Ženské problémy s nadváhou, hormónmi, prsníkmi, estrogénom, či menopauzou?

Nový článok je na blogu.

Vieš prečo je mitochondria hlavný regulátor steroidných hormónov a ako mitochondria tvorí prvý steroidný hormón pregnenolón? Je naozaj mitochondria miesto, kde sa tvorba steroidov začína? A ako to súvisí s detoxikáciou? Môžeš podľa hladiny svojich steroidných hormónov vedieť, či tvoje telo správne detoxikuje? Odpoveď je áno. 

Viac v článku Hormóny #5 Ako mitochondrie tvoria Pregnenolón

Dnešný článok je kratší a myslím, že sa oplatí aj vypočuť. Odznelo tam opäť trochu viac, ako v písanom slove. 

Dnes už načrtneme to, prečo je naozaj mitochondria dôležitá pri tvorbe hormónov, a prečo na to potrebuje cholesterol, ale aj vitamín A a T3. Nabudúce na to nadviažeme a každý spozná niečo, čo sa nazýva Ukradnutý Pregnenolónový syndróm.

https://open.spotify.com/episode/1Lv7xUYapyHxplC6uvEChX?si=553023e9adca40e0

Pokračovanie článku je na blogu.

Prečo je dnes konzumácia vitamínu A pre moderných ľudí dôležitá? Prečo bez vitamínu A nevytvoríme steroidné hormóny alebo prečo bez neho žena neotehotnie? A prečo konzumácia rastlinnej verzie betakarotén nestačí?

A čo tak súvis Vitamínu A s vývojovými poruchami? Prečo sa napríklad v minulom storočí rozšíril Autizmus? A ako Autizmus a vitamín A súvisia nie len s modrým svetlom? Budeš šokovaný, až sa to dnes dozvieš.

Viac v článku:

https://jaroslavlachky.sk/hormony-6-vitamin-a-stitna-zlaza-a-ukradnuty-pregnenolon/

Audio forma TU:

https://open.spotify.com/episode/3l0aR6I6W00W1TXkhd4hBG?si=ae25b0d076b34fc3  

Publikoval: @ivana

Publikoval: @jaroslavlachky

Na záver otázka, ktorú som položil včera. Prečo aj človek, ktorý je na keto strave a hlavne sa adaptuje na chlad bude mať v krvi Glykovaný hemoglobín stabilný? Prečo je to preňho výhoda???

Tipujem že ochrana...?  

Ak dobre chapem tak Glykovaný hemoglobín teda nemusí byť nízky. Keď som ho mala zmerany nejak 5,2 tak je to v poriadku? Glukóza nalačno bola 4,7    

@tania áno, viac menej chápeš dobre 👍

No mysli pri tom na 2 veci. Za prvé, údaje sú samé o sebe irelevantné, bez kontextu. A za druhé, Glykovaný hemoglobín (HbA1C) nie je iba odzkadlením priemernej hladiny glukózy v krvi, ako sa to dodnes verejné chápe.

@jaroslav-lachky ďakujem za odpoveď. Chápem 🙂 inzulín bol nejak 5, takže  dobre predpokladám  

@tania

Čo sa údajov týka, ako vravím. Treba brať v úvahu kontext, sezónu a zdravie človeka a minimálne inzulín nalačno vždy merať. Dôvod je Skóre HOMA IR. O tomto budú ďalšie články a konkrétne to bude spomenuté v článku hormóny #11, kde Vám ukážem, prečo je meranie HOMA IR, na ktoré vlastne potrebuješ len inzulín nalačno a glukózu nalačno, pekným meradlom redoxu v mitochondrii. Keď glukóza v krvi stúpa, no primerane je hore aj inzulín a Glykovaný hemoglobín, Redox mitochondrie je vyšší, čo znamená, že človek konzumuje viac sacharidov aleb tiež, že ma nad hlavou veľa UV svetla, ktoré ju tie Sacharidy v mitochondrii pomáha spracovať. Ak to tak nie je, pomer inzulínu ku glukózy sa zmení, čím sa zmení aj HOMA IR a ty hneď vieš, že u človeka je znížený redox.

Čiže nabudúce v krvi meraj vždy aj inzulín na lačno.

A k druhej veci, ku skutočnému dôvodu Glykovaného hemoglobínu. Veľa ľudí akceptuje to, že Glykovaný hemoglobín stúpa vtedy, keď je v krvi zvýšená hladina glukózy. Preto sa vola "Glykovaný". No nikdy tu nešlo o glukózu, ale o deuterium, ktoré ma glukóza v sebe. A ma ho v sebe viac ako násytený tuk.

Je teda glukóza v krvi alebo Glykovaný hemoglobín v krvi iba niečo zlé? Nie je. Vždy záleží od kontextu. Ani deuterium totižto nie je iba zlé. A verte či neverte, za pár rokov aj u nás na SK a CZ budeme svedkami toho, že sa začnú za veľké peniaze predávať flaskove vody zbavené deuteria, no pre väčšinu ľudí, nebudú mať využitie a aj tak ich budú kupovať, podobne ako iné trendy, ktoré sa každých pár rokov obmiňaju (kolagén, noottopika,...)

Pointa je tá, že deutérium v našej krvnej plazme má obrovský zmysel a jeho koncentrácia (množstvo), ako aj pohyb a ovládanie je vždy kvantovane. To znamená, že svetlo aké naša položka cíti riadi jeho pohyb aj množstvo.

Inými slovami, je to náš cirkadiánny rytmus, ktorý nás deuteria zbavuje a tiež ho v nás ukladá, koriguje, presúva, atď.

Žeby preto aj náš Glykovaný hemoglobín varíroval v závislosti od sezóny, množstva UV svetla a tiež množstva glukózy, aké máme k dispozícii? Odpoveď je áno.

A tomuto koreluje aj inzulín a glukóza, ktoré sa odzrkadlia na skoré HOMA IR, ktoré by v prípade, že sú tieto podmienky v suhre malo byt pod 2

To že je u zdravého človeka Glykovaný hemoglobín stabilný a nie je príliš nízky je len znamením, že tento hemoglobín v krvnej plazme prenáša deuterium, ktoré tam ma veľký význam. A spýtaj sa sama seba, koľko toho vieš o význame deuteria v krvnej plazme.

Toto je totižto kľúčové 👍

A ak neveríš, tu je zaujímavä štúdia. V nej sa ukázali, že ľudia s nižším HbA1C mali vyššie riziko úmrtia na čokoľvek. Zaujímavé... Záver, ktorý by možno mnoho "keto nadšencov" nepredpokladalo... 

Citujem zo záveru:

"In this nationally representative cohort, low HbA1c was associated with increased all-cause mortality among US adults without diabetes. Additional research is needed to confirm these results and identify potential mechanisms that may be underlying this association."

https://www.ahajournals.org/doi/10.1161/circoutcomes.110.957936

@tania plus v tvojom prípade, na základe kontextu, ktorý mám, a týchto pár výsledkov (inzulín, glukóza HbA1C), je tvoj redox slušný 👍      

@jaroslav-lachky 

"Podobne ako aj červené svetlo môže spôsobiť zákal na oku, rovnako ako modré z obrazovky, ak človek nevie intenzitu a preženie to dlhodobo."

Ahoj Jaro,

mas na mysli infra a cervene svetlo z lamp a panelov, ktore moze uskodit, ak je nadmerne? Alebo aj slnka? Nerobim chybu ak pozeram rano do slnka? Aj dlhsie, aj viackrat, aj cez obed obcas na neho kuknem. Kedze zaroven mam aj asi kratkozrakost, okuliare nenosim, chcem sa akoby prirodne liecit, nechcem nieco pokazit. Vecer si svietim "tvojim" cervenym svetielkom 6-uholnikom do knihy a nevidim uz dobre na text zblizka. Myslis ze potrebujem okuliare? Kedze ma aj zarazilo dnes, ze pises niekde, ze kratkozrakost ovplyvnije SCN, to co je v mozgu a riadi vnutorne hodiny, tak si hovorim, ze musim to riesit.

@denisa Hovoril som všeobecne o červeneom svetle. Čevené a infračervené spektrum siaha od cca 630 po 5000 a viac nm, a nie každé je rovnaké. Sú napríklad inkandescentne'zdroje alebo niečo ako horské slnká, apod., kde reálne je aj Infra B a C vo vysokom a napríklad niečo takéto, aj je Človek blízko a dlhodob môže veľmi poškodiť oči. TO však nie je prípad slnka ani infrapanelov, kde takéto svetlo nie je. 

Pri slnku by som sa nebál vôbec, ale ako vždy hovorím, nemá zmysel sa pozerť priamo doň a cez deň to ani nie je potrebné, respektíve aj cítiš, že je silné a intenzívne. Úplne stačí, že si vonku alebo sa len pozeráš v smere. Tvoje oči tú teplotu svetla zachytávajú a aj infračervené , ktoré prechádza cez predmety, vrátane tvojej hlavy a viečok aj bez toho, aby si sa doň pozerala. Toto môže byť sklr kontraproduktívne, ak by si to robila cez deň, keď je slnko intenzívne.