Užívanie melatonínu zvyšuje kardiovaskulárne riziko!

Prečo by príroda vytvorila takúto molekulu ešte v čase, keď bol život primitívny a v podstate spal (bdenie sa vyvinulo neskôr), keď je melatonín len spánkový hormón? Odpoveď je podľa mňa, keď sa zamyslím hlavou matky prírody taká, že melatonín je okrem iného aj antioxidant, respektíve silná redukčná molekula. Dokáže pomáhať s donášaním elektrónov a zároveň aj svetla (teda zbierať a  odovzdávať svoj Redox). 

To, že je melatonín tvorený skrz oko prioritne, vďaka rýchlej sietnicovej dráhe je pravda, a je v procese potrebné aj UVA svetlo. Všetko je to však lokálne, ako to aj naznačujem často na obrázku. Melatonín je totiž globálna molekula, ale aj systémová (lokálna). To znamená, že na mieste, kde sa syntetizuje, dokáže byť automaticky spotrebovaný. A medzi tým, ako sa vytvorí melatonín a stane sa z neho finálna verzia AMK, sa melatonín konvertuje na iné metabolity, pričom každý z nich má unikátne antioxidačné vlastnosti. 

To, že je melatonín produkovaný z tryptofánu, aj vďaka UV svetlu je normálne. Netreba vysvetlovať. Je to aromatická aminokyselina a na izomerizáciu potrebuje UV zo slnka, alebo endogénne z polovodičov v tele. 

Avšak NIR svetlo je niečo, čo je dobre odrážané a aj absorbované práve mitochondriou samotnou, ATP-syntázou a vodou. Toto je kľúčové. Mitochondria sama o sebe pod NIR svetlom pracuje veľmi efektívne a ATP-syntáza rotuje dokonale. Voda okolo nej má vtedy najnižšiu viskozitu. To znamená, že mitochondria vykazuje vysoké delta psí, vďaka čomu rezonuje. To znamená, že "stláča" plazmu dnu a produkuje "iskru". Preto som chcel, aby si počula najskôr posledný podcast. 

My dnes totiž vieme, že SNAT sa nachádza práve medzi membránami. To je to miesto, ktoré je v kontakte s DHA. Vieš, čo to znamená? Že takýmto spôsobom mitochondria vyprodukuje "iskru", ktorá za prvé stlačí všetko medzi membránami (presne tam sa zhodou náhod nachádzajú aj horčíkové uniporty, veľa horčíka aj prekurzory melatonínu serotonin (5-hydroxytryptamine) a N-acetylserotonín,) a zároveň vyprodukuje UV svetlo. 

Len tak mimochodom, neurotransmiter serotonín (5-HT) hrá dôležitú úlohu aj pri tvorbe nových mitochondrií (mitochondriálna biogenéza) v  neurónoch prostredníctvom 5-HT2A receptora a prostredníctvom hlavných regulátorov mitochondriálnej biogenézy, SIRT1 a PGC-1α. Ani to nie je náhoda...

Ľudia dodnes ľudskému telu a biológií nerozumejú a neustále sa "oháňajú" štúdiami. Kde máš na to štúdie? Keď im ich dáš, a kde je to v nej napísané? Keď im to ukážeš - a kde v závere píšu presne túto vetu alebo jasnú kauzalitu,...??? 

Pravda je, že ľudia sú dnes už veĽmi pohodlný a umelá inteligencia tomu rozhodne do budúcna nepomôže, skôr naopak (teda čo sa väčšiny ľudí týka). Treba si uvedomiť jednu vec - to, ako sa správa mitochondria, ako operuje ľudské telo, živá bunka a príroda sama, nie je niečo, čo sa dá "vyštudovať" štúdiou. 

Odhliadnúc od toho, že veľmi záleží:

• na tom, kto štúdiu ide robiť,
• aké a koľko financií na ňu dostane, na základe čo ho môže spraviť štúdiu kvalitne alebo nie,
• od koho je financovaný, pretože to do veľkej miery rozhodne o výsledku, aký sa snažia preukázať, 
• od samotnej metodiky,
• od prostredia a EMF v mieste, kde to študujú,
• od Ľudí a ich uhľu pohľadu nad daným problémom, keď premýšľajú nad závermi,
• a XY ďalších faktorov.

Nespočítam koľko krát mi v minulosti ľudia pýsali otázky typu - "Jaro prosím, pošli mi k tomuto tvojmu tvrdeniu štúdiu, chcel by som to niekde zdieľať do príspevku", alebo "Pošli mi prosím štúdiu k tomu čo píšeš v novom blogu, že menej diverzifikovaný mikrobióm je v chladnom podnebí výhodou a je zdravší",... a mnoho ďalšieho. Keď však danej osobe pošlem to množstvo zdrojov, ktoré v danom článku, na aký sa pýta je, tak to zrazu nie je ono a chce presne "tú štíúdiu", kde si prečíta v jednej vete že "keď toto, tak sa stane toto!" Avšak, bohužiaľ, príroda takto nepracuje a zároveň to ani nie je (zatiaľ) možné skúmať a uź vôbec nie je jednou štúdiou dokázať. 

Čo sa tak zamyslieť napríklad nad tým, ako sa štúdia na takejto mikro úrovni vykonáva? Napr. pomocou elektrónového mikroskopu, keď sa jedná o mitochondriu, ETC, krebsov cyklus a veci v nej. Takýto mikroskop funguje na princípe využitia elektrónového lúča namiesto svetla, kde na to, čo pozorujú, "strielajú" elektróny, ktoré majú kratšiu vlnovú dĺžku a umožňujú tak dosiahnuť oveľa vyššie rozlíšenie, ako keby ich pozorvali klasicky. Avšak čo si už málokto uvedomí, že elektrón je síce malý, no pre mitochondriu, je to stále "veľká" častica, pretože operuje na báze protónov, elektrónov, svetla a dokonca kvark-gluónovej plazmy. Čo tak ďalší obľúbený výskum pomocou RTG? Rontgen sa tiež často využíva, keď skúmame živé bunky, pretože prechádza cez tkanivá. Málokto sa však zamyslí nad tým, že RTG = EMF a v našom tele je viac vecí, vrátane vody a melanínu, ktoré ho absorbujú. Čo to znamená? Vedec vyšle RTG na niečo, čo pozoruje a na základe výstupu vyhodnocuje, kde, od čoho a koľko RTG sa odrazilo, čím počítačová simulácia vytvorí obraz vnútra. To však nie je skutočný obraz a už vôbec nie realita. Nikto si totiž neuvedomí, že už len obsah atómov dnu to dokáže pohltiť a výsledný lúč, na základe ktorého prebieha simulácia, je ovplyvnený niečim, o čom samotná osoba ani nevie že tam je. No a ak ani len nevieš, že o niečom nevieŠ, ako asi prídeš na to, čo je to, čo nevieš a ako to môžeš skúmať? 

To isté platí aj pri samotnom elektrónovom mikroskope. Treba si uvedomiť, že čokoľvek meriame za prvé ovplyvníme a za druhé, meriame to pomocou svetla (alebo pohybu elektrónov). Avšak aj svetlo má svoj limit, ako nám ukázal Einstein. Ja som však na druhej strane viackrát ukázal a vysvetlil (a nie jediný, predomnou to dokázalo mnoho ľudí vrátane Cherenka), že rýchlosť svetla v skutočnosti nie je limit. Príroda to vie a aj naše mitochondrie a využívajú to. Každý, kto nechápe, nech si spätne prečíta články, alebo webináre, kde to vysvetľujem, spolu s dôkazmi. 

To znamená, ak mitochondria na svojej CRYSTE dokáže prekročiť rýchlosť svetla, a my ju za prvé meriame tak, že ani nevieme presne čo všetko meriame a za druhé, na meranie používame niečo, čo je pomalšie ako samotný presun častíc dnu, ako asi dokážeme vypozorovať čo sa tam presne deje? Odpoveď je - momentálne NIJAKO. Stále ešte nemáme technológiu, ktorá by to umožnila.

Presne aj pre tieto dôvody mnoho ľudí stále nevie nájsť štúdie, ktoré by im presne ukázali (ideálne pre nich hneď v abstrakte) to čo hľadajú. To však neznamená, že tu také štúdie nie sú. Človek len musí vedieť ako "vodítka" hľadať a ako si veci pospájať. Rovnako ako keď niekomu ukážeš eshop, kde nefunguje trebárz tlačidlo "pridať do košíka" a bude sa pozerať, že čo môže byť zlé a následne to ukážeš programátorovi, ktorý ľahko dokáže otvoriť prieskumník, hneď si vyhľadá príslušný javascript s CSS kód, prejde na element, ktorého sa to týka a do dvoch minút má odpoveď prečo to nefunguje a následne to pravdepodobne dokáže aj rýchlo fixnúť ak má prístup ku FTTPS a serveru. Toto je ten rozdiel a tiež je to dôvod, prečo mi nevadí, keď už vidím pár ľudí ako kopírujú, zľahčujú blogy a robia z nich výcucy pre IG ľudí, aby to bolo pochopiteĽnejšie a zároveň sa stále pýtajú na štúdie. Bežnej vede ešte potrvá pár rokov kým doženie "zameškané" a kvantová biológia ako roziehajúci sa obor je momentálne najbližšie.

To, že mitochondria generuje vlastný melatonín, čo bolo v štúdiách prvýkrát spomínané ešte v minulom storoćí a následne lepšie reprodukované v 2013, je jednoznačný znak toho, že melatonín nie je len nejaký hormón, ale molekula, ktorá tu bola ďaleko ďaleko skôr ako komplexný život. Podobne ako niektoré chromofóry. To znamená, že jej funkcia nikdy nebola len "spánok", ale signalizácia a hlavne, že reaguje na dané podmienky, to znamená transfér protónov a magneticého momentu na prvom mieste a následný tok elektrónov a energie na druhom. Keď je tento transfér dostatočne rýchly a synchronizovaný s prostredím, v akom sa prokaryot nachádzal, transfér protónu skrz grothusov mechanizmus, následne vylúčenie biofotónu a následná konverzia a tvorba melatonínu sú logický dôsledok. Jeho vylúČenie a presun skrz organizmus následne signalizuje ďalej. To znamená, že je tu veľmi rýchla pozítívna aj negatívna spätná väzba a zároveň aj kontrola na úrovni svetla a transféru MM, čo ani z 0,1% nedokáže dosiahnúť presun cez tráviaci ttrakt, do krvi a bunky nijaký doplnok, liek, ani nanotechnológiia skrz lipidové častice, či iné vecičky. 

Presne preto je pochopiteľné, že ak niekto do systému pridá takúto molekulu, ktorá svojou históriou datuje ďaleko ďaleko pred život, viac ako 2 miliardy dokov dozadu, tak sa zahráva s niečim, čo zatiaľ nechápe. 

Druhá dôležitá strana mince je to, že úloha melatonínu aj jeho metabolitov ako AMK, AFMK,... je, źe je antioxidant. To znamená, že donáša elektróny tam, kde chýbajú. To zas znamená, že má veľkú úlohu v častiach tela, ktoré sa prirodzene oxidujú. No a aké časti tela podstupujú prirodzene, keď sme zdravý, najviac oxidácie? Premýšľajte... čo tak oči? Naše oči sú orgán, ktorý je uspôsobený počas dňa byť vystavený svetlu, ktoré ho neustále oxiduje. Aj preto využíva veľa glykolýzy a PC a tiež limituje kyslík. Toto je jednoduchá dedukcia, pomocou ktorej ľahko prídeme na to, že v oku bude kontrola a produkcia melatonínu enormná a je to presne tak.

No a podobne ako je to s Robinom Hoodom, ktorý kradol bohatým a chudobným dával, rovnako je to v tele. Táto "bohatá" časť tela to odskáče, keď sa pohrávame s ich "dukátmi" (melatonínom)!