Dokáže glukóza zmeniť farbu a spôsob ako svetlo preniká hmotou alebo vodou?

Glukóza je chirálna molekula, čo znamená, že nie je zrkadlovo symetrická, vďaka čomu má unikátne vlastnosti ako reagule s nepolarizovaným, ale aj polarizovaným svetlom. Zároveň nezabúdajte, že svetlo v bunke je vždy polarizované, pretože prechádza cez plazmu s názvom VODA. 

Prečo je tento fakt dôležitý? Pretože ako ste v článku a štúdii videli, príroda z nejakého dôvodu rada volí asymetriu a chirálnosť, pretože takýmto spôsobom môže umiestniť jedinú achirálnu molekulu - glycín tam, kde je treba unikátnosť a jedinečnosť. O tom však v ďalšom článku. 

Čo je však dôležité na glukóze je to, že sama o sebe dokáže v roztoku polarizovať svetlo a meniť jeho prechod. Nie len skrz refrakčný index, ale aj jeho pootočenie. Správa sa teda podobne, ako aplikácia externého magnetického poľa skrz faradayov efekt. 

Faradayov efekt (alebo Faradayova rotácia) je jav, pri ktorom sa rotačne polarizované svetlo otočí, keď prechádza materiálom pod vplyvom magnetického poľa.

To znamená, že polarizovaná voda v mitochondriách, pri magnetickom poli a generovaní biofotónov môže otáčať polarizáciu svetla, čo nám otvára nové možnosti (moju „tézu“ kvantovej biológie) k tomu, že mitochondrie využívajú tento efekt na selektívne orientovanie fotónov a spinov častíc (preferenciu pre konkrétne izotopy a fermióny), čo má dopad aj na chirálnosť biologických molekúl a aminokyselín, aké si vyberajú a tvoria.  V praxi znamená, že ak svetlo preniká cez magnetizovaný materiál, rovina jeho lineárnej polarizácie sa otočí podľa smeru pôsobenia magnetického poľa. V kruhovo polarizovanom svetle sa smer elektrického poľa otáča s frekvenciou svetla, buď v smere alebo proti smeru hodinových ručičiek.

Ak ide svetlo paralelne (rovnobežne) so smerom magnetického toku (poľa), rotácia bude ľavotočivá (L-rotácia) v proti smeru hodinových ručičiek, a opačne, keď je smer šírenia antiparalelný s magnetickým poľom, vznikne R-rotácia (v smere hodinových ručičiek).

A nie len to, vďaka týmto unikátnym nelineárnym vlasnostiam svetla dokážete lepšie pochopiť aj tomu, prečo sa niektoré časti tela "rozhodli" evolučne vyuźívať ako palivo ba glukózu, alebo dokonca Warburgov metabolizmus alebo prečo mitochondria v istých situáciach, napr. pri rakovine, preferuje glukózu a dokonca deutérium. Nie je to preto, pretože by sa snažila "ublížiť", ale naopak. Pretože hustota elektrického náboja v plazme mení, ako s ňou reaguje svetlo, ktoré ňou prechádza a ako sa láme, aj rotuje. 

Takýmto spôsobom totiž dokážeme UV svetlo skrz plazmu s menším objemom elektricky nabitých častíc red-shiftnúť, čo znamená, že vytvoríme červené svetlo, ktoré ATP-syntáza potrebuje a rovnako CCO. Môže byť teda dôvod, prečo rakovinová bunka ostáva veľmi závislá na glukóze, a zároveň vháňa viac deutéria v skutočnosti "záchranný" mechanizmus ako využiť tento nelineárny efekt svetla a jeho polarizácie? Za mňa áno...

Nový článok Chiralita #1 je tu:

https://jaroslavlachky.sk/chiralita-1-chiralita-a-asymetria-v-biologii/