Čo je Dielektrikum a Dielektrická konštanta

Takže verím, že video si videl a oboznámil si sa s tým, ako ľahko sa dajú dve vodivé časti oddelené istým materiálom (dielektrikom) využiť na to, aby slúžili v podstate ako batéria. Tieto 2 vodivé časti totiž môžu byť napr. solné roztoky, ktoré zhodou náhod máme v bunkách z oboch strán, nad membránou, aj vo vnútri a samotná membrána je izolačná. Zároveň je však v blízkosti aj ďalší zaujímavý materiál, s názvom VODA, ktorý je veĽmi dobrým dielektrikom. Žeby náhoda? Alebo zámer matky prírody, ako z našich buniek spraviť prirodzené kondenzátory? 🤔 

Dielektrikum je v podstate materiál, ktorého elektróny a protóny vo vnútri sú ľahko polarizovateľné. Presne ako to vidíte vo videu. To znamená, že sa ľahko natočia v smere externého elektrického alebo magnetického poľa. Ak nechápeš, stačí ak pomyslíš na vodu.

Keď je voda blízko proteínu, separuje sa na PLUS a MÍNUS. Exkluzívna zóna nadobudne MÍNUS a hydroniové ióny, alias vylúčené protóny zasa PLUS. Materiál (voda) teda svoje náboje vo vnútri pekne usporiada (polarizuje) – Mínus jedným smerom a Plus druhým smerom. Toto je laicky vysvetlená polarizácia.

No a samotná dielektrická konštanta označuje to, ako dobre sa materiál dokáže polarizovať.

Čím lepšie elektróny a protóny dnu natočí ku externému EM poľu, tým má vyššiu dielektrickú konštantu a teda lepšie dielektrikum.

Nízka dielektrická konštanta (alebo vysoká dielektrická sila) znamená, že je materiál dobrý izolátor (toto je napr. TUK) a je zlým vodičom elektriny, tepla alebo zvuku. Vysoká dielektrická konštanta (alebo nízka dielektrická sila) poukazuje na dobrý izolátor (keďže drží dobre separované náboje), no zároveň aj dobrý potencionálny elektrický vodič (ak sa materiál pripojí na okruh). Hlavné však je, že materiál s vysokým DEK je dobrý kondenzátor, pretože zhromaždí viac elektrického náboja! No a takto sa zasa správa voda.

Len tak pre zaujímavosť, vzduch má DEK rovnú 1, obyčajná voda ju má 72 – 80, zatiaľ čo Exkluzívna Zóna (EZ) ju má niekde medzi 120 až 160. Pre zaujímavosť, voda s obsahom fluóru alebo iného halogénu, aký sa ti môže usádzať napr. v epifýze, má DEK iba 30 – 40, vďaka čomu môže vzniknúť tzv. dielektrický kolaps materiálu, čo jednoducho znamená, že sa kondenzátor (batéria) vybije - vyskratuje a stratí náboj. 

Možno teraz lepšie chápeš, prečo pre niekoho v malom množstve nemusí byť na škodu trochu fluóru, napr. z vody San Pellegrino a pre iného môže byť akýkoľvek halogén problémoví, ak je jeho náboj v tele degradovaný dlhodobo. 

Teraz to preveďme ešte viac k nášmu telu, aby tomu každý z Vás pochopil!

Vo videu pekne vidieť, ako sa pláty nabíjajú. V okamihu, keď kondenzátory dostanú náboj elektrickej energie, je jeden z plátov nabitý elektrónmi (častice nabité negatívnou energiou); zatiaľ čo druhý uvoľňuje túto negatívnu energiu a zanecháva v nej pozitívny náboj (protóny). To znamená separácia náboja.

Potom, keď sa odstráni zdroj energie, ktorý sa použil na začiatku, sú kondenzátory stále nabité energiou, pretože ju ukladajú ako núdzovú (potenciálnu) energiu. Pretože jeden je nabitý elektrónmi a druhý pozitívnou energiou, obidva majú tendenciu sa navzájom priťahovať a držať náboje, aj keď už neprijímajú energiu z elektrického zdroja. To znamená, že sú schopné generovať potencionálnu a motorickú silu (prácu = výkon). Materiál, ktorý sa používa ako izolácia, udržuje vodiče časti blízko seba, ale zároveň zabraňuje ich neutralizácii vzájomným kontaktom.

Toto robí dielektrikum. Čím vyššiu na dielektricku Konštantu, tým viac napätia dokáže udržať ako "uloženú energiu".

No a ako vidíte vyššie, tekutý kryštál s názvom Voda (alias Exkluzívna zóna) má veľmi vysokú DEK.

Nervová bunka (alebo vlastne akákoľvek bunka) je obklopená plazmatickou membránou vyrobenou z fosfolipidu, ktorý drží aj pomocou vápnika. Bunku teda možno považovať za dve elektricky vodivé oblasti naplnené vodou, a to cytoplazmu a extracelulárnu tekutinu; obidve oblasti sú roztoky elektrolytov (obsahujú soli), ktoré sú oddelené tenkou vrstvou izolátora. Toto je plazmatická membrána bunky. Bunková membrána teda funguje ako kondenzátor!

Prečo je to pre všetkých dôležité spoznať? Pretože ako vidieť vyššie, vápnik je jedna z vecí, ktorá bunkové membrány drží pohromade. Zároveň musí by´t nablízku voda s vysokým DEK, aby dokázala zhromažďovať náboj. Ak je toto splnené a povedzme, že tieto vodívé časti pripojíme na nejaký zdroj, kondenzátor sa nabije. Tak a teraz sleduj.

Môže byť toto dôvod, prečo má každá eukaryotická bunka v sebe DHA, ktoré robí čo? Mení slnečné svetlo na jednosmerný elektrický prúd = nabitie kondenzátora!

Keď je tento kondenzátor nabitý a EZ má separovaný náboj, môže ho nejako "vybiť"? Jasné že môže. 

Napríklad tak, ako vybijeme autobatériu, keď spojíme PLUS s MÍNUS škrutkovačom. Toto nie je moc dobré. Lepšie je Plus a Mínus pripojiť na rozvody auta a energiu využiť (pomaly vybiť) na pohon. V našej bunke môžeme takýto skrat spôsobiť napr. odstránením VODY (dehydratácia), alebo umiestnením priveľa flóru, ktorý z vody elektróny vezme a spôsobí jej dielektrický kolaps. Alebo môžeme membránu roztvoriť, napr. uvoľnením vápnika. 

Ak však chceme túto energiu uvoľniť v dobrom, môźeme to napr. pripojením na okruh. Povedzme v našej krvi. 

kapiláry stien ciev sú hydrofilné, veľa kolagénu EZ = negatívny náboj, no membrány buniek sú z fosfolipidov = izolátor = kondenzátor. V krvi je zároveň veľa vody, cholesterolu, síranu a aj DHA, rovnako ako v membránach. Čo to znamená? Že ak napr. trávime čas vonku na slnku a naše žily vystúpia von, naše bunkové kondenzátory, napr. v pokožke sa nabijú a zhromaždia veľa elektrónov. 

No a táto energia je schopná sa čiastočne vybíjať napr. tým, že je prenáśaná do Cholesterolu, z ktorého vytvoríme vitamín D. Žeby preto som Vám jasne veľa krát povedal, źe hladina vitamínu D v krvi je krásnym ukazovateľom stavu vašej Batérie?

V riadkoch vyššie je tiež v podstate naznačený mechanizmus dnes viac a viac rozvíjajúcej sa choroby - elektromagnetická hypersenzitivita (EMHS).

Na blogu je tiež nový článok, ktorý odporúčam pozrieť. K téme doplní zopár súvislostí.

Prečo je Vápnik hydrofóbny prvok, prečo sa nazýva iónom (Ca2+), prečo ho biológia využíva ako „Zips“ a čo vlastne vápnik v našom tele robí? Ako ten zips funguje? Čo ho v tele uvoľňuje, ako a aký to má vplyv? Môže dokonca zmena modernej technológie a generácie z 1G po 4G vplývať aj na vápnik a teda aj na naše proteíny a vodu?

https://jaroslavlachky.sk/kb-17-vapnik-vgcc-a-umele-emp/

Audio verzia TU:

https://open.spotify.com/episode/1Hz7ODFmfcUYMxX2gvNTtH?si=00c0dad7d0414786

P.S. Tu je zaujímavá správa z 2019.

Abstrakt:

Používanie mobilných telefónov sa výrazne zvýšilo a stalo sa základnou potrebou každodenného života. Rastúci počet mobilných telefónov podporuje inštaláciu veží základňových staníc mobilných telefónov (VZSMT) v preplnených komerčných a obytných oblastiach vrátane blízkosti školských budov.

Táto štúdia skúmala vplyv vystavenia žiareniu rádiofrekvenčného elektromagnetického poľa (RF-EMP) generovaného VZSMT na kognitívne funkcie. 

Dvestosedemnásť dobrovoľných študentov vo veku od 13 do 16 rokov sa zaregistrovalo z dvoch rôznych stredných škôl: 124 študentov bolo zo školy 1 a 93 študentov zo školy 2. VZSMT sa nachádzali do 200 m od školských budov.

V škole 1 bol RF-EMF 2,010 µW/cm2 s frekvenciou 925 MHz a v škole 2 bol RF-EMF 10,021 µW/cm2 s frekvenciou 925 MHz. Študenti boli vystavení EMP počas 6 hodín denne, 5 dní v týždni počas celkového obdobia 2 rokov.

Na meranie RF-EMP v oboch školách bolo použité zariadenie Narda Safety Test Solution SRM-3006 a úlohy kognitívnych funkcií boli merané pomocou Cambridge Neuropsychological Test Automated Battery (CANTAB).

Výsledok:

V skupine študentov, ktorí boli vystavení vysokému RF-EMP produkovanému VZSMT, bolo identifikované významné poškodenie v úlohe skríningu motoriky a úlohe priestorovej pracovnej pamäte. Vysoká expozícia RF-EMP produkovaná bola spojená s oneskorenými jemnými a hrubými motorickými zručnosťami, priestorovou pracovnou pamäťou a pozornosťou u školských adolescentov v porovnaní so študentmi, ktorí boli vystavení nízkemu RF-EMF.

Zdroj: 

Meo SA, Almahmoud M, Alsultan Q, Alotaibi N, Alnajashi I, Hajjar WM. Mobile Phone Base Station Tower Settings Adjacent to School Buildings: Impact on Students' Cognitive Health. Am J Mens Health. 2019 Jan-Feb;13(1):1557988318816914. doi: 10.1177/1557988318816914. Epub 2018 Dec 7. PMID: 30526242; PMCID: PMC6775553.

Len pre zaujímavosť, až prečítate nový článok zistíte, že hranica, kde sa dnes deti nachádzajú je bez problémov blízka 10 uW/cm2. 

No na rozdiel od štúdie, dnešní teenageri netrávia s mobilom v ruke iba 5 dni v týždni a 6 hodín, ale od 12 po 16 hodín 7 dní v týždni...