EZ

@veronika-brezani Dobra otázka Veronika, a usudzujem teda, že si články o vode na blogu čítala a odpoveď je tam. 

Práve preto idem s článkami a informáciami postupne, pričom som v daných článkoch o EZ písal, že Gerald posunul chápanie o vode veľmi ďaleko, no sám má veľmi veľa medzier, pretože nejde aj do iných oblastí, ako šiel napríklad Martin Chaplin, alebo Šachtmen. 

V tomto prípade Geraldovi napríklad uniká schopnosť vody, konkrétne EZ, generovať ďalšie potencionálne stavy/fázy, medzi ktoré spadá aj koherentná doména, o ktorej máte prvotný článok tiež na blogu v sérií Kvantová Biológia. 

Keď v bunke máme vodu, spolu s iónmi ako sodík, draslík, atď., z vody je naozaj koloid. Koloid je v podstate usporiadaný, pravidelný tvar (môžeme to nazvať aj kryštál), ktorý je veľmi osovo symetrický, ktorý je tvorený z malých častíc. Toto spĺňa voda. Dokonca aj EZ.

Avšak pri kvazikryštále sa bavíme o niečom, čo nemá prvotné symetrické znaky, no môže byť symetrické v iných rádoch, ako napr. rotačná symetria, atď. Inými slovami, takýto materiál nemusí na prvý pohľad vyzerať symetricky (rovnaký vpravo ako vľavo, alebo hore a dole), no správa sa tak. Plus dokáže využívať "kvazi častice" a ich excitované (akože "imaginárne") stavy, čo znamená, že elektróny, ale aj protóny, v tomto skupenstve dokážu akoby spĺňať viaceré superpozície súčasne. 

Toto je teda hlavný rozdiel. Laicky si to môžeš predstaviť ešte tak, ako povedzme bežný kryštál, napríklad kameň, ktorý má svoj presný tvar, verzus kryštál, ktorý by mal okolo seba nejakú pomyselnú "auru", ktorá nemá pevné skupenstvo, nemôžeš ju nahmatať, no je jeho súčasťou. 

Prezradím však Veronika, že v novej sérií článkov, ktorá začne už ďalší týždeň, sa budem venovať aj tomuto a určite ti otvorím nové uhly pohľadu na premýšľanie, aj čo sa vody týka a bežných fyzikálnych javov, ktoré platia ako v prírode, tak aj pre loď vo vode, pre dieťatko v matkynom brušku, pre človeka ponoreného do vody, ale aj pre naše mitochondrie ponorené v cytoplazmatickom tekutom kryštáli s názvom Voda. 

http://www.i-sis.org.uk/Golden_Mean_Wins_Chemistry_Nobe_Prize.php

Kvázikryštály sú zaujímavé stavy hmoty, ktoré zaujímajú fascinujúci stred medzi periodickými kryštálmi a amorfnými neusporiadanými kryštálmi (hmotou) – sú usporiadané na veľké vzdialenosti bez toho, aby boli periodické. To vedie k zvláštnym vlastnostiam. 

Kvázikryštály sú sebepodobné a ich fraktálna štruktúra môže viesť k vzniku najkomplexnejších kvantových stavov, pričom môžu meniť topologické vlastnosti. Posledné slovné spojenie je nesmierne dôležité a v priebehu mesiacov pochopíte prečo.

Vďaka tomuto majú totiž aj zaujímavé optické vlastnosti.  

@jaroslavlachky ďakujem pekne Jarko, teším sa na všetko, čo sa ešte od teba dozviem :).

Ja som si pozrela aj toto video, ktoré si odporučil.

Tam sa Koherentné domény spomínajú aj sa tam vysvetľuje to, ako im ich tvar/usporiadanie umožňuje absorbovať a uchovávať informáciu v podobe el. mag. vlnenia. Ale táto myšlienka tam nie je úplne dokončená, pretože nevedie až ku kvázikryštálu.

Ak tomu rozumiem laicky správne, kvázikryštál vzniká spojením koherentných domén?

Prikladám screenshot zobrazujúci koherentné domény z videjka

@jaroslavlachky ešte jedna vec, ktorej momentálne nerozumiem. V článku, ktorý si mi teraz poslal

http://www.i-sis.org.uk/Golden_Mean_Wins_Chemistry_Nobe_Prize.php

sa o kvázikryštáli píše toto:

"Paul J. Steinhardt, professor of physics at Princeton University, New Jersey, in the United States defines quasicrytals more precisely as quasiperiodic structures with forbidden symmetry that can be reduced to a finite number of repeating units."

To, čo si tam neviem vysvetliť je to slovíčko "finite", teda konečný. 

Fraktál (ak tomu správne rozumiem) by mal byť rozložiteľný donekonečna.

https://www.wordnik.com/words/fractal

Môže byť teda za fraktál považované aj to, čo je rozložiteľné konečne?

Publikoval: @veronika-brezani

↑

@jaroslavlachky ďakujem pekne Jarko, teším sa na všetko, čo sa ešte od teba dozviem :).

Ja som si pozrela aj toto video, ktoré si odporučil.

Tam sa Koherentné domény spomínajú aj sa tam vysvetľuje to, ako im ich tvar/usporiadanie umožňuje absorbovať a uchovávať informáciu v podobe el. mag. vlnenia. Ale táto myšlienka tam nie je úplne dokončená, pretože nevedie až ku kvázikryštálu.

Ak tomu rozumiem laicky správne, kvázikryštál vzniká spojením koherentných domén?

Áno, video je krásne, schválne som ho pridával. Loui je veľký odborník podľa mňa. 

Momentálne nad tým veronika premýšľaj podobne ako nad počítaćom a harddiskom. V ňom sú informácie (pamäť) uskladnená pomocou bitov (predstav si nejakú Časticu so spinom - Elektrón alebo Protón), pričom potrebujeme nejakú silu, ktorá ten BIT natočí. No a touto silou je magnetické pole. Čiže na povrchu nejakého špeciálne upraveného materiálu vieme takýmto spôsobom pomocou rýchlo indukujúcich sa mag. polí usporiadať bity ako potrebuje a uskladniť tak informáciu. 

Skú si teraz možno pozrieť Webinár o Mozgu a verím, že pochytíš ďalšie myšlienky, pokým sa k tomu dsotanem viac v ďalších článkoch a webinároch tento rok. 

No a k tomu kvazikryštálu, aby si si to vedela predstaviť lešie, nie úplne, že vzniká spojením koherentných domén, ale obsahuje ich. 

Je to teda vzniknutý fenomén (vznikajúca vlastnosť) danej fázy hmoty. Nie niečo, čo je s ňou stále (vnútorná vlastnosť). Ak máš povedzme kus železa, jeho vnútorná vlastnosť je, źe je KOV. Keď však vezmeš vodík, ten kov nie je. Avšak skús ho dať povedzme do mitochondrie, vytvor z neho plazmu, a z vodíka sa zrazu stane kov (vznikajúca vlastnosť), pretože bude spĺňať všetky vlastnosti kovu).

Čiže aj kvazikryštál je podľa mňa niečo, čo nemusí byť prítomné stále, ani vo vode, no keď sa podmienky zosúladia, niektoré "úseky" vody, kde sú aj koherentné domény" vytvoria takýto trochu asimetrický kryštál, ktorý následne v sebe obsahuje energiu, ale aj informáciu!

@veronika-brezani Ten obrázok koherentných domén je krásny. Áno, naozaj to tak je. Vieš si to prípadne predstavovaŤ, alebo aspoň ja nad tým často tak premýšľam, ako ten vibrujúci bubon reproduktora.

Publikoval: @veronika-brezani

↑

"Paul J. Steinhardt, professor of physics at Princeton University, New Jersey, in the United States defines quasicrytals more precisely as quasiperiodic structures with forbidden symmetry that can be reduced to a finite number of repeating units."

To, čo si tam neviem vysvetliť je to slovíčko "finite", teda konečný. 

Fraktál (ak tomu správne rozumiem) by mal byť rozložiteľný donekonečna.

Fraktálny je v podstate niečo, ako opakujúci sa (rozloźiteľný) vzor, ktorý má nejaký Makro tvar, no dá sa rozložiť na Mikro tvary (fraktálnosť). Čiže v tomto prípade sa bavíme o konečnom množstve. 

Podobne ako keď vidíš pekný LES, verzus keby si sa zahľadela a všimneš si jednotlivé stromy a niekto iný by videl ešte aj jednotlivé Listy. 

Alebo v prípade napr. ľudského tela a tvojho Oka, ako sme si aj v BA ukazovali, keď sa napr. pozeráme prirodzene na niečo, napr. vidíme psa na ulici bežať, vidíme plynulý pohyb, pretože naše zmysli nám to umožňujú. Lenže ak má niekto problém tieto vnemy spracovať, napr. kvôli dopamínu, zrazu vidí pohyby "trhané", fraktálne, vidí len niektoré časti/farby, iné viac, iné menej a dokonca aj čas mu zdá sa potom plynie inak.