Spaľovanie tuku a sacharidu, rozdiel vo vodíku

@karol

Super Karol, to ma teší, že čítaš. Blog už čítaš dlhšie tak vidno, že si niečo pochytil už 😄

Knihu máš ak sa nemýlim len pár dní, tak si ešte asi nečítal celú, ale tiež sa tam neskôr dozvieš to podstatné k tomuto o NADH a FADH. Hlavne v poslednej podkapitole o konzumácii tukov dnes.

A k otázke, nie, nie je to ten istý vodík. Keď sa oxiduje TUK, jeho elektróny sa presunú do mitochondrie na komplex 2 až 3. Na prvý komplex vôbec (ten sa "obíde").

Je to ako taký "mitochondriálny bypass" 🙂

Vytvorený NADH, ktorý sa tvorí už potom v krebsovom cykle je iný.

@jaroslav-lachky Čiže pri spaľovaní tuku sa nemusí súčasne spáliť aj sacharid aby vytvoril NADH. Dobre chápem?

@karol Hej dobre chápeš. Pri oxidovaní tuku sa jeho elektróny presunú na druhý komplex, čím si skrátia cestu 🙂

Neustála oxidácia sacharidu nedáva moc zmysel, ani ak sa logicky zamyslíš z evolučneho a prírodného hľadiska.

V zime máme k dispozícii v strave TUK a PROTEÍN, z mäsa živočíchov. Elektróny z nich nesú menšiu fotonickú silu a idú na druhý a tretí komplex, pričom mitochondriu akoby ušetria o zastávku na prvom.

Elektróny nesú rôznu energiu a na rôznych komplexoch vytvoria odlišné voľné radikály. 

@jaroslavlachky Vďaka za objasnenie. Už to dáva väčší zmysel 😊

@karol Rado sa stalo. 

Už čoskoro bude ďalší článok, kde sa dozvieš viac aj o voľných radikálov a verím, že zasa niečo objasní. Pripájam aj link, ale samozrejme teraz naň neklikaj, presmeruje ťa na chybnú stránku, lebo články uverejňujem postupne 😀 

https://jaroslavlachky.sk/mitochondrie-7-ros-alias-volne-radikaly/

Ahoj @Karol 

Spomenul som si na teba, lebo mi teraz "pípol" vlastný email z newsletteru, ktorý som mal nastavený aj so zverejnením nového článku o voľných radikáloch na dnes, tak už ho máš a snáď pomôže 😀 

@jaroslavlachky ďakujem za info, už aj idem čítať 😃

Ahoj Jaro,

chcel by som sa opytat v tomto vlakne, kedze je to podobna otazka - ohladom clanku mitochondrie-3

Na zaklade coho sa mitochondrie rozhodnu co "zoxidovat" - ci sacharid alebo tuk (teda glykolyza vs betaoxidacia). Myslim v aerobnom pasme.

Clovek, ktory ma minimum podkozneho tuku - znamena to ze vyuziva prevazne len betaoxidaciu?

Dakujem

@vladdo rozhodujú sa na základe napätia kyslíka, aké tam je.

Napätie je laicky "sila", ktorá chce veci dnu "odtrhnúť" od seba. 

Vyššie napätie = BETAOXIDÁCIA a naopak.

Prečo to tak funguje, na základe kyslíku, je už vskutku fascinujúce a veľmi zaujímavé. 🙂 

Publikoval: @vladdo

Clovek, ktory ma minimum podkozneho tuku - znamena to ze vyuziva prevazne len betaoxidaciu?

Dakujem

Toto za mňa nie. Je to veľmi zaužívaný omyl výživovárov. Množstvo podkožného tuku s tým nesúvisí.  

Hoci je pravda, že je to ukazovateľ niečoho. A zvyčajne ľudia, ktorí majú málo podkožného tuku, majú fajn citlivosť v daných miestach na kľúčové hormóny, no ich mozog je riadený odlišne. A práve mozog je kľúčový pre celé telo. To znamená, že takýto človek môže síce v mitochondriach po tele aj vo svaloch spaľovať lepšie mastné kyseliny, no to, či jeho mozog využíva glukózu alebo mastnú kyselinu s tým nijako nesúvisí (alebo len veľkí málo).

Prostredie, aké mitochondrie cítia rozhoduje o tom, či sa naša krvná mozgová bariéra "roztvorí" a prepustí viac glukózy alebo nie. Podobne s črevom. Aj preto je dnes leaky gut na vzostupe. Množstvo podkožného tuku je irelevantné.

Často sa dokonca stáva dnes, že takto stihli ľudia dlhý čas trpia v oblasti mozgu, ktorý je nútený využívať GLYKOLÝZU, zatiaľ čo telo z vonku vyzerá dobre a štíhlo.

@jaroslav-lachky

Dakujem ti za vycerpavajuce odpovede.

Vyssie napätie kyslika je sposobne vyssou oxidaciou?(tj. lepsie zasobenie buniek kyslikom zvysi napätie...) 

@vladdo

Rado sa stalo. 

Posledná veta nie, je to opačne. Vyššie napätie kyslíka zvýši oxidáciu a to či už glukózy alebo mastných kyselín.

Ak je napätie nízke, glukóza sa oxiduje iba v cytoplazme alebo nastupujú iné metabolické dráhy, na ktoré je bunka evolúciou naprogromavaná, aby ich použila, keď má na to signál.

Čiže korelacia tam je tak ako píšeš, ale kauzalita je opačná.

Otázka pre teba teda znie (aby som ťa nasmeroval správne), že čo vplýva na napätie kyslíka...

Odpoveď je flow elektrónov na vnútornej membráne mitochondrie.

Ak je flow rýchly a ide správnym smerom, tento flow indikuje zároveň aj magnetické pole, ktoré je o 90 ° naklonené tomu elektrickému. Práve toto magnetické pole je to, na čo kyslík reaguje a dostane sa ku štvrtému komplexu. Všimni si to na obrázkoch. Toto je to, čo "formuje" a dynamicky mení napätie kyslíka dnu.

Kyslík je veľmi špecifický atóm a molekulárny kyslík (O2) obzvlášť.

Presne kvôli tomuto tiež môže človeku pomôcť správne zostavená KETOGENNA STRAVA s dostatkom DHA a vody, pretože tuk privedie do mitochondrie najviac vodíka. To znamená, že tam uvoľní najviac protónov a elektrónov, čo sa rovná rýchly flow.

Čo sa však stane, ak má človek príliš vysokú hetetoraplazmiu a jeki komplexy sú roztihanute až moc? KETOGENNA strava na neho bude mať opačný efekt. Ešte ku visc ublíži.

Presne preto už dnes na týchto veciach záleží a zaoberať sa iba stravou je niekedy irelevantné, ak nevieš čo za tým stojí. Ty už teraz vieš viac 😉

Musim sa priznat ze som zacal trochu zhurta s ketogennou stravou. Dobre usmernenie. 👍 

Publikoval: @jaroslav-lachky

Posledná veta nie, je to opačne. Vyššie napätie kyslíka zvýši oxidáciu a to či už glukózy alebo mastných kyselín.

Uz som si chcel mysliet ze vyssiu oxidaciu zabezpecim (okrem ineho) endogennym dychanim 🙂  Tomu sa poslednu dobu venujem.  ALe to uz asi v inom fore, este musim vela blogov precitat ..

@vladdo ak je človek mladý a pomerne zdravý, "vhupsnutie" na ketogenne stravu môže byť naozaj osbry krok. Len v roku 2021 je to už omnoho náročnejšie ako povedzme 6 rokov dozadu a treba tomu prispôsobiť viac veci, vrátane svojej domácnosti, eliminácie niektorých veci (EMP, SVETLA), a myslieť na kvalitnú vodu, a taktiež pridať chlad. 👍

Publikoval: @vladdo

Uz som si chcel mysliet ze vyssiu oxidaciu zabezpecim (okrem ineho) endogennym dychanim   Tomu sa poslednu dobu venujem.  ALe to uz asi v inom fore, este musim vela blogov precitat ..

Takto zvýšiš prísun kyslíku. Čo ma samozrejme väčšinou plus, ak človek dýcha celý deň plytko a máličko. 🙂 myslím ale, že som k tomu niečo vravel aj na konci podcastu, ktorý som 2 týždne dozadu nahrával. Bude to prvý QaA podcast a zverejním ho asi teraz cez víkend, takže ak si v newslleteri, dostaneš odkaz ako prvý 

Napríklad v krvi v srdci máme vysoký tlak (cca 100 mmHg), no keď vide krv zo srdca je v nej už cca 75 až 85 mmHg. V kapilárach v tele padne tlak na 50 mmHg. V bunke klesne na 1 až 10 mmHg a v mitochondrii klesne až na 0,5 mmHg. 

To znamená, že v mitochondriach je obrovský "nahustený" kyslík, ktorý vplýva na okolité elektróny. Je tam medzi nimi "ťah". 

Tlak a napätie kyslika sú mimochodom inverzne prepojené. Obe premenné sú závislé na lokálnom REDOXE. 

@jaroslav-lachky to s tým kyslíkom je veru zaujímavé