Tvorba slin

@kataslukova tu máš Katka moje bádanie.

Sliny sú produkované a vylučované slinnými žľazami tela. Tieto žľazy sú pod kontrolou autonómneho nervového systému, ktorý sa skladá zo sympatických a parasympatických nervových vlákien. Tzv. Sympatikus a Parasympatykus. 

Sympatická kontrola produkcie slín je cez horný krčný ganglion. O tomto si mohla veľa počuť v Novembrovom webinari o Spánku 2022 a tiež v článkoch v tom období zo série KB. Najmä pri článku o epifyze ako treťom oku. Sympatická stimulácia vedie k uvoľneniu noradrenalínu, ktorý pôsobí na alfa- a beta-adrenergné receptory.

To má za následok nasledujúce účinky:

- Znížená produkcia slín
- Zvýšená sekrécia bielkovín
- Znížený prietok krvi do žliaz

To znamená, že sympatická aktivácia znižuje produkciu slín. 

Celkovo je teda tento systém oveľa menej dôležitý ako parasympatická inervácia z hľadiska regulácie produkcie slín.

Parasympatický výtok slín je koordinovaný cez centrá v dreni a inervácia prebieha cez lícne a glosofaryngeálne nervy. Aferentné informácie z úst, jazyka, nosa (tvoje zmysly) a podmienené reflexy sú integrované v mozgu a v prítomnosti potravy alebo iného stimululu dochádza k stimulácii parasympatická. Toto poznáš určite a teda parasympatikus nám pomáha sliny produkovať. 

Parasympatický odtok vedie k uvoľneniu acetylcholínu (ACh) na M3 muskarínové receptory. To má za následok nasledujúce účinky:

- bunky zvyšujú sekréciu slín
- Kanálové bunky zvyšujú sekréciu HCO3–
- Spoločné prenášače majú za následok zvýšený prietok krvi do slinných žliaz
- Kontrakcia myoepitelu na zvýšenie rýchlosti vypudzovania slín

Celkovo má teda zvýšená parasympatická stimulácia za následok zvýšený tok slín, ktoré majú vodnatejšie zloženie.

Určite by som teda pripadne skontroloval cholineaterazu, prísun cholinu v strave, či náhodou nefajčí (veľa nikotínu) a precitaj tiež článok o HCL zo série Črevo a mozog.

https://jaroslavlachky.sk/crevo-a-mozog-11-zaludocne-kyseliny-a-ako-pomoct-s-hcl/

Je tam písané aj o acetylcholine a jeho vplyve na produkciu aj sekréciou kyselinaly chlorovodikovej. Všimneš si tam mnoho podobnosti.

A určite by som, ak je otvorený, vyskúšal minimálne namáčanie tváre ako je to v protokole o chlade. Môže pomôcť stimulovať tieto kranialne nervy a teda aj parasympatikus. 🙂 

Publikoval: @kataslukova

↑

Tak by mě zajímalo, čím by to mohlo být. On obecně jí hodně taky vysokotukovou a bílkovinouvou stravu, je to typický chlap "na maso" :D.

Dôvod prečo si myslím je ťažký určite, minimálne takto, no ak by som mal úprimne povedať moju intuíciu, tak bude v nejakom afarentnom alebo naopak efarentnom nerve, alebo lymfatickom systéme akolo daného kranialne ho nervu priveľa deutéria, ktoré ostalo "uviaznute". Dané mesta totiž, kde sa slina produkuje, normálne deuterium vďaka membrane filtruju 🤔

hod do googla sjogrenov syndrom

@jaroslav-lachky Super Jaro, moc děkuju za odpověď. 😊 Je to zajímavé i s tím propojením parasympatiku. Takže obecně by se dalo říct, že je to nervová záležitost a zaměřit se na regulaci nervového systému - soustředit se na aktivitu zejména parasympatiku a n. vagus, kraniálních nervů a přijmu cholinu ve stravě. Předpokládám, že pokud má člověk už rozladněný systém a tělo je už tak pod vlivem stresu, tak zde zase převládá sympatikus v dnešní době, takže to také může mít asi vliv...Článek jsem četla a bylo tam zase hodně "aha" momentů. 😉 Moc děkuji za pohled i s tím deuteriem, to je tak zajímavá myšlenka.  🤔 Je neuvěřitelné, jak něco jako tvorba slinů může souviset se systémy do kterých bych to ani neřekla 😀

@temazdravie Děkuji Zuzka, jdu to vygooglit 🤗

@kataslukova Jj, za mňa určite áno. Osobne si myslím, že čisto teoreticky, pri dostatočne dlhom čase a konštantej aplikácií chladu a/alebo slnečného (aj červeného svetla) na danú oblasť je možné nerv/lymfu/upchanie spriepustniť od "zaseknutého" deutéria a teda aj prejavy autoimunitných ťažkostí tohto charakteru zlepšiť, no je to téma na dlho a hlavne nie každý je ochotný niečo robiť, ak nevidí výsledok okamžite 🤔

Publikoval: @kataslukova

↑

Je neuvěřitelné, jak něco jako tvorba slinů může souviset se systémy do kterých bych to ani neřekla

P.S. s tými slinami je to veru zaujímavé. No napíšem ti niečo, ako ja osobne nad tým roky premýšľam (taká moja vizualizácia, ktorá mi pomáhala a snáď pomôže aj ďalším) 🙂

Predstav si More/oceán ako veľký zdroj vody na Zemi a potom jednotlivé rieky, podzemné vody, atď., ako mikro zdroje vody, ktoré už dovážajú vodu priamo k použitiu. V mori je koncentrácia deutéria okolo 150 až 154 ppm, zatiaľ čo v riekach o cca 7 až 10 menej, v závislosti od sezóny a počasia. Má to svoj zmysel. Podobne v našom tele. 

Naša krv je tiež na úrovni cca 150, kďežto práve koncentráciou v slinách a ich rozdielu dokážeme určiť, nakoľko je náš "rozvádzač a odparovač" vody v tele funkčný. 

Práve preto je aj taký obrovský rozdiel v meraní koncentrácie hormónov v krvi a slinách. Ak si si merala napr. kortizol v krvi a slinách tak hneď vieš, že je tam tisíc násobný rozdiel v jednotkách. Slinné žľazy totiž odvádzajú prácu vo filtrácií veľkých globulínov, ktoré majú vysokú molekulárnu hmotnosť a deutériaciu, aby do slín vpustili iba kvapalinu, ktorá má väčšiu hustotu a je menej deuterovaná = väčšia afinita.