prerušovaný pôst

@_mark12_

Ahoj Marek, dobrá otázka. A myslím, že je to jedno, každý to už dnes volá inak - intermitent fasting, hladovka, pôst,... 😁 

Áno, je v tom naozaj veľký rozdiel, ale nie prioritne kvôli dôvodu muž vš žena, ale kvôli leptínu, ktorého ženy majú naozaj viac a v dnešnej dobe ich to rovi skutočne citlivejšími aj na pôst.

Ženy v porovnaní s mužmi koncentrujú v tkanivách viac DHA, tiež sú od prírody menej MYELINOVANÉ, čo sa mozgu týka a tiež majú od prírody viac podkožného tuku, leptínu aj mitochondrií a preto sú omnoho CITLIVEJŠIE.

V niečom majú vďaka tomu výhodu a v inom nevýhodu. Ženy majú napríklad silnejšiu imunitu, čo je dôvod prečo bývajú menej choré ako ich chlapy, no na druhej strane vďaka tomu dnes majú väčšie problémi s autoimunitou, keďže ich telo napáda viac samo seba, ak má na to dôvod. 

No v tomto je pointa, že ženy majú od prírody dané väčšie množstvo TUKU. U mladej ženy sa bavíme niekde na hranici aspoň 20% tuku, aby bola plne zdravá a funkčná a u staršej aj 30%. To znamená, že s tukom ma aj väčšie množstvo leptínu a ak je to leptín, ktorý ovláda celý metabolizmus.

Leptin je fotoreceptor a tiež hlavné počítadlo elektrónov v tele. Preto sa vylučuje v podkotnom tuku a prechádza krvou do hypothalamus v mozgu. Ak žena nemá dobrú citlivosť na leptin, hlasovanie je pre ňu kontraproduktívne. To však platí aj pre muža.

Aj preto som zatiaľ o tomto moc nepísal, no niečo nájdeš v dávnejších článkoch na blogu. Napr. v stravovacim protokole. Písal som tam o raňajkách a ze jediný spôsob, kedy ich môže človek "bezpečne" vynechať je CHLAD.

https://jaroslavlachky.sk/cirkadialny-protokol-1-optimalna-strava/

Ide o to, že najlepší čas a zároveň najprirodzenejší čas pre ženu, kedy mať pôst je cez deň, po raňajkách, alebo mat skorú večeru, respektíve obed a pôst do ďalších raňajok. Raňajky však nepreskakovať. 

Dôvod, prečo je to pri leptínovej rezistencii kontraproduktívne je AMPk (Adenosine monofosfat proteínova kynaza). V skratke sa jedná o obrovský komplex, ktorý je aktívny, ak je v bunke priveľká tvorba a ešte väčšia spotreba ATP, pričom sa z ATP hromadí veľa AMP. (keď sa ATP využíva - hydroxyluje a uvoľní sa fosfátová skupina, ostane ADP a keď sa z neho uvoľní ešte jedna fosfátová skupina ostane už iba AMP ktorý aktivuje danú kynázu).  

Aby človek mohol využívať správne AMPK, vyžaduje si to optimálnu citlivosť na leptín a jeho signalizáciu medzi mozgom, pečeňou a svalmi, pretože v týchto častiach tela sa odohráva všetko čaro, ktoré pochádza z nejedenia (pôstu).

V podstate ide o to, že keď človek robí pôst, vytvára „dočasný“ bunkový stres z dôvodu nedostatku potravy v tráviacom trakte. Toto napr. stimuluje mikrobióm, aby produkoval a uvoľňoval do obehu molekulárny vodík. Takto u zdravého človeka s dobrou citlivosťou na leptin pôst zlepšuje rozmanitosť mikrobiómu v čreve, pretože molekulárny vodík je sofistikovaný spôsob, ako opraviť mikrobióm. Teraz späť k AMPK.

AMPk je bežne zvýšený v čase bunkového stresu, čo môže byť napr. deprivácia živín, ischémia, hypoxia, cvičenie, ťažký tréning, vyčerpanie glykogénu alebo priveľký oxidačný stres (dnes už aj priveľa umelého EMP). Pôst potom logicky ešte zvyšuje ďalšie vyčerpanie glykogénu, konkrétne v pečeni, čo následne zvyšuje oxidáciu  mastných kyselín a človek oxiduje viac podkožného tuku.

Avšak AMPk je kontrolovaný najmä leptínom a adiponektínom a oba tieto hormóny pochádzajú z podkožného tuku. Oba hormóny sa uvoľňujú z tuku v reakcii na nadbytok potravy (uloženého vodíka) a oba aktivujú AMPk v periférnych tkanivách (napr. svaly).

Leptín zároveň znižuje hladiny AMPk v mozgu, zatiaľ čo grelín (žalúdočný hormón uvoľňovaný nalačno spôsobujúci hlad) naopak hladiny AMPk v mozgu zvyšuje. Ghrelin je tiež silným stimulantom na uvoľňovanie rastového hormónu, ktorý buduje aj svalovú hmotu.

Dostatok živín v jedle (najmä proteín a sacharidy) znižujú dráhy AMPK a súčasne zas naopak zvyšujú aktivitu známeho mTOR v hypotalame. Vyšší signál mTOR v hypotalame znižuje chuť do jedla a koriguje príjem potravy.

mTOR teda tiež pôsobí aj ako "snímač" toho čo sa deje v bunke (má opačný účinok ako AMPk), no AMPK aj mTOR vykazujú svoju aktiváciu v rovnakých neurónových podtypoch hypocretinových neurónov, ktoré priamo kontroluje leptín.

V podstate to znamená toľko, že aby fasting (hladovka/pôst) fungoval dobre a predstavoval benefity, človek musí mať dobrú citlivosť na leptín. Ženy majú leptínu viac a teda ich receptory sú aj viac okupované, vďaka čomu sú dnes naň menej citlivé. A najhoršie je, ak preskakujú v takomto stave raňajky alebo dokonca trénujú ráno a ešte aj nalačno.

@jaroslav-lachky Takže ako si písal pre ženu je teda prospešnejšie mať skorý obed, alebo večeru. A teda, keď má žena väčšiu citlivosť na leptín, tak v dňoch, keď má menštruačný cyklus bude ešte viac citlivejšia ako zvyčajne a bude to ešte viac kontraproduktívne ?  

@_mark12_ hej. Čo najskoršie raňajky a potom sa najesť až niekedy na obed/večeru. Napríklad od raňajok nejesť povedzme až do večere. Povedzme, že raňajky o 7:00 a večerať bude o 17:00, čo je 10 hodín bez jedla a zároveň od večere do ďalšieho rána.     

Publikoval: @_mark12_

A teda, keď má žena väčšiu citlivosť na leptín, tak v dňoch, keď má menštruačný cyklus bude ešte viac citlivejšia ako zvyčajne a bude to ešte viac kontraproduktívne ? 

Hej. Jej hormóny sú prirodzene ovplyvnené cyklom a rovnako sa žena vtedy zbavuje viac deutéria vo vajíčku, ktoré vyplavuje a preto vyžaduje aj jedlo a odopieranie by nebolo dobré. 

Kľúčom je správna svetelná perióda počas dňa (dodržiavanie striedania svetla a tmy), pretože každý jej hormón, ktorý sa žene zvýši, je riadený slnkom. Tiež potrebuje svetlo prioritne ráno čo najskôr po zobudení a následne raňajky bohaté na proteín, čím sa upraví leptín aj ďalšie metabolické dráhy vrátane AMPk a mTOR.