[Pripnuté] Rodinny zivot

Ahoj Aďka, 

Úplne ťa rozumiem aj stým, že niečo takéto sa pýtaš na tejto stránke.

Ja sa cítim zasa ako FBI, keď chodím za manželom zisťujúc, kde nechal napr. mobil. 

Je pravda, že boli časy,keď ma to nezaujímalo a myslela som si, že robím dostatok pre svoje zdravie, pritom v mojom prípade nosenie okuliari blokujuce modré svetlo,bola doslovne slabá náplasť na všetko, čo som si v mojom tele spôsobila. 

A jasné, že si "čudná", 😂 ale ak ti to pomôže takáto jedna čudná chodí každé ráno po oravskom poli z odhaleným bruchom a bosími nohami ( kde s dosť veľkou pravdepodobnosťou bol vysypaný hnoj z družstva) 

@andyd317 Toto je absolútne skvelá téma Andy a škoda, že sa pridalo málo ľudí so svojími postrehmi. Žiaľ stretávam sa s tým sám a hoci u nás s priateľkou napr. tiež veľa vecí stále nie je "podľa mňa", keďže je to vo vzťahu vždy o kompromisoch, množstvo vecí sa zmenilo hlavne časom a neustále sa vyvíja. 

Priložím moje postrehy:

S tou čudnosťou to bohužiaľ bude vždy takto, viem to pretože nežijem v ilúzií a tiež viem, že nežijeme v utopickom svete ani nikdy nebudeme. To znamená, že nikdy nebudeme ako spoločnosť jednotní, ani mať podobné hodnoty a považovať podobné veci za "normálne", či "zdravé" a tak to má byť. Ani príroda sa nikdy nezaujímala o všetky druhy rovnako. Keď sa niečo stalo, a daný druh bol jednoducho "neadaptabilný", evolúcia ani nikto iný za ním neprišla a neposadila si ho na kolienko, aby mu vysvetlila, že sa musí zmeniť, ći toto alebo tamto. Jednoducho jeden život skončil (preto sa to volá "vyhubenie") a prosperoval iný život. Dosť však tejto "teórie" 😀

Chcem však poukázať hlavne na to, že naša hladina dopamínu aj vylučovanie biofotónov, plus elektrický prúd v mozgu, sú odlišné, čo z nás robí odlišných ľudí, s odlišným zmýšľaním. Zároveň však robí veľké rozdiely v chápaní a vnímaní pravdy, pretože človek, ktorý nekontroluje svoj dopamín dobre, nedokáže niektoré veci "vidieť" aj keď ich má doslova pred očami a naopak. 

Sám som prešiel mnohými zmenami, aj s priateľkou a čo sa tohoto "životného štýlu" týka, tak napríklad už len obyčajné nosenie okuliarov u mňa bolo kedysi pre ňu čudné, no vedela, źe to robím kvôli niečomu, pretože ma pozná a vie, že aj keď nechápe všetkému nie som hlúpy a nerobím veci len tak. Okuliare som nosil ďaleko predtým, ako o nich vôbec ľudia na SK vedeli, ešte sa to tu nepredávalo, mal som len také cyklistické proti UV, ktoré blokovali aj modrú a Paji (priateľka) som napr. už vtedy (teraz to bude cez 10 rokov) hovoril, že "uvidíš, že raz toto bude u nás trendy a budú to celebrity nosiť". Podobne to bolo s niektorými doplnkami, či červeným svetlom alebo chladom. Dnes sú tieto veci "populárne" a veľa ľudí ich robí len preto, pretože to vidí robiť iných, no zároveň to svojim spôsobom mení aj "normy", pretože už tieto veci nie su až také čudné a napr. po pár rokoch okuliare začala nosiť aj priateľka. 

Tiež si zvykla na výmenu žiaroviek doma za červené svetlo, no napríklad musím povedať, že posledné asi 4 roky už okuliare moc nenosí, tiež niektoré veci, ktoré robila už nerobí a hoci vie o tom, že by mala, jednoducho "sa jej nechce". Častokrát ma to štve a vadí mi to, no na rovinu - zvykol som si, že nie sme rovnakí a musím akceptovať aj iné povahy a iných ľudí s odlišnou disciplínou, no zároveň si uvedomujem, že je možné, že to dospeje do bodu, že my tieto veci budú vadiť až moc, podobne ako jej na mne vadia iné veci, ktoré ja nepovažujem za dôležité (vy ako členovia by ste asi chápali najlepšie prečo). 

Čo tým chcem povedať je to, že to najdôležitejšie je naučiť sa vážiť si samého seba a vedieť kam smerujem a prečo tento život žijem, či mám nejaké koníčky, hobby, prácu, ciele,... a podľa toho si uvedomiť, že "ak sa nepostarám v prvom rade o seba, nedokážem sa postarať ani o iných a tiež tu nemôžem potom pre iných byť". 

Tiež je dôležité uvedomiť si, že život, ani evolúcia nie sú statické, ale naopak sú v pohybe a rovnako ako sa meníme a vyvíjame my, vyvíjajú a menia sa aj vzťahy a to je dobré.

S tým ako sa mení náš Redox sa mení aj hladina vedomia a zmýšľania a tiež hladina dopamínu/melatonínu, s čím sa menia aj naše vzťahy k ľuďom. Pre mňa je dnes napríklad väčšina vzťahov z minulosti už naozaj minulosťou, vrátane niektorých vzťahov v rodine, pretože nevidím zmysel sa pravidelne stretávať s ľuďmi, s ktorými máme iné zmýšľanie, iné priority, a iné hodnoty v živote a ak má byť naše stretnutie len o "klábosení", či "ohováraní" a rozoberaní nepodstatných vecí, ako to má žiaľ väčšina,... o toto záujem nemám a ani nechcem. Väčší zmysel pre mňa malo venovať posledných 10 rokov napr. budovaniu vlastnej komunity, kde možno nájdem podobne zmýšľajúcich ľudí a to nie len kvôli sebe, ale aj kvôli nám, ktorí sa tu možno nájdeme a zoznámime aspoň takto na diaľku (veľa z vás už aj osobne) a zdá sa, že niečo z toho sa podarilo. 

Nezúfal by som teda Andrea a myslím si, že je to skôr naopak. Tak skvelí a cieľavedomí človek zrejme vyžaduje viac času, aby našiel dostatok podobne zmýšľajúcich a rezonujúcich ľudí! 🙂

A asi by to chcelo dať zasa nejaké OFF line stretko vrámci komunity 😀

Publikoval: @lubica

↑

---

Ahoj Aďka, 

Úplne ťa rozumiem aj stým, že niečo takéto sa pýtaš na tejto stránke.

Ja sa cítim zasa ako FBI, keď chodím za manželom zisťujúc, kde nechal napr. mobil. 

Je pravda, že boli časy,keď ma to nezaujímalo a myslela som si, že robím dostatok pre svoje zdravie, pritom v mojom prípade nosenie okuliari blokujuce modré svetlo,bola doslovne slabá náplasť na všetko, čo som si v mojom tele spôsobila. 

A jasné, že si "čudná", 😂 ale ak ti to pomôže takáto jedna čudná chodí každé ráno po oravskom poli z odhaleným bruchom a bosími nohami ( kde s dosť veľkou pravdepodobnosťou bol vysypaný hnoj z družstva) 

 

My sme to mali podobné 😀 so zapnutým mobilom sme bojovali asi 2 roky a musím povedať, že úspešne a posledné roky je to dohodnuté tak, že môj mobil je vždy vypnutý a priateľka si môže nechať zapnutý, ale v inej miestnosti. To sú ale presne tie ľudské "povahy" a zmýšľanie, na ktorom je hneď viditeľný ľudský redox. 

Napríklad u nás ho nechcela vypínať na noc aj preto, pretože "čo keby niekto volal alebo sa stane niečo vážne mladšej sestre, či mame (keďže už s nimi nebýva). Avšak vždy sa dá nad tým premýšľať aj s druhej stránky a to, že naozaj sa môže stať čokoľvek aj uprostred noci, no otázka je, či má zmysel celý živoť žiť v napätí "čo keby", alebo jednoducho život žiť a uvedomiť si, že vždy prídu nejaké ťažké situácie, na ktoré sa nikdy nedokáźeme pripraviť a čakať ich. 

S tým bruchom inak skvelé. Minulý rok mi tuším zuzka a Lucka vraveli napr., že schválne nenosia toľko šaty, pretože sa nedajú popri práci tak ľahko vonku nenápadne vyhrnuť ako tričko 😀 

Publikoval: @andyd317

↑

ps: Využijem ešte príležitosť a Jaro, keď smiem, poprosiť niekedy článok:), ako funguje mechanizmus nabratia svalov či spaľovania tukov. Často nad tým rozmýšľam a asi to ešte nechápem úplne 🙁

Hmmmm - píšem si do diára 😉 

Zatiaľ môžeš pozrieť 4 články o ubikvitinácií, sú k tejto téme: https://jaroslavlachky.sk/category/ubikvitinacia/

@andyd317 

Ahoj Andrea,

My sa pravidelne každú zimu kvôli tomu hádame. Môj manžel sa tvari ( a aj môj syn), že nič v červenom svetle nevidia. Ja to nechápem, lebo ja vidím perfektne. Takže to pre pokoj duše riešim tak, že som nanútila v kuchyni - mojej pracovnej zóne - tam robím vsetko- maľujem, študujem atď... - svietenie červeným svetlom - takmer výlučne panelom. 

Ale keď muž potrebuje súrne vidieť 🤣🤣🤣 tak radšej ho nechám zasvietiť inkandescentnou žiarovkou, a nehádam sa, lebo on je strašný zúrivec. Myslím, že ten stres mi za to nestojí a je pre mňa horší ako to svetlo. LEDky som všetky vyšmarila z domu. 

Obývačka má inkandescentnú žiarovku a keď tadiaľ potrebujem prejsť, tak prejdem, neriešim. Za mňa je dôležitá zlatá stredná cesta, nemať odpory, nezhoršovať si stresy a nervový systém. 

Ale najviac milujem, keď muž cestuje a ja som slobodná a svietim si len panelmi. Mimochodom, sa divil, prečo nám tak veľmi stúpla spotreba elektriny. Nuž, zatial mu nedošlo, že je to tými panelmi. 😅😁 A modlim sa, aby mu to nedošlo, lebo by mi to zatrhol. 

Tskže toť moja skúsenosť. Asi by som bola radšej sama ako sa s niekým dohadovať. Ale verím tomu, že nájdeš rozumného človeka, ktorého prípadne prekonvertuješ na riadnrho mitochondriaka. Oni určite niekde sú zalezení a ani nevedia, že sú mitochondriaci.

Uf som nepomohla, čo?