Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Účet si vytvoríte Zdarma a ak chcete získať prístup aj k súkromnému fóru, môžete sa pridať medzi prémium členov.
⇒ PRIHLÁSENIE | Prémium Členstvo
Ahoj.
Zaujimalo by ma ako si dat do rovnovahy neurotransmitery, hlavne optimalizovať serotonin, melatonin, dopamin (potreboval by som zvysit) a kortizol (znizit).
Marek
Ahoj Marek, predpokladám, že základy o týchto neurotransmiteroch/hormónoch máš a tiež vieš, že serotonín sa skutočne dá zvýšiť aj STRAVOU, respektíve sacharidmi, no má to aj pozitíva aj negatíva.
Serotonín sa v tele tvorí najmä zo sacharidov, ktoré obsahujú TRYPTOFÁN a zvyčajne aj fenylalanín a leucín (ďalšie zaujímavé aminokyseliny). Zvyčajne sa nachádzajú v OVOCÍ, ktoré rastie v dlhých letných a slnečných mesiacoch (ako napríklad banán). Toto je celkom pochopiteľné, keďže v letných mesiacoch a v trópoch sú silné solárne podmienky, je tam dlhší deň a preto tam rastie viac SACHARIDOV a viac ovocia s tryptofánom, ktorý dokáže v tele živočícha konvertovať na serotonín. Otázny je však daný „BALANC“ a rovnováha v tele a celý jeho cyklus.
Serotonín je laicky označovaný za hormón ŠŤASTIA, pretože má skutočne vplyv aj na náladu. Podobne ako dopamín a melatonín. Po tom, čo sa v tráviacom trakte sacharidy absorbujú, serotonín je uskladnení v entochromafinových bunkách čreva. Avšak určite vieš, že serotonín je uskladnený aj v MOZGU. Je to cca 80 ku 20 v prospech čreva. Všetok prebytočný serotonín sa konertuje v mozgu na MELATONÍN v epifýze po tom, čo sme aspoň pár hodín v tme.
To však platí, iba ak je tvoj cirkadiálny rytmus v poriadku. Avšak dovolím si povedať, že priemerný človek dnes nemá úplne v poriadku tento cyklus. Stačí ak sa ľudí popýtaš, či sa prebúdzajú vyspatý, plný energie, či ľahko zaspávajú, nemajú depresie, atď...No pointa je, že aj je CIRKADIÁLNY OSCILÁTOR narušený, prebytok serotonínu ostava neustále v čreve a musíme sa s ním vysporiadať. Čiže vždy nemusí ísť iba o NEDOSTATOK, ale aj naopak, o NADBYTOK.
Každý vie, že náš SPÁNOK a BDENIE je naviazané na PROSTREDIE a teda aj na SLNKO, pretože sa počas ročných období mení dĺžka dňa, verzus noci a rovnako aj sila slnka. Tiež každý vie, že v lete, počas dlhých dní, máme k dispozícií sacharidy, pretože vtedy rastú. Čiže príroda nám automaticky dáva možnosť jesť viac sacharidov, aby sme si doplnili aj viac serotonínu a mohli v noci vytvoriť nejaký melatonín. Rovnako však SLNKO reguluje aj náš apetít (toto už mnoho ľudí nevie), pretože sacharidy stimulujú v mogzu zaujímavý neuropeptid s názvom NEUROPEPTID Y, ktorý našu chuť na sladké ešte zvýši. Tiež nám v ranných hodinách stimuluje hlad, keď je vonku leto. Avšak, všetko je to neustále v ROVNOVÁHE aj s našími hormónami, inzulínom, spánkom, pobytom na slnku, čo však v dnešnej dobe neplatí (väčšinou). Veľa ľudí trávi väčšinu dňa v interiéri a konzumácia sacharidov u nich má rozdielny efekt. Rovnako sa u nich hromadí väčšina v čreve, keďže mozgové serotonínové nervy dostávajú odpočinok, pretože ľudia nemajú tmu takmer vôbec a pred spaním ani nehovorím, čiže sa zvyčajne bavíme o NADBYTKU.
Čiže rovnako ako NEDOSTATOK, aj NADBYTOK môže podľa mňa vyvolať DEPRESIU a nerovnováhu v ďalších hormónoch ako melatonín, ale aj DOPAMÍN, ktorý spomínaš.
Ľudia zvyčajne majú aj chute na sacharidy, práve vďaka prílišnému stimulovaniu oka s umelým svetlom a nedostatku ATP a sacharidy sú najrýchlejší spôsob, ako ho vytvoriť, no sú najmenej efektívny. Keď človek spáva zle, jeho chuť ešte stúpa z dôvodov, ktoré som písal v začiatku. Telo sa snaží získať viac serotonínu, aby ho mohlo konvertovať na melatonín, pretože mu chýba UV svetlo a nedokáže si ho vytvoriť cez oko. Stane sa však to, že sa ho akurát nahromadí ešte viac v črevách a celý cyklus sa ešte viac naruší.
Náš mozog má viaceré mechanizmy na to, aby sa s nadbytkom vysporiadal (musí mať, inak by sme neprežili dlhé letné obdobia v histórií). Zvyčajne sa upreguluje sympatický nervový systém (známy laicky ako „útok-útek“). To znamená, že u človeka je zvýšený fyziologický stres a tým pádom je vo väčšej miere uvoľňovaný vápnik a zrýchlená UBIKVITINÁCIA, čo znamená, že proteíny sa musia viac prerábať a nahrádzať novými. To znamená, že bez dostatku ATP (čo je tento prípad) stúpa potreba po APOPTÓZE a tiež spotreba kmeňových buniek, čím sa ešte viac vyčerpáva mozog a aj neuróny strácajú svoje prepojenia, čoho následkom môže byť časom horšia pamäť, myslenie a tiež horší prenos signálov a serotonínu. To znamená, že SEROTONÍN v mozgu bude nízky, pretože sa v mozgu nemôže dobre tvoriť a prepravovať, no naopak v plazme, v čreve a krvi bude zvýšený.
To znamená, že je to opäť ďalší uzavretý cyklus, do ktorého sa zvýšenou konzumáciou SACHARIDOV človek ešte viac uzatvára, pretože to jeho problém nerieši. Takto sa eŠte viac spotrebúvajú kmeňové bunky, zvyšuje sa proteínový obrat, spotrebúva sa viac ATP v mozgu (tvorba nových proteínov je totižto najdrahší proces na ATP v celej biológií) a časom ostane chronicky zvýšený aj KORTIZOL, pretože je potrebný na zvýšený rozklad proteínov v tele, ktoré sa musia nahrádzať a tiež preberá cholesterol steroidným hormónom, ktoré by sa tvorili normálne. Tiež sa preto znižuje imunita.
V posledných článkoch na blogu som to na konci v skratke spomínal.
https://jaroslavlachky.sk/vznik-zivota-7-jod-a-vyvoj-mozgu/
https://jaroslavlachky.sk/solarny-mozol-faq-melasma-akne-znamienka-a-ine/
Čo sa týka riešení, v prvom rade poradím to, čo som opisoval aj v prvej knihe.
- Ranné slnečné lúče a konkrétne čas, kedy sa objavuje UVA, sú kľúč. Teraz, keď ide zima, to bude náročnejšie, ale nie nemožné. Tvoje oko a pokožka potrebujú vidieť slnečné svetlo. Momentálne je to cca 2 hodiny od východu slnka. To znamená, že v tomto čase potrebuješ byť vonku, ideálne bosý a vidieť slnečné svetlo. Nepozeraj sa však do slnka, ale pod, cca 20° pod. Tvoje oko a epifýza sa postará o serotonín, melatonín aj dopamín už samé, potrebujú k tomu iba tento stimul.
Pre teba je najlepšie byť vonku hocikedy odkedy víde slnko, no cca 2 hodiny až 2 a pol hodiny po východe tam musíš byť tiež. Ideál teda spojiť to dohromady a ísť von povedzme hodinu a pol po východe slnka a byť tam aspoň hodinu. Čím dlhšie, tým lepšie.
- Samozrejme treba zaradiť aj v noci TMU, ako si videl vyššie. Ak nenosíš, začni nosiť okuliare na blokovanie a tiež využívaj filter na obrazovky (info nájdeš tu: miniPRÍRUČKA moderného BIOHACKERA ZDARMA )
- Tiež by som vyradil všetku elektroniku aspoň počas spánku a tiež nejaký čas pred spaním. Vypni wifi, odlož mobil, atď. Nemaj v spálni nič a budík si daj ďalej od hlavy (ak používaš).
- Tiež môžeš skúsiť, ak tráviš viac času v interiéri, využívať infračervené žiarovky a osobne by som si zakúpil aj UVA žiarovku, ale maj to ďalej od tela. Aspoň meter a kľudne aj viac. Svieť si s tým cez deň, ak si vo vnútri, ale až cca 2 hodiny od východu slnka, skôr nie. Môžeš to využívať aj večer, miesto bežných žiaroviek.
- Čo sa týka ďalšieho riešenia, zaraď vyššiu konzumáciu DHA a JÓDU (morské plody a ryby), prípadne vhodný doplnok, ale iba na krátko. Ide o to, že aj SEROTONÍN, ako ostatné neurotransmitery, slúžia iba ako PRENOS stimulu (signálu) medzi neurónmi a voľným priestorom, ktorý je medzi nimi. Presne ako keď vidíš tento obrázok, tak si predstav, že serotonín je medzi nimi a prenesie signál z jedného do druhého.
Pointa však je, že serotonín ako molekula nie je dostatočne rýchla a tvárna na to, aby len tak preniesla elektrický signál. Je tam aj niečo iné a to je VODA a PROTÓNY v nej, ktoré pracujú aj vďaka DHA a JÓDU. Ak v mozgu chýbajú (vďaka nadbytku stresu, umelého svetla a nedostaku slnka), musíme ich viac nahradzať.
- Ďalšia vec je zvýšená konzumácia PROTEÍNU miesto SACHARIDOV, ktoré obsahujú tryptofán a tyrozín.
- Tiež môže byť vhodný občasný ťažký tréning, ale prízvukujem, že občasný, krátky a intenzívny. Povedzme šprint, nejaké výbušné pohyby, silový tréning, apod., ale krátko (cca 15 až 20 minút) a možno 2 krát v týždni aj menej. V poobedných hodinách a hneď potom sa navečeriať, zjesť viac proteínu a dobrý spánok.
- Naopak, ak trénuješ teraz nejako často, alebo kardio a iné dlhotrvajúce aktivity, vyradil by som ich. Snaž sa cez deň využívať chôdzu, ideálne vonku na slniečku a bod predtým.
Toto ber ako taký základ, niečo ako PARETOVO PRAVIDLO 80:20. Teda, keď optimalizuješ toto, potom sa môžeš vrhnúť na iné veci. Tiež by som ti poradil aj CHLAD, skvelá vec na dopamín, no v tvojom stave, ak máš priveľa stresu, si nemyslím, že je vhodné zaradiť ďalší stresor.
Dakujem Jaroslav za odpoved.
Takze prekurzorom pre serotonin je aminokyselina tryptofan.Myslel som ze sa tryptofan nachadza hlavne v potravinach s vacsim obsahom bielkovin(ryby,hydina,orechy,vajicka) ale kedze sa tato aminokyselina nachadza v malom mnozstve oproti inym tak potrebuje na to aby sa dostala do mozgu nejake sacharidy ktore zvysia inzulin a vdaka tomu alebo sprostredkovane sa dostane cez mozgovu barieru.
Tiez som cital ze ak je v tele zapal tak sa tryptofan nepremeni na serotonin ale ten zapal vlastne "kradne" tryptofan.Je tato uvaha pravdiva?
Ak beriem do uvahy ze tryptofan na vyrobu serotoninu je hlavne v sacharidoch( napr.sladke ovocie).Tak zvysene mnostvo ovocia mi ho vytvori viac a ten prebytok serotoninu ktory sa potom premeni na melatonin a tak na mna pride unava a spanok alebo je to skor kvoli nerovnovaheho krvneho cukru(najpv vyskoci vysoko a potom klesne nizko-unava)?
Ak by bol cirkadialny rytmus v poriadku tak idealne na veceru by mali byt sacharidy(jedlo s obsahom tryptofanu) ktore mi vytvoria vdaka tme v noci prebytok serotoninu ktory sa premeni na melatonin a tym padom bude lepsi spanok,regeneracia?
Z vlastnej skusenosti viem ze ked som v noci nespal dobre resp.rano som nevyspaty tak mam velku chut na nieco sladke,sacharidy.Asi pre je to kvoli nedostatku ATP ktora sa nevytvorila pocas noci v dosledku nedostatku serotoninu-melatoninu?
Ak je nadbytok serotoninu v creve,tak sa pri obnove proteinov v tele viac odburava vapnik z tela?Treba ho preto pri nefunkcnom cirkadialnom cykle viac doplnat,pokial sa cirkadialny rytmus neupravi?
To ze ak je naruseny cirkadialny rytmus tak zvysene mnoztvo sacharidov je skor na skodu resp.to problem so serotoninom neriesi som myslim aj sam zazil kedze aj pri zvysenom mnozstve sacharidov som skor chudol a stracal svalovu hmotu a necitil som ucinok serotoninu(dobra nalada a dalsie veci).
Marek
Ahoj Marek, nie je začo. 🙂
Áno, jeho prekurzor je tryptofán a máš pravdu, že sa nachádza prioritne v PROTEÍNOCH (bielkoviny a proteíny sú synonymá), keďže je to aminokyselina. Skôr som naznačoval, že sa dobre tvorí zo sacharidov práve z dôvodu, že obsahujú aj tryptofán a samozrejme zvýšia INZULÍN, ktorý najmä u mužov môže pomôcť s jeho prepravou do mozgu.
Čiže sformulujem tú vetu ešte raz:
"SEROTONÍN sa tvorí dobre zo sacharidov, ktoré obsahujú TRYPTOFÁN a zvyčajne aj fenylalanín a leucín (ďalšie zaujímavé aminokyseliny). Zvyčajne sa nachádzajú spolu v OVOCÍ, ktoré rastie v dlhých letných a slnečných mesiacoch (ako napríklad banán). Tryptofán sa však nachádza vo veľkom v mäsa a živočíchoch (bravčové, kuracie, ryby, atď.), čo má svoj evolucny dôvod, napríklad počas zimných mesiacov."
Tryptofán na svoju konverziu na serotonín vyžaduje tiež vitamíny skupiny B (najmä B6, folát a B12) alebo HORČÍK. A áno, s druhou vetou máš pravdu, tiež môže pomôcť inzulín, preto som to spomenul, pretože toto je prípad počas letných mesiacov.
Tryptofán je totižto jedna z najmenej obsiahnutých aminokyselín v potrave (nachádza sa v jedle iba v malom množstve) a taktiež je to aminokyselina, ktorá sa dostáva NAJŤAŽŠIE do MOZGU. Pravdepodobne ľudí ako prvé riešenie napadne, že začnú jesť viacej RÝB, mäsa, banánov a podobne, aby si zvýšili množstvo serotonínu,... A hoci konzumácia rýb je väčšinou (alebo skôr vždy) dobrý bod, nemusí to hneď pomôcť so serotonínom…
Tryptofán totižto v tráviacom trakte súperí s inými aminokyselinami a väčšinou zvíťazia ony. Tryptofán sa teda vstrebe v menšom množstve. Ak aj zješ viac mäsa, rýb alebo iných potravín s jeho vysokým obsahom, tieto potraviny vždy obsahujú aj iné aminokyseliny, ktoré sa lepšie vstrebávajú. Obzvlášť ak už má človek problémy s nábytkom sacharidov a konverziou. Aké môže byť teda riešenie?
Ak nekonzumuješ potraviny, ktoré ho obsahujú, tak či onak ich potrebuješ do jedálnička opäť zaradiť. Ideálne sú živočíšne produkty, najmä v zimných mesiacoch (kvôli B vitamínom).
Dôvod prečo zvyčajne sacharidy stimulujú lepšie tvorbu serotonínu je pravdepodobne ten, že sacharidy stimulujú vyššiu sekréciu inzulínu z beta buniek pankreasu a zvýšený inzulín zasa preferuje absorpciu tryptofánu nad ostatnými aminokyselinami.
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1275568/
Aj toto je dôvod, prečo môže byť SEZÓNNA konzumácia VHODNÝCH SACHARIDOV DOBRÁ. Obzvlášť, ak má človek problémy a nesynchronizovaný cirkadiálny rytmus a naoravuje to súčasne. Ak dá správny signál OKU, POKOŽKE, TRÁVIACEMU TRAKTU, zaradí do toho UZEMNENIE a vhodnú rannú rutinu, konzumáciou sacharidov si môže pomôcť s náladou, spánkom, a dokonca aj s recykláciou mitochondrií a aj celkovou nápravou ZDRAVIA. U teba to však myslím nebude platiť, aspoň nie momentálne.
K tomu zápalu, článok ktorý napísal Andrej Medveď je pekný, no chýba mi tam, že nešiel viac do hĺbky. Dve veci, ktoré si Andrej neuvedomil, ktoré sú podstatné aj pri serotoníne sú toto:
1️⃣V prvom rade, keď sa povie zápal v tele, vieš co to vlastne znamená? Zápal je len synonymum pre zvýšenie koncentrácie protónov v tkanive, teda zmenu pH, čo je inými slovami ZNÍŽENIE MNOŽSTVA ELEKTRÓNOV. Toto je začiatok LEPTINOVEJ REZISTENCIE a aj INZULÍNOVEJ.
2️⃣Druhá vec je UV svetlo. Keďže si sa dnes stal čitateľom knihy 😁, tak ti posielam predošlý obrázok, ale s niečím, čo v ňom bolo pôvodne a v predošlom som to schválne odstránil. Teraz to uvidíš celé. V prílohe ho nájdeš, tak si ho pozri. Potom sa zamysli, prečo sa hormón SEROTONÍN tvorí z TRYPTOFÁNU, ktorý zachytáva UV svetlo.
Až si v knihe prečítaš druhú veľkú kapitolu o dopamine (konkrétne 2.5 Svaly, dopamín, Usain Bolt a závislosť), pochopíš. Tryptofán je totižto niečo ako SENZOR, ktorý naša biológia veľmi citlivo využíva a musí byť synchronizovaný s tým, čo tvoje OKO a POKOŽKA cíti. Preto v lete potrebuješ Inzulín na jeho zvýšenie, no pracuje iba vtedy, ak máš popri tom adekvátne UV svetlo. Aj inzulín je hormón, ktorý je riadený solárne. Správa sa inak v letných mesiacoch a inak v zimných.
Čiže aj tvoje úvahy, ktoré píšeš v druhej časti sú viac menej správne a týmto som ti ich trosku objasnil. Áno, sacharidy ktoré sú v ovocí, ktoré obsahuje aj tryptofán stimulujú vďaka Inzulínu lepšiu konverziu na serotonín, no musí to byť v súlade s UV svetom, ktoré tvoje oko a koža zachytia. Takýmto spôsobom nevznikne prebytok a preto v lete živočíchom stačí menjj spať a majú dobrú náladu a naopak v zime potrebujú späť viac. Dnes však ľudia majú nezhody v týchto mechsnizmoch a nemajú dostatok ani serotonínu (depresie, únava,...) a ani melatonínu (teda kvalita spánku upadá a s ňou aj KOLÓNIA MITOCHONDRIÍ).
Áno, ak je CIRKADIÁLNY RYTMUS v poriadku, Sacharidy ako píšeš sú vhodné večer (samozrejme dlhšie pred spaním), pretože stimulujú vyssiu sekréciu Inzulínu aj leptínu a uspia ťa. V zime je vhodnejšie naopak konzumovať viac mäsa a BIELKOVÍN. V zime koniec koncov sacharidy nerastú, čiže je to prirodzené.
Áno, s tým ATP máš pravdu. Počas spánku sa recykluje obrovské množstvo ATP a paradoxne, počas hlbokej fáze spánku, zisdne ATP netvoríš a ani ho nepotrebuješ. No betaoxidacia je na recykláciu ATP najlepší proces a ak je narušený, mozog trpí a pýta si sacharidy. Je to prirodzené, pretože je to jeho záchrana. No RÝCHLO neznamená KVALITNE. Čiže opäť sa to vracia späť k CIRKADIALNEJ BIOLÓGIÍ, pretože v lete to kože byť fajn, no v zimných mesiacoch nie.
... S tým vápnikom je toho viac na rozoberanie, no v tomto nemáš pravdu. S týmto to nemá priame spojenie a naopak, konzumácia vápnika môže byť na škodu. Ú väčšiny ľudí. Pretože vstrebávanie vápnika, jeho uvoľňovanie do krvi a vylučovanie do krvi z tkanív sú tri rozdielne veci a sú riadené, okrem iného, VITAMÍNOM D a okolitým svetlom.
Hej, posledný od stavec sú trafil. Zvýšená konzumácia sacharidov môže byť na škodu, pretože ak je MITOCHONDRIA roztiahnuta, zväčšená, sacharidy ju roztishnu ešte viac a začne strácať ešte viac energie. Toto je fajn, ak to koreluje so SVETLOM, ako je v lete a ak ho aj zažívaš v daný deň. Pretože vtedy ti to svetlo pomôže a ma to benefity, napríklad také, že sa ti mitochondrie zrecyklujú a vytvoria sa robustnejšie.
@jaroslav-lachky mam.otazku k serotoninu a melatoninu
Melatonin sa tvori v cez oko vdaka uva
A dalej zo serotoninu /strava/ tak?
Z toho serotoninu sa tvori priebezne pocas dna, alebo kedy?
Ak niekto nechodu na slnko, je odkazany na tvorbu melatoninu iba zo serotoninu z jedla?
A melatonin sa uvolni vecer v epifyze, ked sme 3-5 hod bez jedla a bez modreho svetla
Dakujem
@zuzana12345
-
Nie, melatonin sa netvorí iba v oku, ale aj v oku Zuzi.
Ak niekto nechodu na slnko, je odkazany na tvorbu melatoninu iba zo serotoninu z jedla?
A melatonin sa uvolni vecer v epifyze, ked sme 3-5 hod bez jedla a bez modreho svetla
Dakujem
A áno, vlastne je to napísané v správe vyššie.
@jaroslav-lachky to uvolnenie melatoninu /hlad, absencia blue light/ po 3-5 hod, napr najem sa dam blue block glasses o 1800, tak to zacne prebiehat okolo.2200 a uvolnuje sa pocas noci postupne?
Tvrorba melatoninu je ovplyvnena aj vekom? Teraz nemyslim.zlym.zivotnym stylom, ale aj kebyze zijem pri lese a cely den som vonku a primerane jem,.aj tak by sa mi vekom znizila tvroba melatoninu?
Dnesne deti totiz vela casu travia v interieri, ale spia lepsie ako dospeli, cize ma napada faktor aj vek.
Ako to je?
Vdaka
@zuzana12345
Áno, uvoľňuje sa postupne, no nikto zatiaľ nevie presne, kedy koľko ako atď. Ťažko to na 100% kvantifikovat. Zatiaľ za najlepšie a najlacnejšie sa ukazuje test slín na kortizol a DHEA, pripadne aj melatonin.
Čo však je jasne je to, že tu hkra veľkú úlohu svetlo prioritne skrz oko večer a tiež zmena paramagnetizmu krvi, ktorá epifýze signalizuje, aby mozgové komory zmenili flow mozmkomiešneho moku. Toto potom nadväzuje na to, čo som ti ráno písal vo fóre o gadgetov.
Takto sa mozgomiesny mok schladí a rozvíri.
A áno, vek ma obrovský vplyv na takmer všetko. Dôvod sú mitochdrie. Práve tam sa tvorí veľmi veľa melatoninu.
To znamená, čím vyššia heteroplazmia a horší stav mitochondrii, tým menej melatoninu. Práve preto je aj vek veľký faktor a zdravotný stav tiež, ako vám vždy prízvukujem.
Mladý človek vydrží pomerne veľa a dlho, no starší môže pri rovnakom životnom štýle zvládnuť omnoho menej.
Tiež je to dôvod, prečo dnes už mladšie ročníky majú problémy ako mali kedysi naši starí rodiča...
Ahoj Jarko,mňa by zaujímal tvoj názor na adrenalnu únavu,ale vo fáze keď už sú nadladvinky vyčerpané a kortizolu už produkujú málo (testovane zo slín 4 odbery počas 24 hodín). Ďakujem
@eika A výsledok testu je aký? Bavíme sa o celkovo nedostatočnej tvorbe kortizolu počas celého dňa, alebo o posunutom cykle? 🤔
@jaroslavlachky Testy som si platila sama.Laboratorium ich žiaľ nevedelo vyhodnotiť, pretože spodné hladiny nemajú určené,robia ten test na zistenie vysokého kortizolu.Takze som dostala iba nejake hodnoty bez ničoho.Lekarka tiež nevedela,ma skúsenosti iba z meraní z krvi😔.Z 24 hodin.mocu bol kortizol v poriadku.Z toho malicka čo som našla na zahran.strankach mi vyšlo že nocny a ranajsi sú podľa tých hodnôt zo slin znížené .Napises mi niečo aspoň o tvojom pohľade na Adrenalnu únavu?
@eika neviem ci mozem , ale k testovaniu nadobliciek.a ich liecbe vela pisem v milojej skupine na FB, najdes ju pod nazvom hypotyreoz/hashimotoSkCz/ stitna zlaza / autoimunita, minimalne koli testovaniu nakukni, info je v priruckach
Myslím že všetky hodnoty sú znížené. 😕 Posielam ti ich sem.