Chudnutie

A myslis si ze ma strava na chudnutie velky vplyv alebo je to len velmi malo?  

@simona-b musíš lepšie položiť otázku 😊 má aj nemá, záleží od kontextu, prostredia a spôsobu života.

Podobne ako s firmou. Ak máš úspešnú firmu, ktorá ti generuje veľké zisky, mate kvalitnú organizáciu a kvalitného riaditeľa, je jedno, ak občas pôjdu zamestnanci na nejaký firemný večierok, alebo utratia zopár z peňazí na hlúposti a tak. Ak však firma prežíva ledva ledva, nemá dobré finančné hospodárstvo, riaditeľ na všetko kašle, nie je jedno kam dávate peniaze. Každý cent aj rozhodnutie môže stáť za KRACHOM alebo naopak posunutím sa vpred.

Skus teda pozmeniť otázku a byť konkrétnejšia 😊

Hej tomu chapem 😁 ked povedzme niekto travi den zatvoreny v praci a doma pri telke a tak a vonku je malo, vtedy teda na strave zalezi vsak? 

@simona-b

To už znie lepšie 🙂 v takomto pripade na strave záleží avšak z môjho pohľadu iba čiastočne a aj  podľa zdravotného stavu a veku človeka.

Ako som to už viackrát písal na iných diskusiách, je to podobné ako keď sa dieťa učí jazdiť na bicykli s pomocným kolieskami. Strava sú tie pomocné kolieska.

Keby nemalo dieťa KOSTRU, RÁM BICYKLA alebo hlavne dve KOLESÁ, pomocné kolečká sú mu úplne na nič. Keď však má všetko OK a občas potom vybočí alebo stratí rovnováhu, vtedy je fajn, že ich tam má a môže sa o ne oprieť.

Keďže si sa ale pýtala o chudnutí, tak opäť. Ak takto ŽIJE, VHODNÁ STRAVA mu môže pomôcť a naopak, ZLÁ STRAVA mu môže všetko sťažiť.

Teraz použijem vetu z blogu, ktorá sa páčila mojej priateľke a celkom sa hodí:

"STRAVA je len hromada uložených ELEKTRÓNOV a PROTÓNOV, ktoré držia pohromade v peknom a lákavom obale, aby to prilákalo živočícha, ktorý ju zje a vytvorí z nej nazad VODU, aby mohol život plynúť ďalej."

Ak bude mať človek "rozmlátené" mitochondrie, dostatok VODY, ATP ani celkovo ENERGIE v tele jednoducho nevytvorí. Takto nemôže fungovať optimálne a logicky sa mu bude zhoršovať zdravie, nejaké orgány, svalová činnosť, myslenie, atď, a pravdepodobne bude aj priberať.

Takýmto životným štýlom sa človek oberá o elektróny a musí ich sakra veľa dopĺňať. Túto prichádza na radu aj strava, keďže opäť raz asi daný človek netrávi mnoho času bosý. Čiže niektoré druhy potravín (napríklad väčšina sacharidov) je pre neho úplná hlúposť.

Teraz ti napíšem niečo, čo veľa ľudí počulo, často sa to spomína aj vo svete výživy, no ukážem ti iný uhol pohľadu.

Napríklad PREKYSLENIE ORGANIZMU alebo niekto rád používa frázy typu, nejedz túto potravinu, lebo prekysluje. Čo to však je PREKYSLENIE.?

Kyslosť znamená, keď sa pH znižuje, teda klesá. Čím je nižšie pH, tým je v roztoku viac PROTÓNOV. Čo znamená zas toto? To znamená, že je tam menej elektrónov. Keď je v roztoku menej elektrónov, voda stráca svoju štruktúru a nemôže viesť dobre elektrický prúd. Je z nej menšia BATÉRIA. Takto bunka prichádza o energiu.

Takýmto spôsobom tiež nemôže bunka dobre recyklovať proteíny a musí ich viac nahrádzať. Čo to znamená? Iba toľko, že v bunke prebieha častejšie proteínová syntéza, ktorá spotrebúva najviac energie v celom tele. Človeku teda starnú bunky rýchlejšie, rýchlejšie si vyčerpáva zásobu kmeňových buniek a tiež si skracujú teloméry, vďaka čomu sa dožije MENEJ a jeho život bude HORŠEJ KVALITY.

Čiže aj v takomto kontexte sa na to treba pozerať. Dúfam že to nebola moc dlhá odpoveď 😁

Logicky teda môže jesť menej, no ak nemá kontakt so slnkom a zemou, iba si viac ubližuje a jeho telo trpí, hoci môže aj naozaj na čas schudnúť. Pozná to každý, rôzne diéty, jojo efekty, poruchy jedenia potom a podobne.

Tiež mysli na to, že REŠTRIKCIA KALÓRIÍ bola v minulosti naozaj silný nástroj a môže ním byť mnoho krát aj dnes, no nie vždy. Pretože keď zješ menej, logicky využiješ aj viac podkožného tuku, vytvoríš viac vody a zefektívniš aj autofágiu. Avšak, iba ak majú mitochondrie vhodné stimuli, pretože inak neoaciluju ako majú a nespaľujú tuk. No keď máš mitochondrie zlé, myslíš, že to má rovnaký efekt?

Pozri napríklad toto, celkom zaujímavé. Prečo bolo pre ľudí v 1980 tom ľahšie byť štíhli ako dnes, hoci JEDIA a CVIČIA rovnako?

https://getpocket.com/explore/item/why-it-was-easier-to-be-skinny-in-the-1980s

Tiež sa treba zamyslieť, prečo je dnes toľko ľudí obéznych alebo ma nadváhu. Myslím ze podla štatistiky to bolo cca 70% populácie.

Nechcem meniť tému, ale hodilo sa to sem a myslím, že ozaj stojí za to, popremýšľať nad tým. Aj keď si prečítaš ten link, prečo v 1980 to bolo jednoduchšie ako dnes. Ak si spomínaš z webinara, priberanie hmotnosti je svojím spôsobom aj ochrana organizmu, keďže energiu odniekiaľ stráca. 

Aj preto môže byť niekedy riešenie pohybu a stravy na prvom mieste nie úplne správne. Nie že by som zatracoval POHYB, to skôr naopak, ľudia sa potrebujú a musia hýbať, ale má to svoj dôvod, prečo to robia menej a menej. Preto niekedy môže človeku ešte viac ublížiť ak sa aj začne zaujímať nárazovo o seba, bude chcieť schudnúť pohybom s diétou a bude ťažko, tvrdo a chronicky trénovať. Môže si ešte viac ublížiť. Ak netvorí v mitochondrii energiu ako by mal, tréningom sa len viac zničí. 

Ešte hodím toto na pozretie, pretože je to v skutku zaujímavé. Ľudia s nadváhou majú vyššiu šancu prežiť infarkt. Prečo to tak asi je?

https://www.hindustantimes.com/fitness/overweight-people-have-better-chances-of-survival-from-stroke/story-kETJIwRU99x2BryRbziumL.htm

Ja osobne si myslím, že preto, pretože ich telo pribralo v minulosti schválne, malo na to dôvod a nadváha ten dôvod kompenzuje. Naše srdce s mozgom sú najväčší zrúti energie. Keď teda dostane takýto človek infarkt, má vyššiu šancu prežiť, pretože OBJEM TELA svojím spôsobom odpovedá prostrediu, kde sa telo nachádza, MNOŽSTVUaaj TYPU EMP, jeho úderom srdca, výške metabolizmu a aj dĺžke jeho života. Všetko má svoj dôvod.

@jaroslav-lachky Super vdaka 😁 ak teda dobre rozumiem, ked si dam zalezat na inych prioritnych vecach a potom aj zjem zle jedlo, sladkosti alebo proste nejaké tie zenske chute, tak sa koniec koncov nic hrozne nedeje a telu to extra neublizi. Mam pravdu? 😁

@simona-b

Áno, rýchlo sa učíš 😁 Aby som moc nepísal, tak v skratke asi to, že ide prioritne o NEZHODY medzi OKOM, KOŽOU a TRÁVIACIM TRAKTOM. Ak máš základ dobrý, teda svoj BICYKEL v poriadku (máš v tele dostatok vody, DHA, máš dosť kvalitného spánku, melatoninu, atď), tak tieto každodenné nezhody dobre opravíš.

Plus keď do toho zaradíš vhodný pohyb najmä na lačno a jedenie v zmysle protokolu, recykláciu buniek a mitochondrii ešte zefektívniš. No ak by si to robila ozaj každý deň, že budeš každý deň jesť hlúposti, sladkosti a polotovary, je to podobné ako len prekračovať na mieste alebo niečo v tom zmysle, ale musela by si ozaj byť v tie dni veľa vonku, uzemnená a odhalená na slnku 😁

Tu sa myslim hodia aj príklady niektorých športovcov, hoci toto je samozrejme extrém. Napríklad Usain Bolt, ktorý pred závodom vyjedol Chicken mc Nugets s mekáča a vyhral, alebo bývalí plavec Michael Phelps, ktorí jedával cez 13 000 kalórií denne a absolútne nepribrala a bol super zdravotné na tom a tak. Keď si vezmeš že Usain žije v Jamajke, vyrastal v najlepšom prostredí a Phelps zasa trénoval dlhé roky v plaveckom bazéne s vodou okolo 10 stupňov. Bol brutálne adaptovaný na CHLAD a jeho mitochondrie to udržovalo v TOP kondícii a možno si to ani neuvedomoval.

Také základné 2 mechanizmy, ktoré by si mala poznať sú toto:

1️⃣ Keď ješ sacharidy počas zimy, čo je dnes úplne bežné (najmä okolo 20.decembra) dávaš jazyku aj tráveniu signál, ktorý putuje až do mozgu a stimuluje napr. neuropeptid Y (okrem iného) a ten spôsobí to, že sa ti zvýši chuť na sladké, ale taktiež sa tvoje SCN presúva na to že je leto. Aj hormóny sa ti začnú inak vylučovať, ak je to chronické. Tvoje telo akoby hľadalo silné UV lúče, no tým že ich nenájde, niektoré časti v tele budú trpieť. 

2️⃣ Druhá vec je, že ak si zdravá a máš ozaj dostatok DHA v sebe tak tvoje črevá sa dobre regenerujú. Naša výstelka v čreve sa u zdravého človeka opraví cca za 1 až 3 dni. Teda keď zješ úplne hlúposti, sladkosti a tak, veľa z toho sa zachytí vo výstelke (je to niečo ako kefa so štetinkami) a jednoducho to stolicou dostaneš von.

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25233858/

Ahoj Jaro,

rad by som sa opytal ako vidis rychlost glukoneogenezy v organizme pri prijme vacsieho mnozstva bielkovin na jedno jedlo s mnozstvom tuku? Endogenne tuky budu urcite proces inhibovat. Ma len zaujima tvoj nazor, ci vobec prebehne proces GNG  nakolko tuky mozu zamiesat karty. Lebo ak by nastala GNG,tak to bude mat vply na to,ze stupne inzulin a nastane de novo lipogeneza a to nebude ziaduce ak sa niekto snazi schudnut tuky.  

Za predpokladu,ze prijem  vacsieho mnozstva bielkovin by bol bez tuku,tak by proces De novo lipogenezy nemusel nastat,nakolko by sa mohol zacat doplnat pecenovy alebo svalovy glykogen (Samozrejme ak je napr. cvicenim vycerpany). 

Preto by ma zaujimalo,ci exogenne tuky zamiesaju karty. Podla mna ano,ak je potreba regeneracia tkaniv organizmu. 

Za vacsi prijem bielkovin beriem cca 40 az 70g na jedlo. 

Verim,ze vela bude zavisiet aj od cloveka v akom stave je. Ake berme uplne zdraveho aktivneho mladeho cloveka. 

@empigo-osobny-trener-kosice

Myslím, že toto je veľmi ťažká otázka, aby ma mi bola jednoznačná odpoveď 🤔

(inak v the druhej vete si asi chcel napísať exogenne tuky, však?)

Pri takomto väčšom prijme bielkovín bude určite rozhodovať aj forma keďže vieš, že rastlinné sú napríklad inak stráviteľné ako živočíšne, plus rôzne bielkoviny majú odlišnú dĺžku trávenia v tráviacom trakte, apod., čiže nejaká tvorba glukózy pri takomto vyššom prijme bude určite. Už ssmkozrejem závisí aj od človeka, keďže 120 kg vážiaci chlap ma iné zásoby v tele ako povedzme 70 kg vážiaci chlap. Ale vo všeobecnosti tam bude určite tak či onak konverzia aj na glukózu, čo však nie je nijako zle.

Musíš brat v úvahu aj ďalší fakt, že aj keď zješ viac tuku, nástupuju okamžite do hry ďalšie enzymi, ktoré tuk musia oxidovať a jeden z medzi produktov oxidácie mastnej kyseliny je aj glycerol, ktorý taktiež vie byť v metabolizme premeneny na glukózu. Nejakých 10 až 13% myslím je schopné telo aj z oxidácia tuku premeniť na glukózu.

Otázka už je, v čom a ako telo glukózu použije, pretože ako asi tušiš, takáto glukóza je trosku odlišná od tej, ako keď zješ keks.

A čo sa Inzulínu týka, je tam viac faktorov, už len podľa stavu citlivosti človeka naň, ale vo všeobecnosti, keď sme len pri jedle, tak vieme, že mastné kyseliny ho stimulujú najmenej a zároveň predlžujú vstrebávanie potravy, plus znižujú glykemický index. Čiže cukor v krvi ostane v krvi zvyseny mierne po dlhšiu dobu, no nebude taký prudky vzrast a výkyv.

Čiže otázka znie, či to nebude skôr opačného charakteru - že bielkoviny s tukom znížia množstvo ukladania tuku. Ale podla mňa všetko závisí od metabolického stavu jedinca a tiež jeho "adaptácie" na oxidácii tuku, aj jeho využívanie a to hlavne v k ostrovom svalstve.

Dnes napr. vieme, že aj svaly majú veľkú zásobu intramuskularnych TAG, ktoré mozu byť cca v pomerne 1 ku 1 ku glykogemu, avšak neviazu toľko vody (sú menšie) a zas naopak poskytnú väčšiu zásobu energie.

Gram tuku = 2,5 viac Kcal ako glukóza a zároveň = až 4 krát viac ATP.

Schválne to spomínam, pretože si myslím, že tvorba nového tuku nemusí byť len zlá a v takomto prípade, ak sa bavíme o zdravom mladom človeku, povedzme ešte aj športovec alebo fyzicky aktívny človek, ako píšeš, dokonca ani zvýšený inzulín nie je zlý. Teraz sa však zamysli prečo?

Odpoveď je, pretože vyšší inzulín a vysoká citlivosť naň, spolu si zvýšenou glukoneogenezou aj lipogenezou "vytiahnu" do bunky, aj do svalov viac glukózy, ale aj mastných kyselín, ktoré hybridné (2X) svalové vlákna radi využívajú.

Publikoval: @jaroslav-lachky

(inak v the druhej vete si asi chcel napísať exogenne tuky, však?)

ano,pomylil som sa tu. Samozrejme exogenne.

Publikoval: @jaroslav-lachky

Otázka už je, v čom a ako telo glukózu použije, pretože ako asi tušiš, takáto glukóza je trosku odlišná od tej, ako keď zješ keks.

To je iny level, chapeme sa😉.

Publikoval: @jaroslav-lachky

Pri takomto väčšom prijme bielkovín bude určite rozhodovať aj forma keďže vieš, že rastlinné sú napríklad inak stráviteľné ako živočíšne, plus rôzne bielkoviny majú odlišnú dĺžku trávenia v tráviacom trakte, apod.

Prioritne mam na mysli zivocisne bielkoviny a zivocisne tuky.

Publikoval: @jaroslav-lachky

Musíš brat v úvahu aj ďalší fakt, že aj keď zješ viac tuku, nástupuju okamžite do hry ďalšie enzymi, ktoré tuk musia oxidovať a jeden z medzi produktov oxidácie mastnej kyseliny je aj glycerol, ktorý taktiež vie byť v metabolizme premeneny na glukózu. Nejakých 10 až 13% myslím je schopné telo aj z oxidácia tuku premeniť na glukózu.

Energeticky je celkovo tento proces GNG brutalne narocny na dlhe hodiny. 

Ako to myslis premenu pri oxidacii tukov tych 10% az 13% na glukozu? Skrz Glycerol? Inac napisane: je telo bez GNG  schopne vyrobit z tuku glukozu skrz medzi pridukt glycerol? A je tu skutocny algoritmus premeny?

Napriklad ja vyslovene po jedle bohatom na zivocisne bielkoviny (50g) a tukov (100g) bez vlakniny (zeleniny) citim smäd a nutnost oddychovat. Ako napr. lev po love. Nie je mi zle ale vela energie odchadza do travenia.

Ten smad ma prekvapuje,nakolko nechcem pit aby nebola narusena enzymaticka kultura v zaludku. Leto ak to splachnem,tak telo musi ist od zaciatku a vytvorit nove enzymi.  

Napr. Fermentovany tvrdy syr a maslo.

Rege je pomalsia ale kvalita dole nejde urcite. 

Som metabolicky flexibilny,nemam problem sa ladit i do sacharidov (rychlych).

Vsetko ma vyhody aj nevyhody. 

Ale asi najlepsie je hladat stred🙂💪.

@empigo-osobny-trener-kosice

Pri živočíšnych je to musím lepšie a ešte aj v tom zmysle, že sa dlhšie trávia a v čreve a tráviacom trakte dokonca stále až nejakých 16 hodín telo spracúva. Čo prirodzene len poukazuje, že pri takejto konzumácii, čo je len vhodné, človek musí aj intuitívne znížiť frekvenciu jedál a aj samotný inzulín je v lepšej kontrole a citlivosťi.

Produkcia glukózy z iných metabolitov je potrebná na udržanie hladiny glukózy v krvi ako zdroja paliva v mozgu, erytrocytoch, medulle obličiek a semenníkoch, pretože glukóza je jediným zdrojom energie pre tieto orgány. Počas hladovania však mozog môže získavať energiu z ketónových teliesok, ktoré sa premieňajú na acetyl-CoA.

Aj tukové tkanivo potrebuje glukózu, ktorá je tiež potrebná na syntézu triacylglycerlov a glycerofosfolipidov. Hlavnými prekurzormi glukoneogenézy sú laktát a alanín zo svalov, glycerol z tukového tkaniva a glukogénne aminokyseliny z proteolýzy v periférnych tkanivách a proteíny z potravy.

⬇️

https://www.google.com/amp/s/www.researchgate.net/figure/Cory-cycle-glucose-alanine-cycle-and-glycerol-glucose-cycle_fig4_221920290/amp

Tiež potom glycerol slúži ako prekurzor práve pre spomenuté vnútro svalové TAG

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/10860394/

Ale ci sa bavíme o nejakom presnom čísle ako 10% by som nepovedal. Skôr približne.

Ale za mňa osobne je tam najväčší deficit, respektíve substrát, na ktorý telo čaká pri obnove glukózy D riboza. O nej som niečo už spomínal dávnejšie a aj v ďalšom webinari (asi ďalší týždeň bude) ho určite spomeniem opäť.

S tým smadom, nebral by som to ako zlé. Skôr by som skúsil počkať ako to robíš tak 20 minút, napiť sa a aj neprejde

S tým ladením sa ako píšeš. Vždy treba zvažovať všetky možnosti a svoj stav a v takomto prípade áno. Aj pekne podľa sezóny a podľa tvojich cieľov je ľahko môžme zmeniť aj stravu 💪

Potom už skôr povedzme o nejaké 3 až 5 rokov sa zas podmienky zmenia a niektoré potraviny podľa mňa už budú viac nevyhovujúce pre väčšinu ľudí, hlavne zo sacharidov 

@jaroslav-lachky jj,suhlasim 😉. Ktore potraviny mas na mysli a preco?

Ja viem preco,ale aby chytili nit aj ini foristi😉. Dik za odpovede!

@jaroslav-lachky V kazdom pripade denno-denny vysoky vykon a GNG z prijmu tucnych jedlal  resp.LC nejdu spolu. Ale kazdodenny sportovy vykon na profi urovni velmi so zdravim nema skoro nic. Je to balancovanie na hrane. A vela tu hraje epigenetika. Studie vravia,ze okolo az 66%.

@empigo-osobny-trener-kosice

Potravín je asi viac, no ako vravím, hlavne zo skupiny sacharidov bohužiaľ. Keďže sa za pár rokov radikálne zmení naše prostredie a tiež vlnenie (EMP), akému budeme vystavení vo väčšine miest Slovenska, plus viem ze výrobcovia sa hrajú dokonca s ďalšími vecsmi ako zmena amplitúdy, či vĺn,... pre mitochondrie bude zlata stredná cesta už aj 150 mV a hlavne ich držať čo možno najviac scvrknuté. Pre veľmi veľa ľudí bude konzumácia takýchto potravín, ktoré membránu roztiahnu, nevhodná, a následky už budú viditeľné v porovnaní s poslednými 20 rokmi veľmi veľmi rýchlo podľa mňa. Až tak rýchlo, že aj dietologov a lekárov to bude udivovať 🤔

Zoberme si už len napr. teraz priemerného človeka ktorý extra nie je fyzicky aktívny. Sacharidy by mal zjesť najmä v dopoludňajších hodinách, pretože aromatické aminokyseliny, ktoré majú, môžu zachytiť ranné svetlo, ktoré absorbujú a hlavne keď sa ukáže UVA.

UVA je tiež to, čo vytvára aj dopamín a melatonín, ktoré sú rozhodujúce pri našom fungovaní, ale aj pri obnove mitochondrií a hlavne časti v mozgu. Presne tam, kde má svoje receptory aj leptin, nás hlavný hormón, ktorý sa vssk tvorí pod kožou, našim najväčším orgánom, ktorý prichádza do kontaktu so všetkým vlnením a to či už umelým alebo prirodzeným (Slnko, Shumann).

Tieto povrchy tela sa však z roka na rok menia, respektíve ich fungovanie a spravovanie informácií, vďaka čomu sa aj mení biochémia pod ňou, čiže aj spracovanie a oxidácia substrátov.

P.S. ten názov foristi nemá chybu 😀

@empigo-osobny-trener-kosice

Súhlas. Takýto výkon už sám o sebe nemá zmysel, pokým sa nebavíme len o bežnej fytlzickrj aktivite. Riadny výkon automaticky vyžaduje aj v nahradenie a superkompenzáciu, a na to treba z recyklovať hromadu ATP, ale aj ďalších substrátov, ktoré sa na tvorbe ATP využívajú.

Práve v tomto majú aj kulturisti problém. Jediný čas, kedy veľa ATP recyklujeme je spánok a na to treba aj veľa adenozinu = termostat pre cirkadiálny rytmus.

Tiež na to treba dostatok d ribozy a jej vynahradenie môže trvať až niekde medzi 2 až 7 dní, v závislosti od výkonu. Aj preto ten väčší smäd a pocit na odpočinok, po ťažkom výkone a tukovom zivocisnom jedle. Telo vie co potrebuje.

Paradoxne však, keď to človek nepočúva a trénuje ešte aj so stimulantami, vyčerpáva svoje metylové skupiny a mozog na to dopláca

S tou epigenetikou, ale hlavne genetikou súhlasím. V tomto mi to pripomína občas ten príbeh, keď porovnávali opicu, rybu a vtáka tuším v tom, kto lepšie pláva alebo lezie na strome. Nezmysel....

Ale ak vynecháme ďalšie faktory ako vplyv prostredia na rozvoj svalov, mitochondrie, slnko, zem,... pekne o tomto bolo v knihe športový gen 😉