabité) a atóm vodíka – respektíve protón (NH+ – kladne nabitý), ktorému chýba jeden elektrón.
Tieto slová sú hlavne pre odborných labužníkov, no pre každého laika stačí, ak si pozrie obrázky nižšie a predstaví si, že každý proteín v tele, a hlavne kolagén, obsahuje na sebe strany s nábojom PLUS, ako aj MÍNUS, ktoré čakajú na svojho partnera!
Na obrázkoch vyššie je vidieť v podstate všetko. Len si pekne pozri ako vyzerá aminokyselina. Aminokyselina je základný kameň proteínu, rovnako ako glukóza sacharidu. Tieto aminokyseliny majú zas každá rôzne bočné strany, pričom niekde je negatívny náboj, inde pozitívny, niektoré reagujú s vodou, iné ju odpudzujú, atď.
Teraz si predstav to, čo ti často tvrdím. Proteíny sú hady. Presne takto sa spájajú jednotlivé aminokyseliny (napr. prolín, glycín a lyzín v kolagén), vďaka čomu vzniká proteín, ten sa zasa spojí s ďalším až vznikne obrovský dlhý „had“ (proteín), ako napr. kus svalu!
Vo väčšine proteínov je každá karbonylová skupina pripojená (alebo viazaná vodíkovou väzbou – to poznáš z článku o tekutom kryštáli) k atómu vodíka a z amino skupiny (NH+) zasa k ďalšej aminokyseline v reťazci. Laicky povedané, jedna aminokyselina s koncom mínus sa pripojí na ďalšiu s koncom plus, atď., čím vytvoria hada.
Týmto spôsobom proteínové reťazce prevezmú to, čo je známe ako štruktúra alfa-helixu (alebo aj primárny tvar).
Takýmto spôsobom sa napr. tvorí aj kolagén, ktorý pozostáva iba z 3 aminokyselín: glycín, lyzín a prolín a niektoré Ďalšie ako hydroxiprolín, hydroxilyzín.
Polárne (elektricky nabité) NH+ aj CO- skupiny majú tiež afinitu k molekulám vody. To znamená, že ich priťahujú. Opäť si pozri obrázok, nech si to vieš predstaviť.
Koniec molekuly vody H2O sa môže pripnúť na NH+ miesto proteínu; Vodíkové konce molekúl vody H2O sa zasa pripnú na atóm kyslíka proteínového miesta CO-. To znamená, že proteíny sa dokážu spojiť aj samé so sebou (skrz svoje opačne nabité konce), no tiež vedia absorbovať (pritiahnúť), ale aj adsorbovať (odtlačiť) molekuly vody na svoje bočné reťazce, čím vytvoria akoby obrovské elektricky vodivé káble, ktoré sú schopné šíriť elektróny, protóny, fotóny, ale aj fonóny.
Slová vyššie znamenajú, že povedzme jedna polárna strana proteínu PLUS (napr. amino skupina) reaguje s MÍNUSOVOU stranou molekuly vody vedľa (napr. s atómom kyslíka), okolo ktorej ostane samotný protón s nábojom PLUS, ktorý následne reaguje s MÍNUSOVOU stranou druhej molekuly vody, atď., atď., čím vzniknú polarizované (usporiadané) vrstvy elektricky vodivých „káblov“ – alebo aj tzv. ŠTVRTEJ FÁZY HMOTY.
Mimochodom, nepripomína to niekomu niečo? Pretože práve teraz by malo… Napríklad „Diera“ a Elektrón naviac alias materiál materiál - polovodič!
V čom sú polovodiče zaujímavé? Že obsahujú atómy (prímesy), ktoré majú elektróny naviac a iné, ktoré majú diery.
Viac v novom dôležitom článku:
https://jaroslavlachky.sk/kb-11-asociacno-indukcna-hypoteza-alias-proteiny-ako-polovodice/
Publikované : 23. júla 2022 9:23
Audio verzia, ktorá je trochu obohatená o myšlienky (keďže som šiel z hlavy) je tu:
https://open.spotify.com/episode/6gkAL3h5jMi4W8UUGzDeA5?si=09ccb7b14515479d
Publikované : 23. júla 2022 9:23
Čo je ďalším dôležitým biologickým polovodičom? Čo tak pomerne zaujímavá, tvárna hmota s názvom KOSŤ?
Polovodivosť sa vyskytuje iba v materiáloch s veľmi usporiadanou molekulárnou štruktúrou, ako sú kryštály, v ktorých sa elektróny môžu ľahko pohybovať z jedného elektrónového mraku do druhého okolo jedného jadra až do oblaku veľmi blízko seba.
Tieto vlastnosti spĺňa kvapalná štrukturovaná voda, no tiež aj niektoré proteíny v súhre s inými materiálmi, ako napr. kryštalický apatit, či kolagén. Aká to náhoda, že práve tieto 2 materiály tvoria „basic“ (základ) kosti!
Počet elektrónov v „atóme nečistôt“ určuje, ktorá štruktúra bude pôsobiť ako kladná (P) alebo záporná (N) časť polovodiča.
Polovodiče sa na trh v elektronike a elektrotechnike začínali dostávať do popredia v cca polovici 60-tych rokov. Čo je však zaujímavé je, že keď polovodiče vyrábali a začali pri tom využívať PN prechody, a elektróny začali prechádzať cez PN križovatku (teda tranzistor) zistilo sa, že plošák žiaril. Inými slovami zasvietil. Dôvod prečo je jednoduchý, pretože elektrón „preskočil“ do diery, pričom logicky vyžiaril pri prechode z jednej energetickej úrovne do druhej fotón (svetlo).
Toto už poznáš z nedávneho článku o kvantizácii.Elektrón teda nadobudol energiu, vďaka čomu preskočil z jedného miesta na druhé (medzi P-N) a následne prebytočnú energiu vyžiaril ako fotón.
Tieto spoje sa dnes nazývajú LED diódy alebo diódy vyžarujúce svetlo a každý z vás ich pozná aj využíva, hoci princípu si možno nerozumel.
Laicky napísané, LED-ky jednoducho využívajú malé plošáky (polovodič), cez ktorý sa preženie elektrón buď jedným alebo druhým smerom (NULA alebo JEDNA), na základe čoho svetlo blikne alebo neblikne. Toto sa dá využiť na množstvo vecí, no dnes to využívame predovšetkým pri moderných osvetleniach a úsporných LED svetlách.
Takáto súčiastka totiž jednak vyžaduje veľmi malú spotrebu, vie byť veľmi malá a zároveň vieme dosiahnuť špecifické svetlo aj vysoký výkon/svietivosť. Preto sa dnes využívajú!
Čo je však zaujímavé pre nás dnes je to, že takýmto spôsobom pracujú aj naše KOSTI a Becker na to prišiel ešte skôr, ako boli vôbec LED-ky vymyslené.
Apatit je P polovodič a Kolagén je N polovodič. Oba teda vďaka toku elektrónov indukujú aj magnetické, alebo EM pole.
Viac v novom článku:
https://jaroslavlachky.sk/kb-19-ako-pracuju-kosti-led-kolagen-a-piezoelektrina/
Publikované : 8. októbra 2022 8:25
Publikované : 8. októbra 2022 8:26
Pre všetkých, ktorí sa radi posúvajú ešte rýchlejšie, pripájam aj pekné a laické video. Je v angličtine, ale verím, že zvládne každý. Niečo k tomu, ako jednoducho funguje piezoelektrina a to aj v našich kostiach. Všimnite si tú eleganciu matky prírody.
Odporúčam pozrieť hlavne medzi cca 2 až 3:30 minúty. Je tam spomenutý aj Vápnik, ktorý následne spúšťa kaskádu reakcií.
A tiež záver, kde hovorí o topológií a optimalizácií topológie daného materiálu na základe aplikovaného poľa. Takto funguje aj naša kosť. Kto by to bol len povedal a dovolil si spojiť také čudné a zdanlivo nesúvisiace obory ako Topológia, Elektromagnetizmus a Biológia...
Publikované : 8. októbra 2022 8:34
Tvar a topológia priestoru je totiž veľmi dôležitá, pretože dokáže konvertovať energiu a hmotu a tiež pretvárať spôsob, akým energia manifestuje. Práve preto nesie fotón ortagonálny vzťah elektriny a magnetizmu. Toto je definícia pôvodu topológie a topológia je zas pôvodom fázového prechodu!
Publikované : 8. októbra 2022 8:37
Je toto fakt mozné? Elektrina zadarmo. ( metóda Tesla)
Publikované : 8. apríla 2023 10:59
Vraj je to fakt fejk.Zbytocne som to sem dala.
Publikované : 8. apríla 2023 11:12
Nič sa nedeje Milka, od toho je tu fórum - zdieľanie.
Mňa posledné roky fascinuje iný motor, ktorý má zdá sa takmer 100% efektivitu. Mitochondria a ATP-syntáza, keď sú vystavené červenému svetlu.
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/10836501/?dopt=Abstract&holding=npg
Publikované : 9. apríla 2023 11:52