K tomuto sa verím dostaneme trochu ďalší rok v článkoch a webinaroch, pretože je to veľmi komplexné a zároveň aj to najťažšie. Ak sa niekto z Vás venoval fyzike a obzvlášť fyzike svetla a kvantovej mechanike tak vie. Ak nie, tak to napíšem.
Vlastnosti a správanie svetla sú najkomplexnejšia a najťažšie pochopiteľná vec na tejto planéte, aj v celom vesmírne. Koniec koncov, aj celý vesmír vznikol iba vďaka svetlu a vďaka jeho unikátnym vlastnostiam a nelinearnym schopnostiam.
Keďže si sa ma aj ty Zuzi mkinjule pýtala na veľký tresk, tak tu máš jeden malý "AHA. Je ním SVETLO a unifikacia elektrickej a magnetickej sily spolu so slabou silou.
Svetlo ma veľmi veľa vlastnosti a vymyká sa dokonca všetkým fyzikálnymi zákonom, aké poznáme a to vrátane relativity. Svetlo" obchádza "teóriu relativity a jediný prípad, kedy svetlo podlieha relativite je keď sa šíri v médiu. Teda napríklad u nás na Zemi, alebo v ľudskom tele, či vo vode.
Dôvod prečo spomínam svetlo je to, že 2 z jeho dôležitých vlastnosti, ktorým sme sa zatiaľ nevenovali (no budeme) je za prvé jeho duálna schopnosť (správať sa aj ako častica aj ako vlnenie a tiež to, že nesie HYBNOSŤ.
Svetlo (foton) základná fundamentálna častica, ktorá ide vo vákuu najvyššou možnou rýchlosťou, ktorá nemá hmotnosť, no aj napriek tomu nesie energiu.
Zaujímavé však je, že do dnešného dňa vlastne nemáme presný koncept toho, čo je to hmota a odkiaľ pochádza.
Otázka teda je, ako definujeme hmotu? Pretože hmota akejkoľvek častice, predmetu a veci, ktorá je teda "vytvorená", odniekiaľ pochádza.
HMOTA je vyobrazením uloženej ENERGIE v pohybe vnútorných orbitáloch častice.
A energia?
ENERGIA je meradlom pohybu hmoty vzhľadom ku zvyšku hmoty vo vesmíre.
Svetlo sa správa aj ako vlna, aj ako častica. To je fakt, ktorý vieme.
Podľa špeciálnej a všeobecnej teórie relativity tiež vieme, že ak sa niečo pohybuje rýchlosťou svetla, jeho hmotnosť musí klesnúť na nulu. Avšak podľa definície vyššie vieme, že častica s nulovou hmotnosťou, nemá žiadnu energiu, respektíve má nulovú energiu.
Avšak z tohoto vyplýva, že keď má častica nulovú hmotnosť, môžeme ju násobit
akýmkoľvek číslom (E=mc2), jej energia bude stále nulová, no pri fotone to tak nie je.
Foton (svetlo) sa teda vymyká teórii relativity.
Rovnako častica, ktorá nemá hmotnosť, nemôže podliehať efektu gravitácie, no foton je gravitáciou ovplyvnený (gravitátional lensing).
Rovnako svetlo ohýba naša atmosféra, vďaka čomu je modré svetlo "urýchlene", čo evolúcia využila na stavbu melanopsinu a leptinu.
To znamená ze foton skutočne nie je časticou, ani vlnou, ale niečo iné??? Niečo čo zatiaľ ani veľa fyzikov nechápe, pretože svetlo je tou najkomplexnejšiou a zároveň najviac fundamentalnou "častícou" vo vesmíre...
Teraz však druhá vlastnosť svetla, ktorá je v tomto prípade dôležitá a tou je Hybnosť.
Fotón prenáša aj ďalšiu vec a tou je hybnosť a podľa zákonov kvantovej mechaniky vieme, že rovnako ako energia ani hybnosť len tak nezmizne, ani sa neobjaví. Hybnosť musí byť vždy zachovaná. A to aj platí, rovnako ako sa to týka veľkého tresku (podľa mňa).
Toto nám dáva nový pohľad na skutočný význam Einsteinovej rovnice hmotnostnej ekvivalencie. Hybnosť (označuje sa ako „p“) možno považovať za schopnosť objektu tlačiť na iný objekt vďaka jeho pohybu.
Klasicky je hybnosť definovaná ako hmotnosť objektu x rýchlosť objektu (p = mv). Pretože svetlo nemá hmotu, môže sa na prvý pohľad zdať, že svetlo nemá ani hybnosť. Svetlo však v skutočnosti nesie hybnosť vo forme energie.
Pre fotóny ich energia (E) a hybnosť (p) súvisia s jednoduchou rovnicou E = pc, kde c je rýchlosť svetla. Hybnosť, ktorú svetlo prenáša, je taká malá, že si ju v každodennom živote nevšímame, avšak je dostatočne veľká na to, aby bola merateľná.
To znamená, že aj v počiatkoch vesmíru, kedy nastala krátka a malá inflácia, kedy prišli pôvodne unifikované 3 sily do bodu a vypustili svetlo, hybnosť daného fotónu mohla byť sama o sebe zodpovedná za rozpínanie vzniknutého priestoru/vesmíru. (toto máš ďalšie AHA Zuzi).
Einsteinova teória relativity je kľúčom k pochopeniu života a Matrixu mitochondrie (teda aspoň podľa mňa).
Teraz však späť k reume. Prečo tvrdím, že hybnosť tu hrá veľkú úlohu? Pretože hybnosť si laicky predstav ako schopnosť zatlačiť na objekt. Hybnosť ma každý objekt, ktorý má nejakú hmotnosť, no taktiež aj fotón, ako si videl. A jeho hybnosť je unikátna.
Práve táto hybnosť je napríklad to, čo umožní prstenu v molekule cholesterolu pohnúť a zlomiť chemickú väzbu a spravit z neho vitamín D3.
Ak si nespomínaš, obrázok cholesterolu a vitamínu D som tu pridával už veľa krát. Pozri si ho a zbadáš, že sú úplne rovnaké. Jediný rozdiel je jeden atóm vodíka a zlomená chemická väzba v prsteni cholesterolu.
Aj toto je jeden z nelinearnych efektov prirodzeného svetla. A tiež je to dôvod, prečo som veľakrát prízvukoval že suplement vitamínu D nespraví nikdy to, čo slnečné svetlo. Keď totižto svetlo dopadne na náš povrch tela, vyvolá nekonečné veľa možností reakcií.
Tiež práve preto iba UV svetlo dokáže v nás stimulovať najväčšiu tvorbu jednosmerného elektrického prúdu aj vďaka DHA. UV svetlo prináša na povrch zeme najväčšie množstvo elektronVoltov.
Pre malý náhľad, zdieľam jedno z dávnejšich videí.
Pri týchto problémoch teda ide predovšetkým o jednak stratu a degradaciu kolagénu a teda aj dehydratáciu, no taktiež o zlu elektrifikáciu (schopnosť kolagénu prenášať elektrický prúd). Aj preto sa často objavuje súčasne s problémami ako fybromialgia, autoimunita, nizky vitamín D, bolesti kĺbov, atď.
Svetlo a jeho hybnosť majú veľký vplyv na to, ako sa v nás správa kolagén, aj akú polohu jeho trojitá zavitnica záujme, a mnoho ďalšieho