Je staroba strašiak?

@miro

Myslím si, že prvé dve vety a NADPIS, aký si zvolil, hovoria veľmi veľa. Je staroba strašiak? Podľa môjho skromného názoru je to 100% pravda.

Dnes je človek učený spoločnosťou, že staroba = choroba = STRACH a NEISTOTA a hlavne = chodenie po lekároch a živenie farmaceutického priemyslu. Čiže tvoje vyjadrenie podľa mňa v súvislosti aj s prácou mozgu a mentalitou je viac ako presné. Strach sám o sebe je veľmi silný faktor pre človeka.

Stojí to ozaj za zamyslenie, prečo dnes mladší a mladší ľudia ľudia majú podobné problémy ako kedysi starší a hlavne ide o to, že PRÍRODA nevytvorila takýto výtvor (človeka) s takouto dĺžkou veku a pohlavím, aby svoj dlhý život PREŽÍVAL, ale aby OBJAVOVAL, SKÚMAL a POSÚVAL SA. Teda je rozdiel medzi ŽITÍM a PREŽÍVANÍM a tomto je asi najväčšie nepochopenie staroby, ako takej.

Nikto z nás nemôže žiť večne (aj keď niektorí sa o to snažia) a hlavný dôvod je ten, že sa s vekom zvyšuje naša HETEROPLAZMIA (už ďalší článok na blogu bude venovaný HETEROPLAZMII, tak sa dozvieš viac) a naša kolónia mitochondrií sa zhoršuje. To znamená, že ich nedokážeme neustále držať v takom množstve v bunkách a také „výkonné“. Avšak dokážeme plne ovplyvniť to, v akom stave budeme vyzerať (fyzicky, zdravotne, mentálne), keď prídeme do štádia skutočnej STAROBY.

Človek môže svojimi rozhodnutiami, myšlienkami a správaním plne ovplyvniť to, či bude zdravý a bez problémov, keď bude chorý alebo bude dovtedy neustále chorý, mať civilizačné a iné choroby, ktoré mu mnohokrát v skutočnosti pomáhajú, hoci si myslí opak. Veď nie je náhoda, že pred 200 rokmi niektoré choroby neboli ani v záznamoch a neexistovala o nich štatistika, či evidencia a dnes sa o nich mladí lekári učia ako o samozrejmosti a je im presne povedané, aké lieky a postupy majú predpisovať, aby ani nemuseli premýšľať, iba ihneď konať (väčšinou).

Mimoto, v tejto kapitole si čítal o DHA, tak tu máš niečo na doplnenie. Potom sa treba zamyslieť, či napr. známy národ Okinawa, ktorý bol posledný z Blue Zones, mal tak vysoký vek dožitia v zdraví vďaka obilninám a strave, ako sa zvyčajne tvrdí, alebo s tým mali dočinenie iné faktory? Napr., źe tunajší ľudia žijú blízko rovníku, často chodili bosý, more, veľa DHA a bravčového, plného na síru, metionín a DHA, atď,...?

https://www.ergo-log.com/people-with-a-lot-of-dha-in-their-blood-live-longer.html

K otázke ohľadom kojencov, starších a zubov, smerom ideš fajn, len treba trochu popraviť kormidlo podľa môjho názoru. 🤔 

S tým žutím a vypadaním zubov aj stravou, ktorá je dobre požutá si to celkom dobre napísal, ale premýšľaj nad tým viac. Čo tak toto.

NaŠe telo má množstvo častí tela, ktoré majú rôzne spôsobí, ako sa regenerujú, opravujú a delia. Napríklad firoblast sa dokáže za život rozdeliť cca 70 krát max a u myší iba 20 krát. V oboch prípadoch to však odpovedá presnej dĺžke maximálneho života. Iné časti tela napr. majú teloméry, ktoré sa delením skracujú (tým sa skracuje aj ich životnosť), pričom iba niektoré majú enzým telomeráza, ktorý ich predlžuje nazad.

Prečo to teda príroda takto zariadila? Prečo chce, aby niektoré časti tela mali schopnosť sa regenerovať, dokonca si vedia opravovať DNA (ako je to prípad našej jadrovej DNA), no iné nie?

Napríklad mitochondrie nemajú pohlavia ako eukaryoty a pri delení svoju DNA nevedia opraviť. Žeby to bol zámer?

Čo tak tie zuby? Bol by problém prírode zariadiť, aby sa nám opravovali ako žralokovi? ... Keďže v mladom veku až do staroby máme zuby, naozaj to značí, že potravu dokážeme požuť a to znamená, že príde do tráviaceho traktu viac spracovaná a pre náš mikrobióm bude menej práce.

Teraz sa zamysli nad týmto, ale v súvislosti napr. so SVALSTVOM. Mladý človek má pomerne dobré svalstvo a teda mu stačí menej sa hýbať, aby ho udržiaval funkčné, však? V starobe mu naopak svalstvo odchádza a jeho pohybový aparát sa zhoršuje. Mladý človek sa teda prirodzene dokáže hýbať lepšie a stačí mu menší stimul a naopak starší má horší pohybový aparát a mal by sa hýbať viac, aby mu ešte viac neochabol.

Každý vie, že keď bude iba sedieť, nehýbať sa, jeho svaly ochabnú. Preto je pohyb dôležitý. Svaly chceme používať a čím sa náš vek zvyšuje, logicky aj naše svalstvo a pohybový aparát trochu upadá a človek by sa mal hýbať, byť aktívny. Prečo sa teda nepozrieť aj na náš mikrobióm podobne?

Prečo máme toľko baktérií v črevách, ktoré žijú nezávislý život a zároveň rozhodujú o tom našom? Je známe, že náš mikrobióm by mal byť diverzifikovaný a že vplýva na naše zdravie, imunitu, tvorbu tuku aj mozog. Prečo by teda starší človek mal potravu požuť alebo pomlieť, aby do mikrobiómu priviedol viac spracovanú potravu a uľahčil im prácu, keď ich práveže potrebuje ešte viac? Vidíš tú podobnosť? Presne ako s tým svalstvom.

Starší človek potrebuje „potrénovať“ baktérie tým, že im privedie celé kusy elektrónmi nabitou stravou, ktorá sa ukrýva v tuku a proteíne, z ktorej extrahujú veľa energie.

Tu je ešte jeden pekný paradox na zamyslenie, samozrejme neprirovnávam nás v pomere jedna k jednej, ale ako príklad. Každý pozná krokodíla aj jeho veľké a silné zuby. Prečo teda krokodílovy príroda nadelila takéto zuby, keď svoju potravu prehltne v celku a potom ju niekoľko dní trávy? Žeby ju nemohol požuť? Alebo ju prehltne schválne celú, pretože tak, z nej jeho tráviaci trakt vyťaží maximum?

Prečo KROKODÍL žerie iba raz za čas, zatiaľ čo GAZELA viackrát denne? Krokodíl tiež nepotrebuje toľko PIŤ, no gazela pije vodu z rieky neustále. Krokodíl zasa nepodáva extrémne fyzické výkony neustále, no gazela áno. Gazela často beží a veľmi rýchlo (podobne ako Usain Bolt, ktorý žije hneď vedľa). Gazela uteká často napríklad aj pred krokodílom, keď ju chce pri pití vody v rieke uloviť 😀

Krokodíl je KARNIVOR a má v črevách podobné baktérie a mikrobióm ako ľudia, ktoré dokážu efektívne rozkladať celé kusy mäsa. Dokážu z nej veľa extrahovať. Krokodíl tiež využíva viac betaoxidáciu a jeho svalový glykogén sa dopĺňa iba na základe TUKU a glukoneogenézy (tvorby novej glukózy v pečeni a vo svaloch). Preto sa nažerie iba raz za čas, dokáže podať brutálny výkon (asi každý vie, akú má krokodíl svalovú silu), no potom musí viac spať a odpočívať, aby si glykogén doplnil a zotavil sa. 

Naopak gazela môže podávať výkony neustále, pretože funguje viac na glykolýze a jej glykogén sa dopĺňa vďaka sacharidom, ktoré konzumuje. Tiež potrebuje menej spánku a viac piť, pretože v jej tele mitochondrie vytvoria menej vody. 

V prírode je všetok pekne spárované a má to svoj dôvod. Ľudia v starobe sú viac ako krokodíl, kďežto v detstve, ak žijú vo vhodných solárnych podmienkach, sa môžu priblížiť trochu aj gazele.

Čo sa žutia týka, naše črevo je uspôsobené na celé kusy potravy, avšak istého druhu. Čiže ak sa bavíme o žutí, týka sa to potravy, ktorá je na žutie vhodná, napr. zelenina, ovocie a sacharidy celkovo. Naopak tuk a proteín je pre nás vhodný, dokonca v menej požutom stave. Toto je náš POČIATOČNÝ BOD a tiež niečo, k čomu sa chce človek priblížiť, ak sa uberá zdravotne iným smerom, ako optimálnym.

Čiže aj s tým vypínaním génov a stravou aj zubmi, máš svojím spôsobom dobrý postreh. Avšak mysli na dve veci, že zapínanie a vypínanie génov nie je iba ohľadom stravy, ale aj energetike mitochondrií, ktoré sú následne ovplyvnené prostredím, aké cítia okolo seba a zároveň hlavným benefitom týchto vecí v strave, sú práve superpotraviny, ktoré obsahujú buď nejaké málo stresujúce látky, ktoré vyvolávajú hormézu a umožňujú mitochondriám zapínať gény, ktoré lepšie odolávajú stresu a teda aj kvalitnejšie a dlhšie žijú.

A tiež nezabúdaj, že STRAVA nie je jediný spôsob, ako poháňať ATP a hlavne, ako tvoríme energiu. GROUNDING a SLNKO poskytujú pre nás energie viac, ako strava. Strava je iba záložný zdroj a hlavne jej primárny účel, je dodať do tela niektoré látky, ako napr. esenciálne aminokyseliny. Čiže aj toto môže byť dôvod, prečo starśiemu človeku vypadnú zuby, pretože potrebuje viac energie získavať iným spôsobom a jeho mikrobióm je v tomto král. Mikrobioóm nám zabezpečí aj podkožný TUK, skrz FIAF. O tomto som písal v prvej knihe, ale časom aj na blogu budem.

Keď príde do diverzifikovaného mikrobiómu celá strava, mikrobióm z nej spraví divy..

Fasting Induced Adipose Factor (skr. FIAF) robí v skratke to, že nám umožňuje skladovať podkožný tuk, ale ho aj využívať pre veľké potreby mozgu. FIAF je tvorený našou pečeňou, svalmi a stenou tenkého čreva, ak máme nedostatok POTRAVY. To znamená, že musíme v črevách cítiť nedostatok potravy, aby sme vytvorili FIAF.

Ako evolúcia vytvorila „myľný“ signál v našich črevách, že máme k dispozícií málo potravy, pričom sme v skutočnosti v čreve mali STRAVU bohatú na kvantá ELEKTRÓNOV a PROTÓNOV? Jednoducho nám skrátila črevá a tiež nám znemožnila našu potravu DOKONALE POŽUŤ pokým nie sme vyvinutý. Preto malé bábätko nemá zúbky.

Takto nám do tráviaceho traktu príde potrava, ktorá nie je úplne požutá (spracovaná), ktorá je objemovo malá, no plná ELEKTRÓNOV, a náš mikrobióm z nej vyťaží maximum.

Naše črevo je takto, v porovnaní s objemným, no málo energetickým ŠALÁTOM takmer prázdne, no zároveň plné elektrónov aj protónov. Tiež má črevo rozdielny obsah kyslíka, pretože tuk a sacharid ho majú radikálne inak.

Typ prostredia v čreve s nadbytkom kyslíka stimuluje črevnú flóru, aby extrahovala veľa energie z potravy. Toto nechceme.

Naopak v anaeróbnom prostredí majú baktérie úžasnú schopnosť získavať energiu z potravy pre svojho hostiteľa, konkrétne pre nás. Baktérie majú malú schopnosť vziať pre ne čokoľvek z tejto energie v jedle. Ľudské telo ako celok si preto drží baktérie („príživníkov“) v sebe a využíva ich schopnosť extrahovať energiu, no využíva ju pre seba.

Keďže ľudské hrubé črevo je anaeróbne, keď kŕmime tieto baktérie v ňom stravou s vysokým obsahom sacharidov, extrahujú z nej kyslík a nechajú nás s plynom a nižšími hladinami FIAF. Toto môže byť v istých situáciách výhoda, najmä pre staršieho človeka, ale iba sezónne. Rovnako aj to, že v takejto strave získa zvyčajne nejaké hormetické, stres-provokojúce látky, ako antinutrienty, apod.

Toto nám totižto vlastne umožňuje ukladať tuk, ktorý môžeme neskôr použiť pre vlastnú potrebu. Tento tuk je nabitý mastnými kyselinami s dlhým reťazcom, ale na získanie energie v jeho väzbách musíme mať kyslík, aby sme k nemu mali prístup. Toto si pamätáš z prvej kapitoly TVORBA ATP.

Baktérie nemajú taký luxus, takže sú neschopné používať tuk, ktorý vytvorili! My ho však môžeme využiť na našej vnútornej mitochondriálnej membráne, vďaka kartnitínu, na vytvorenie ATP pomocou ETC

Mastné kyseliny s dlhým reťazcom majú obrovský energetický potenciál pre hostiteľa. Jedna molekula glukózy má iba šesť uhlíkov. Glukóza môže vytvoriť cca 36 ATP. Jedna molekula 18-uhlíkovej kyseliny stearovej, má trikrát viac uhlíkov ako glukóza, ale vytvára takmer päťnásobné množstvo ATP, pričom má iba dvojnásobnú kalorickú hustotu glukózy.

Toto je ďalšia ukážka toho, prečo kalória nie je kalória. Preto v hrubom čreve vyrábame za normálnych zdravých podmienok veľké množstvo mastných kyselín s dlhým reťazcom, pretože z nich tvoríme kvantá VODY, TEPLA, aj ATP.

Keď sa však sezónne človek „otočí“ a zje mastnú ketogénnu stravu, vytvorí to pre našu črevnú flóru obrovský hormonálny problém. Takto sa zmení náš mikrobióm a taktiež sezónna ketóza zvyšuje hladiny NAD v komplexe 1. O tomto by si už mal vedieť prečo.

Keď človek konzumuje tuk a proteín, ktorý ešte aj menej požuje, baktérie nemôžu získať prístup k energii v týchto tukoch, pretože nie je prítomný žiadny molekulárny kyslík a človek naviac nie je vôbec hladný, pretože prítomnosť tuku v čreve je mozgu signalizovaná prostredníctvom blúdivého nervu Vagus a jeho leptín odovzdáva mozgu signál, že sme sýti.

Takto aj starší človek dokáže zabezpečiť to, že priberie podkožný tuk, pretože ho potrebuje pre mitochondrie najmä v mozgu a srdci a zároveň bude aj tuk vo veľkom používať a betaoxidovať. Jeho mozog to potrebuje, rovnako ako srdce a tiež nezabúdaj, že KETÓN je lepšie palivo pre mozog, ako glukóza. (Kapitola 1.4 myslím) Musí to však byť späté s prostredím a sezónou, ako aj dostatkom DHA v tkanivách.

Žutie má svoj zmysel teda najmä pri sacharidoch, pretože máme zároveň vhodnú sezónu, aby sme energiu získavali aj od inokadiaľ a popri tom si vieme zabezpečiť podkožný tuk a rovnako môžeme svoje baktérie v črevách „menej trénovať“, pretože na ne svieti veľa IČ svetla, keďže v lete je 16 hodín svetlo. Aj preto je fajn takéto veci a superpotraviny jesť, no musí to byť brané v kontexte. U daných astronautoch a výskumu by toho bolo asi viac.

Mimochodom Rusko a USA majú radikálne iné metódy a Rusi majú dokonca mnohé programy, ktoré Amerika nemá, čiže v tom vidím veľký rozdiel, ak v USA vyučujú ľudí žuť a Rusi to robili tiež. Efekt aj metóda boli zrejme odlišné 🤔 

Avšak naša prirodzená strava je tuk a proteín, na ktorej sme sa vyvíjali, popri riekach. Aj preto máme v ústach mnohé slinné amylázy, ale aj leptínové receptory.

@jaroslavlachky 

Čo sa týka telomérov, znamená to, že rôzne bunky, majú rôzne možnosti obnovy telomérov? Čítal som, že určitým spôsobom života sa tieto teloméry skracujú a tým určujú aj počet delení bunky. Na druhú stranu, je možné teloméry správnym životným štýlom aj obnoviť.

Ak som to pochopil správne, náš mikrobióm starne spolu s nami. A tak by sme ho mali posilňovať (napr. nepožutím stravy), aby neochabol úplne. Znamená, to, že náš mikrobióm sa neobnovuje napr. z vonkajšieho prostredia? Chápal by som to, keby žil izolovane, ale my mu neustále prinášame nový materiál. Prečo teda starne?

@miro

Áno Miro. Rôzne časti tela sú na tom rôzne. Aj čo sa dĺžky týka, ale rovnako aj čo sa ich obnovy týka (niektoré majú enzým telomeráza, iné nie). Napríklad aj naše biele krvinky, ktoré bojujú s infekciami, atď., majú jadrovú DNA, teda sa dokážu deliť a to dokonca behom dňa. Naopak červené krvinky DNA nemajú a tvoria sa inak. Príroda teda chce, aby rôzne časti tela mali možnosť deliť sa a vyčerpávať si tieto „možnosti deľby“ rôzne.

Pozri napr. sem , čo je tam napísane:

https://medicalxpress.com/news/2019-08-runaway-mitochondria-telomere-cells.html

Vedci po dlhom čase prišli na to, že CHORÁ MITOCHONDRIA bunku, v ktorej je NIČÍ, pričom si mysleli, že mitochondrie bunku iba zásobujú energiou. Aj v knihe o niečom takomto píšem, len si už nespomínam, v ktorej kapitole to bude (kniha bola písaná 4 roky dozadu cca), no prirovnávam tam mitochondriu ku explodujúcej hviezde na oblohe, ktorá vlastnou explóziou môže zničiť aj hviezdy na okolo.

Teraz citujem z danej štúdie vyššie a dobre si to prečítaj a potom si ešte raz prečítaj to, čo som ti písal o SUPEROXIDE a KAROTENOIDOCH vo fóre pri lososovi. O tom, aký je obrovský rozdiel, ak je voľný radikál v TRIPLET alebo SINGLET stave.

Tím Van Houtena použil novú technológiu, ktorú vynašiel Marcel Bruchez, Ph.D., z Carnegie Mellon Univerzity, ktorou pôsobením svetla produkovali vo vnútri mitochondrie reaktívne formy kyslíka - v tomto prípade singletový kyslík - superoxid.

„Toto je podobné incidentu v Černobyle,“ uviedol Van Houten. „Akonáhle sme vypli svetlo, už viac singletový kyslík nebol, ale narušili sme reťazec transportu elektrónov (ETC), takže aj po 48 hodinách z mitochondrie stále unikal superoxid - ale bunky už neumierali, sú len tak tam sedeli a vybuchovali.“

Všimni si, čo je tam napísané. Iba pôsobením SVETLA spôsobili únik voľného radikálu, ktorý bol škodlivý, no naopak potom, hoci stále mitochondria ROS tvorila, už nebol škodlivý. Čo ti to hovorí?

Že Typ SVETLA a okolitého EMP sú kľúčové.

Ten istý voľný radikál, s rozdielnymi vlastnosťami môže rozhodnúť o tom, ako je na tom energeticky celá bunka a zároveň aj o tom, ako veľa vyčerpáva a skracuje svoje teloméry.  

Publikoval: @miro

Ak som to pochopil správne, náš mikrobióm starne spolu s nami. A tak by sme ho mali posilňovať (napr. nepožutím stravy), aby neochabol úplne. Znamená, to, že náš mikrobióm sa neobnovuje napr. z vonkajšieho prostredia? Chápal by som to, keby žil izolovane, ale my mu neustále prinášame nový materiál. Prečo teda starne?

Áno, niečo v tom zmysle, no nie tak úplne. 

Naše telo a kolónia mitochondrií stárne vekom a teda aj naša schopnosť generovať 30 miliónov Voltov na vnútornej membráne trochu upadá a práve mikrobióm, ktorý dostane takto "zabrať", nám dokáže kompenzovať nejaké veci, ako napr. zabezpečiť tvorbu podkožného tuku a zároveň aj jeho spaľovanie, na ktorom je mozog a srdce závislé.

A s tým obnovovaním máš pravdu. Náš mikrobióm sa naozaj riadi skrz naše prostredie, aké pokožka zachytáva a tiež "materiál", ktorý mu dodávame. Prioritou je, aby tieto dva ÚDAJE boli zosúladené.