Cvičiť, necvičiť ? To je otázka 💪

@empigo-osobny-trener-kosice Určite super téma Miro. Možno si ju mohol pridať do hlavného fóra, nech sa zapojí viac ľudí. 

Čo sa mňa týka, asi narážaš na to, čo som Vám hovoril piatok počas vysielania, však?

Šlo hlavne o to, že poznám svoj stav, od mala som bol na tom zle, pravidelne chorý 4-krát do roka a keď som začal s rôznymi zmenami a "hackmi" na sebe, trénovanie a zlepšovanie sa aj po fyzickej stránke bolo vždy mojim koníčkom, no vedel som, že prvé mesiace budem mať viac stresorov a tak som sa rozhodol tréning skresať na čo najmenej a zároveň čo najefektívnejšie. Keďže som už potom zaradzoval aj chlad, iná (ketogénna) strava, dôraz na rannú a večernú rutinu, atď., nechcel som telo stresovať nadmerným tréningom. Boli to u mňa tak max 1 krát v týždňi šprint a nejaký krátky silovo rýchlostný tréning. 

Pohyb som mal však stále a aj teraz. To nerátam ako tréning, hoci pre väčšinu ľudí by to možno bolo. Už som tak naučený, že bežne cez deň visím, na hrazde robím kadečo, na kruhoch, stojka, nejaký plunch, atď., to môžem robiť hocikde, plus chôdza, miesto sedenia čup, atď.

Čiže presne ako píšeš, vždy treba zohladniť cieľe. Ja som dávno pochopil, že vzhľadom na moju postavu veľké svaly mať nebudem, no ich výkonnosť som obrovský zvýšil a paradoxne, hoci sa na estetiku roky nesústredím vôbec, výzor tela sa radikálne zmenil oproti tomu, keď som napr. ešte ako mladý chalan cvičil bežne vo fitku. 

@jaroslavlachky Dakujem za odpoved. Presne preto som pisal,ze je to velmi individuálne. Mne sa páči,ako pristupuješ k pohybu👏🙂🍀.

Kludne temu presun na verejnú ak sa to da, asi som sa pomýlil.

@jaroslavlachky Ešte ma napadla jedna vec s cvičením a šetrením energie. Počul si o Hermanovi Pontzerovi? Má veľmii zaujímavú teóriu o energii a metabolizme.

Pontzerov výskum naznačuje, že viac cvičenia nemusí nutne pomôcť spáliť viac kalórií, pretože telo hľadá záludné spôsoby, ako sa prispôsobiť znížením spotreby energie inde. Čo však robí cvičenie pri chudnutí neúčinným, môže podľa Pontzera vysvetliť, prečo je tak dobré pre naše zdravie - cvičenie by mohlo odvádzať prebytočnú energiu od potenciálne škodlivých telesných, ako je zápal a stres.

...pozorovanie naznačuje,že čím viac cvičíme, tým opatrnejšie naše telo rozpočtuje energiu.

To značí, že najdôležitejšie je vedieť manažovať energiu v tele a jej vydáj.

@empigo-osobny-trener-kosice o Pontzerovi som veru niečo počul, ale nijako extenzivne som jeho prácu nečítal. No viac menej súhlasím 🤔

Plus viac cvičenia určite neznamená viac chudnutia a ani viac pohybu neznamená väčší energetický výdaj. Naše telo ako aj celá Biológia je veľmi termodynamicky efektívna. Keď sme efektívny, aj pohyb je pre nás menej náročný, zvládneme ho viac a stojí nás menej energie.

Ľudia totižto často zabúdajú, že naše svaly a celý pohybový aparát nie je závislí iba od oxidácia tukov a glukózy a teda od chudnutia. Naše telo je cele prepojené skrz kolagén a vodu, ktoré pracujú ako polovodice a prenášajú stimul aj pomocou iných vecí. Napríklad piezoelektrina.

@jaroslav-lachky

Publikoval: @jaroslav-lachky

Ľudia totižto často zabúdajú, že naše svaly a celý pohybový aparát nie je závislí iba od oxidácia tukov a glukózy a teda od chudnutia. Naše telo je cele prepojené skrz kolagén a vodu, ktoré pracujú ako polovodice a prenášajú stimul aj pomocou iných vecí. Napríklad piezoelektrina.

Suhlasim, kolagén je piezoelektricky materiál. Dokonca vedci idú využívať kolagen z rybých šupín....

Znie to fakt zaujímavo. Ked sa nad tym všetkým clovek zamysli a ma trochu analytické a logické myslenie s kritickým pohľadom na sled veci,tak mu vela dôjde. 

Ked sme vystavení EMF tak to velmi ovplyvňuje kolagén,že? Dochadza k elektrostrikčnému javu predpokladam a k možným deformáciám a možným poškodeniam. A tu je našim ochrancom voda,ktorá nam robi Faradajovu klietku, ak nie sme dehydratovani. Je to tak?

Predpokladam: chlad pomáha polovodičom aj určitým dielektrickym látkam ako je napr. kolagen a nasledne je cely proces efektívnejší. 

Chlad pomáha pomáha generovať  svetlo resp. endogenne žiarenie  (IR,IČ) a nabíja našu “batériu” - vodu.

Preto je to tak,ze v chlade sme efektívnejší. 

Publikoval: @jaroslav-lachky

Ďalšia vec je napr. Dopamín, ktorý je vytváraný z UV svetla a aj vlastného UV vo svaloch.

 

Ďalšou časťou práce svalov je infračervené svetlo, ktoré preniká až 10 cm (aj viac) do tela a aktivuje napr. cytochróm c. Toto zvýši produkciu ATP nezávislé na oxidácii glukózy, či mastnej kyseliny a teda na aj od výdaja kalórií.

Tomu som celkom nepochopil aky to ma proces. Vies to nejako popísať? Mam na mysli UV a dopamin.

V klasickej fyzike sa prísne rozlišuje hmota a energia. V modernej fyzike (vychádzajúcej z teórie relativity) nie je žiadny rozdiel medzi hmotou a energiou, pretože hmota sa môže zmeniť na energiu a naopak.

V tomto aspekte sa dá hmota popísať: pohybom, priestorom, časom.

Až v minulom storočí sme si museli uvedomiť, že tak priestor, ako aj čas - sú veci relatívne. V súlade s učením všeobecnej teórie relativity, ktorú nám poskytol geniálny vedec, Albert Einstein.

Gravitácia telies dokaže priestor zakriviť, prípadne až uzavrieť do seba, ako to vidíme v prípade čiernych dier. Aj čas prestal byť absolútnym, rovnomerne plynúcim fenoménom. So zvyšujúcou sa rýchlosťou začína čas spomaľovať, až kým sa v bode, kde teleso dosiahne rýchlosť svetla - zastaví! To si pamätám,že si to už niekde spomenul Jaro. Tu je možné sa zamyslieť ako využiť svetlo pre zvýšenie efektivity. Jedna z možností je využitie chladu v zime a aj UV v letných mesiacoch,kedy mitáče si môžu dať čiastočne pohov. Čiže aj pôst môže byť pravdepodobne nástrojom,ktorý efektivitu organizmu zvyšuje.  

Napadá ma tiež otázka,či vieme využiť i nočné svetlo z hviezd?  Samozrejme v absolútnej tme v prírode. 

Čas i priestor teda bytostne súvisia s hmotou, i závisia od hmoty. Čas i priestor vznikol spoločne s hmotou, existujú spoločne s hmotou a zaniknú spoločne s hmotou... Neexistuje teda hmota bez času a priestoru, ani čas a priestor bez hmoty. Sú tak úzko späté, že sa čas niekedy právom nazýva ako štvrtá dimenzia hmoty.

Takže záverom : tuky a sacharidy sú našim palivom,ale energiu vieme získať  aj ínáč, tak ako to píšeš v svojom blogu. 

Publikoval: @empigo-osobny-trener-kosice

Suhlasim, kolagén je piezoelektricky materiál. Dokonca vedci idú využívať kolagen z rybých šupín....

Znie to fakt zaujímavo. Ked sa nad tym všetkým clovek zamysli a ma trochu analytické a logické myslenie s kritickým pohľadom na sled veci,tak mu vela dôjde. 

Ked sme vystavení EMF tak to velmi ovplyvňuje kolagén,že? Dochadza k elektrostrikčnému javu predpokladam a k možným deformáciám a možným poškodeniam. A tu je našim ochrancom voda,ktorá nam robi Faradajovu klietku, ak nie sme dehydratovani. Je to tak?

Predpokladam: chlad pomáha polovodičom aj určitým dielektrickym látkam ako je napr. kolagen a nasledne je cely proces efektívnejší. 

Chlad pomáha pomáha generovať  svetlo resp. endogenne žiarenie  (IR,IČ) a nabíja našu “batériu” - vodu.

Preto je to tak,ze v chlade sme efektívnejší.

Vidím, že chápeš a učíš sa až pozoruhodne rýchlo. To obdivujem a páči sa mi to. 👍

A áno, niečo v tom zmysle. Umelé EMP má celkovo jednak vplyv na dehydratáciu (stratu vody v intracelulárnom priestore, aj okolo kolagénu) a tiež zhoršuje atómy medi, ktoré sú na kolagéne pripevnené, ktoré slúžia ako transformátor pri prenose energie. Keď atóm medi odtiaľ zmizne, prenos P-N elektrického signálu neprebehne správne a s ním ani  správne chemické usmernenie minerálov v kostiach.

Čiže áno, aj preto chlad pomáha.

Jednoduchý biohack pre každého na doma je, vziať tuškovú batériu, medený káblik a LED diódku. Batériu spojiť s káblikom so žiarovkou, aby sa rozvietila. Potom dať káblik do mrazáku a skúsiť znova. Žiarovka sa nerozsvieti, alebo jej to potrvá.

Potom môže spraviť podobnú vec s mobilom. Mobil dať na slnko, aby sa zohrial (TEPLO). Mobil sa vypne, pretože sa prehreje. Následne ho dať na 2 minúty do chladničky a sledovať, ako rýchlo sa dá mobil do chodu.

Publikoval: @empigo-osobny-trener-kosice

Tomu som celkom nepochopil aky to ma proces. Vies to nejako popísať? Mam na mysli UV a dopamin.

S tým UV a dopamínom, pozri určite aj tieto 2 články.

https://jaroslavlachky.sk/neurotransmitery-4-dopamin-a-depresia/

https://jaroslavlachky.sk/neurotransmitery-5-pomc-dopamin-opiaty-a-zavislost/

Pointa je tá, že UV svetlo je to, ktoré dokáže pekne stimulovať produkciu endogénneho dopamínu, a to nie len v oku, ale aj v inde po tele a dopamín následne v krvi ovplyvňuje aj niektoré ďalšie vitálne funkcie a zdá sa, že má vplyv aj na selekciu a rast svalových vlákien a to najmä v skorom detstve, kedy sa väčšina centrálneho nervového systému dieťatka myelinuje.

Čiže jednak dostatok UV svetla sám o sebe dokáźe podporiť svalový výkon (podľa genetického predpokladu na aký tip svalových vlákien je človek viac dominantný) a za druhé, dostatok IČ svetla je schopný sám o sebe podporiť produkciu ATP, nezávislé na donáške glukózy a mastných kyselín z krvi do bunky a mitochondrie.

Tiež tu má vplyv práve aj vyššie spomínaný kolagén s vodou a aminokyselinami, pretože daný elektrický vzruch, ktorý sa tu prenáša, dokáže hýbať myozín aj aktín taktiež nezávislé na oxidácií glukózy. Inými slovami, keď sa piezoelektrický stimul z deformácie vytvorí a zmení sa na elektrický vzruch, pomocou vody a kolagénu vie pohnúť časťami zodpovednými za sťahy svalu.

Práve aj toto bolo veľmi pekne načrtnuté v knihe od Geralda

https://jaroslavlachky.sk/clenska-zona/moja-kniznica/cells-gels-and-the-engines-of-life/

Poukázal tam aj experimentálne a aj teoreticky na to, že voda a jej usporiadanie sú kľúčové pri pohybe a sťahov svalov.

A tá záverečná časť, hej presne. Dodnes skutočne neexistuje presný a ustálený koncept hmoty, hoci podľa Einsteinovej práce a niektorých ďalších vieme, že hmota a energia spolu súvisia.

ENERGIA je meradlom pohybu vzhľadom ku zvyšku hmoty vo vesmíre.

HMOTA je vyobrazením uloženej ENERGIE v pohybe vnútorných orbitáloch častice. 

To znamená, že Energia sama o sebe dokáže meniť svoju formu, aj podobu, vďaka polu a prostrediu, v akom a s čím reaguje a dokáže vytvoriť aj hmotu.

Podobne, ako keď napríklad na diaľnici 2 autá narazia do seba a ich kynetycká energia je premenená na pohyb a deformáciu kapoty, vymrštenie pasažiera, atď. Čo sa však stane, keď do seba vrazia napr. 2 protóny? Keďže protóny sú subatomárne častice?

A čo tak 2 kvarky? My vieme, že ich energia nemôže zmiznúť a niečo sa udeje a tiež vieme, že naše mitochondrie protóny „vyplúvajú“ obrovskou rýchlosťou z matrixu do medzimembránového komplexu, kde sú ďalšie protóny... V závere 2. knihy čaká každého čitateľa zaujímavé „rozslúsknutie“ detektívky z môjho pohľadu.

P.S. nočné svetlo z hviezd svojím spôsobom využívame, no nie priamo. Naša Zem ho využíva spolu s rádio a mikrovlnným pozadím nie len hviezd, ale aj galaxií, na pohon tektonických platní a následne aj na tvorbu IČ svetla vo vnútri našej planéty.

Aj vďaka tomuto a tiež tomu, že naša slnečná sústava nie je stabilná, ale pohybuje sa vrámci mliečnej dráhy a galaxie, sme mali na Zemi niektoré veľké vyhubenia, hoci si to zatiaľ geológovia nespájajú dohromady. Avšak niektoré nálezy izotopov na Zemi a moderná kozmológia na to poukazujú      

Nezabúdaj, že čím viac elektrónov asimilujeme, tým viac svetla vieme absorbovať skrz fotoelektrický jav. Práve preto sme konzumovali morské plody plné DHA. DHA nám umožňuje meniť svetlo na elektrický prúd. Toto je to, čo poháňalo náš počiatočný vývoj a morfológiu, vďaka ktorej sa nám neskôr rozvinuli aj horné končatiny a mohli sme sa viac hýbať.

Všestranný a prirodzený pohyb je totižto niečo, čo v mozgu stimuluje BDNF (mozgový rastový faktor), ktorý nám umožňuje rozvíjať nervovú sústavu a teda aj mozog. Presne preto bol, aj stále je grounding a dostatočný prísun elektrónov pre nás kľúčový. Prirodzený pohyb prichádza až potom, na druhom mieste.

Je to presne tak ako pises Jaro,tesim sa na dalsie clanky! 💪💪💪  

@jaroslavlachky pripájam sa. Pekne napísané a ďalšie články prečítam 🙂 

https://www.nature.com/articles/s41374-019-0232-y

^^^ laktát

Napadlo niekomu prečo naše svaly tvoria pri pohybe vedľajší produkt laktát? A prečo je laktát preferovaný zdroj pre niektoré neurony v mozgu a to dokonca viac ako glukóza? A prečo sa vždy pri výskumoch ukázalo, že pohyb spomaľuje neurodegenerativne problémy?

^^^ to bol spoiler

^^^ Nový webinár o Športe a Pohybe verím túto vec ešte lepšie objasnil, aj akým spôsobom, sú naše svaly s mozgom prepojené.  

https://jaroslavlachky.sk/premium/webinare/webinare-2022/webinar-februar-2022-sport-pohyb-a-trening-1-cast/