Zázračná voda 18 a 19.januara

@liv ahoj 🙂 ja osobne neviem, ale keď to čítam napadol ma nedávny Jarov príspevok na instagrame ak sledujes. Skopírujem odkaz nižšie ak nevadí.

View this post on Instagram

@kamil-2 ďakujem, príspevok som čítala ale nevysvetluje to zmenu vlastnosti vody počas týchto 2 dní v roku (alebo som nepochopila tu súvislost 🙃). Zmena vody v tomto období je potvrdená štúdiami, len sa presne nevie prečo to tak je. Tak ma napadlo ze to ma možno vysvetlenie v kvantovej fyzike

@liv Dobrý postreh Kamil a áno, podľa mňa to súvisí aj s týmto, avšak nemyslím si, že je dnes tento jav "aktuálny" a hlavnie nie všade rovnako.

Voda je ako hard disk. Rovnaký, na akom mám v počítači, z ktorého toto píšem. Presne takto funguje voda so svetlom. Informácie uskladňuje magneticky, na základe svetla. V prvom rade musí voda absorbovať EM energiu, ktorú následne emituje. Slnko dokáže excitovať (vyzdvihnúť) valenčné elektróny v atóme kyslíka vody, ktoré sa o 0, 000 000 1 sekundy vrátia späť do uzemneného stavu, pričom vyžiaria energiu vo forme fotónov. Fotóny sú zvyčajne v spektre infračerveného spektra. Pri absorpcii energie zo slnka však ide o fotóny s frekvenciou tisíc triliónov hertzov (300 nm), čo je UV svetlo.Elektrón sa vráti späť, pričom vyžiari ďalší fotón. Toto je podľa mňa dôvod, prečo je / alebo skôr bol u nás 19. január najchladnejší deň v roku, hoci už 22. decembra sa začínajú dni predlžovať a Slnko na Zem svieti dlhšie. Tiež je to jeden z dôvodov, prečo voda vykazuje tieto anomálie v daný deň.

Voda v zemi absorbuje energiu zo slnka neustále a dlhodobo ju zadržuje. Dlhšie, ako by sme si vôbec mysleli... Spôsob, akým to robí, je práve EXKLUZÍVNA ZÓNA.

Voda pozostáva takmer výlučne iba z fotónov. Fotón je druh častice, ktorá sa radí medzi tzv. BOZÓNY, čo je niečo ako lepidlo, ktoré drží spolu celú hmotu. V skutočnosti iba veľmi malé množstvo vody je naozajstná hmota. Predpokladá sa, že voda obsahuje 974 600 000 000 častíc fotónu na jedinú časticu hmoty (atóm kyslíka alebo vodíka). Preto má voda obrovskú kapacitu zadržiavať a rozvádzať teplo. Voda je z viac ako 99 % fotón; fotón je nosič informácie a energie elektromagnetického poľa. Nie nadarmo v odborných kruhoch nazývajú vodu „tekutým Slnkom". 

@jaroslavlachky ďakujem za odpoveď , tak predsa to má kvantové vysvetlenie 🙂 

Nenapadlo by ma že to má súvis s najchladnejšim dňom v roku (preto som nepochopila na čo narážal Kamil), rozhodne je to zaujímavé 

@liv To určite áno. 🙂 Príroda je veľmi inteligentná a unikátna a zdá sa, že využíva kvantovú mechaniku ako svoj jazyk, pričom matematika je len malá pomôcka (abeceda či posunková reč) pomocou ktorej vieme tento jazyk trochu vyjadriť a porozumieť jej.

Nič ako vákuum nejestvuje a to ani v "prázdnom" vesmíre, pretože sme neustále prepojení skrz plazmu a Birkelandové prúdy. Naša planéta Zem je spojená so slnkom a je to práve slnečná plazma, ktorá mení veci u nás, vrátane počasia a štruktúry (rezonancie) vôd. Nie je však až tak dôležité to, čo sa udeje pred magnetosférou ako to, čo sa deje cca od Výšky 10 až 20 km nad morom až po povrch Zeme. Tam žijeme my, a tam je väčšina kvapalnej vody, ktorá reaguje na solárnu plazmu.

Tiež nezabúdaj na to, že letné a zimné obdobie (zimný slnovrat) sú odlišné v tom, že hoci je v zime chladno, nie je to kvôli vzdialenosti od slnka. Vrámci elipsy je Zem v skutočnosti slnku blízko, avšak sklon, pod akým je naša strana zemegule otočená, je väčší. To znamená, že v decembri sme slnku v skutočnosti najbližšie. Následne, v závislosti od solárnej aktivity a činnosti hlavne v jej fotosfére, solárna plazma skrz vylučúce sa nabité a ionizovane častice, neutrína aj fotóny ovplyvňuje všetko vo vesmíre, s čím je v kontakte. Naša Zem je jedným z takýchto miest. Ak sa slnko priblíži k zemi dostatočne, a zároveň má zvýšenú činnosť (mysli viac slnečných škvŕn), naša magnetosféra sa viac stlačí, čo znamená, že sa zmení vzdialenosť našej vrchnej časti ionosfery od povrchu zeme. Takýmto spôsobom sa zmení vzdialenosť dvoch dutín, medzi ktorým rezonuje rádio frekvencia v spektre shuman (tlkot srdca). Frekvencia sa musí zvýšiť, čo je dôvod, prečo aj shumannova frekvencia vždy každý deň variruje vrámci dňa a noci, rovnako aj sezóny a v závislosti od slnečnej činnosti (aj lunarnej a ďalšie). Tiež sa zmení množstvo neutrin, ktoré preletia skrz zem a potencionálne môžu zasiahnuť a reagovať aj s ťažkými prvkami v zemi, ktoré nezabúdajme, same podliehajú rádiorozpadu. Majú svoj polčas života, pričom jedným z takýchto prvkov v zemskom plášti je aj tórium, ktoré následne vylučuje veľa tepla vo forme IČ svetla, ktoré jednak hýbe tektonicke platne, no tiež zasahuje do vrstiev vody v plášti Zeme aj nad. Toto všetko vplýva na koncentráciu, odparovanie, štruktúru a koherenciu vody na Zemi