Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Účet si vytvoríte Zdarma a ak chcete získať prístup aj k súkromnému fóru, môžete sa pridať medzi prémium členov.
⇒ PRIHLÁSENIE | Prémium Členstvo
Tento týždeň som sa opäť stretol sukromne s "problémom" červenej pokožky po tom, čo bola daná osoba celý víkend vonku na priamom slnku a chcem to napísať aj sem pre ostatných.
Zvyčajne sa v takýchto prípadoch jedna iba o červenú kožu, žiadne bolesti ani nič podobné, a stretávam sa s tým obzvlášť u mladých ľudí (aj teraz tomu tak bolo) a niekedy sú tieto situácie dokonca komické, čo je ten najlepší možný prípad samozrejme, keď jednoducho vidíte človeka, ktorý je bežné bledšej pokožky a potom ho vidíte o tri dni neskôr "vyškereného" a červeného ako paprika 😃
Takže otázka znie prečo veľa ľuďom po pobyte na silnom slnku ostane červená pokožka? Stáli čitatelia už vedia, takže toto bude hlavne pre ľudí, ktorí nečítajú a chcú stručné zhrnutie a možno ich odpoveď zaskočí.
Dôvod prečo po pobyte na slnku ostane pokožka takáto je nedostatok slnka. Lepšie povedané, nedostatok istých frekvencii slnečného svetla a konkrétne infračerveného a ÚV tipu A.
Často to prirovnávam k tréningu, tak aj teraz. Keď človek nechodí von a žije ako "zombie" a vybehne raz za čas na silné poludnajsie slnko, kedy už svieti UVB a je vysoký UV index, je to ako keby celý život sedel v kancelárii aj doma a zrazu si v 40-ke povie, že ide trénovať a na drep si naloží 150 kg činku. V lepšom prípade ho to iba doláme a bude mať riadnu svalovicu a v horšom mu to ublíži viac. So slnkom je to podobné.
Ta červená koža je niečo ako svalovica. Telo ti dáva najavo, že mu niečo chýba a to niečo je diurnálne svetlo.
V letnom období je okno, kedy máme k dispozícii iba infračervené svetlo cca hodinku aj niečo od východu slnka a potom pár minút aj UVA. Cca po dvoch hodinách už potom prichádza aj UVB a väčšina ľudí ide von už až ďaleko potom. Takže toto je ten dôvod.
V zimnom období j k dispozícii nonstop infračervené svetlo a pomerne dosť aj UVA, keďže UVB nemáme, no vtedy je zas väčšina naobliekaná a chladu sa tiež bojí.
V prílohe pripájam aj Graf z opaľovacieho protokolu kde je vidieť z nás na SK počas celého roku a počas dňa , koľko svieti infračervenéjo svetla a koľko UVA, atď.
Keď dopadá INFRAČERVENÉ SVETLO na našu POKOŽKU, nie len že sa „dotkne“ takmer každej MITOCHONDRIE v tele, ktoré vďaka nemu začnú tvoriť viac VODY a ATP, ale táto voda ho rovno ABSORBUJE. Nezabúdaj, že naše TELO je z 98,73% VODA, keď sa ti prerata na množstvo molekúl a VODA toto svetlo absorbuje a zadržiava VK svojich elektronoch aj vodikových väzbách.
Čo ďalej robí infračervené svetlo? Infračervené svetlo okrem hydratovania pokožky, v nej pomôže vytvoriť proteín FILAGRIN. Filagrin má v tele mnoho úloh, no teraz je dôležité to, že obsahuje v jadre aromatickú aminokyselinu HISTIDÍN.
O aromatických aminokyselinách som už písal na blogoch veľa, treba pozrieť. Aj v posledných článkoch o Inzulíne a dopamine.
Obrázky aromatických aminokyselín som prirovnal ku CHROBÁKOVI.
Všetky takéto AMINOKYSELINY majú veľmi zaujímavú Schopnosť a to, že absorbujú UV SVETLO. Ak teda stále veríš tomu, že UV svetlo je zlé, polož si otázku, prečo naše telá obsahujú PROTEÍNY, ktoré UV zachytávajú? 🤔 Áno, správne tušíš...
Keď je koža vystavená infračervenému svetlu, nahromadí si na povrchu túto aminokyselinu, ktorá zachytáva UV. Vieš, čo sa s ňou stane, keď UV absorbuje? PREMENÍ SA.
V BIOCHÉMIÍ sa to nazýva FOTO-IZOMERIZÁCIA, čo sa dá laicky opísať ako POPREHADZOVANIE SI ATÓMOV, čím vznikne iná MOLEKULA.
Z HISTIDÍNU takto v koži vznikne HISTAMÍN a KYSELINA UROKANOVÁ.
Obe látky sú PRÍRODNÁ OCHRANA pred UV svetlom.
O ochranných vlastnostiach kyseliny urokanovej sa mimochodom vie aj medzi dermatológmi, no máloktorí si spájajú 2 a 2 dohromady.
Zdroj: de fine Olivarius F, Wulf HC, Crosby J, Norval M. The sunscreening effect of urocanic acid. Photodermatol Photoimmunol Photomed. 1996 Jun;12(3):95-9
A prvá látka zasa, Histamin, by mala byť AHA pre všetkých s histaminovou intoleranciou.
Čo to pre teba znamená v praxi/ možné riešenie?
⬇️⬇️
Ak vystavíš nejakú časť tela priamemu slnku a ostane celá červená, bude ťa štípať, no na druhý deň nezhnedne, znamená to, že tejto časti kože chýba UVA + IČ svetlo. Veľakrát máš na druhý a tretí deň kožu ako by "vyplieskanú".
Zopár dní vystavovaniu sa tomuto spektru celú vec zmení. Som zvedavý, kedy budú niečo takéto bežne „predpisovať“ aj dermatológovia miesto drahých KRÉMOV alebo LIEKOV.
Pozri sa aj na tento obrázok, na ktorom vidíš ako vyzerá spálenie pokožky pri akútnom vystavení UV svetlu. Kontrolná skupina bola vystavená iba UV a ostatné boli potom vystavené červenému až infračervenému svetlu. Všimni si tie rozdiely vo farbe pokožky, aj vo zvyšujúcej sa TOLERANCII na UV.
Kto ma čas a chuť sa dozvedieť niečo nové, tiež odporúčam video od Alexandra Wunscha. Napr toto.
@jaroslav-lachky Už som to síce od teba počula, ale vďaka za takéto stručné zhrnutie 🙂
Takze ked pekne vzdy zhnednem je to dobre vsak?
@tania vždy nie. Ale je to dobrý znak toho, že Vaša pokožka a mechanizmy v nej pracujú super.
Vždy ľuďom však radím, zmeriať si aspoň VITAMÍN D (buď 25 OH alebo aj aktívny 1,25 OH) a potom sa už dá usúdiť veľmi dobre, či je stmavnutie pokožky dobrý znak alebo nie.
V skratke ide o to, že keď Vám pokožka takto v let eprkbe stmavne, melanin v nej pracuje dobre, no tým, že je pokožka tmavšia, vyžaduje viac slnka na to, aby vytvorila toľko vitamínu D ako niekto s bledou pokožkou. Čiže treba poznať na čom som a tiež, či moja pečeň a obličky pracujú a konvertujú neaktívny vitamín D (25-OH) na aktívny kalcitriol (1,25 OH) 👍
Čo majú spoločné neurotransmiter dopamín, kofeín, nikotín alebo opiáty? Prečo je ich účinok podobný? A prečo ich dnes ľudia (ne)potrebujú viac? Čo ak je dnešná túžba po exogénnych opiátoch opodstatnená? Čo ak nie je túžba po nikotíne náhodná a súvisí to s nedostatkom dopamínu?
A Čo ak táto túžba po opiátoch, káve, či cigaretách súvisí aj s tým, prečo sú dnes ľudia po pobyte na slnku viac červený?
Odpoveď niekoho možno zaskočí, no áno, všetko to spolu súvisí
Naše črevo aj pokožka sú orgány, ktoré sú úzko prepojené medzi sebou, ale aj mozgom a dopamín alebo oxid dusnatý, sú je jedna z molekúl, ktorá slúži ako komunikátor medzi slnkom a mitochondriami v našom tele, vrátane čreve. Ak komunikácia viazne, náš mozog získava nevhodné informácie.
Práve preto sa problémy s pokožkou a črevom prejavujú medzi prvými. Tieto časti tela majú veľmi rýchly metabolický obrat, čo znamená, že by sa ich bunky mali prirodzene rýchlo obnovovať. Črevo aj pokožka majú totižto veľkú plochu, vďaka čomu zbierajú veľa informácií z prostredia. Musia mať preto mechanizmy, aby sa rýchlo obnovovali, keď zachytia niečo nevhodné. Dnešným problémom však je, že nevhodné stimuly prichádzajú príliš veľa a mechanizmy, ktoré ich regenerujú, na čele s apoptózou, viaznú.
Dopamín, ale aj oxid dusnatý sú v našom tele tvorené endogénne a to aj vďaka UV svetlu. To je to isté svetlo, ktoré je zodpovedné aj za to, že budeme dobre zvláda´t silné UVB a tiež, že svetlo dobre absorbujeme a neostaneme niekoľko dní červený.
Ďalší proteín, ktorý si v tele tvorím vďaka UV svetlu je POMC. Je to veľmi významný proteín, skladá sa z viac ako 240 aminokyselín (veľa z nich je mimochodom aromatických), a v mozgu sa z neho tvorí viacero látok. To znamená, že keď POMC vznikne (predstav si ho ako hada zloženého z veľa aminokyselín), rozloží sa na menšie proteíny (menších hadíkov), pričom každý z nich má nejakú úlohu a funkciu v tele. Jeden, respektíve dva veľmi podstatné proteíny, ktoré z POMC vzniknú sú beta-endorfíny a Enkefalíny.
Druhý pojem si zrejme ešte nepočul, no prvý určite áno. Alebo si minimálne počul aspoň slovo "endorfíny". Mohol si to počuť napríklad v súvislosti so športom, sexom, či inou príjemnou aktivitou. Endorfíny sú totižto látky, ktoré zapríčiňujú pohodu, radosť, no najmä – ZÁVISLOSŤ. A beta-endorfíny spolu s enkefalínom sú naše vnútorné opiáty.
Všetko, čo vyvoláva tvorbu opiátov v tele, vyvoláva aj závislosť. To by malo byť logické. Je bežné, že cvičenie, tréning, jedenie sladkostí a cukru, sex, alkohol alebo drogy, či niektoré lieky vyvolávajú závislosť. Je to aj preto, pretože vplývajú na endorfíny. Preto sa k týmto činnostiam tak radi vraciame a zažívame ich znova a znova.
Beta-endorfíny aj enkefalíny patria medzi OPIÁTY, ktoré pôsobia na opoidné centrá v mozgu. Práve na tieto centrá pôsobia všetky vyššie spomínané veci, ale aj látky ako káva, nikotín, marihuana,... a dokonca aj lieky, ktoré kúpiš s obsahom ópia, ktoré sa predpisujú pri chronickej bolesti, ako morfium. Všetky vplývajú na opoidné receptory v mozgu a ty sa po nich cítiš lepšie.
Práve som ti však naznačil skutočný a prírodný spôsob, ako sa v nás endorfíny tvoria prirodzene, aj skrz aromatické aminokyseliny v koži a očiach. Len samotný beta-endorfín obsahuje 31 aminokyselín, z čoho sú 3 aromatické. Nižšie zas vidíš obrázok Enkafalínu. Tieto opiáty sa tvoria aj vďaka UV svetlu. Takisto funguje aj marihuana, kanabis, cannabidiol, nikotín a všetky drogy.
Uvedomuješ si význam toho, čo práve čítaš?
„Ak stráviš ráno vonku nejaký čas, keď slnko vychádza a keď sa ukáže UVA, máš malú šancu, že sa staneš na čomkoľvek závislým. Tiež to však znamená, že sa takto ľahšie hocijakej závislosti zbavíš.“
Evolúcia vďaka dopamínu a vnútorným opiátom zariadila, aby živočíchy chodili na slnko a boli na ňom závislé. Čo ti to ako laikovi hovorí? No predsa toľko, že je slnko pre nás potrebné! Aj napriek tomu, že v médiách počúvame, aby sme sa pred ním chránili.
Veď sa len zamysli sedliackym rozumom. Ak by bolo slnko naozaj škodlivé a spôsobovalo by napríklad rakovinu, či melanóm, nemyslíš, že by všetky divoké zvieratká alebo domorodci chodili s rakovinou? Zaujímavý paradox, čo povieš? Pretože sú to práve moderní ľudia, ktorí žijú v interiéri pred obrazovkami, s okuliarmi a opaľovacími krémami, ktorí takto dopadli.
My Slováci máme zvyčajne bledšiu pokožku, čo znamená, že máme menej aktívneho melanínu, čiže sme prispôsobení, aby sme mali menšiu ochranu pred UV svetlom. Prečo je to tak? Pravdepodobne preto, lebo ho viac potrebujeme. Keďže u nás nie je slnko k dispozícií rovnako po celý rok, ako je to napr. v blízkosti rovníka, v období, potrebujeme ho absorbovať čo najviac, keď ho máme k dispozícií. Keď ho viac absorbujeme, viac OPIÁTU vytvoríme, častejšie budeme chodiť von a menej budeme závislí na hocičom inom.
Len si spomeň, keď si bol naposledy niekde pri mori, na pláži a cítil si sa úplne super. Ani sa ti nechcelo ísť z dovolenky domov. Každého v prvom rade napadne, že to je preto, lebo je na „dovolenke“, teda nie je v robote a pod. No nie je tomu celkom tak. Je to aj vďaka beta-endorfínom a Enkafalínom.
Rovnako (alebo podobne) je to ak fajčíš. Schválne, koľko fajčiarov poznáš. A tiež sa zamysli, kedy sa to fajčenie rozmohlo (malá „nápoveda“: spolu s alkoholom, kasínami, automatmi s veľkou obrazovkou a uzavretými fabrikami). Spomeň si, koľko cigariet potrebuješ, ak si v práci, obklopený umelým svetlom a naopak. Ak si vonku či na dovolenke, cigareta ti ani nechýba. Nie je to náhoda.
Všetko máme vo svojich INŠTINKTOCH a dopamín je kľúčový neutransmiter, ktorý sa o ne stará.
Alebo ťa nikdy nenapadlo, prečo zvieratká v prírode ráno sledujú východ slnka? Pozri sa niekedy cez víkend zo svojho okna. Všimni si vtákov, čo ti tam pod oknami štebocú, ako sedia v korunách stromov a sú otočení k slnku. Alebo sa zamysli, prečo podľa teba väčšina civilizácií uctievala Slnko. Peruánci, Mayovia či Egypťania. Egypťania mali boha Rá a dokonca stavali veľkolepé sfingy.
„Mozog opiáty potrebuje, preto sa evolúciou vytvorili. Ak si však niekto týmito látkami nahrádza nedostatok slnka, musí to mať následky.“
Pozri sa na ďalší obrázok z minulého článku a premýšľaj. Teraz mu pochopíš zasa o kúsok lepšie.
Umelé modré svetlo, ako aj technológie ti znižujú dopamín aj vnútorné opiáty a robia z teba dobrého konzumenta. Tak a teraz to už vieš a je na tebe, ako sa k tomu postavíš.
Môže byť teda aj toto dôvod, prečo sú dnes ľudia závislí na mobile, Instagrame, káve, cigarete, krátkych rozptýleniach a videách s mačičkami alebo padajúcimi traktormi, a zároveň sú po pobyte na silnom slnku červený akoby ich niekto "vyplieskal"???
Môže to byť tiež dôvod, prečo dnes už majú mladí ľudia problémy so vzťahmi, očami, zrakom, depresiami a nemôžu dobre SPÁŤ?
Odpovedz si sám...
Ďalší proteín, ktorý je z POMC vytvorený, aj vďaka UV svetlu, je alpha-Melanocyte Stimulating Hormone (v preklade alfa-melanocyty stimulujúci hormón, skratka a-MSH).
a-MSH je veľmi zaujímavý a má viacej úloh v našej biológii. Ak so čítal dávnejšie článok o škodlivosti opaľovacích krémoch a solárny mozoľ, minimálne melanocyty by si už mal poznať. Oni stimulujú tvorbu nášho pigmentu.
Ako vidíš z názvu proteínu, a-MSH teda dokáže zvýšiť náš pigment a teda aj vytvoriť tmavšiu pokožku. Preto sú napríklad Eskimáci opálení, hoci UV svetlo takmer nemajú. Rovnako môže aj tebe chlad pomôcť s tmavšou pokožkou. Ak sa pýtaš prečo je to dôležité, odpoveď je jednoduchá, infračervené svetlo. Všetko sa točí okolo UV a na to, aby si ho mohol absorbovať, zadržať a využiť, potrebuješ IČ. Chlad ťa "núti" tvoriť si ho viac v tele sám.
a-MSH ďalej ovláda aj náš apetít a sýtosť. [11, 12, 13] MSH ma viacej tipov, medzi ktoré patria aj alfa, beta, gama-MSH a všetky sú odvodené od rovnakého prekurzora, POMC, a sú klasifikované ako melanokortín.
alfa-MSH hrá dôležitú úlohu nie len v regulácii chuti do jedla, ale aj nášho výdaja energie (teda riadi bazálny metabolizmus) prostredníctvom centrálneho receptora melanokortínu, konkrétne receptora melanokortínu 4 (MC4R), ktorý sa nachádza hlavne v hypotalame. Presne tam, kde má receptory aj hlavný hormón Leptín. Aká to náhoda...
Tieto slová laicky znamenajú toľko, že slnko aj chlad sú schopné v našom mozgu vytvoriť proteín, ktorý potlačí náš hlad, spraví nás sýtymi a spokojným a umožní nám správať sa inštinktívne, ako to robia zvieratká vo voľnej prírode.
Ak však človek stráca schopnosť absorbovať UV a ešte aj na slnku trávi času menej, plus trávi viac času v interiéri a s mobilom v ruke svietiacim na oko a krk, jeho dopamín a POMC nebudú nikdy optimalitzované a tým ani jeho trávenie, črevo alebo pokoźka.
Ďalšia vec, ktorú mnoho ľudí nevie je, že NIKOTÍN aj kofeín, ktoré dnes ľudia používajú vo veľkom, pôsobia na receptory vitamínu D a to dokonca v čreve. Zaujímavé, čo povieš? Vitamín D, ktorý sa tvorí v pokožke zo slnečného žiarenia, ktorý potom prechádza do pečene, obličiek a všetkých častí na tele, má svoje receptory hlboko v čreve, ktoré taktiež reagujú na slnečné svetlo.
Potraviny ako káva, či nikotín ich dokážu pribrzdiť a teda tak trochu "utlmiť" vitamín D.
Polož si však otázku, či majú dnešní ľudia nadbytok vitamínu D a potrebujú ho tlmiť alebo je to naopak? Pretože aj dnešná situácia s COVIDOM nám ukázala, že druhá možnosť je správna. [16]
Ľudia majú naozaj deficit vitamínu D, pretože už strácajú schopnosť absorbovať UV svetlo a okuliare s opaľovacími kremámi sú pre nich ako turbo boost pre zhoršenie stavu.
Pre viac informácií odporúčam nový veľmi dôležitý článok na blogu:
https://jaroslavlachky.sk/neurotransmitery-5-pomc-dopamin-opiaty-a-zavislost/
Článok si môžeš vypočuť aj ako AUDIO PODCAST a trochu som sa v ňom nechal uniesť a povedal som aj to, čo v samotnom článku nie je.
https://open.spotify.com/episode/0nQVL2A6ytEW0Ar46bAGSr?si=WhQArRSITBCaEAB2f6IS8w&dl_branch=1
@jaroslav-lachky otazka: vsade sa tvrdi, ze UV svetlo sposobuje vrasky a starnutie koze. Je to tak, aj ked sa dostastocne vystavujem IR+red rano?
Zaujimalo by ma, ze ked sa vystavujem rannemu svetlu, ci aj tak si musim napr. cez obed davat pozor, napr nosit klobuk, skryvat si tvar, ak nechcem mat skoro vrasky/zlu kozu na tvari.
Lebo popravde, to obedne slnko mi pride na tvar dost silne.
Dakujem
@zuzana12345 tvrdí sa veľa vecí, podobne ako že cholesterol je zlý a máme brať statíny, ktoré človeka zabíjajú, no celkom sa na nich dobre zarába...ľudia musia veci začať spoznávať práve preto.
Toto sme presne riešili dávnejšie, keď napíšeš slovo Vrásky do vyhľadávača nájdeš. pripájam ti link, nech to máš ĺahšie 😉 :