Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Účet si vytvoríte Zdarma a ak chcete získať prístup aj k súkromnému fóru, môžete sa pridať medzi prémium členov.
⇒ PRIHLÁSENIE | Prémium Členstvo
Ahoj Jaro,
chcela by som sa ťa opýtať na situáciu, ktorá ma veľmi trápi a súvisí s mojím tehotenstvom a obavami do budúcna.
Mám 31 rokov, otehotnela som vo veku 29 rokov. Počas celého tehotenstva boli všetky vyšetrenia v poriadku – pravidelné kontroly, ultrazvuky aj 3D ultrazvuk opakovane potvrdzovali, že dieťa sa vyvíja normálne a ide o zdravého chlapca.
Až pri pôrode sme sa dozvedeli, že náš syn sa narodil bez prštekov na jednej ruke. Po narodení sme absolvovali genetické a ďalšie vyšetrenia, pričom u mňa ani u manžela sa nezistila žiadna genetická porucha.
Moje otázky sú:
- Ako sa tento typ vrodenej vývojovej chyby odborne nazýva a aké sú najčastejšie príčiny jej vzniku, ak genetické testy rodičov vyšli v poriadku?
- Môže ísť o sporadickú vývojovú chybu, prípadne o poruchu na úrovni mitochondrií, bunkovej energie, cievneho zásobenia alebo veľmi skorého embryonálneho vývoja končatín?
- Dočítala som sa o rôznych „vnútromaternicových procesoch“ (napr. poruchy prekrvenia, mikrotrombózy, zápalové alebo metabolické procesy v maternici), ktoré môžu ovplyvniť vývoj končatín plodu – mohlo by niečo takéto zohrávať úlohu v našom prípade?
- Zároveň by som chcela doplniť, že pred aj počas tehotenstva som pravidelne cvičila, najmä jógu a pilates, len výnimočne som zaradila ťažšie váhy. Môže mať fyzická záťaž alebo typ pohybu akýkoľvek vplyv na vznik takéhoto typu vývojovej chyby, alebo je to z tohto pohľadu zanedbateľné?
- Existuje niečo, čo som mohla ovplyvniť alebo zmeniť (životný štýl, výživa, stres, toxíny, lieky, infekcie, metabolický stav), alebo ide o udalosť typu „čo sa malo stať, sa stalo“ bez reálnej možnosti prevencie?
- Ak by sme v budúcnosti chceli ďalšie dieťa, existuje niečo, čo môžem urobiť preventívne, aby som znížila riziko podobnej vývojovej chyby (napr. podpora mitochondrií, doplnky, vyšetrenia alebo úprava životného štýlu pred otehotnením)?
Táto skúsenosť vo mne zanechala veľký strach z ďalšieho tehotenstva, a preto by som veľmi ocenila odborný pohľad, ktorý mi pomôže pochopiť, čo sa mohlo stať a aké sú reálne riziká do budúcna.
Ďakujem ti veľmi pekne.
Ahoj Sofia, V prom rade ma mrzí, že sa niečo takéto stalo. Symbrachydaktylia (zrastenie alebo deformácia prstov) je niečo, čo nie je genetická "vada", ale skôr morfogenetická vec -čiže organizmus mal stimul a dôvod na to, ako sa vyvinul.
Mám s tým v rodine u synovca aj malú skúsenosť, hoci nemá v takejto vážnej forme, jednalo sa tam iba o malé zrastenie, no už vtedy som nad tým premýšľal a jediné, k čomu som dospel je, že to súvisí s vápnikom/fosforom a následne mitochondriami, ktoré na základe toho regulujú vylučovanie biofotónov, ktoré regulujú celú bioenergetiku a morfogenézu organizmu. Popíšem ti to a sem, no odporúčam prečítať minimálne články o ATP, fosforilácií a aj priamo o fosfore/vápniku (epigenetika séria):
- https://jaroslavlachky.sk/epigenetika-24-fosfor-vapnik-deuterium-a-degeneracia-kosti/
- https://jaroslavlachky.sk/kb-23-kinaza-a-fosfataza-ako-on-off-spinac-endogenneho-uv-svetla/
Toto je úryvok z daného článku:
Pomer Fosforu ku vápniku v strave by mal byť blízky 1:0,5 pre najlepšiu absorpciu vápnika. Čím vyššie je množstvo fosforu v porovnaní s vápnikom, tým horšie sa vápnik v tele vstrebáva. Podobne sa učí o pomere sodíka a draslíka, ktorý sa dokonca mení v závislosti od záťaže a potenia (hypo, hyper, či izotonicky nápoj).
Vieš čo je však zaujímavé? Že tento pomer je mierne odlišný v suchozemskej a morskej strave. V morskej strave, v rybách a morskyćh plodoch, je zvyčajne prevaha fosforu. Toto by ťa automaticky malo chytiť za hlavu…
Môže to byť totiž jeden z dôvodov, ako matka príroda s evolúciou robia svoje čaro? Môžu vďaka fosforu a deutériu využívať odlišné, no navzájom prepojené vlastnosti toku elektrického prúdu a nelineárnej optiky na to, aby organizmus prispôsoboval svoju kostru (kosti)? Ver, že to aj robia.
Dôkazom by ti mal byť moderný život, kozmonauti, delfíny, či dokonca niektoré staršie kmene ľudí.
Dôvod prečo to píšem je ten, že v danom článku som jasne (hoci len laicky) ukázal ako napríklad morské cicavce epigeneticky len na základe zmeny stravy a vplyvu prostredia vedeli elegantne meniť svoju trajektóriu. Delfíny aj veĽryby počas evolúcie boli suchozemské, potom morské a znovu až sa nazad vrátili do mora a ostali tam. Svedčí o tom aj ich kostra a prsty, ktoré dodnes majú, len ich nepouźívajú a tiež majú najviac DHA a sú majú aj najväčŠí objem mozgu. Sú podobne ako my veľmi intelientné a dokonca aj mau vedomie, možno na vyššej úrovni, len rozvinuté v inom smere (hlavne kraniálny nerv 8 a 1, kďežto my ľudia hlavne 2 a neokortex).
Fosfor je vedľajší produkt ATP, pomocou ktorého fosforylujeme a defosforiluojeme proteíny, čím v podstate proteíny rovíme aktívne alebo neaktívne a následne bunka mení biofotonickú signalizáciu. Vápnik je zasa ako vieš dôležitý poslíček v bunke, ktoré mení štruktúru vody a taktieź vplýva na mitochondriu,jej vylućovanie biofotónov a aj apoptózu. No a práve toto je vec, ktorá priamo ovplyvňuje embryogenézu a morfológiu živého organizmu. Nie len človeka, ale kaźdého.
Málo Ľudí totiź vie, ako sa v skutočnosti tvoria prsty. Deje sa to veľmi skoro, cca 4 až 8 týždeň, pričom prvé sú horné, potom dolné, no celkovo prsty sú vytvorené ako celok (jedna hmota) a následne ako posledné sa deje to, že lokálne mitochondrie skrz regulovaú apoptózu "zabíja" niektoré bunky, čím v podstate "odumiera" priestor medzi nimi a prsty majú priestor hýbať sa. Čiže z jedného hrubého prstu vzniknú jednotlivé prsty. V tomto prípade teda problém nastal na zaćiatku, keď sa na ruke hmota ani len nevytvorila, alebo možno potom, ak odumrela kompletne. U dieťatka s len zrastenými prstami je problém menší v cca 6 až 8 týždni, kedy mitochondrie nemali priestor spustiť dostatočne apoptózu, následkom čoho niektoré prsty ostali zrastené.
Najčastejšie hypotézy pri izolovanej symbrachydaktylii bývajú tiež mikrovaskulárna udalosť (lokálne zhoršené prekrvenie), mikrotrombóza alebo spazmus cievy, a krátkodobý energetický kolaps buniek mezenchýmu. Vždy je to však v prvom rade riadené termodynamicky a informačne. V roku 1952 o tom Alan Turring napísal veľmi detailnú prácu, ktorú mám ja osobne od 2015 vytlačenú, niekoĽko krát prečítanú (dodnes nerozumiem vŠetkému na 100%), ale v tejto práci v podstate popísal pomocou matematiky to, ako každý živý organizmus vyuźíva termodynamiku a informačnú stránku na to, aby formoval svoje tvary (morfológia). Príroda totiź pracuje presne takto a matematika je elegantny´jazyk, ktorý to dokáže popísať, hoci paradoxne, matematika sa slovami nedá ľahko vyjadriť.
Ty ako matka teda máš nejaké hladiny týchto dôležitý minerálv v tele (najmä horčík/sodík/vápnik a fosfor), ktoré podľa mňa majú veĽmi špecificky´pomer v tele a taktiež sú kontrolovane aj mitochondriami alebo naopak ovplyvňujú mitochondrie. V týchto prípadoch by som tipol, že v istom bode bola disregulácia pomeru vápnika ku fosforu (viac fosforu a/alebo chaotické vylúcenie vápnika v bunke), ktoré jednak ovplyvňuje to, ako sa kosti formujú ale tiež to, aké hlboké UV a v akom množstve mitochodnrie vylúčia, ktoré následne usmeřnuje skrz bio-fotonicky-elektronicky´stimul morfológiu organizmu. Už len tým, že mitochonria vylúči biofotón od UV po Infračervenú, pomocou jeho SPINU a Energie dáv ďalśej časti, vrátane DNA informáciu o tom, ćo a deje a na koľko sa daný proteín môže rotovať/nerotovať, aká bude preferencia chirality proteínov (glycín je jediný achirálny),... a takýmto spôsobom bunka generuje svoje časti tella z DNA. Je to úzka komunikaćia medzi mitochondriou, jej biofotónmi, mtDNA a jadrovou DNA.
Následne v tomto prípade medzi 4 az 8 týždňom veľmi špecificky mitochondria spúšťa apoptózu na základe vápnika, redoxu a ATP, ćím reguluje formu prstov.
Priame ovplyvnenie teda nevidím, hoci veci, na ktoré sa pýtaš ako možná cievna "upchávka", alebo nejaké zatlačenie mohli mať nejaky´vplyv, ale myslím že menší ako 0,01% a nie moc ovplyvniteľný.
Samotné zistenie teda nie je moźné geneticky, a zrejme ani ultrazvukom, hoci v neskoršom štádiu by možno mohlo byť niečo viditeľné, no nie som si 100% istý.
Prevencia na niečo takéto do budúcna je opäť len dobrý životný štýl, čo z tvojej správy cítim, že máte (cirkadiánny rytmus, dostatok DHA, kvalitný spánok, pobyt na slnku, príroda, veĽa IČ svetla, grounding,...) a hlavne pred tehotenstvom cca 6 mesiacov by som pozrel ako som na tom, či tam nie je nejaký extrémny disbalanc, zlé vstrebávanie źivín, priveĽa EMF, ktoré vpúšťa vápni dnu,... a následne daný 1 až 2 mesiac tehotenstva sú to obdobie, kedy by som si dával záležať, aby som mal čo najmenšiu expozíciu EMF.