Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Účet si vytvoríte Zdarma a ak chcete získať prístup aj k súkromnému fóru, môžete sa pridať medzi prémium členov.
⇒ PRIHLÁSENIE | Prémium Členstvo
SEZÓNNE STRAVOVANIE
7
Príspevky
3
Užívatelia
4
Reactions
64
Videní
Zakladateľ témy
Krátke doplnenie pre členov ku dnešným príspevkom o nikotíne a fajčení.
Nikotín patrí medzi pyridinnne alkaloidy do skupiny Solanaceae a nachádza sa najmä v rastline s názvom Nicotiana tobaccum. Nikotín vykazuje mnohé farmakologické vlastnosti v centrálnom nervovom systéme (CNS) aj v periférnom nervovom systéme (PNS) a to tým, že stimuluje receptory nikotín acetylcholínu (nAChRs). Nikotín spolu s jeho derivátmi je schopný vylepšiť dopaminogénne neuróny a ich prežitie aj synaptickú plasticitu mozgu.
Štúdie na zvieratách ukázali, že nikotín je schopný zneškodniť napr. Alzheimerovu chorobu a to cez jeden jeho metabolit, ktorý sa z neho tvorí a nazýva sa Kotinin. Kotinin u myší znížil stratu pamäti tým, že zabránil naakumulovaniu Aβ peptidu.
Avšak nikotín vykazuje aj mnohé toxické účinky na organizmus. Podľa štandardných dát, bezpečná dávka pre dospelého je 30-60 mg zatiaľ čo u laboratórnych zvierat sa pohybuje do 50 mg/kg u potkanov a 3.3 mg/kg u myší.
Nikotín vykazuje toxicitu tým, že narušuje mitochondriálnu membránu a zvýši tvorbu voľných radikálov (ROS). To spôsobí stres, ktorý degraduje proteíny v mitochondrii a aktivuje sa proteín caspase-3, ktorý následne vyvolá apoptózu (bunkovú smrť). Bunková smrť môže byť zlá, ale aj dobrá, záleží od miesta na tele a kontextu, no v mozgu nie je dobrá. Nikotín môže zabíjať v nevhodnom využití zdravé neuróny a spôsobiť teda problémy, pretože v mozgu apoptózu nechceme.
Aký je teda rozdiel v nikotíne v rozličných zdrojoch? V skratke...VEĽKÝ.
V jednom prípade vyvoláva tvorbu kontrolovaných „kvantovaných“ voľných radikálov, ktoré naše mitochondrie pomáhajú zrecyklovať a opraviť a v inom ich zabíja. Čo o tom rozhoduje? KONTEXT (zdroj nikotínu, množstvo, REDOX človeka a prostredie).
Publikované : 14. januára 2021 21:45
Zakladateľ témy
Nikotín pre nás môže byť (dokonca aj je) prospešný až na to, že ak by príroda chcela, aby sme ho fajčili, asi by sa neunúvala s takým výrobným procesom (fotosyntézou) a rovno by na stromoch rástli cigarety. Čo je úplne nezmyselné, nemyslíš?
Cigarety obsahujú nie len mnohé chemikálie (semiquinon, karbonyl, sulfid,...), ale generujú vďaka vdychovaniu a reakcií s kyslíkom aj nekontrolované množstvo voľných radikálov. Superoxid, peroxid vodíka aj najhorší HYDROXIL alebo peroxynitrit.
Obyčajná jediná cigareta podľa výpočtov vygeneruje odhadom cca 1 000 000 000 000 000 voľných radikálov. (Nick Lane, Oxygen)
To je milión miliárd ROS za jedinú cigaretu. Toto ďaleko prevýši pozitíva, ktoré by mal nikotín užití v malom množstve
Fajčenie cigariet mení obsah plynov v krvi (tým mení aj uvoľňovanie kyslíka z hemoglobínu do tkanív), a produkuje masívne množstvo voľných radikálov, ktoré následne v krvi rýchlo vyčerpávajú prirodzene antioxidanty ako glutatión, ale aj dôležitý vitamín C. Vitamín C je v krvi veľmi dôležití.
Preto majú často fajčiari neskôr problém s očami, pretože keď klesne vitamín C v krvi, ovplyvní jeho hladinu aj v nadobličkách, mozgu a oku.
Fajčenie znižuje oxidačno-redukčný potenciál, známy ako REDOX. Redoxný potenciál je miera záporného elektrického náboja vo vnútri bunky. REDOX laicky označuje schopnosť bunky dobre presúvať ELEKTRÓNY, ale aj PROTÓNY. REDOX teda súvisí s množstvom elektrónov, ktoré môžu byť excitované slnečným svetlom, aby ich „dobilo“ energiou a mali príležitosť túto energiu preniesť ďalej, čo umožní, aby sa v mitochondriách vykonalo mnoho vecí, pretože všetko závisí od dostatku elektrónov a vysokého REDOXU.
Fajčenie tiež znižuje množstvo kyslíka dostupného mitochondriám. To znamená, že keď má mitochondria menej dostupného kyslíka, má menšiu možnosť zachytiť na štvrtom komplexe CCO elektróny a vytvoriť z nich vodu, vďaka čomu mitochondria trpí DEHYDRATÁCIOU.
Publikované : 14. januára 2021 21:47
Zakladateľ témy
„Väčšina ľudí si myslí, že nikotín je len zlý, pretože si jeho užívanie spájajú s fajčením alebo máčaním tabaku. Avšak je to podobné ako s vodou. Aj vodu potrebujeme, bez nej zahynieme, no rovnako sa v nej môžeme utopiť, ak by nás niekto zavrel do miestnosti plnej vody. V takej zime zasa vody potrebujeme menej, pretože jej veľa tvoríme v mitochondrii zo spaľovania tuku. S nikotínom je to podobné.“
Málokto vie, že nikotín sa nachádza aj v bežných potravinách, ktoré konzumujeme, a môže mať liečivý účinok na mitochondrie prostredníctvom zvýšenia NAD, ak do toho zapojíme slnečné žiarenie a uzemnenie. (Toto je veľké AHA najmä pre fajčiarov, pretože uzemnenie sa a to NONSTOP je jedna z vecí, ktorá im môže trošku zmierňovať negatíva)
Pripájam na ukážku v akých potravinách sa nachádza koľko miligramov nikotínu. Pre otvorenie pdf sa musíte prihlásiť samozrejme.
(P.s., tipnite si, ktorá zelenina má najviac nikotínu. V pdfku ju vidíte
P.s.2: Týmto potravinám by sa mali vyhýbať ľudia s autoimunitnými problémami)
@jaroslavlachky dobre nacasovanie s tym pdfkom, lebo akurat minule som nieco podobne hladal na nete ked si to spominal pri tych karotenoidoch 😃
Publikované : 15. januára 2021 9:01
Jaroslav Lachký reacted
Čo majú spoločné neurotransmiter dopamín, kofeín, nikotín alebo opiáty? Prečo je ich účinok podobný? A prečo ich dnes ľudia (ne)potrebujú viac? Čo ak je dnešná túžba po exogénnych opiátoch opodstatnená? Čo ak nie je túžba po nikotíne náhodná a súvisí to s nedostatkom dopamínu?
A Čo ak táto túžba po opiátoch, káve, či cigaretách súvisí aj s tým, prečo sú dnes ľudia po pobyte na slnku viac červený?
Odpoveď niekoho možno zaskočí, no áno, všetko to spolu súvisí
Naše črevo aj pokožka sú orgány, ktoré sú úzko prepojené medzi sebou, ale aj mozgom a dopamín alebo oxid dusnatý, sú je jedna z molekúl, ktorá slúži ako komunikátor medzi slnkom a mitochondriami v našom tele, vrátane čreve. Ak komunikácia viazne, náš mozog získava nevhodné informácie.
Práve preto sa problémy s pokožkou a črevom prejavujú medzi prvými. Tieto časti tela majú veľmi rýchly metabolický obrat, čo znamená, že by sa ich bunky mali prirodzene rýchlo obnovovať. Črevo aj pokožka majú totižto veľkú plochu, vďaka čomu zbierajú veľa informácií z prostredia. Musia mať preto mechanizmy, aby sa rýchlo obnovovali, keď zachytia niečo nevhodné. Dnešným problémom však je, že nevhodné stimuly prichádzajú príliš veľa a mechanizmy, ktoré ich regenerujú, na čele s apoptózou, viaznú.
Dopamín, ale aj oxid dusnatý sú v našom tele tvorené endogénne a to aj vďaka UV svetlu. To je to isté svetlo, ktoré je zodpovedné aj za to, že budeme dobre zvláda´t silné UVB a tiež, že svetlo dobre absorbujeme a neostaneme niekoľko dní červený.
Ďalší proteín, ktorý si v tele tvorím vďaka UV svetlu je POMC. Je to veľmi významný proteín, skladá sa z viac ako 240 aminokyselín (veľa z nich je mimochodom aromatických), a v mozgu sa z neho tvorí viacero látok. To znamená, že keď POMC vznikne (predstav si ho ako hada zloženého z veľa aminokyselín), rozloží sa na menšie proteíny (menších hadíkov), pričom každý z nich má nejakú úlohu a funkciu v tele. Jeden, respektíve dva veľmi podstatné proteíny, ktoré z POMC vzniknú sú beta-endorfíny a Enkefalíny.
Druhý pojem si zrejme ešte nepočul, no prvý určite áno. Alebo si minimálne počul aspoň slovo "endorfíny". Mohol si to počuť napríklad v súvislosti so športom, sexom, či inou príjemnou aktivitou. Endorfíny sú totižto látky, ktoré zapríčiňujú pohodu, radosť, no najmä – ZÁVISLOSŤ. A beta-endorfíny spolu s enkefalínom sú naše vnútorné opiáty.
Všetko, čo vyvoláva tvorbu opiátov v tele, vyvoláva aj závislosť. To by malo byť logické. Je bežné, že cvičenie, tréning, jedenie sladkostí a cukru, sex, alkohol alebo drogy, či niektoré lieky vyvolávajú závislosť. Je to aj preto, pretože vplývajú na endorfíny. Preto sa k týmto činnostiam tak radi vraciame a zažívame ich znova a znova.
Beta-endorfíny aj enkefalíny patria medzi OPIÁTY, ktoré pôsobia na opoidné centrá v mozgu. Práve na tieto centrá pôsobia všetky vyššie spomínané veci, ale aj látky ako káva, nikotín, marihuana,... a dokonca aj lieky, ktoré kúpiš s obsahom ópia, ktoré sa predpisujú pri chronickej bolesti, ako morfium. Všetky vplývajú na opoidné receptory v mozgu a ty sa po nich cítiš lepšie.
Práve som ti však naznačil skutočný a prírodný spôsob, ako sa v nás endorfíny tvoria prirodzene, aj skrz aromatické aminokyseliny v koži a očiach. Len samotný beta-endorfín obsahuje 31 aminokyselín, z čoho sú 3 aromatické. Nižšie zas vidíš obrázok Enkafalínu. Tieto opiáty sa tvoria aj vďaka UV svetlu. Takisto funguje aj marihuana, kanabis, cannabidiol, nikotín a všetky drogy.
Uvedomuješ si význam toho, čo práve čítaš?
„Ak stráviš ráno vonku nejaký čas, keď slnko vychádza a keď sa ukáže UVA, máš malú šancu, že sa staneš na čomkoľvek závislým. Tiež to však znamená, že sa takto ľahšie hocijakej závislosti zbavíš.“
Evolúcia vďaka dopamínu a vnútorným opiátom zariadila, aby živočíchy chodili na slnko a boli na ňom závislé. Čo ti to ako laikovi hovorí? No predsa toľko, že je slnko pre nás potrebné! Aj napriek tomu, že v médiách počúvame, aby sme sa pred ním chránili.
Veď sa len zamysli sedliackym rozumom. Ak by bolo slnko naozaj škodlivé a spôsobovalo by napríklad rakovinu, či melanóm, nemyslíš, že by všetky divoké zvieratká alebo domorodci chodili s rakovinou? Zaujímavý paradox, čo povieš? Pretože sú to práve moderní ľudia, ktorí žijú v interiéri pred obrazovkami, s okuliarmi a opaľovacími krémami, ktorí takto dopadli.
My Slováci máme zvyčajne bledšiu pokožku, čo znamená, že máme menej aktívneho melanínu, čiže sme prispôsobení, aby sme mali menšiu ochranu pred UV svetlom. Prečo je to tak? Pravdepodobne preto, lebo ho viac potrebujeme. Keďže u nás nie je slnko k dispozícií rovnako po celý rok, ako je to napr. v blízkosti rovníka, v období, potrebujeme ho absorbovať čo najviac, keď ho máme k dispozícií. Keď ho viac absorbujeme, viac OPIÁTU vytvoríme, častejšie budeme chodiť von a menej budeme závislí na hocičom inom.
Len si spomeň, keď si bol naposledy niekde pri mori, na pláži a cítil si sa úplne super. Ani sa ti nechcelo ísť z dovolenky domov. Každého v prvom rade napadne, že to je preto, lebo je na „dovolenke“, teda nie je v robote a pod. No nie je tomu celkom tak. Je to aj vďaka beta-endorfínom a Enkafalínom.
Rovnako (alebo podobne) je to ak fajčíš. Schválne, koľko fajčiarov poznáš. A tiež sa zamysli, kedy sa to fajčenie rozmohlo (malá „nápoveda“: spolu s alkoholom, kasínami, automatmi s veľkou obrazovkou a uzavretými fabrikami). Spomeň si, koľko cigariet potrebuješ, ak si v práci, obklopený umelým svetlom a naopak. Ak si vonku či na dovolenke, cigareta ti ani nechýba. Nie je to náhoda.
Všetko máme vo svojich INŠTINKTOCH a dopamín je kľúčový neutransmiter, ktorý sa o ne stará.
Alebo ťa nikdy nenapadlo, prečo zvieratká v prírode ráno sledujú východ slnka? Pozri sa niekedy cez víkend zo svojho okna. Všimni si vtákov, čo ti tam pod oknami štebocú, ako sedia v korunách stromov a sú otočení k slnku. Alebo sa zamysli, prečo podľa teba väčšina civilizácií uctievala Slnko. Peruánci, Mayovia či Egypťania. Egypťania mali boha Rá a dokonca stavali veľkolepé sfingy.
„Mozog opiáty potrebuje, preto sa evolúciou vytvorili. Ak si však niekto týmito látkami nahrádza nedostatok slnka, musí to mať následky.“
Pozri sa na ďalší obrázok z minulého článku a premýšľaj. Teraz mu pochopíš zasa o kúsok lepšie.
Umelé modré svetlo, ako aj technológie ti znižujú dopamín aj vnútorné opiáty a robia z teba dobrého konzumenta. Tak a teraz to už vieš a je na tebe, ako sa k tomu postavíš.
Môže byť teda aj toto dôvod, prečo sú dnes ľudia závislí na mobile, Instagrame, káve, cigarete, krátkych rozptýleniach a videách s mačičkami alebo padajúcimi traktormi, a zároveň sú po pobyte na silnom slnku červený akoby ich niekto "vyplieskal"???
Môže to byť tiež dôvod, prečo dnes už majú mladí ľudia problémy so vzťahmi, očami, zrakom, depresiami a nemôžu dobre SPÁŤ?
Nech si každý odpovie sám...
Publikované : 21. júna 2021 5:56
Táňa reacted
^^^
Pre viac informácií odporúčam nový článok na blogu, ktorý vec objasní viac.
Článok si viete vypočuť aj ako AUDIO podcast a pri nahrávaní som sa nechal "uniesť" a viac menej som rozprával viac ako čítal a je v ňom povedanéhi viac, ako napísaného v samotnom článku.
https://jaroslavlachky.sk/neurotransmitery-5-pomc-dopamin-opiaty-a-zavislost/
https://open.spotify.com/episode/0nQVL2A6ytEW0Ar46bAGSr?si=WhQArRSITBCaEAB2f6IS8w&dl_branch=1
Publikované : 21. júna 2021 5:58