Má voda pamäť? Áno má!

Dnes, po posledných 2 zverejnených článkoch, môžme opäť raz načrieť a lepšie pochopiť zaujímavú tému, ktorá je pre mnohých iba ezoterická, no pre iných nie. Pamäť vody alias pamäť subatomárnych častíc!

 

 

Molekula vody ako vieš je veľmi zaujímavá, pretože obsahuje atóm kyslíka s dvoma nespárovanými elektrónmi na jednej strane a mierne odklonené atómy vodíka, respektíve protóny, na strane druhej, vďaka čomu má molekula vody magnetický dipólový moment. Predstav si to ako natiahnutú strunu na luku. Má v sebe uschovanú nejakú „zotrvačnú magnetickú hybnosť“, ktorú dokážeme pri použití externej sily uvoľniť!

 

 

 

Aj bežný harddisk využíva magnetický dipól a magnetizmus hlavy, vďaka čomu zapisuje, ukladá a číta informácie (pamäť).

 

 

Pevný disk obsahuje otočný tanier s tenkým magnetickým povlakom. Nad tanierom sa pohybuje „hlava“, ktorá na tanier zapisuje 0 a 1 ako malé oblasti magnetického dipólu – sever alebo juh. Na spätné prečítanie údajov hlava prejde na to isté miesto, všimne si prelietavanie severných a južných bodov, a tak odvodí uložené 0 a 1. Takto dokáže uložiť aj dekódovať informáciu. 

 

Niečo podobné dokáže aj voda v tvojom tele, až na to, že mnohonásobne lepšie a efektívnejšie. Voda totiž dokáže ukladať nie Bity ale tzv. „Qubity“ (kvantové bity). Tak a teraz pokračujeme doplňujúcimi informáciami. Čítaj len na vlastné nebezpečie 😀

 

 

 Voda pozostáva takmer výlučne iba z fotónov. Fotón je druh častice, ktorá sa radí medzi tzv. BOZÓNY, čo je niečo ako lepidlo, ktoré drží spolu celú hmotu.

Voda je podľa niektorých predpokladov z viac ako 99 % fotón; fotón je nosič informácie a energie elektromagnetického poľa. Nie nadarmo v odborných kruhoch nazývajú vodu „tekutým slnkom“.

Fotón je zároveň bozón, ktorý má spin 1 a nemá elektrický náboj, čo znamená, že sa neriadi Paulliho vylučovacím princípom ako fermmióny. Zároveň však prenáša spinový moment hybnosti a tiež orbitálny moment hybnosti (OHM).

  

OMH je na rozdiel od vlastného momentu hybnosti (SPINOVÉHO) závislý na priestorovom rozložení poľa, ktorým fotón ide. V prípade svetla je teda jeho orbitálny moment hybnosti závislý od rozloženia elektromagnetického poľa svetelného lúča. Vlastný moment hybnosti súvisí z pohľadu klasickej fyziky s polarizáciou svetla, z pohľadu fyziky kvantovej potom so spinom jednotlivých častíc svetla, fotónov.

 

Laicky povedané - celkový moment hybnosti fotónu môžeme rozložiť do dvoch zložiek, a síce do spinu, nezávislého na voľbe súradnicového systému, a potom práve do orbitálneho momentu hybnosti, ktorého veľkosť závisí od voľby súradníc. Na rozdiel od spinu, ktorý môže pre fotóny nadobúdať v danom smere iba hodnotu 1 a -1, je však rozsah hodnôt orbitálneho momentu hybnosti neobmedzený.

 

 

Obe zložky momentu hybnosti navyše odlišne interagujú s hmotnými predmetmi. Zatiaľ čo spin roztáča predmet okolo jeho vlastnej osi, zodpovedá orbitálny moment hybnosti rotácii predmetu okolo osi zväzku.

Tieto vety sú síce zrejme ťažšie na pochopenie, no tu máš ešte laické vysvetlenie.

 

Premýšľal si niekedy nad tým, prečo nie je doplnok s vitamínom D rovnaký ako vitamín D z cholesterolu, ktorý vyprodukuješ zo slnka? Alebo prečo ti slnečné okuliare zhoršia cirkadiánnu biológiu a dokonca výpočtovú kapacitu mozgovej kôry? Čo keby som ti povedal, že odpoveď je v 4 odstavcoch vyššie? Dôvod je práve spinový a orbitálny moment hybnosti fotónu, aké tvoje telo zachytí.

 

 

Prečo tvrdím, že hybnosť tu hrá veľkú úlohu? Pretože hybnosť si laicky predstav ako schopnosť zatlačiť na objekt. Hybnosť ma každý objekt, ktorý má nejakú hmotnosť, no taktiež aj fotón, ktorý hmotnosť nemá. Práve táto hybnosť je to, čo umožňuje prstencu v molekule cholesterolu pohnúť sa a zlomiť chemickú väzbu a spraviť z neho vitamín D3. Nad tým si zrejme nepremýšľal, však? Možno by si mal. A možno by si tiež mal prehodnotiť svoju zásobu doplnkov s vitamínom D, pretože ti niekedy môžu dokonca ublížiť.

 

Ak si nespomínaš, obrázok cholesterolu a vitamínu D som tu pridával už veľa krát. Pozri si ho a zbadáš, že sú úplne rovnaké. Jediný rozdiel je jeden atóm, vodíka a zlomená chemická vážna v prsteni cholesterolu.

 

Fotón v rozmedzí 298 až 312 nm, ktoré konvertuje 7 dehydrocholesterol na previtamín D3 totiž nenesie iba energiu, ale aj hybnosť, pomocou ktorej danú väzbu cholesterolu zarotuje (L alebo D) a cholesterol tak túto hybnosť nadobudne. Následne ju prenesie do obličiek a pečene.

Niečo podobné však neustále robí aj tvoje Oko a mozog, pretože počas dňa vnímajú modré asvetlo, spolu s celou škálou dúhy.

 

Presne preto pochádza celá omezečnica aj tvoja fasciálna sústava, spolu s nervovou sústavou a pokožkou z rovnakej bunky s názvom neuroektoderm, ktoré sú prepojené vitamínom A a vitamínom D.

 

Ako náhle tvoje oko totiž zachytí lúč svetla, v tomto prípade modrého svetla, tvoj povrch mozgu ho vďaka mozgomiešnemu moku spomalí, kde ho následne prevezme DHA a telo neurónu. Telo neurónu sa v tomto prípade spotí, aktivuje akčný potenciál a presun sodíka aj draslíka, ktoré putujú cez axón až dole do bielej hmoty mozgu, pričom sa pod myelínom udeje niekoľko zaujímavých vecí.

 

No a práve tuto dnes končíme. Miesto pod myelínom, kade prechádza regeneračný jednosmerný prúd, ktoré je plné interfasciálnej kvapaliny (alias glymfatický systém) totiž robí zaujímavé veci. Práve tade sa šíria aj informácie z prostredia, ktoré sa následne ukladajú do odlišných častí tela do vody okolo fascie, a zároveň v týchto častiach tela tvoríme vlastné endogénne polarizované svetlo, ktoré putuje rýchlejšie ako akčný potenciál axónu. Polarizované svetlo znamená, že má svoj SPIN (a teda 1 alebo 0).

 

Tu je posledná vec na zamyslenie:

 

V celom vesmíre je (pravdepodobne) okolo 400 až 500 aminokyselín. Je však zaujímavé, že evolúcia a život na Zemi si zvolil využívať iba 20 (23 ak rátame aj špeciálne). Zamysli sa prečo.

 

Ak nevieš poradím ti. Prečo podľa teba v elektronike nevyužívame napríklad zlato, ale obyčajný kremík? Asi chápeš kam tým mierim. Pretože musíme myslieť aj na efektivitu, cenu a hlavne účinnosť.

 

Čo je napríklad pre mňa zaujímavé je, že keď sa kolagén tvorí, a prechádza transláciou z DNA, takmer každá aminokyselina má až 4 možné kódony, ktoré ju dokážu kódovať z troch nukleotidov, pričom v skutočnosti postačujú iba prvé dva. Tretí nukleotid v kodóne je na oko "zbytočný" a dodnes nikto nevie prečo, a žiaľ, ani sa nad tým moc nezamýšľame, od čias Watsona a Cricka, ktorý objavili DNA a dostali Nobelovu cenu. 

 

Keď sa nad tým zamyslíme - prečo príroda dodnes kóduje každý proteín 4 rôznymi možnosťami dvoch odlišných nukleotidov, pričom ešte vyžaduje aj tretí akoby zbytočný,.. je to záhada.

Teda aspoň z bežného generického pohľadu.

Keď však vezmeme v úvahu vlastnosť proteínov byt polovodič a uvedomíme si, že počas translácie bunka dokáže kvantifikovat štruktúru vody dnu, a prispôsobovať dané aminokyseliny aj ich "crosslinking", aby spĺňali podmienky, začne to dávať zmysel.

Možno je to práve voda a lokálne subatomárne častice uložené vo vode a fasciách okolo, ktoré túto genetickú informáciu usmerňujú, rovnako ako náš TÓN hlasu usmerňuje písmená abecedy, a tvorí z nich vety, myšlienky, básne,...

 

Posledné 2 dôležité články sú tu:

 

https://jaroslavlachky.sk/voz-17-sonoluminescencia-sound-healing-a-zvuk-so-svetlom-ako-liek/

https://jaroslavlachky.sk/voz-18-magnetizmus-pre-pokrocilych-magneticky-moment-a-pamat-vody/