Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Účet si vytvoríte Zdarma a ak chcete získať prístup aj k súkromnému fóru, môžete sa pridať medzi prémium členov.
⇒ PRIHLÁSENIE | Prémium Členstvo
ZAČNI TU
4
Príspevky
1
Užívatelia
0
Reactions
17
Videní
Zakladateľ témy
Malé pokračovanie pre každého, kto videl posledné 2 webináre a zároveň malá lekcia z kvantovej biológie:
Prečo je doplnok vitamínu D3 v pilulke častokrát k ničomu a dokonca môže mať ako viete aj negatíva? A prečo to platí aj pri iných tabletkách, hoci niektoré môžu mať niekedy efekt (krátkodobo), no Vás zaujíma skutočná príčina a dlhodobosť?
Dôvod je jednoduchý. Naše telo je celé z kolagénu, ktorý je piezo, flexo a pyro elektrický, čo znamená, že zachytáva, ale aj vylučuje UV svetlo.
Z prvého stupňa ZŠ a matematiky vieme, že 5+2=7, však? No platí to aj opačne. 7-2=5. To znamená, že sa dá proces aj reverznúť.
Ak niečo plus niečo rovná sa výsledok, tak vieme od výsledku odpočítať to niečo a vrátime sa nazad k tomu „pôvodnému niečo“.
To isté je s polovodičmi.
Polovodič má úžasnú schopnosť v tom, že dokáže zachytiť svetlo, ktoré z jeho valenčnej vrstvy dostane elektrón do vodivej a elektrón následne vedie prúd. Proces však platí aj opačne.
Keď polovodič naberie elektrón, ktorý z vodivej vrstvy spadne nazad do valenčnej a rekombinuje sa s protónom, vylúči svetlo. No a čo rozhoduje o vylúčenom svetle? Zakázané pásmo polovodiča.
V našej biológií sú aj také, ktoré majú pásmo v spektre UV, ako napr. kolagén a fascia.
No a UV svetlo je vo viditeľnom spektre úplne vľavo, čo znamená, že má najviac ENERGIE, ale aj HYBNOSTI. Hybnosť.
Vlastnosti a správanie svetla sú najkomplexnejšia a najťažšie pochopiteľná vec na tejto planéte, aj v celom vesmírne. Koniec koncov, aj celý vesmír "vznikol" (lepšie povedané pozostáva) iba vďaka svetlu a vďaka jeho unikátnym vlastnostiam a nelineárnym schopnostiam.
SVETLO a unifikácia elektrickej a magnetickej sily spolu so slabou a silnou silou sú to, z čoho pozostáva všetko, na čo naša myseľ dokáže pomyslieť.
Svetlo ma veľmi veľa vlastnosti a vymyká sa dokonca všetkým fyzikálnymi zákonom, aké poznáme a to vrátane relativity. Svetlo" obchádza "teóriu relativity a jediný prípad, kedy svetlo podlieha relativite je keď sa šíri v médiu. Teda napríklad u nás na Zemi, alebo v ľudskom tele, či vo vode.
Dôvod prečo spomínam svetlo je to, že 2 z jeho dôležitých vlastnosti je za prvé jeho duálna schopnosť (správať sa aj ako častica aj ako vlnenie a tiež to, že nesie HYBNOSŤ.
Svetlo (foton) základná fundamentálna častica, ktorá ide vo vákuu najvyššou možnou rýchlosťou, ktorá nemá hmotnosť, no aj napriek tomu nesie energiu.
Zaujímavé však je, že do dnešného dňa vlastne nemáme presný koncept toho, čo je to hmota a odkiaľ pochádza.
Otázka teda je, ako definujeme hmotu? Pretože hmota akejkoľvek častice, predmetu a veci, ktorá je teda "vytvorená", odniekiaľ pochádza.
HMOTA je vyobrazením uloženej ENERGIE v pohybe vnútorných orbitáloch častice. A energia?
ENERGIA je meradlom pohybu hmoty vzhľadom ku zvyšku hmoty vo vesmíre.
Svetlo sa správa aj ako vlna, aj ako častica. To je fakt, ktorý vieme.
Podľa špeciálnej a všeobecnej teórie relativity tiež vieme, že ak sa niečo pohybuje rýchlosťou svetla, jeho hmotnosť musí klesnúť na nulu. Avšak podľa definície vyššie vieme, že častica s nulovou hmotnosťou, nemá žiadnu energiu, respektíve má nulovú energiu.
Avšak z tohoto vyplýva, že keď má častica nulovú hmotnosť, môžeme ju násobit
akýmkoľvek číslom (E=mc2), jej energia bude stále nulová, no pri fotóne to tak nie je. Znamená to teda, že ani Einstein nemal vo všetkom 100% pravdu? V podstate áno, no nie úplne...
Fotón (svetlo) sa teda vymyká teórii relativity a už sám Max Planck na konci 19 storočia označoval svetlo za niečo ako "božské", pretože sa vymikalo bežnému správaniu a zároveň sa zdalo byť neskutočne inteligentné. Ako však môže byť svetlo inteligentné? Dá sa to? Podľa mňa áno a odpoveď ako a prečo sa ukrýva v jeho OMH (teda magnetickom momente), ktorý vieme v skratke označiť slovom HYBNOSŤ, ktorej sme sa venovali v posledných 2 webinároch.
Častica, ktorá nemá hmotnosť, nemôže podliehať efektu gravitácie, no fotón je gravitáciou ovplyvnený (gravitátional lensing). Ďalšia zaujímavosť, ktorá nám možno nehovorí ani tak o nezvyčajnosti fotónu, ale skôr o nepochopení gravitácie (teda aspoň podľa môjho skromného názoru)...
Rovnako svetlo ohýba naša atmosféra, vďaka čomu je modré svetlo "urýchlene", čo evolúcia využila na stavbu melanopsinu a leptinu. Presne preto je melanopsin na periférií oka a tiež preto vzniká šedí zákal na šošovke, aby do oka ďalšie modré svetlo nevstúpilo, keď ho už má nadbytok...
To znamená že fotón skutočne nie je časticou, ani vlnou, ale niečo iné??? Niečo čo zatiaľ ani veľa fyzikov nechápe, pretože svetlo je tou najkomplexnejšiou a zároveň najviac fundamentalnou "častícou" vo vesmíre...
Teraz však druhá vlastnosť svetla - Hybnosť.
Fotón prenáša aj ďalšiu vec a tou je hybnosť a podľa zákonov kvantovej mechaniky vieme, že rovnako ako energia ani hybnosť len tak nezmizne, ani sa neobjaví. Hybnosť musí byť vždy zachovaná. A to aj platí, rovnako ako sa to týka veľkého tresku (podľa mňa).
Toto nám dáva nový pohľad na skutočný význam Einsteinovej rovnice hmotnostnej ekvivalencie. Hybnosť (označuje sa ako „p“) možno považovať za schopnosť objektu tlačiť na iný objekt vďaka jeho pohybu.
Klasicky je hybnosť definovaná ako hmotnosť objektu x rýchlosť objektu (p = mv). Pretože svetlo nemá hmotu, môže sa na prvý pohľad zdať, že svetlo nemá ani hybnosť. Svetlo však v skutočnosti nesie hybnosť vo forme energie.
Pre fotóny ich energia (E) a hybnosť (p) súvisia s jednoduchou rovnicou E = pc, kde c je rýchlosť svetla. Hybnosť, ktorú svetlo prenáša, je taká malá, že si ju v každodennom živote nevšímame, avšak je dostatočne veľká na to, aby bola merateľná.
To znamená, že aj v počiatkoch vesmíru, kedy nastala krátka a malá inflácia, kedy prišli pôvodne unifikované 3 sily do bodu a vypustili svetlo, hybnosť daného fotónu mohla byť sama o sebe zodpovedná za rozpínanie vzniknutého priestoru/vesmíru (teda opäť - aspoň podľa môjho skromného názoru)...
Einsteinova teória relativity je kľúčom k pochopeniu života a Matrixu mitochondrie.
Teraz ešte v skratke k doplnkom. Prečo tvrdím, že hybnosť tu hrá veľkú úlohu? Pretože hybnosť si laicky predstav ako schopnosť zatlačiť na objekt. Hybnosť ma každý objekt, ktorý má nejakú hmotnosť, no taktiež aj fotón, ako si videl. A jeho hybnosť je unikátna.
Práve táto hybnosť je napríklad to, čo umožní prstenu v molekule cholesterolu pohnúť a zlomiť chemickú väzbu a spraviť z neho vitamín D3.
Ak si nespomínaš, obrázok cholesterolu a vitamínu D som tu pridával už veľa krát. Pozri si ho a zbadáš, že sú úplne rovnaké. Jediný rozdiel je jeden atóm vodíka a zlomená chemická väzba v prsteni cholesterolu.
Aj toto je jeden z nelineárnych efektov prirodzeného svetla. A tiež je to dôvod, prečo som veľakrát prízvukoval že suplement vitamínu D nespraví nikdy to, čo slnečné svetlo. Keď totižto svetlo dopadne na náš povrch tela, vyvolá nekonečné veľa možností reakcií a rotácia danej molekuly je jednou z nich.
Tiež práve preto iba UV svetlo dokáže v nás stimulovať najväčšiu tvorbu jednosmerného elektrického prúdu aj vďaka DHA. UV svetlo prináša na povrch zeme najväčšie množstvo elektrón Voltov.
Svetlo a jeho hybnosť majú veľký vplyv na to, ako sa v nás správa kolagén, aj akú polohu jeho trojitá zavitnica záujme, a mnoho ďalšieho...
Publikované : 28. septembra 2024 9:31
Zakladateľ témy
Spomenuté 2 webináre sú tu:
Webinár-September 2024 - Ako vzniká Hmota z „ničoho“ a akú úlohu tu hrá neutríno
Webinár-September 2024 - QaA
Publikované : 28. septembra 2024 9:31
Zakladateľ témy
Napríklad táto štúdia zistila, že ľudia, ktorí užívali vitamín D, mali presne rovnaké riziko zlomenín kostí ako tí, ktorí ho neužívali.
Nezáležalo na tom, koľko vitamínu D užívali, ani nepomohlo, ak užívali aj doplnkový vápnik: v každom prípade vitamín D nemal žiadny účinok.
Publikované : 28. septembra 2024 9:33
Zakladateľ témy
Publikované : 28. septembra 2024 9:33