Krvné skupiny

Prečo sú rôzne? Pretože prostredie, v ktorom sa živočíchy pohybujú je rôzne. Preto sa musia TOPOLOGICKY meniť aj ich proteíny na tele a v krvi, ktoré s prostredím reagujú. Presne preto sa zmenili aj červené krvinky, podobne ako haplotypy. 

 

 

Práve preto máme tak masívny kapilárny systém v tele, podobne ako strom.

 

Červené krvinky teda v laickej reči robia presne to, čo robí chlorofyl v liste. Zachytáva svetlo, ktoré potom prenáśa do tkanív. Tiež však vďaka hemoglobínu prenáša aj kyslík a oxid uhličitý, čo by malo byť pre každého veľmi zaujímavé, keď vezme v úvahu fakt, že červené krvinky, ako jedna z mála buniek v tele, nemá vlastné mitochondrie. 

 

Takmer všetko v tele, každá bunka obsahuje mitochondrie, no červené krvinky nie. Dôvod prečo je ten, že ak by mitochondrie obsahovali, nikdy by vďaka ich endogénnemu magnetickému poľu nedokázali z hemoglobínu uvoľniť kyslík a živočích by neprežil. Preto červené krvinky neobsahujú mitochondrie a dokonca ani vlastnú jadrovú DNA. 

 

 

Čo je však ďalšie zaujímavé je, že hoci neobsahujú mitochondrie, ani jadrovú DNA, aj tak vedia čo majú robiť, kedy sa majú rcyklovať, atď., a vedia to vďaka cirkadiálnym oscilátorom, ktoré obsahujú. Červené krvinky totižto obsahujú proteíny Peroxiredoxiny, ktoré pulzujú vždy, keď na našu pokožku "udrie" svetlo, vďaka čomu vedia, čo majú robiť. Táto vibrácia sa totižto prenáša aj do plazmy, ktorej je krv plná, ktorá sa volá VODA. Krv je z 93% voda a nie je to náhoda. 

 

 

Presne preto naše červene krvinky nemajú mitochondrie a ani jadrovú DNA a z rovnakého dôvodu sú na Zemi u ľudí rôzne variácie krvných skupín Erika. 

 

Krvná skupina alebo krvný typ je charakteristika vlastností červených krviniek v krvi jedinca, resp. sacharidov a bielkovín na ich bunkovej membráne. Krvná skupina je určená antigénmi na povrchu červených krviniek. Niektoré antigény sú čisté bielkoviny, iné tvoria bielkoviny s polysacharidmi. Neprítomnosť niektorého z týchto znakov spôsobuje prirodzenú produkciu príslušných protilátok. Toto by ti po posledných 2 článkov na blogu malo veľmi veľa napovedať. 

 

Hovorí ti to toľko, že naše červené krvinky sa museli zmeniť v závislosti od toho, ako sa po planéte Zem hýbal homosapiens, aby vedeli zabezpečiť tkanivám prísun kyslíka, svetla, ale aj jeho adaptáciu na prostredie. 

Cirkadiánne hodiny a cirkadiánny rytmus celkovo je zásadne dôležitý pre celú našu fyziológiu. Čo je však zaujímavé je, že súčasné modely cirkadiánnych "hodín" v eukaryotických bunkách sú založené na transkripčno-translačných spätno-väzbových slučkách. To znamená, že je v bunke potrebná jadrová DNA.

 

Avšak Nobelova cena za medicínu za rok 2017 bola udelená za výskum práve týchto spätných väzieb. 

Výskumná skupina vyvinula nové testy využívajúce červené krvinky, ktoré nemajú jadro (a teda ani jadrovú DNA), a preto nemôžu vykonávať transkripciu. A teraz dobre čítaj.

Výsledky práce ukázali, že transkripcia nie je potrebná pre cirkadiánne oscilácie u ľudí  a tiež, že netranskripčné udalosti sa zdajú dostatočné na udržanie bunkových cirkadiánnych rytmov. ZDROJ TU.

Peroxiredoxíny v červených krvinkách totižto podstupujú cca24-hodinové redoxové cykly, ktoré pretrvávajú eŠte mnoho dní za konštantných podmienok (t.j. v neprítomnosti vonkajších podnetov).

Transkripcia hodinových génov je citlivá na metabolické zmeny v produkcii vody pri mitochondriálnych redukčných a oxidačných (redoxových) reakciách; avšak cirkadiánne cykly pri oxidácii proteínov boli hlásené aj v bezjadrových bunkách, kde nedochádza k žiadnej transkripcii. Presne takto fungujú červené krvinky, čo je aj dôvod, prečo sa počas evolúcie vyvinuly rôzne tipy krvných skupín, aby krvinky do mitochondrií doručili kyslík a svetlo, čo možno najefektívnejśie, vzhľadom na lokálne podmienky. 

Aj toto by malo človeku poukázať na to, čo je naozaj rozhodujúce (pozor spoiler: Redox)

To znamená, že áno, odlišný typ krviniek a krvná skupina má vplyv aj na mitochondrie a na to, koľko energie je ku nim krvou transportovanej a teda aj na stravu. No nezachádzaj k ľahkému zmýšľaniu spôsobom, že keď mám takú či onakú krvnú skupinu, ktorá vzišla z nejakej adaptácie na prostredie, potrebujem tomu prispôsobiť stravu. 

 

Tá strava je totižto tiež len výsledkom daného prostredia a fotosyntézy, ktorá na dané podmienky reagovala. 

 

 

Predstav si to na príklade s kaktusom. Kaktus je zvyknutý na teplo a nepotrebuje ani veľa vody. Je zvyknutý teda na málo vody a iba občas. Je to druh fotosyntézy tzv. CAM. Keď si však predstavíš, že ten kaktus presťahuješ povedzme do grónska a tam sa mu bude zle dariť a niekto ti povie, že on je zvyknutý na iný tip vody a nesmieš ho zalievať často, pretože má inak uspôsobenú stomatu a ďalšie časti listu, bude riešením, ak sa budeš sústrediť na tú vodu, prípadne jeho polohu v byte? Alebo bude riešením, keď si uvedomíš, že ten kaktus je úplne mimo svojho prirodzeného prostredia? ??

 

 

Čiže nie, stravovať sa v závislosti nejakých krvných skupín a toho, čo niekto napísal, vzhľadom na rozdielnosť tvojej krvnej skupiny nedáva zmysel (takmer žiadny, teda aspoň podľa mňa).