Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Účet si vytvoríte Zdarma a ak chcete získať prístup aj k súkromnému fóru, môžete sa pridať medzi prémium členov.
⇒ PRIHLÁSENIE | Prémium Členstvo
SPÝTAJ SA JARA NA ČOKOĽVEK
26
Príspevky
5
Užívatelia
13
Reactions
201
Videní
@karol to veru áno. 👍
Kyslík je veľmi zaujímavý a ešte pozoruhodnejšie je, ako reaguje s okolím, a to či už v atmosfére, ale aj v našom tele.
Napríklad kžarovanie krvi UV svetlom zvyšuje hladinu kyslíka v krvi v žilách.
Robert Mayerov (1814-87) bol nemecký lekár, ktorý viedol veľmi kontroverzný život ako študent medicíny. Vyhostili ho z Nemecka, keď sa pripojil k tajnej študentskej spoločnosti a musel ako lekár na lodi hľadať útočisko pri lekárskej praxi na lodiach smerujúcich do Východnej Indie.
Lekársku prax začal ako lodný lekár na lodi „Java“ s ktorou podnikol plavbu do Indonézie na ostrov Jáva. Tu pri liečení námorníkov, pri púšťaní krvi zo žíl, spozoroval, že krv v ich žilách je svetlejšia než krv ľudí žijúcich vo vyšších zemepisných šírkach (Java leží na 8. stupni južnej zemepisnej šírky). Spočiatku si myslel, že poškodil žilu. Avšak miestni lekári ho informovali, že takáto jasná farba krvi sa pozoruje u ľudí v trópoch vždy. Všimol si tiež veľkú pohyblivosť domorodcov.
To dohnalo Mayera k tomu, aby zahájil jeden z najväčších „hackov“ v histórii ľudstva. Čo je dôležité, v tejto dobe ľudia vôbec netušili, že bunky majú v sebe kolóniu mitochondrií. Mayer vedel iba to, že zvieratá musia dýchať, aby poskytli kyslík bunkám na „produkciu tepla“ pre tkanivá. Vedel tiež, že zmena červenej na modrú krv z tepien do žíl bola dôsledkom odstránenia kyslíka z krvi na dýchanie. Bol teda prvým lekárom, ktorý si uvedomil, že viac červenej krvi v žilách námorníka v trópoch pri vyšších ultrafialových podmienkach môže byť dôsledkom „zníženej potreby dýchania aj tvorby tepla“.
O storočie neskôr doktor Doug Wallace prišiel s mitochondriálnymi štúdiami, kde vysvetlil, prečo sa mitochondriálne haplotypy líšia podľa zemepisnej šírky, a teda aj ich mitochondriálna kapacita a tvorba tepla. Mayer to spojil s väčšou tvorbou kyslíka v tropickom prostredí a dokázal to vyšetrením krvi pacienta.
Čo to znamená v ľudskej reči? Že ktokoľvek s mitochondriallnym ochorením, ochorením pľúc, a každou chorobou súvisiacou so zlým okysličením, spraví dobre, ak bude často navštevovať trópy/chodiť na dovolenku do tepla alebo aspoň chodiť von, keď je tam dostatok UV svetla a budovať svoj solárny mozoľ.
Taktiež môže človek začať využívať chlad a ketogennu stravu alebo oboje (slnko aj chlad).
Znamená to tiež, že ktokoľvek s mitochondriálnym ochorením by mal mať silné UV a IČ svetlo za jednu z prvých možných pomôcok, pri zlepšení stavu, vrátane dnešných problémov.
Verím, že v najbližších rokoch sa tiež preukáže experimentálne a nevyvrátiteľne, ako pH, teplota, aj obsah a pohyb deutéria, zapadajú do celého deja.
Čo je na tomto to najkrajšie je, že naša krv dokáže „servírovať“ vlastné, endogenne krátkovlnné UV svetlo, ktoré je jednak našim prírodným sterilizátorom voči vírusom a zároveň v krvi uvoľní viac kyslíka bez toho, aby sme museli viac dýchať, čím sa zvýši finálny akceptor elektrónov na štvrtom komplexe v mitochondrii a teda sa zvýši aj produkcia našej ENERGIE, vody, CO2 a s ňou aj naše ZDRAVIE.
Publikované : 11. marca 2021 16:06
P.S. Žeby bol aj toto dôvod, prečo všetky typy koronaviru reagujú na okolité elektromagnetické spektrum? Žeby preto bol v lete a počas silného UV svetla koronavírus potlačený? A môže niektorým ľuďom ubližovať nosenie rúška, ktoré im bráni v prístupu ku kyslíku? Môže to spolu súvisieť? Môže im rúško vyvolať lokálnu pseudohypoxiu, čím zníži flow na vnútornej membrane mitochondrie v istých častiach tela, ktoré majú menší prístup ku kyslíku, čím sa im ešte viac pohorší?
Nech si každý odpovie sám...
Publikované : 11. marca 2021 16:11
Karol reacted
Prečo je dnes pre moderných ľudí žijúcich mimo slnka a pod umelým EMP konzumácia tuku (teda ketogénna strava) s dostatkom DHA už nie voľbou ale povinnosťou?
Pretože ich REDOX je konštantne tlačený nadol (znížený) a potrebujú svoje vo svojich mitochondriách udržiavať stabilnú donášku masívneho množstva vodíka, ktorý tam uvoľní veľa červeného svetla = tepla = pohon aj pre CCO-štvrtý komplex (okrem iného)
Aj v tomto je rozdiel medzi povedzme konzumáciou sacharidu a tuku. Rastlinka absorbuje konštantne modrú aj červenú farbu, avšak vďaka UV, ktoré má iba počas istej sezóny, dokáže vytvoriť glukózu alebo iný sacharid.
Chloroplast vyžaduje VODU, z ktorej vodík uloží do potravy a mitochondria zasa z potravy tento vodík vezme a na štvrtom respiračnom komplexe z neho vytvorí VODU. Je pekný kolobeh, točiaci sa okolo vody.
Čo je však na tomto procese zvláštne a podstatné je to, že rozličný typ potravy obsahuje iný typ vodíka. V sacharide je vždy vyšší obsah deutéria, kdežto v tuku je ho menej. Ako to súvisí s modrým svetlom a dehydratáciou?
Príroda nerobí nič náhodou. Lepšie povedané, všetko čo evolúcia s prírodou spravili, bolo vďaka podmienkam, aké život mal. V slnečných mesiacoch, kedy máme k dispozícií veľa druhov fotosyntézy a teda aj veľa sacharidov, v našich mitochondriách vytvoríme menej vody, pretože mitochondrie toľko nepotrebujeme.
V lete majú naše mitochondrie viac „pohov“, pretože nám stačí čistá voda a slnečné svetlo, ktoré z nej spraví batériu, ktorá nás zásobuje energiou.
Naopak v zimných mesiacoch a v chlade (ale aj v noci), naše mitochondrie využívajú betaoxidáciu, kedy rozkladajú mastné kyseliny, z ktorých tvoria kvantá vody zbavenej deutéria.
Pre porovnanie, zo 100 gramov sacharidu v mitochondrii vznikne 55 gramov vody, zatiaľ čo zo 100 gramov mastnej kyseliny vznikne až 110 gramov vody. Pekný rozdiel... Prečo sem však miešam sacharidy, tuky, keď sa bavíme o modrom svetle?
Pretože toto svetlo je to, čo odlišuje makronutrienty. Nezabúdaj, že každý makronutrient sa v našich mitochondriách rozloží na elektróny a protóny, pričom elektróny si na svojom chrbte nesú svetlo, pod akým „vyrastali“. Svetlo je to, čo elektróny odlišuje a dodáva im rozdielnu energetickú úroveň.
Presne kvôli tomuto sú sacharidy tak trochu „návykové“, rovnako ako čítanie statusov na krásnom modrom pozadí Facebooku. Príroda tento mechanizmus vytvorila schválne, kdežto človek ho zneužil.
Čo tieto riadky znamenajú v ľudskej reči? Iba toľko, že vysoký prísun sacharidov má na naše telo rovnaký efekt, ako vystavovanie sa umelému modrému svetlu. Oba nás dehydratujú.
Chronické (neustále) umelé modré svetlo je ekvivalentom chronického nadmerného množstva sacharidov, pretože obidve obsahujú nadmerné fotoelektrické energie, ktoré náš elektrónový transportný cyklus spomalia a tým znížia produkciu vody v mitochondrii.
Elektróny sú subatomárne častice, ktoré zachytávajú svetlo. Svetlo reaguje iba s elektrónmi. Presne preto rozličné druhy ovocia a zeleniny rastú iba v istých solárnych podmienkach.
To znamená, že chronické umelé modré svetlo z technológií, displejov, mobilov a televízie dehydratuje naše mitochondrie, podobne ako ostane suchý kus pôvodne šťavnatého steaku, ktorý vložíš do mikrovlnnej rúry.
Modré svetlo totižto spomaľuje tok elektrónov v ETC na vašej vnútornej mitochondriálnej membráne a tým znižuje točenie ATP-syntázy. Toto všetko má svoj evolučný zmysel, pretože sacharidy a prvý komplex je to miesto, ktoré v našej mitochondrii vytvorí najviac voľných radikálov. A hádaj, na aký komplex v mitochondrii prichádza vodík zo sacharidu. Na prvý.
Presne tu sa uvoľní obrovská fotonická sila elektrónu, ktorý pochádza zo sacharidu. Takýmto spôsobom dostane prvý komplex stimul, ktorý zároveň zasiahne aj druhý komplex (ktorý je mimochodom flavín = absorbér modrého svetla).
Aj vďaka tomuto pravdepodobne príroda nadizajnovala naše prokaryoty (mitochondrie) na to, aby počas prenosu elektrónov na prvý komplex využili túto vysokú fotonickú silu aj ako signalizačný prostriedok, ale aj na vypumpovanie až 4 protónov cez daný komplex NADH dehydrogenáza, zatiaľ čo pri preberaní elektrónov z páru FADH2 – FAD sa nižšia fotonická sila na pumpovanie protónov cez daný druhý komplex nevyužije.
Laicky napísané, pri oxidácií sacharidu sa viac energie spotrebuje a treba viac svetla na vyváženie z vonku, kdežto pri oxidácií mastnej kyseliny sa dané svetlo vyššej vlnovej dĺžky využijú inak.
Publikované : 18. júla 2021 17:53
Karol reacted
A čo sacharidy v zime? Co vravíš na to Jaro?
Publikované : 10. septembra 2021 12:07
Záleží od teba. Aký máš Redox? Aké máš hladiny aspoň základných hormónov ako FT3? Ako si na to zdravotne a energeticky a aké máš ciele? Podľa toho by sa dalo odpoveď presnejšie.
Publikované : 10. septembra 2021 18:46
Pozri sa však na to takto. Na čo sa v tebe sacharidy rozložia? Nie na kalórie, ale na protóny a elektróny.
Čo je podstatou dýchacieho reťazca v mitochondrii? Flow (tok elektrónov) po vnútornej membráne mitochondrie. Ak je tok elektrónov dobrý, vytvoria hromadu CO2, vody, aj ATP (energie). Ak nie je, máš problém.
Teraz však otázka. Čo dokáže elektróny „nabíjať“ energiou? Svetlo, alias fotóny. Odborne sa to nazýva excitácia elektrónu a je to základ Einsteinovej práce a fotoelektrického javu.
Takže máme tu dve premenné: Svetlo a Elektróny. Teraz si polož ešte raz svoju otázku:
Mali by sme jesť sacharidy v Zime?
Teraz si položme druhú otázku: „Máme v zime dostatok silného svetla na to, aby sme excitovali elektróny zo sacharidoch v mitochondrii?“ Odpoveď je nie.
Prečo by sme teda mali v zime jesť viacej tukov a byť viac ketogénny? Jednoducho preto, pretože tuk nám poskytne väčšie množstvo elektrónov ako sacharid, keďže nemáme k dispozícií dostatok svetla na ich „dobíjanie“. Preto ich potrebujeme väčšie množstvo a to dostaneme iba z tuku, Iba takto udržíme plynulý flow na membráne mitochondrie.
1 mol mastnej kyseliny, ako je napr. palmitát, vyprodukuje v mitochondrii cca 8 x Acetyl CoA, 31x NADH, 15 x FADH2, 16 x CO2.
Teraz to porovnajte s 1 mólom glukózy: 2 x Acetyl CoA, 10 x NADH, 2 x FADH2 a 6 x CO2
Celkom slušný rozdiel...
Publikované : 10. septembra 2021 18:46
Táňa reacted
Stránka 2 / 2
Predchádzajúce