Síra

@veronika-brezani Super otázka Veronika a určite ťa poteší, že už ďalší článok, ktorý bude o Ubikvitinácií, bude práve na toto nadväzovať a bude to tam spomínané 🙂   

Všetko však začína interakciou tvojej kože a krvi so slnkom. Keď si pozrieš tebe už známy obrázok koncentrácie niektorých látok v krvi a doplnili by sme to o síru, tak by si videla, že síry je v krvi cca 0,1 až 1 g/l, pričom dospelý človek jej má v celom tele niekde medzi 100 až 200 gramov.  

Avšak síra ako taká, potrebuje byť nejakým spôsobom premenená a využitá/uvoľnená v podobe, aby ju telo vedelo využiť. Elementárna síra je totiž hydrofóbna. No a je to práve kyslík, ktorý má veľa voľných elektrónov, ktorý síru spravý hydrofilnou a teda schopnou plaviť sa vo vode a rovnako sa následne zakomponovať kde treba, napr. do krvných doštičiek, hormónov (sDHEA, cholesterol sulfát, serotonin, melatonín sulfát,...). 

Aj preto sú na blogu tie prvotné články o sírane. Síran je jedna z najbežneších zlúčenín síry, ktorá je v biológií veĺmi využiteľná a jej značka je SO4-. Teda atóm síry a 4 atómy kyslíka = veľa voľných elektrónov a schopnosť redukovať. 

Ďalší zaujímavý spôsob je sírovodík (H2S), čo je zasa atóm síri spojený 2 atómami vodíka a tento plyn produkuje náš mikrobióm. 

Čo sa však tvojej otázky priamo týka, aby si si to vedela predstaviť, tak sa o to stará predovšetkým eNOS (endotelová syntáza oxidu dusnatého). To je enzým, ktorý produkuje aj iné látky, ako napr. plyn oxid dusnatý, ktorý nám zasa rozťahuje cievy, okrem iného. 

No a keď je k dispozícii slnečné svetlo, úlohou eNOS je predovšetkým katalyzovať produkciu síranu.

Existuje niekoľko spôsobov, ktorými sa toto deje a medzi najhlavnejšie ti spomeniem niečo čo už poznáš - VODA (EZ), tunelovanie protónov (Grothussov mechanizmus) a zmena vyskozity vody v kriv.

Keď je voda na rozhraní hydrofóbnych a hydrofilných povrchoch, tvorí EZ, vylučuje protóny, separuje kyslík a zároveň mení viskozitu. V blízkosti povrchu je viac viskózna (hustá-štrukturovaná). Práve tento prechod vody na EZ pri okraji kapiláry, keď na kožu svieti slnko je dôležitý krok, ktorý stabilizuje oxidáciu síry na síran. 

Ďalej je tu zmena pH (EZ má vyššie pH), čím voda z blízkosti okraja kapiláry vylúči protóny v podobe hydroniových iónov (viď posledný článok), ktoré sú následne schopné skrz protónové vodivé káble tunelovať a uľahčovať prácu enzýmom. eNOS je enzým! Práve tento Grotthusov mechanizmus ešte viac katalyzuje produkciu síranu zo síry vďaka eNOS a separácií kyslíka z EZ. 

Následne sme schopný takto síran v krvi uvoľniť, práve vďaka interakcii kože so slnkom (nezabúdaj, že krv na slnku vystúpi na povrch viac), eNOS syntetizuje oxid dusnatý, žily vystúpia ešte viac na povrch a sila UV svetla uľahčuje tvorbu EZ aj katalyzáciu tvorby síranu. 

Toto je teda v skratke mechanizmus Veronika 🙂

Teraz ti poradím, napíš do Google moje meno a eNOS a malo by ti nájsť starý článok Adaptácia na Chlad #5, kde som eNOS spomínal. 

https://www.google.com/search?q=eNOS+Jaroslav+Lachk%C3%BD

Tam som písal o tom, že chlad stimuluje taktiež eNOS a teda aj produkciu NO, ale aj síranu. Verím, źe došiel ďalší obrovský kúsok do skladačky, prečo sa náš mikrobióm diverzifikuje a adaptuje na lokálne podmienky (svetlo, aj teplotu). Náš mikrobióm totiž musí tvoriť veľa sírovodíka, keď sme v chlade alebo sme viac hypoxický a naopak v letných slnečných mesiacoch si síran dokážeme zabezpečiť vďaka slnku. 

Presne preto vtedy nepotrebujeme toľko LDL, no v chlade áno. 

Aj preto bol protokol o adaptácií na chlad zverejnený už dávno. Všetko bolo aj tam a chcel som to dať von, pretože si uvedomujem, že už takmer nikto z ľudí nežije ako by mal a práve postupná, no vhodná adaptácia na chlad nám dokáźe zapebpečiť dostatok síranu a negovať veľa negatív nedostatku slnečného svetla.

Tiež som tam písal o vyradení sacharidov. Pri tomto sa pravdepodobne väčšina zamýšľlaa a hľadala spôsoby, ako sa tomu vyhnúť.

Nesmieš sa na to totižto pozerať iba z uhlu výživy, ani žiadnych moderných trendov. Musíš sa na to pozerať z pohľadu evolúcie a našej biológie. Príroda sa postarala o to, že v chlade sacharid nevyrastie a preto sa musela postarať aj o to, aby sme naň ani nemali chuť. Preto v chlade príroda zmenila fungovanie nášho leptínu, aj cirkadiánneho rytmu.

V lete máme sacharidy k dispozícií a majú pre nás veľký zmysel. Avšak na ich spracovanie vyžadujú naše mitochondrie prísun UV svetla a to nie len cez tráviaci trakt (ako UV uvoľnené zo sacharidu), ale aj cez pokožku a oko. Toto sú naše hlavné kontaktné body. Pľúca a napätie kyslíka, ktorý dýchame v danej lokalite, je mimochodom ďalší. 

Jar až leto je preto tiež obdobie, kedy sa cicavce, ako sme aj my ľudia, počas dlhých slnečných dní,  prirodzene pária a sú viac aktívni. Naopak v jeseni, kedy UV ubúda, no sacharidy sú stále k dispozícií, nám môžu pomôcť zvýšiť hmotnosť a zabezpečiť si vrstvu tuku na zimu, ale aj „zásoby“ pre dieťatko, ktoré samička čaká. Aj preto ste minulú sobotu videli, ktorý mesiac v roku je pre nás ideálny na zvýšenie steroidných hormónov aj na otehotnenie.

Čo však v zime? A ako to súvisí s cirkadiálnym rytmom? Odpoveďou je proteín v našom mozgu s názvom Neuropeptid Y (skratka NPY). NPY je proteín, ktorý sa nachádza v mozgu, kde prepája naše SCN s neurónmi a teda vplýva na naše túžby a chute. NPY stimuluje počas dlhých dní našu chuť na sacharidy.

Toto čo som napísal je veľmi dôležité, pretože vďaka svetlu, aké naša pokožka a oko zachytávajú, nám mozog dáva najavo, na čo máme mať momentálne chuť. V lete, kedy je prítomného veľa modrého svetla, no vždy spolu s ÚV, náš mozog vie, že v našom okolí nájdeme sacharidy a preto si ich „vypýta“. Avšak v zime, kedy svetlo ubúda a naša pokožka cíti CHLAD, nám mozog vraví opak. 

Stačí ak pomyslíš na zvieratká. Tie, ktoré sú zvyknuté na zimný spánok alebo sa na zimu sťahujú, papajú v jeseni sacharidy. No tie, ktoré chladu čelia vedia, že potrebujú znížiť prísun deutéria a zabezpečiť mitochondriám jednoduchý vodík na tvorbu tepla aj vody. 

To logicky znamená, že musíme v sebe mať mechanizmy, ktoré rozoznávajú v akom prostredí a sezóne sa nachádzame. Zvieratká predsa nemajú žiadny kalendár a hoci majú niekedy na výber viac potravín, presne vedia, aké majú jesť. Práve NPY spolu s leptínom sú tie hlavné brány, ktoré sú za to zodpovedné.

V protokole som napísal, že cicavce v jeseni prirodzene zvýšia svoj obsah omega 6 v tkanivách a že naopak v zime, tento pomer zmenia v prospech omega 3. Práve omega 3, na čele s DHA a EPA, im pomáhajú udržiavať membrány flexibilné a rovnako zachytávať aj to málo svetla, ktoré počas zimy majú (nezabúdaj, že DHA mení svetlo na jednosmerný elektrický prúd).

Vysoký prísun sacharidov v strave prirodzene núti naše membrány viac sa rozťahovať a tiež si ukladať viac omega 6. Roztiahnutá membrána totižto zväčší plochu a zachytí viac svetla. Presne preto sa v lete aj ty na kúpalisku prirodzene rozťahuješ. Na jeseň je roztiahnutie a prísun omega 6 pre nás prospešné, pretože nám to pomáha, no v CHLADE je to na škodu. 

Preto našla evolúcia spôsob, ako dávať nášmu mozgu najavo, o akú potravu máme mať záujem. Robí to vďaka oxidu dusnatému a jeho endotelovej syntáze (skratka eNOS, v angličtine endothelial nitric oxide synthase). eNOS je to, čo nám v krvi uvoľňuje NO (oxid dusnatý), no taktiež uvoľňuje sulfát (síran - spomeň si na dávnejší článok o mikrobióme alebo posledné, zverejnené teraz).

Keď je naša pokožka vystavená chladu a jej receptory ho cítia, začneme produkovať hormón norepinefrín, ktorý následne stimuluje v hnedom tuku produkciu eNOS. Vďaka tomuto sa nám nie len udržuje plynulý tok krvi pod kožou, no tiež náš mozog zníži funkciu NPY a my prestávame mať chute na sladké. 

Je to elegantný mechanizmus, ktorý je ovládaný tým, čo sa udeje medzi našim okom a pokožkou. DHA s vitamínom A sú v tomto príklade hlavnými senzormi. 

Zároveń takýmto spôsobom príroda ovláda aj našu sulfáciu a tiež ubikvitináciu, ako čoskoro zistíte v novom dôležitom článku, od ktorej sa odvíja aj chuť človeka na sacharidy a jeho závislosť na glukóze a ATP. 

Zhrnutie pre teba Veronika, aby si si vedela vizualizovať (v skratke):

Chlad/ketogénna strava = nutnosť mikrobiómu pre síran

Slnko/UV = koža + Solárny mozoľ zabezpečujú síran

Síran = redukčné činidlo, ktoré udržuje zredukované naše proteíny = proteín má vysoký redox = proteín je hydrofilný a hydratovaný = proteín je dobrá "anténa", ktorá transformuje energiu zo slnka a Zeme do proteínu a opačne = znížená ubikvitinácia = dlhá životnosť proteínu = nízka spotreba ATP = menšia potreba po oxidácií glukózy = viac vytvorenej endogénnej vody = menej roztvorený Epigenóm = dlhší a Zdravší život. 

Zvýšená ubikvitinácia = nahrádzanie proteínov, ktoré majú znížený redox = vysoká spotreba ATP = závislosť na Glukóze = krátky a menej zdravý život

Publikoval: @jaroslavlachky

↑

No a je to práve kyslík, ktorý má veľa voľných elektrónov, ktorý síru spravý hydrofilnou a teda schopnou plaviť sa vo vode a rovnako sa následne zakomponovať kde treba, napr. do krvných doštičiek, hormónov (sDHEA, cholesterol sulfát, serotonin, melatonín sulfát,...). 

Ja sa ak nevadí pripojím Jaro a len sa opýtam, že aj preto keď tam spomínaš serotonin si napríklad radil konzumovať cibuľu, či cesnak však? Obsahujú síru (pamätám si ešte z minulosti) 😃

Áno. Preto je v protokoloch cibuľa, cesnak, brokolica, ružičkový kel - síran, sulforán (sulforaphane),... dôležité však je, že samé o sebe sú tí polopravdy. Síra potrebuje slnečné svetlo, aby sa stala "aktívna". 😉

A rovnako ako Veronike napíšem, že už v novom článku a aj nasledovnom bude práve toto rozobraté. Bude to veľmi dôležité čítanie pre každého.

Mať vyšší serotonin v krvi napríklad nie je až takým dobrým meradlom funkcie neurotransmiterov, ako si veľa ľudí myslí, avšak ak rozumies tomuto procesu sulfacie zistíš, že serotonín v krvi môže byť skvelým ukážkovateľom stavu mikrobiomu, jeho vylúčeného svetla a teda aj sulfacie a hladiny DHA

Ahoj ako so sirou v tvojom kontexte súvisia doplnky MSM a DMSO?Čítala som o nich knihy ako mnohým ľuďom sa pri nich zlepšilo zdravie,napr.klbov

@eika Presne tak, ako si to čítala v novom článku. Každý z týchto produktov je prirodzeným výtvorom a pohybom síry aj kyslíka v prírode. Čím viac sa od nej vzdialíš, tým menej síru a dusík dokážeš kontrolovať na úrovni čreva, krvi a pokožky

Publikoval: @jaroslavlachky

↑

@eika Presne tak, ako si to čítala v novom článku. Každý z týchto produktov je prirodzeným výtvorom a pohybom síry aj kyslíka v prírode. Čím viac sa od nej vzdialíš, tým menej síru a dusík dokážeš kontrolovať na úrovni čreva, krvi a pokožky

Jarko takže aj keď je to "doplnok" môže byť prospešné ho v rozumnej miere užívať?

@eika Citujem z posledného článku na blogu:

Veď keď si len vezmeš veci ako síra, sírany, alebo DMS, či DMSO, chondroitin sulfát, a podobne. Aj toto sú látky, z ktorých niektoré majú dokonca preukázané v štúdiách nejaké benefity, no mysli na to, že naša Biológia nie je stavaná na suplementy. Je stavaná na kvantizáciu zo slnka. To znamená, že akýkoľvek doplnok, ktorý užijeme a nie je kvantizovaný (správne kontrolovaný), nemusí vykonať to ,čo má.

Ešte inými slovami napísané, to, že niečo dostaneme do tela ešte neznamená, že sa to dostane tam kam má a že to spraví to, čo by malo!

Ako si môžeš pamätať z článku VOZ #5 o síre a dusíku a jeho pohybe, tak v mori to všetko začína fytoplanktónom a tunajšími baktériami. Tieto baktérie produkujú a recyklujú dusík aj síru. No a keď zahynú, ich telo (biomasa) sa rozloží a slúži ako stavebný materiál pre ekosystém ďalej. Ako sa biomasa rozkladá, uvoľňuje vysoko zapáchajúcu zlúčeninu nazývanú dimetylsulfid (DMS). Tento plyn je veľmi prchavý a pohlcuje ho naša atmosféra. Aj preto sa DMS našlo viackrát vo vzorkách vzduchu odobratých v rôznych nadmorských výškach našej atmosféry.

Kyslík aj slnečné svetlo reagujú s DMS, čo následne spôsobuje, že DMS prechádza sériou oxidačných krokov, ktoré zahŕňajú tvorbu dimetylsulfoxidu (DMSO), metylsulfonylmetánu (MSM) a iných sulfátov. Práve mikroskopické častice síranu sú potrebné na to, aby vodná para v atmosfére vytvorila oblaky. Kvapôčky vody „absorbujú“ DMSO a MSM, pretože obe sú vysoko rozpustné vo vode. Nakoniec, keď mraky uvoľnia svoje kvapky vody ako dážď, stopové množstvá týchto zlúčenín klesnú na Zem, aby ich použili rastliny alebo sa vrátili do mora na zopakovanie procesu.

Rastliny aj zvieratá, ako aj ľudia teda prijímajú síru pomocou MSM a iných zlúčenín síry, ktoré pochádzajú z atmosféry. Nepotrebujeme nijaké doplnky!

...koniec citácie. Ďalšie dôležité povinné čítanie.

https://jaroslavlachky.sk/voz-8-ubikvitinacia-a-prakticke-kroky-a-testy-ako-ju-zlepsit/