Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Účet si vytvoríte Zdarma a ak chcete získať prístup aj k súkromnému fóru, môžete sa pridať medzi prémium členov.
⇒ PRIHLÁSENIE | Prémium Členstvo
Osobné skúsenosti, príbehy a premeny
29
Príspevky
3
Užívatelia
6
Likes
141
Videní
Zakladateľ témy
Ahojte. Viete niekto poradiť ako zvýšiť prirodzene stravou serotonín? Mám na mysli niečo ohľadom úpravy serotonínu a zlepšenia, akú stravu jesť na jeho doplnenie a tak. Čítala som na internete viaceré tipi hlavne jesť chudé mäso a banány kvôli tryptofanu a nejaké možnosti doplnkov ale radšej by som prirodzenou cestou. Ďakujem za rady 🙂
Publikované : 12. januára 2021 10:54
@ivana ahoj Ivana 🙂
Veľmi zaujímavá otázka a myslím, že trápi via ľudí.
SEROTONÍN sa tvorí z aromatickej aminokyseliny TRYPTOFÁN, ktorá sa nachádza zvyčajne v potrave bohatej na PROTEÍN alebo SACHARIDY.
Sacharidy, ktoré obsahujú TRYPTOFÁN, zvyčajne obsahujú aj fenylalanín a leucín (ďalšie zaujímavé aminokyseliny). Zvyčajne sa takto spolu v jednom "obale" nachádzajú v OVOCÍ, ktoré rastie v dlhých letných a slnečných mesiacoch alebo v trópoch (ako napríklad banán).
V potrave bohatej na proteín, sa tryptofán nachádza vo veľkom v mäse a živočíchoch (napr. bravčové, kuracie, ryby, atď.), čo má svoj evolučný dôvod, napríklad počas zimných mesiacov, kedy sacharidy nerastú, no živočích potrebuje nejaký tryptofán.
To znamená, že tryptofán (prekurzor serotonínu), je veľmi ŠPECIÁLNA AMINOKYSELINA, ktorú evolúcia využíva z viacerých dôvodov. A v tomto sa ukrýva pointa, na ktorú ľudia venujúci sa strave zabúdajú, pretože o tom nevedia.
Tryptofán na svoju konverziu na serotonín vyžaduje aj vitamíny skupiny B (najmä B6, folát a B12) alebo HORČÍK, ktoré opäť reagujú na vonkajšie podmienky, teda aj ma SEZÓNNOSŤ.
S konverziou tryptofánu na serotonín môže pomôcť aj inzulín, čo je častý ARGUMENT na rôznych blogoch, aby ľudia nikdy neobmedzovali sacharidy úplne, no nie je to správne chápané z môjho podľadu, pretože pomoc inzulínu na tvorbu serotonínu je naozaj vhodná, aj sacharidy sú pre nás vhodné, ale oboje počas letných mesiacov. Musí to byť spätá dohromady a nie samostatne.
Tryptofán je totižto jedna z najmenej obsiahnutých aminokyselín v potrave (nachádza sa v jedle zvyčajne iba v malom množstve) a taktiež je to aminokyselina, ktorá sa dostáva NAJŤAŽŠIE do MOZGU.
Pravdepodobne preto ľudí ako prvé riešenie napadá, že začnú jesť viacej RÝB, MÄSA, BANÁNOV a podobne, aby si zvýšili množstvo serotonínu, no nemusí to byť jediný dôvod.
Hoci konzumácia morských rýb je väčšinou (alebo skôr vždy) dobrý nápad, nemusí to hneď pomôcť aj so serotonínom. To že niečo zjeme ešte neznamená, že to v tele vyvolá dany efekt.
Tryptofán totižto v tráviacom trakte súperí s inými aminokyselinami a väčšinou zvíťazia ony. Tryptofán sa teda vstrebe v menšom množstve. Ak aj zjeme viac mäsa, rýb alebo iných potravín s jeho vysokým obsahom, tieto potraviny vždy obsahujú aj iné aminokyseliny (pretože nič v prírode nie je izolované úplne samostane), ktoré sa lepšie vstrebávajú.
Obzvlášť ak už má človek problémy s nadbytkom sacharidov a konverziou tryptofánu. Aké môže byť teda riešenie?
1️⃣Ak nekonzumuješ potraviny, ktoré ho obsahujú, tak či onak ich potrebuješ do jedálnička opäť zaradiť. To je logické, pretože ak nemáš žiadny príjem tejto esenciálnej aminokyseliny, niečo do systému musíš dodať. Ideálne sú živočíšne produkty, najmä v zimných mesiacoch (kvôli B vitamínom). Teraz k tomu inzulínu a sacharidom, ktoré môžu pomôcť so serotonínom.
2️⃣ Dôvod prečo zvyčajne sacharidy stimulujú lepšie tvorbu serotonínu (práve preto sa často odporúča ich jesť, a na večeru), je pravdepodobne ten, že sacharidy stimulujú vyššiu sekréciu inzulínu z beta buniek pankreasu a zvýšený inzulín zasa preferuje absorpciu tryptofánu nad ostatnými aminokyselinami.
Aj toto je dôvod, prečo môže byť SEZÓNNA konzumácia VHODNÝCH SACHARIDOV DOBRÁ. Obzvlášť, ak má človek problémy a nesynchronizovaný cirkadiálny rytmus a opravuje tieto veci súčasne.
3️⃣ Ak dá človek správny signál OKU, POKOŽKE, TRÁVIACEMU TRAKTU, zaradí do toho UZEMNENIE a vhodnú rannú rutinu, konzumáciou sacharidov si môže pomôcť s náladou, spánkom, a dokonca aj s recykláciou mitochondrií a aj celkovou nápravou ZDRAVIA.
Rovnako aj s konverziou tryptofánu na serotonín alebo naopak s uloženým NADBYTKOM serotonínu, ktorý môže robiť rovnakú neplechu ako jeho NEDOSTATOK
Otázny je teda „BALANC“ a ROVNOVÁHA medzi prijimom, konverziou a využitím tryptofánu aj serotonínu v tele a celý ich cyklus.
Serotonín je laicky označovaný za hormón ŠŤASTIA, pretože má skutočne vplyv aj na náladu. Podobne ako dopamín a melatonín. Po tom, čo sa v tráviacom trakte sacharidy absorbujú, serotonín je uskladnení v entochromafinových bunkách čreva. Avšak serotonín je uskladnený aj v MOZGU. Je to cca 80 ku 20 v prospech čreva.
Všetok prebytočný serotonín by sa mal koncertovať v mozgu na MELATONÍN v epifýze po tom, čo sme aspoň pár hodín v TME. Toto je dôležité.
4️⃣ Čiže ďalšia vec, ktorá je extreme dôležitá je DOSTATOK SLNEČNÉHO SVETLA ČEZ DEŇ, ale aj TMA po ZOTMENÍ, obzvlášť pár hodín pred spaním a počas spánku.
Tento bod je dôležitý aj z toho dôvodu, ktorý píšeš nevedomky v otázke, pretože niekedy nemusí ísť priamo o nedostatok serotonínu, aj keď sa ti môže zdať že áno.
To či bude stačiť zvýšiť príjem tryptofánu na jeho konverziu na serotonín a prechod do mozgu platí, iba ak je cirkadiálny rytmus v poriadku. Avšak dovolím si povedať, že priemerný človek dnes nemá úplne v poriadku CIRKADIÁLNY RYTMUS .
Prečo to tvrdím? Stačí ak sa náhodne okoloidúcich ľudí spýtame, či sa prebúdzajú vyspatí, plný energie, či ľahko zaspávajú, nemajú depresie, atď...No pointa je, že ak je CIRKADIÁLNY OSCILÁTOR v mozgu narušený, prebytok serotonínu ostava neustále v čreve a musíme sa s ním vysporiadať. Jeho prebytok v čreve totižto môže spôsobovať veľa problémov.
Čiže vždy nemusí ísť iba o NEDOSTATOK a snažiť sa ho zvýšiť, ale aj naopak, o jeho NADBYTOK
Publikované : 12. januára 2021 13:18
Každý vie, že náš SPÁNOK a BDENIE sú naviazané na PROSTREDIE a teda aj na SLNKO, pretože sa počas ročných období mení dĺžka dňa, verzus noci a rovnako aj intenzita slnka. Toto by malo byt známe každému, rovnako prepojenie so zimou, kedy je väčšou tmou, ľudia sa cítia viac unavený, majú chuť viac spáť,...
Tiež každý vie, že v lete, počas dlhých dní, máme k dispozícií sacharidy, pretože vtedy rastú. No treba sa zamyslieť prečo ich máme.
Príroda nám dáva v letných mesiacoch možnosť jesť viac sacharidov, aby sme si doplnili aj viac serotonínu a mohli v noci vytvoriť nejaký melatonín.
Tiež vďaka nim kompenzujeme nižší POMER DOPAMÍNU ku SEROTONÍNU, ktorý je v lete prirodzený. Dopamín je ďalší neurotransmiter.
V lete chce príroda sacharidmi "zdvihnúť" aj náš INZULÍN, aby sme daný tryptofán lepšie dostali "cez bariéru" a mohli z neho spraviť serotonín, bez väčšieho súperenia s množstvom ďalších aminokyselín v jedle, ako by to bolo pri konzumácii najmä proteínu s tukom.
Rovnako však v letných mesiacoch SLNKO reguluje aj náš apetít (toto už mnoho ľudí nevie), pretože sacharidy stimulujú v mogzu napr. zaujímavý neuropeptid s názvom NEUROPEPTID Y, ktorý našu chuť na sladké ešte zvyšuje. Tiež nám v ranných hodinách stimuluje hlad, keď je vonku na oblohe slniečko.
Avšak, všetko je to neustále v ROVNOVÁHE aj s našími hormónmi, spánkom, pobytom na slnku, čo však v dnešnej dobe neplatí (väčšinou).
Pretože INZULÍN ako hormón, je veľmi naviazaný na SOLÁRNE ŽIARENIE a TEPLOTU. Správa sa inak v teple a zime a rovnako na slnku ako bez neho.
Dnes trávi veľa ľudí väčšinu dňa v interiéri a konzumácia sacharidov u nich má rozdielny efekt na serotonin. Potom sa u nich môže hromadiť väčšina v čreve. Pýtaš sa prečo? Pretože keď nezažívame pravidelne dostatok slnečného žiarenia aj dostatok TMY, mozgové serotonínové nervy dostávajú "Odpočinok".
Dnes skutočne málokto trávi večer v tme alebo aspoň dostatočne chránený pred umelým svetlom a to aj pred spaním. Väčšina ešte aj zalahíňa do postele s pohľadom na displej a pri posteli mávajú žiarivý budík, TV a iné veci.
Čiže keď sa bavíme o serotoníne a jeho nedostatku, treba myslieť aj na toto, pretože možno nejde vždy iby o nedostatok. Možno je problém dokonca s nábytkom v čreve, alebo jeho tvorbou, pripadne konverziou na melatonín, prechodom do mozgu, atď.
CIRKADIÁNNY RYTMUS je číslo jeden, STRAVA číslo dva.
Publikované : 12. januára 2021 13:20
Zakladateľ témy
Ďakujem pekne za odpoveď 🙂 takže zaradím teraz v zime skôr nejaké ryby a vraj aj kuracie mäso má veľa tryptofánu. A ono ako píšeš nemusi byť naozaj problém s nedostatkom. Skôr som mala ten pocit ja osobne, podľa viacerých opisov ktoré som videla. Na slnko sa snažím aspoň na pár minút v poslednom čase chodiť, aj keď málo ale tú tmu budem musieť teda tiež nejako vyriešiť.
Ešte je ďalšia vec, že som tento rok mala podľa krvných testov aj nízky vitamín D. Môže to mať tiež vplyv?
Publikované : 12. januára 2021 14:18
Áno, kuracie mäso má naozaj veľa tryptofánu, obzvlášť v koži. Podobne morka. Preto bývajú aj rôzne tipy a príhody v súvislosti s dňom vďakyvzdania v Amerike, kedy veľa ľudí po takejto večeri dobre zaspí. Hoci osobne hydinu odporúčam jesť až na poslednom mieste, hlavne ak nevieš o akú sliepočku/morku sa jedná.
S vitamínom D samozrejme. To aj veľa vysvetľuje. Neviem ako si na tom s blogom a tak, či čítaš, sleduješ, pripadne KNIHU, no keď si prečítaš vety vyššie ešte raz, malo by ti dôjsť prečo.
V lete sme uspôsobení mat prirodzene vyšší serotonín a v zime naopak dopamín (oba sú to aj neurotransmitery, ktoré majú vplyv na mozog, správanie a náladu).
Každý vie, že v lete, počas dlhých slnečných dní, naozaj majú ľudí a lepšiu náladu, sú vitálnejší a tak podobne. V lete však rovnako máme k dispozícii veľa UVB svetlá, ktoré v našej pokožke tvorí vitamín D3. Iba tento typ svetlá tvorí vitamín D3. UVA nie. Aj preto tie súvislosti a aktívny vitamín D sa zároveň zapája pri konverzii tryptofánu na serotonín.
Budem citovať a prekladať zo štúdie nižšie:
"V tejto štúdii Doktorka Rhonda Patrick a Dr. Ames ukazujú, že hormón vitamín D aktivuje gén, ktorý vytvára v mozgu enzým tryptofánhydroxylázu 2 (TPH2), ktorý prevádza esenciálnu aminokyselinu tryptofán na serotonín. To naznačuje, že na produkciu serotonínu v mozgu môže byť potrebná adekvátna hladina vitamínu D, ktorá formuje štruktúru a vedenie mozgu, pôsobí ako neurotransmiter a ovplyvňuje aj sociálne správanie.
Našli sa tiež dôkazy, že gén, ktorý produkuje ďalší enzým, tryptofánhydroxylázu 1 (TPH1), je inhibovaný hormónom vitamín D, ktorý následne zastavuje produkciu serotonínu v čreve a ďalších tkanivách, kde v nadmernom množstve serotonín podporuje zápal."
https://www.sciencedaily.com/releases/2014/02/140226110836.htm
Publikované : 12. januára 2021 17:30
Presne preto som sa pýtal, či čítaš aj blog, knihy a tak, pretože tieto veci na seba nadväzujú a dávajú čitateľom postupne KONTEXT. Ak si články nečítala, odporúčam začať možno týmito:
https://jaroslavlachky.sk/cirkadialny-rytmus-1-cirkadialne-geny-per /
https://jaroslavlachky.sk/energia-1-elektromagnetizmus /
https://jaroslavlachky.sk/neurotransmitery-1-dopamin-a-serotonin /
Tieto citované riadky by mali stálím čitateľom naznačiť, prečo často spomínam, že na kontexte záleží a že PROSTREDIE a SLNKO hrajú v našej BIOLÓGII viacej úloh. Niekedy slnko spĺňa aj pozitívnu a zároveň negatívnu spätnú väzbu.
Ako vidíš, vitamín D kontroluje konverziu tryptofánu na serotonín v mozgu a zároveň inhibuje (blokuje) jeho tvorbu v čreve, ak je ho tam priveľa.
Aj preto som viackrát prízvukoval, aby sa človek zamyslel, prečo vložila príroda do našich čriev, tak hlboko do brucha, receptory na vitamín D keď vieme, že ÚV SVETLO preniká do pokožky iba cca milimeter. 🤔
Priveľa serotonínu v čreve môže spôsobiť problém rovnako, ako ho môže spôsobiť málo serotonínu v mozgu. V oboch prípadoch je však kľúčový aj vitamín D (tiež vitamín A), pretože "hrajú na obe strany" a sú niečo ako bratranci.
Takže určite porozmýšľaj nad tým, čo si napísala ohľadom vystavovanie sa slnku, ale aj tmy. Možno však budeš potrebovať viac (nepoznám tvoj kontext, situáciu a tak), takže musíš usúdiť sama, no pomaličky sa predlžujú dni, takže v tomto máš výhodu, ako som písal, leto preferuje serotonín a budeš mať na to všetky podmienky. Teraz budeš lepšie vedieť, ako ich využiť. 😊
Publikované : 12. januára 2021 17:38
@ivana Inak ešte spomeniem, že momentálne vychádza na webe aj nový, krátky, viac praktický PROTOKOL, ktorý sa bude venovať aj tomuto.
Možno by sa ti teda mohol hodiť a pomôcť trochu rýchlejšie uchopiť, pochopiť, aj aplikovať tieto veci 🙂
Zatiaľ ešte nie je oficiálne v predaji, ale kľudne tam môžeš zanechať email a týmto ľuďom pošlem ako prvým možnosť, zakúpiť ho s veľkou zľavou (vlastne iba za symbolickú sumu).
Protokol nájdeš tu: https://jaroslavlachky.sk/knihy/prirucka-biohackera-opalovaci-protokol/
Inak ak môžem vedieť, o akej hladine vitamínu D sa bavíme, keď si ju mala nízku?
Publikované : 12. januára 2021 17:42
Zakladateľ témy
@jaroslavlachky prihlásila som sa na ten protokol. Ohľadom toho vitsminuD si nepamätám presne lebo to nemám teraz pri sebe ale bolo to pod tou hranicou nedostatočná hladina, tak mi to aj lekárka povedala. Idem na tie články. Vďaka 🙂
Publikované : 13. januára 2021 12:40
@ivana myslím, že cez víkend alebo ďalší týždeň bude protokol v predaji, tak keď si prihlásená, dostaneš emailom ponuku zakúpiť ho ako prvá s veľkou zľavou (za symbolickú cenu). Potom už bude v predaji normálne.
Predpokladám teda, že myslená hladina bola pod 20 ng/ml (niekde pri odberoch udávajú aj jednotky ug/L, čo je mikrogram na liter). Oboje jednotky sú rovnaké.
A hladina pod 20 je naozaj veľmi maličká. Myslím si teda, že si našla jeden z dôvodov alebo skôr ukazovateľov, na čom popracovať. A keď lepšie porozumieť riadkom vyššie zistíš prečo. Vitamín D vplýva aj na serotonín
Publikované : 13. januára 2021 13:36
@ivana Inak, ešte ma napadlo, nepiješ aj kávu náhodou a možno aj vo väčšom množstve? ? 🤔
Publikované : 13. januára 2021 13:36
Zakladateľ témy
@jaroslav-lachky posledne mesiace ano. Par salok denne. Aj to moze mat vplyv na naladu a serotonin?
Publikované : 14. januára 2021 10:07
@ivana áno, svojim spôsobom. Hlavne to má vplyv na tvoj aktívny vitamín D, ktorý už je bez tak nízky, ako píšeš, preto som sa pýtal. Neskôr to už nemusí byť až taký problém, no teraz, ak ju piješ dlhšie vo väčšom a pri takomto probléme to môže vplývať negatívne.
Kľudne sa potom riaď podľa vecí v protokole a na jeseň alebo pred ňou, si nechaj opäť zmeriať vitamín D v krvi. Predpokladám, že budeš vidieť zlepšenie, ak uvidíš vyšší aj vitamín D.
Publikované : 14. januára 2021 19:33
Ivana reacted
Zakladateľ témy
@jaroslavlachky a co vravíš na doplnok vitamín D? Aspoň na čas? Ide mi skôr o to trochu zlepšiť náladu, spánok a aj imunitu
Publikované : 15. januára 2021 13:22
@ivana aj doplnok môže pomôcť, no nie som fanúšikom. Obzvlášť vitamínu D. Ak už ale doplnok tak s ďalšími vecami popri tom a o pár týždňov budeš mat na to ideálne podmienky aj počasie (podeľ o tom v protokole).
A smaitrrjme vitamín D môžeš dopĺňať v strave. Takto to robia, alebo skôr robili, napríklad Eskimaci.
Publikované : 15. januára 2021 14:06
Zakladateľ témy
@jaroslav-lachky a aké ďalšie veci k vitamínu D?
a v akej strave je najviac vitamínu D? Viem, že vajcia, tie sa snažím jedávať teraz viac aj kvôli proteínu.
Publikované : 15. januára 2021 18:26
a aké ďalšie veci k vitamínu D?
Napr. K2 (MK-4 / MK-7) a horčík určite za predpokladu, že nie si dehydratovaná
Publikované : 15. januára 2021 19:35
a v akej strave je najviac vitamínu D? Viem, že vajcia, tie sa snažím jedávať teraz viac aj kvôli proteínu.
Áno, poctivé vajcia určite, potom HUBY a všetko, čo sa živý na morských riasach, čiže všetky živočíchy z mora. Vitamín D sa nachádza v ich TUKU
Publikované : 15. januára 2021 19:37
Ahoj @ivana
Dnes som uverejnil aj nový článok o SEROTONÍNE, tak možno ta bude zaujímať.
https://jaroslavlachky.sk/neurotransmitery-3-ako-zvysit-serotonin-a-melatonin/
Článok mal byť pôvodne inokedy zverejnený, ale povedal som si prečo nie teraz a využil som ho aj na predstavenie toho nového protokolu.
Publikované : 16. januára 2021 16:27
Zakladateľ témy
@jaroslavlachky pozriem. Ten K2 myslíš vitamín K2 však?
Publikované : 17. januára 2021 9:49
Stránka 1 / 2
Nasledujúce