Príď na celodňový workshop zameraný na POHYB - registrácia otvorená!

Epigenetika #25 fosfor, vápnik, deutérium a (de)generácia kostí

8.5. 2024486x2

Ako dokáže pomer vápnika a fosforu, spolu s deutériom meniť skladbu kostí a osteopéniu? Môže to byť niekedy pozitívne, alebo je to vždy len negatívne? A ako to súvisí s rozvojom alebo degeneráciou nervovej sústavy? Dôkazom by nám mali byť kedysi suchozemské cicavce – delfíny a veľryby.

Sumár článku:

  • Prečo je pomer vápnika a fosforu dôležitý pre našu biológiu? Aký tento pomer má byť?
  • Prečo väčšie telo znamená svcrknutie mozgu? (SPOILER najmä pre kulturistov!)
  • Naozaj boli delfíny, či veľryby kedysi suchozemské?
  • Ako a prečo sa delfínom scvrkli kosti a čo majú spoločné s kozmonautami?
  • Prečo a ako evolúcia využíva deutérium, fosfor a vápnik na signalizáciu v bunkách a kolagéne?
  • Malá čerešnička na záver o tom, či nás niekedy ovládnu delfíny a prečo (nie)sú inteligentnejší ako my?
  • Záverečné zhrnutie

P.S. Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.



Pridaj sa medzi prémium členov!

...a získaj všetko čo potrebuješ ku svojmu "štúdiu" na jednom mieste!


Kinder punguin a pomer vápnik/fosfor

Ako už je u mňa zvykom, začnem otázkami. Chcem totiž stimulovať tvoju zvedavosť a premýšľanie, pričom ti sľubujem, že dnes to bude veľmi stručné a po dočítaní dostaneš odpovede!

Napadlo ťa niekedy prečo je väčšinou v potravinách pomer vápnika a fosforu v prospech vápnika? A prečo sa od mala na školách učíme, že je vápnik dôležitý? Každý predsa vie, že aj malým deťom dokonca vápnik podávame, respektíve sa to robievalo, či už vo forme sirupu, alebo doplnku, aby mali zdravé kosti. Podobne s mliekom a mliečnymi výrobkami. Aj v reklamách sa tým oháňajú pri marketingu akejkoľvek hlúpej sladkosti. Stačí, že obhajuje mlieko a už je pre deti zdravá (viď kinder pinguin a iné).

Ak si niekedy robil nejaký trénerský kurz, prípadne si študoval biológiu, apod., o týchto pomeroch si sa dokonca aj učil.

Pomer Fosforu ku vápniku v strave by mal byť blízky 1:0,5 pre najlepšiu absorpciu vápnika. Čím vyššie je množstvo fosforu v porovnaní s vápnikom, tým horšie sa vápnik v tele vstrebáva. Podobne sa učí o pomere sodíka a draslíka, ktorý sa dokonca mení v závislosti od záťaže a potenia (hypo, hyper, či izotonicky nápoj).

Vieš čo je však zaujímavé? Že tento pomer je mierne odlišný v suchozemskej a morskej strave. V morskej strave, v rybách a morskyćh plodoch, je zvyčajne prevaha fosforu. Toto by ťa automaticky malo chytiť za hlavu…

Môže to byť totiž jeden z dôvodov, ako matka príroda s evolúciou robia svoje čaro? Môžu vďaka fosforu a deutériu využívať odlišné, no navzájom prepojené vlastnosti toku elektrického prúdu nelineárnej optiky na to, aby organizmus prispôsoboval svoju kostru (kosti)? Ver, že to aj robia.

Dôkazom by ti mal byť moderný život, kozmonauti, delfíny, či dokonca niektoré staršie kmene ľudí.

Prečo sa niektoré morské/suchozemské cicavce vrátili na súš a nazad do mora?

Včera som na svojom Instagrame uverejnil krátku story o tom, že niektoré morské cicavce (delfíny, či veľryby) kedysi boli suchozemské, na čo mi prišlo zopár otázok. Dnešný článok je teda pre každého, kto sa pýtal a zároveň aj pasuje do série epigenetika.

Ako som zistil, veľa ľudí nevie, že niektoré veľké morské cicavce boli kedysi suchozemské. Predpoklad dokonca je, že sa to mohlo stať viackrát. To znamená, že morský cicavec vyliezol na súš, adaptoval sa ako obojživelník, následne sa vrátil do mora, potom na súš a spätne do mora. Toto je však iba špekulácia, no to, že veľryby a delfíny kedysi boli suchozemské cicavce je pomerne dobre zdokumentované! (1, 2, 3)

Samotná história a nález cicavcov po niektorých veľkých vyhubeniach, rovnako ako vymiznutie niektorých stromov je príkladom dlhodobých epigenetických vplyvov. V histórií totiž vidíme ako sa suchozemské cicavce vracajú späť do mora. Aj preto dodnes nachádzame u veľrýb, či delfína v plutve rovnaké kosti, ako máme my, suchozemské cicavce v ruke, či labke.

Jediný rozdiel je len ten, že sa im kosti v rámci evolúcie mierne scvrkli (takmer akoby osteopénia) a obrástli kožou a tukom!

Týka sa to najmä období po hromadnom vymieraní kriedy a paleogénu (K-Pg) pred 66 miliónmi rokov a pred 50 miliónmi rokov, kedy začali určité suchozemské cicavce obsadzovať rozhranie medzi zemou a vodou, kým sa vrátili späť do mora. Sú to veľryby, delfíny, tulene, mrože, uškatce, morské vydry a možno aj iné (napr. niektore ľadové medvede). Trvalo to asi až do obdobia pred 7 miliónmi rokov, čo je zároveň obdobie, kedy sa ľudoop homo ocitol v Afrike medzi eurázijskou a africkou platňou, kde mal unikátne, no veľmi špecifické podmienky na život a rozvoj.

Všetky tieto druhy, ktoré boli kedysi suchozemskými cicavcami, sa stali morskými cicavcami pravdepodobne preto, pretože ich podmienky v oblastiach Zeme kde boli, už neboli dostačujúce. Nenachádzali tam už dostatok výživnej potravy, ktorá by podporila (alebo aspoň udržala) rozvoj ich nervovej sústavy!

Dôvod prečo si zvieratá dali takú námahu kolonizovať pevninu a potom sa vrátiť späť do mora je možno nejednoznačný, avšak zdá sa, že súvisí s prístupom ku potrave plnej DHA a so zmenami v očiach, chrupe, či nervovej sústave.

Mark Uhen z Katedry paleobiológie, Smithsonian Institution, Washington, DC napísal: „Všetci najskorší predstavitelia každého kladu vykazujú morfologické znaky, ktoré naznačujú, že sa kŕmili vo vode, čo naznačuje, že ich potrava a potreba po kľúčových nutrientoch je kľúčovým faktorom evolúcia morských cicavcov…“ Aký faktor sa však líši od suchozemskej potravy?

Ty už vieš, že ten najdôležitejší faktor je práve DHA (a popri nej kľúčové minerály ako mangán, železo, jód, selén, meď, fosfor,…). No a práve DHA je niečo, čo nervová sústava vyhľadáva.

Veľké telo = malý mozog. Zmier sa s tým.

DHA bola hlavný dôvod evolúcie, prečo sa inteligentné zvieratá sťahovali nazad do mora a koniec koncov, počas celej naše evolúcie sme sa v blízkosti mora a riek pohybovali aj my. Morská strava totiž ide ruka v ruke s vývojom nervovej sústavy. DHA je vo veľkom obsiahnutá v membránach predovšetkým oka (fotoreceptory) a následne v mozgu a potom zvyšku tela.

Príroda s evolúciou totiž dobre vedia, čo život potrebuje, no zároveň ho „nevedie“ za ručičku. Keď jednoducho presiahne istú hranicu podmienok prostredia a potravy, buď sa život adaptuje/zmení (k dobrému alebo horšiemu), alebo sa presťahuje tam, kde sú lepšie podmienky (preto vtáky aj morské cicavce v rámci roka migrujú) alebo sa jednoducho vyhubí!

Aby si mal predstavu kam tým mierim, človek váži cca 80 kg a jeho mozog váži cca 1,3 kg. Inteligentný delfín na váhu tela cez 300 kg a mozog až 1,7 kg. Vegetariánsky šimpanz váži polovicu z človeka, no jeho mozog vážiaci len 340 gramov (5-násobne menej). Túto postupnosť vidíme v celej živočíšnej ríši, pričom tu platia isté „pravidlá“, respektíve limity pre prírodu:

  • Carnivorské zvieratká majú vždy lepší zrak, aj nervovú sústavu a rozvinutejší mozog v porovnaní s bylinožravcami.
  • Väčšie telo limituje rozvoj nervovej sústavy a mozgu.
  • Čím väčšie telo a čím viac rastlinná strava, tým menší mozog a menej komplexná nervová sústava.

Napríklad taký T Rex, ktorý vážil 5 až 8 tisíc kg, mal mozog podľa najlepších odhadov vážiaci najviac 350 gramov. Podobne ako šimpanz. Rôzne iné bylinožravce z ríše dinosaurov, ako napríklad brachiosaurus, ktorý vážil ešte viac, mal mozog vážiaci okolo 35 až 80 gramov! Vidíš ten rozdiel?

Samozrejme musím dodať, že než sa na mňa urazíš za to, že „kritizujem“ vegetariánov, zastav sa. Nekritizujem nikoho, ani to nepíšem, aby som niekoho vyzdvihol. Ukazujem ti len zmýšľanie matky prírody, ktorá robí všetko z nejakého dôvodu!

Prečo väčšie telo a rastlinná strava zakrpatí mozog?

Jednoducho ide len o to, čo by si si mal pamätať z dávnejších článkov o vitamíne A/betakaroténe, o vývoji života, či DHA. Napíšem to však v dvoch vetách znovu, za čo mi verím mnohí poďakujete.

Rozvoj a udržiavanie nervovej sústavy, rovnako ako funkcie očí, vyžaduje DHA. DHA je mastná kyselina, ktorá pochádza z mora a oceánu, podobne ako vitamín A. To znamená, že živočíchy, ktoré sa z mora dostali na súš a osídľovali pevninu mali niekoľko možností: Buď našli prístup ku morskej strave a ich nervová sústava sa mohla rozvíjať naďalej, alebo „sa stali“ carnivormi a ich nervová sústava sa rozvíjala iba trochu, no udržiavala sa, alebo boli bylinožravce, následkom čoho sa ich nervová sústava svcrkla na úkor morfológie tela, aby mohli prežiť.

Pýtaš sa, čo tým myslím? Toto. Pomer váhy mozgu ku váhe tela je veľmi dôležitý faktor. U človeka je cca 1,6%, u delfína cca 0,5%, no u niektorých bylinožravcov tisícina percenta. Ide len o to, že živočích musí prispôsobiť svoju stavbu tela viacerým podmienkam prostredia a rovnako prístupu ku potrave, z ktorej získava dôležité živiny (viď vypísané vyššie). Už len viac bylinožraví živočích, ktorý prijíma omega 3 ALA a betakarotén, jednoducho musí uspôsobiť telo, jeho objem na to, aby dokázal „uživiť“ nervovú sústavu. Konverzia na DHA je totiž veľmi malá a pomalá a tak sa buď zvyšok tela obetuje (telo bude menšie), aby sa nervová sústava a zrak udržali, alebo sa naopak telo zväčší, aby sa živočích dostal ku potrave povedzme v korune stromov, no jeho nervová sústava sa degraduje.

Slová sú to zrejme ťažké na strávenie, a hlavne pre ľudí, ktorí radi budujú „objem“ (viď kulturisti), no mozog sa vždy prispôsobí.

Dr Joe Hibbeln, psychiater v USA, považoval dokonca EPA s DHA za antidepresívum a faktor šťastia.

Teraz sa však pozrime na finále a to na zmenu kostry cicavca aj na základe množstva ukladania fosforu, vápnika a dokonca aj deutéria!

Vápnik, fosfor a deutérium ako stavebný blok vývoja kostry

Dnes vieme, že strava, rovnako ako prostredie v akom sme (kvantový výťažok) dokážu zmeniť všetko, od tvaru a veľkosti tela/kostry, až po jeho zdravotný stav/chorobu.

A ak mi neveríš, opäť raz ti ukážem zaujímavý dôkaz.

V roku 1992 v Pakistane Dr. J. G. M. Thewissen, anatóm a paleobiológ na Ohio Univerzite v USA, vykopal fosíliu zo sedimentov starovekého morského dna. Bol to veľmi dlhý cicavec, pomenovaný Ambulocetus natans, čo znamená „plávajúca veľryba“. Mal krátke nohy, ktoré sa pravdepodobne používali viac na pádlovanie ako na chôdzu, a ňufák a ústa ako krokodíl. V Pakistane sa našla aj ďalšia fosília, pričom dve čiastkové kostry dali dohromady rozumnú predstavu o tom, ako tento cicavec vyzeral – mal krátke ruky aj nohy a dlhé prsty.

Moderné delfíny majú tiež zakrpatené nohy, čo znamená, že kedysi nohy mali. Neznie ti to tak trochu ako epigenetika? A teda, že naše gény nie sú dôležité, no to, čo ich kontroluje a ovláda, áno? Presne takto totiž pomenoval epigenetiku aj sám Darwin, hoci v jeho časoch to nazval pangény. Smutné však je, že o tomto nás na škole neučia, iba o tzv. prirodzenom výbere.

Otázka však je, ako sa niečo takéto stalo a na základe akých biofyzikálnych podnetov to evolúcia kontroluje. Môže na to využívať aj základné stavebné prvky ako vápnik, fosfor, či deutérium?

Vo voľnej prírode delfín žerie ryby a ryby majú samozrejme malé kosti; ale až 50 percent jeho potravy môžu tvoriť chobotnice a podobné druhy, ktoré nemajú kosti. Namiesto toho používajú chrupavku a mäso chobotnice je bohaté na fosfor.

Množstvo vápnika v morských cicavcoch aj rybách je vždy nižšie. V mäse lososa a tresky je 13,4 a 13,7 krát viac fosforu ako vápnika a v chobotnici je pomer cca rovnaký. Každý však vie, že ryby majú, podobne ako my ľudia, a tiež, že morská voda obsahuje značné množstvo vápnika (0,4g/100ml). Kam tým mierim?

Svalová funkcia a pohyb vyžadujú viac fosforu ako vápnika. Naopak pevnosť kostí vyžaduje dostatok vápnika. Každý však vie, že vode sme tak trochu „v stave beztiaže“. Odtiaľto pochádzame.

Nízka hladina vápnika s vysokým obsahom fosforu v morských živočíchoch by teda podľa najlepších hypotéz bola funkciou biológie na začiatku potravinového reťazca a na začiatku života. Zo súčasných poznatkov je tiež zrejmé, že vysoký obsah fosforu a nízky obsah vápnika pôsobí proti hormonálnym a metabolickým mechanizmom podieľajúcim sa na raste kostí. Toto pozná každý. Malé dieťa potrebuje vápnik na rast kostí.

Podľa niektorých evolučných paleobiológov, ako napr. Michael Crawford je veľmi pravdepodobné, že stav beztiaže, aký cicavce zažívajú vo vode, v kombinácii so stravou s vysokým obsahom fosforu a nízkym obsahom vápnika, mohol diktovať ekonomiku tvorby kostí u prechodných druhov morských stavovcov. Takáto „ekonomika“ by mohla vysvetľovať scvrknutie nôh delfína aj jeho rúk.

Hypotéza je to síce veľmi dobrá, no dovoľ mi ju doplniť a poupraviť o môj náhľad. Osobne si nemyslím, že potrava s vysokým obsahom fosforu a nízkym množstvom vápnika je priorita a to z dôvodov, aké som odprezentoval všetkým účastníkom decembrového webináru o potrebe deutéria.

Webinár o deutériu nájdete aj na Eshope

Uvedom si totiž jedno. Aj prístup ku deutériu je limitovaný a to hlavne v chladných vodách, kde je ho málo, no obsah deutéria v tkanivách morských živočíchov mi hovorí niečo významné! To niečo je, že biológia si svoje membrány, vonkajšok aj vnútro bunky skladá z presne takých atómov, aké potrebuje, pretože sú kvantizované.

Rovnako ako využila v kolagéne morských cicavcov viac deutéria, pretože ho využila na špecifických miestach ako optický spínač pri prenose elektrického prúdu, rovnako to robí s vápnikom a fosforom. Fosfor je veľmi luminescenčný, ako už vieš, čo znamená, že vylučuje veľa UV svetla. Toto je svetlo, aké do mora zo slnka nepreniká, pretože je filtrované.

Vápnik je zasa naopak prvok, ktorý veľmi dobre reaguje na EMP, v akom sa živočích nachádza, pretože je sekundárny poslíček takmer v každej jednej bunke a je z endoplazmatického retikula vylúčený do mitochondrie vždy, keď je bunka v strese, alebo keď čelí nejakého EMP. Nezabúdaj však, že voda je dokonalá faradayova klietka.

Aj preto je pobyt vo vode s konzumáciou vysokého množstva morskej stravy jeden z najlepších spôsobov pre moderných ľudí, ktorí majú zdravotný problém a/alebo čelia veľa elektromagnetickému smogu!

Presne toto je dôvod prečo je u delfínov zakrpatenie ich kostí až osteopénia pozitívna epigenetická adaptácia, zatiaľ čo osteoporóza u moderných ľudí, alebo u kozmonautov je negatívna. Prostredie v oboch prípadoch je totiž úplne odlišné a toto diktuje ekonomiku vápnika, fosforu aj deutéria v ich tkanivách!

Deutérium ako optický spínač v kolagéne, ale aj v mitochondrii

Účinky stavu beztiaže boli preukázané už dávno pri vesmírnych výletoch. Sovietskych kozmonautov, ktorí sú držiteľmi svetového rekordu v živote vo vesmíre, museli po dlhšom vystavení stavu beztiaže vyniesť zo svojich lodí na špeciálnych stoličkách. Jurij Romanenko, ktorý v roku 1987 žil na vesmírnej stanici Mir 326 dní, stratil asi 5 percent vápnika v kostiach a pravdepodobne stratil až tretinu objemu krvi. Samozrejme mal aj iné problémy, so zrakom, metyláciou,…

Kozmonauti sú počas pobytu neustále vystavení rádio vlnám a kozmického žiareniu v spektre umelého EMP, pričom nemajú ochranu magnetosféry Zeme. Vďaka tomu je ich vápnik neustále uvoľnovaný z tkanív viac, ich meď, ktorá umožňuje dopovať kosť, aby generovala regeneračný el. prúd sa tiež vytráca a taktiež sa do ich mitochondrií dostáva viac deutéria. Ich mitochondriálna DNA sa následne viac metyluje, vďaka čomu už nedokáže dostatočne rýchlo reagovať a mitochondriálna biogenéza je zastavená. Toto je opak toho, čo zažívajú veľryby, vorváň, či delfín, keď sú vo faradayovej klietke s názvom oceán!

Delfíny majú kolagén deuterovaný na špecifických miestach viac schválne, pretože im to pomáha zo stabilitou a hlavne nepotrebujú toľko generovať v ohyboch el. prúd ako suchozemské cicavce, ktoré končatiny využívajú na skok, beh, pohyb,… Oni sú nonstop vo vode, ktorá je plná elektrónov. Ich „grounding“ a redox je na maxime po celý čas, na rozdiel od suchozemských cicavcov!

Myslím, že nadnes stačí. Verím, že si z toho vezmeš ponaučenie a zároveň aj praktické kroky, ktoré môžeš aplikovať!

Jaroslav Lachký a premýšľanie evolúcie. Grounding, Elektrón a fotoelektrický jav.
Jaroslav Lachký a premýšľanie evolúcie. Grounding, Elektrón a fotoelektrický jav.

Malá „sci-fi čerešnička“ na záver – planéta delfínov? 🙂

Aby som to ukončil s trochou humoru, no zároveň na tom bude aj niečo pravdy – sleduj.

Embryo delfína má pozostatkové nohy, pričom určite vieš, že delfíny svoj mozog využívajú iba cca na polovicu a samozrejme s nie plným potenciálom. Zamysli sa však nad tým, čo by sa stalo, ak by vrámci ďalekej budúcnosti delfíny znovu prešli na súš, respektíve na rozhranie súše/mora.

Ich hladina deutéria v kolagéne by automaticky klesla, hladina vápnika v kostiach by sa zvýšila, vďaka čomu by svoje končatiny mali rýchlo nazad a mohli by sa hýbať. Takýmto spôsobom, vďaka pohybu, by sa ich mozog začal rozvíjať, avšak tiež mi zrazu mohli spať bez problémov na súši. Momentálne totiž odpočívajú počas plávania, vďaka čomu vždy pracuje iba polovica mozgu a druhá polovica spí!

Takýmto spôsobom by sa ich mozog mohol začať prejavovať naplno, a jeho kapacita je už dnes väčšia ako naša. Takýmto spôsobom by sme mohli mať veľmi inteligentní druh života, ktorí by sa však pravdepodobne nikdy nepriblížil nám. 🙂

https://www.instagram.com/jaroslavlachky/
https://www.instagram.com/jaroslavlachky/

Záver, zhrnutie a na čo sa tešiť nabudúce

Ak sa ti tento článok/podcast páčil a chceš ma podporiť v práci, alebo si myslíš, že môže pomôcť niekomu z tvojich známych, zdieľaj ho ďalej.

Ak sa chceš stretnúť osobne, prísť na ďalšiu prednášku – tentokrát nazvanú symbolicky Spoznaj svoju biológiu, ktorá sa bude konať už 24.05.2024, v piatok od 15:30 do 16:30Košiciach na Vitalfeste.

So sebou si vezmem aj vytlačené knihy, a spektrometer ako už býva zvykom, takže si môžeš vziať okuliare, žiarovku, či čokoľvek iné na premeranie. Prednáška sa bude konať na festivale VITALfest zdravia a znania v Košiciach 24.05. o 15:30 v sále A.

V prednáške sa okrem iného pozrieme na laický základ ako naše telo naozaj funguje, čo ho ovláda, čo sú to mitochondrie, deutérium, či cirkadiánny rytmus a prečo vlastne nič ako „zdravá“ strava nejestvuje. Je to prostredie, ktoré rozhoduje aká strava je pre koho zdravá! So sebou si vezmem aj vytlačené knihy, a spektrometer ako už býva zvykom (možno aj iné metre a nejaké červené svetlá/panely), takže si môžeš vziať okuliare, žiarovku, či čokoľvek iné na premeranie.

Prémium členstvá, tlačené knihy a všetko ostatné nájdete aj naďalej na Eshope a samozrejme si každú jednu kúpu akéhokoľvek produktu vážim. Je to aj podpora pre mňa a moju prácu (vidím, že to má zmysel aj naďalej).

Ak chceš byť informovaný vždy medzi prvými o zverejnení nového článku/podcastu, prihlás sa na odber nižšie.


Tiež ti dávam do povedomia zariadenia Easy Light – Mitochondriak®, ktorých úlohou je zlepšiť tvoju svetelnú „výživu“! Nájdeš ich tu: https://www.easylight.sk/ a registrovať sa do newsletteru EasyLight môžeš TU.

Easy Light – Mitochondriak® nie je len o predaji zariadení, ale hlavne o myšlienke svetelnej hygieny a spoznávaní svojích Mitochondrií a ich potrieb. Ak si bol na otvorení Showroom-u verím, že vieš, o čom hovorím a ak nie, sleduj web, pretože čoskoro bude u nás ďalšia prednáška a zároveň aj spustenie rezervačného systému na osvecovanie sa najväčším panelom Mitochondriak priamo u nás!

Čítame sa nabudúce, takže zostaň naladený! 🙂

Zdroje, referencie a citácie:

  1. Imperatív kyseliny arachidónovej v ranom vývoji človeka Prog Lipid Res. 2023 Feb 4:101222. doi: 10.1016/j.plipres. 2023.101222
  2. Ambulocetus natans, an Eocene Cetacean (Mammalia) from Pakistan June 1996CFS Courier Forschungsinstitut Senckenberg 191(191) Publisher: E. Schweizerbart
  3. Crawford and Marsh – Shrinking brain
  4. https://www.livescience.com/26539-giant-sauropods-small-brains.html

Chcete z informácií načerpať ešte viac?

Pridajte sa medzi premium členov !

Prémium členstvo ti pomôže v zlepšení tvojho Zdravia, Mysle a Výkonnosti. Objav s nami svoj plný Potenciál!

Ako prémium člen získavaš prístup ku množstvu cenných materiálov, knihám, ekurzom, súkromným webinárom, spoločným pravidelným ZOOM-meetingom, či ku súkromnému diskusnému fóru, v ktorom medzi sebou zdieľame svoje skúsenosti/progressy, radyTipy!

Staň sa súčasťou našej rastúcej Komunity, medzi ktorými máš neustálu podporu! 


Ak máš nejakú otázku, alebo si našiel v článku gramatickú chybičku, napíš mi prosím dole do komentára :) 

Ak chceš byť informovaný medzi prvými, vždy keď uverejním nový článok, vlož svoj email a ja ti pošlem upozornenie :)


Najpredávanejšie Protukty na Eshope, ktoré Vám môžu pomôcť prevziať svoj Život do vlastných Rúk!

Komentáre
  1. Jaroslav Lachký píše:

    Život je veľmi jednoduchý vo svojej komplexnosti. Chytiť elektróny, ktoré následne možu zachytiť svetlo.⠀

    Elektrón sa excituje a spadne nazad, pričom vylúči prebytočný fotón, ktorý bunka zachytí a dokáže využiť.⠀

    Takto evolúcia dokázala na základe navyšujúceho sa množstva elektrónov budovať komplexný život. Život je vďaka tomu veľmi ďaleko od rovnovážneho stavu. ⠀

    Negatívna entropia je to, čo robí. ⠀


    Toto je dôvod, prečo život začal v oceáne, ktorý je plný elektrónov a DHA a tiež je to dôvod, prečo v modernom svete nedostatok DHA koreluje neurologických problémom, depresiám, zhoršenému zraku aj zdraviu ⚡⠀


    My ľudia, sme na rozdiel od delfínov, schopní svoj mozog využívať viac, vďaka čomu dokážeme komplexnejšie a abstraktne premýšľať. Toto je síce v niektorých prípadoch výhoda, no tiež obrovská nevýhoda.⠀

    Toto je dôvod prečo sa delfíny vrátili do oceánu a obetovali svoje končatiny, no my naopak posledné tisícročia obetujem svoj mozog a duševné zdravie preto, aby sme sa neustále „zdokonaľovali“ v modernizácii.⠀

    • Jaroslav Lachký píše:

      ^^^ toto je tiež dôvod prečo dnes mnoho ľudí počúva „nutričných poradcov“, či inštitút modernej výživy, ktorí ani len nevedia to, čo nevedia.⠀


      Evolúcia je v tomto nekompromisná. Stačí ak sa pozrieme na nervovú sústavu a oči niektorých živočíchov ako napr. mačky, či sovy.⠀

      Nie je náhoda, že majú takú obrovskú hustotu fotoreceptorov a tiež, že majú visc ako 50% MK v nich otvorených z fisfolipidov DHA. Dokonca aj di-DHA a tiež veľa vitamínu A. Zároveň však nedokážu dobre konvertovať betakaroten ani Omega 3 ALA.⠀

      Čo tu to hovorí?⠀

      Toľko, že potravinový reťazec ma scj zmysel. Evolúcia vie, prečo majú carnivory visc rozvinuté oči aj nervovú sústavu a zároveň stratili gény na tvorbu DHA aj vitamínu A⠀
      Oni sú lovci, ktorí jedia iné živočíchy, ktoré prácu z konverziu spravia za nich. V konzumácii ich orgánov, po ich uloveni, získajú viac DHA aj vitamínu A, ako keby sa živili rastlinami a čakali na konverziu.⠀


      Toto je dôvod, prečo ma každý jeden živočích a každá jedna rastlinka na zemi svoje miesto a ak vyhubime čo i len jednu, celý potravinový reťazec to pocíti!⠀



      Toto je niečo, čo ti „moderný“ inštitút Nepovie, pretože to ani len nevie. No hádaj čo.⠀

      Pozri sa na seba a potom sa pozri na šimpanzy v zoo. Naša genetická výbava je na 99% rovnaká. Cibuľa ma dokonca ešte väčšiu výbavu ako HOMOSAPINES, no nedá sa s nami ani len porovnať.⠀


      Sú tí teda gény, ktoré za všetko môžu? Nie. Je to prostredie, množstvo elektrónov, a kľúčové živiny na čele s DHA, jódom a deuteriom, ktoré určujú smer našej (de)evolúcie!⠀

      ⠀ A je len na tebe aby si prevzal zodpovednosť za seba do vlastných rúk, začal sa vzdelávať sám a následne konal!⠀



      P.S. Májový webinar o dopamine si pozri aspoň dvakrát a následne počkaj na nový, júnový, ktorí ti vyrazí dych. Dozvieš sa tam niečo nové, čo tvoje mitochondrie dokážu, čo by si pravdepodobne nikdy nečakal. Vo webinari ti to však vysvetlím so detailu aj so všetkými štúdiami, a tiež veľmi laicky tak, aby tomu pochopil každý. ⠀


      Je to totiž veľmi dôležité a zároveň je to dôkazom toho prečo sú slnko aj mitochondrie prepojené a prečo pracujú obe elektricky! ⚡☀️⠀



      #mitochondriak

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov