dermatomyozitída

Možno časom začne viacerým z Vás dochádzať, že to čo sa Vás snažím naučiť nie je až tak "padnuté na hlavu" ako sa to niektorým môže zdať, ale je to iba jednoduchá fyzika, na základe ktorej pracuje aj biológia. 

Rovnako ako keď dáme mäso do mikrovlnky a ostane dehydratované, rovnako sa dehydratuje život na Zemi, keď si z našej ionosféry, vďaka rádiovlnám, ktoré nedokážu zo Zeme uniknúť, spravíme vlastnú "mikrovlnku" pre všetko na povrchu Zeme. 

Toto je niečo, čo pred Vami "tají" aj NASA a zakrýva to za skleníkový efekt, hoci matematika a dáta túto hypotézu nepotvrdzujú. 

No a posledný bod, ktorý si každý musí uvedomiť je, kde sa táto dehydratácia ukáže ako prvá. Hádajte...

▲▲▲

No predsa tam, kde je vody najviac = Oceán. Naša planéta je celá pokrytá oceánmi. 

Teraz analógia z posledného QaA.

Keď počujete chlad, predstavte si magnet. 

Keď počujete magnet, predstavte si dostatok kyslíka. 

Keď máme dostatok kyslíka, máme dostatok vody.

Keď máme dostatok vody, sme hydratovaný. 

Keď sa však život alebo oceán stáva dehydratovaným, prichádza o kyslík, následkom čoho stráca živočíchy a následne aj fytoplanktón, alias biomasu, ktorá planétu drží na žive...

https://www.aaas.org/news/researcher-reports-stunning-losses-ocean-fish-biomass

Publikoval: @jaroslavlachky

Každý kto verí kalóriam dnu a von vie, že ak zje menej ako spáli, schudne. Nikto sa však nezamýšľa nad tým, čo sa s nimi "stalo". Jednoducho ich "stratil" (spálil) viac. Teraz späť ku elektrónom. Môžeme to poňať úplne rovnako. Jednoducho ich stratil viac, ako prijal. 

 

Potom by som zrejme povedal ešte jednu vetu, ktorá mu to doplní a pochopí. Keď sa najeme a dýchame, elektróny z jedla a kyslík zo vzduchu sa spoja na mitochondriálnej membráne ako molekuly vody. Čiže toto je to, na čo sa elektróny premenia. No a teraz by som danej osobe povedal, či chápe, prečo od začiatku prízvukujem dehydratáciu ako veľký faktor. 

 

Keď strácaš vodu strácaš čo??? ELEKTRÓNY!

To zas znamená čo? Že potrebuješ elektrónov viac a nie menej. 

 

Presne tak a preto ludia priberaju. Stracaju elektrony. Pre starsich ludi je to prirodzene, lebo heteroplazmii nezabranime, vieme len nestlacat "plynovy pedal" na plne pecky.

Aspon pre tento cas. Kto vie co bude o xyz rokov neskor. Nase vedomie sa vyvija a teda hmmm 😉

@jaroslavlachky

Publikoval: @jaroslavlachky

Veľmi dobrá otázka, len neviem, či chceš krátku alebo dlhú odpoveď 

Ako uznas za vhodne 🙂 Dik

@empigo-osobny-trener-kosice @jaroslavlachky Když budeš mít čas, já bych uvítal dlouhou 🤗🙏🏾

Skvelo sa sem hodí aj stará, no paradoxne veľmi aktuálna a prednáška jedného z mojich vzorov Feynmena o tom, ako by mala vyzerať veda a hlavne o tom, ako by VEDA mala fungovať. Hoci dnes je to skôr pseudoveda, ako väčšina z Vás už vie.

Video stačí vidieť zhruba prvých 60 sekúnd, ak niekto nechce celé.

1. Ako prvé potrebujeme TIP (ODHAD), jednoducho nejakú teóriu, hypotézu.
2. Ako druhé potrebujeme premýšľať nad tým, aké sú dôsledky, čo nám táto teória prinesie, čo pomocou nej vieme vysvetliť, preukázať, atď.
3. Tu prichádza na radu tretí dôležitý bod, kedy danú teóriu porovnávame s prírodou. Hľadáme, či niečo podobné vieme nájsť v prírode (pretože tá sa nemýli)!
4. No a posledný dôležitý bod, je zostavenie experimentu.

Potrebujeme danú teóriu experimentálne otestovať a preveriť. Toto je kritické.

Ak totižto experiment ukáže opak, nezávisle na tom, aká krásna je teória/hypotéza/tvrdenie, jednoducho je chybná!

Inými slovami, vykonáme experiment, ktorý má vyvrátiť alebo potvrdiť našu hypotézu a pomocou POZOROVANIA sledujeme, čo sa stane. Na teóriu nehľadíme, ale na experiment. Nech je teória akákoľvek, nech si daný výskum zaplatil ktokoľvek, jednoducho keď experiment nesedí, teória je zlá!

Práve takto by mala pracovať veda aj vedné obory, no dnes tomu bohužiaľ často takto nie je. Rovnako ako keď si vezmeme niekoľko ročný „experiment“ so znižovaním cholesterolu, liečbou statínmi, znižovaním množstva kalórií pomocou nízko kalorických potravín,..., ktoré zlyhali a teda už len laik na základe tohto vysvetlenia musí pochopiť, že dané TEÓRIE sú CHYBNÉ! To znamená, že aj mnohé verejné a moderné paradigmy nemajú správny základ. Ani v prírode nenachádzame potvrdenia o tom, že by zvieratká znižovali svoj cholesterol, alebo vyhľadávali málo kalórií.

Tiež sa to dá aplikovať na skleníkové plyny, ktoré síce zohrávajú nejaký význam, no nemyslím si, že sú hlavná príčina otepľovania planéty!

Do roku 1940 teplota zeme mierne klesala. Medzi rokmi 1940 až 1975 bola teplota zeme stála, hoci produkcia CO2 rapídne stúpala. Priemysel už pritom vypúšťal celkom veľa oxidu uhličitého do ovzdušia. Prečo vtedy teploty nestúpali?

Potom však začal biliónový biznis s halogénmi, ktoré zmenili VODU v ATMOSFÉRE, no rovnako sme začali využívať MIKROVLNNÉ a RÁDIOVLNNÉ FREKVENCIE v telekomunikáciách.

V prvom rade by si mal vedieť, že oxid uhličitý tvorí asi 0,04% z atmosféry, pričom ŽIVOČÍCHY produkujú svojim vydychovaním 97% z neho a iba zvyšné 3% sú produktom VÝFUKOVÝCH PLYNOV a priemyslu. Zamysli sa. Myslíš, že toto je PROBLÉM? 

„Skús doma v kúpeľni napustiť plnú vaňu vody a potom v kúpeľni zapáľ jednu sviečku. Ak tá sviečka dokáže vodu vo vani vyhriať, potom dokáže aj naša produkcia CO₂ vyhriať planétu.“

Netvrdím, že sa CO₂ v atmosfére nepodieľa na otepľovaní povrchu Zeme, no je to zanedbateľne málo. Klimatológovia vychádzajú z toho, že CO₂ viaže v atmosfére teplo, ktoré následne uvoľňuje do oceánu a pomáha ho ZOHRIEVAŤ a topiť ľadovce. Voda však vyžaduje kvantá energie, aby sa zohriala a vzduch s naším terajším obsahom CO₂, na to bohužiaľ nestačí.

Tepelná kapacita vody, vzhľadom na objem KVAPALNEJ VODY ku objemu PLYNNEJ VODY, je 3300 ku 1. To znamená, že na zohriatie 1 litra vody o 1 °C, potrebujeme 3300 litrov vzduchu, ktorý by bol o 2 °C teplejší. Alebo 1 liter vzduchu, ktorý by musel byť teplejší o 3300 °C. 

Ďalšia vec je veľkosť oceánu. V atmosfére máme málo vzduchu na to, aby oteplil oceán. Obsah vody v oceánoch je cca 1,500,000,000,000,000,000,000 litrov vody. Na zohriatie takého množstva vody len o 1 °C by sme potrebovali 6,000,000,000,000,000,000,000,000 Joulov TEPLA. 

„Keby sme všetci naraz vypli všetky spotrebiče a šli bývať do jaskyne, a vonku by sme nechali pracovať spaľovne, solárne, veterné aj elektrické elektrárne, ktoré produkujú CO₂, trvalo by asi 32 000 rokov, pokým by sa teplota oceánu zvýšila o 1 °C.“ 

Ďalšia zaujímavá zhoda náhod, ktorú dnes ešte napíšem, no nevysvetlím je tá, že naše anoxické črevo sa až moc podobá oceánu a tomu, čo je pod ňou. Aj sopky (pod hladinou) fungujú v rámci viac hypoxického stavu, podobne ako prokaryoty, ktoré máme v črevách.

Zároveň oboje vypúšťajú rôzne plyny, ktoré menia atmosféru nad hladinou, rovnako ako prokaryoty v nás, ktoré sa dostávajú do krvi a menia to, ako pracuje povrch tela. Napr. aj jeho teplota.

Topenie ľadovcov zapríčiňuje viacero zmien. Keď sa topí ľad, do atmosféry sa z neho uvoľňuje veľa METÁNU a do slaného oceánu sa pridáva neslaná voda z ľadu. Keď sa zmení VODA v oceáne, zmení sa aj život v nej, ako je to písané vyššie a tým pádom sa zmení aj hladina KYSLÍKA v ATMOSFÉRE.

Tým, že ľudia menia pH vody v OCEÁNE, ale aj jej TEPLOTU, menia celý EKOSYSTÉM. Je pravda, že aj ODPAD v mori má vplyv na znižovanie pH oceánov, ale je to v tomto prípade sekundárne. Keď sa v OCEÁNE znižuje pH (ako to vidíme dnes), znižuje sa v ňom množstvo KYSLÍKU aj ELEKTRÓNOV.

V oceáne začnú prevládať BAKTÉRIE, ktoré produkujú SÍROVODÍK, ktorý je pre živočíchov na súši JEDOVATÝ. Celkom zaujímavá zhoda náhod, pretože sírovodík produkujeme aj my, rovnako ako metán, pričom platí, že tieto plyny sú verejne považované za toxické (pomocou nich sa napr. diagnostikuje SIBO), no zároveň sú tieto plyny niečo, čo život zachraňuje.

O tomto ani veľa lekárov nevie, pretože nerozumie biofyzike týchto plynov a tomu, v akom prepojení sú elektróny v danom plyne s druhým elektrónom v mitochondrii a prokaryotmi v čreve.

Ako prvé pri takejto zmene klímy vymrú VTÁKY a HMYZ, pretože lietajú a na pohon ich krídel využívajú obrovské množstvo MITOCHONDRIÍ, ktoré sú závislé od KYSLÍKA. Vtáky majú najviac mitochondrií na bunku zo všetkých živočíchov.

Ľudia vydržia najdlhšie, vďaka našej schopnosti HIBERNOVAŤ, no po dlhé roky, ktoré takto dokážeme prežiť, bude trpieť náš MOZOG, pretože má najväčšiu spotrebu KYSLÍKU aj ŠTRUKTUROVANEJ VODE. Tak počkaj, nedeje sa náhodou presne toto práve teraz? Dnes je Alzheimer a neurodegeneratívne poruchy v prvých priečkach príčin, na ktoré ľudia TRPIA aj UMIERAJÚ....žeby náhoda???

Kľúčom však ostáva to, že FYTOPLANKTÓN využíva FOTOELEKTRICKÝ JAV zo SLNKA a VODY, ktorá uvoľní ELEKTRÓNY, vďaka ktorým fytoplanktón vyrába KYSLÍK takmer pre celú planétu. Toto je prioritný mechanizmus, ako ľudia ubližujú sebe a zároveň aj planéte.

Publikoval: @empigo-osobny-trener-kosice

@jaroslav-lachky @jakub-kuba-cernyseznam-cz

Mozem sa opytat otazocku? Zeny pred menstruaciou naberaju dost vody. S cim to suvisi a preco sa to deje prave tymto sposobom....? Je to preto, ze prichadzaju o energiu (elektrony)? Je to opuch. Dedukujem.....potrebuju sa tym padom viac vystavit IČ svetlu aby doslo k obnove tkaniv, pravda?

Preco robi dobre zenam teplo  v podbrusku ak maju bolestivy zaciatok menstruacie?  

Budem sa snažiť využiť len veci, ktoré už poznáte, pripadne zopár z tých, ktoré v tejto sérii preberieme, takže berte na vedomie.

Ako prvé, každý sa zamyslite nad úvodnou myšlienkou Kvantovej Evolúcie a tiež toho, čo každý pozná, pretože sa to týka termodynamiky.

Narážam na to, že ENERGIA nemôže byť zničená, ani vytvorená, iba mení svoju podobu, formu, atď.

Naopak čas, ten je vytvorený. Podobne aj elektrický náboj. Elektrický náboj (napríklad negatívny náboj elektrónu) môže byť Zničený, aj vytvorený, hoci celkovo je vždy konzervovaný. Toto však dôležité na teraz nieje, no to o energii áno, takže.

Energiu nevieme vytvoriť ani zničiť. Čo to znamená? Že príroda musela prísť na to, ako sa s týmto "vyhrať".

Napríklad po Big Bangu, kedy príroda jednoducho vytvorila obrovskú entropiu, pretože "vypustila" obrovské množstvo Energie, ale aj Informácie.

Teraz druhý bod. Tuto energiu a informáciu musi nejakým spôsobom organizovať. To tiež viete z posledného webinaru a teraz na konci týždňa k tomu bude nový článok Kvantová Biológia #3.

Prečo organizovať? Pretože keby ju nezorganizuje, nemôže vytvoriť negatívnu entropiu, alias by energiu ani informáciu nevedela využívať.

Rovnako ako keď do izby vpustite malé deti. Keď ich necháte sa voľne hrať, spravia veľký neporiadok (entropiu). Keď ich však budete strážiť a necháte ich sa hrať "pod dozorom", ich energiu využijete a dokážete vytvoriť z neporiadku poriadok, napríklad tým, že deťom poviete aby si upratali, a popri tom ešte aj využijete ich energiu, ktorú by bez organizácie iba "rozhadzali" po okolí a uvoľnili formou tepla (spotili by sa) a ďalšieho neporiadku (viac rozhadzanych hraciek v izbe, väčší prác, špina, atď.).

Čiže aj príroda musela prísť na to, ako hmotu organizovať, pretože vďaka tomu dokáže využívať energiu a zároveň ju premieňať.

Teraz ďalší kriticky bod, ktorý zrejme ešte nikomu z Vás nedošiel (možno nejako podvedome). Ako príroda robí tieto zmeny?

Ked už má niečo zorganizované, teda má povedzme vytvorenú napr. negatívnu entropiu, ako dokáže meniť formu energie, že jednej na inú, povedzme z potencionálnej na kinetickú a rôzne inak? 🤔

No predsa zmenou TVARU a VEĽKOSTI hmoty.

Odborné sa ti nazýva FAZOVY PRECHOD. Jednoducho zmení hmotu a hmota prejde z jedného skupenstve do iného.

Príklad pre každého je voda. Kvapalina voda šíri a zadržiava inak energiu ako plynna a úplne inak ako ľad. Kvapalna voda napríklad dobre absorbuje a zadržiava infračervené svetlo, kdežto ľad nie. Ľad naopak pred zmenou skupenstva, nejaké infračervené svetlo vylúči do okolia. Vidíte? Zmena TVARU (prechod jedného skupenstva do iného - fazovy prechod) zapríčinil rozdielny presun energiu.

Ľad je tiež forma kryštálu (3 rozmerný symetrický tvar), ktorý má aj iné vlastnosti, a to napríklad také, že je v podstate pevného skupenstva a teda energiu dobre zadržiava.

O tomto bude najbližšie tiež článok, o 2 týždne, kde sa dozviete aj o kvázi kryštále a ďalších skupenstvach (fázach), aké sa v tekutej vode ukrývajú, no pointa na teraz v tomto je, že ĽAD (iné skupenstvo vody) energiu dobre zadržiava a horšie ku rozvádza. Naopak tekutá voda (iné skupenstvo vody) energiu zasadibre absorbuje, ale aj rozvádza.

Kvapalna voda je teda termodynamicky viac efektívna ako ľad, pretože energiu ľahšie rozvádza, avšak príroda v istých situáciach preferuje ľad. Prečo? Napríklad preto, keď chce energiu konzervovať. Napríklad v zime, v istých regiónoch, kde ma život mali slnečného svetla.

Podobne napríklad vesmír. Tým, že príroda organizovala vesmírny prach v hviezdu, umožnila energií meniť podobu.

Predtým sa napríklad energia šírila formou fotónov s vysokou frekvenciou a zrazu bolo možné túto energiu transformovať, zmeniť napr. na kineticku, vďaka čomu sa dokážu "zraziť" dva protóny a podstúpiť fúziu a vyprodukovať hélium, neskôr litium, atď. Rovnako sa nejaká energia uvoľní formou častice neutrino, ktoré má zasa iné vlastnosti a tak ďalej. Verím, že príkladu rozumiete.

Posledný príklad ešte kus papiera. Keď je vystrety, obyčajná A4, a hodíš ho smerom k zemi z výšky, nenadobudne príliš kinetickej energie. Bude "plachtiť". Keď však rovnaký papier skečíš a spravíš z neho guľôčku, a hodíš ho rovnako z výšky na zem, nadobudne kineticku energiu a zrazu dokáže aj ublížiť.

Rozumiete? Obyčajná zmenu tvaru, fazovy prechod, zmenil formu energie.

A teraz späť k prírode a biológii a k tvojej otázke prečo ženy pred menštruáciou naberajú dosť vody.

Zároveň chcem aj od Vás, aby ste premýšľali a poste svoje, postrehy myšlienky.

Je to teda preto, pretože prichádzajú o elektróny? Alebo je to kvôli niečomu inému? 🤔

Nemôže to napríklad súvisieť so zmenou fázy hmoty? Lepšie povedané s fazovym prechodom? Prečo sa u ženy mení vtedy jej telo? Prečo žena zväčší objem? Prečo vtedy nasiakne viac vody? A prečo vtedy naberie viac deutéria, ktorého sa následne s vajíčkom počas ovulácie zbaví? A prečo je tam vždy pri všetkom v prírode prítomná voda? Môže nejakým spôsobom slúžiť voda ako hlavný "menič" FÁZY HMOTY?

Áno môže. Žena sa totižto ako budúca matka v tomto období stáva termodynamicky menej efektívnou, pretože sa pripravuje na to, že privedie na svet nový ŽIVOT. Čo to znamená? Že dôjde k transformácieli energie, pričom veľa z nej odovzdá zo svojich zásob (z elektrónov, protónov a fotónov).

Práve preto musí zdravá žena nabrať vodu a zväčšiť objem, pretože dochádza k veľkému fazovému prechodu jej biológie, ktorá to vyžaduje na to, aby transformovala energiu medzi ňou a budúcim životom.

Či je to teda opuch (spotenie - swelling) ako napr. pri vyvrtnutí členku alebo pri chronickej degradacii kolagénu (napr. Fibromyalgia)? Nie. V týchto prípadoch sa bavíme o strate energie do okolia a neschopnosti elektróny a energiu zadržiavať. Voda stráca štruktúru a z "tekutého kryštálu" sa stáva bežná tekutá voda, ktorá má väčší objem.

Či teda žena vtedy prichádza o elektróny? 🤔 Nie tak úplne, no z časti áno. Teraz skúste premýšľať...

A prečo robi často ženám dobre teplo v podbrušku ak maju bolestivy začiatok menštruácie? Čo je to teplo? Forma infračerveného svetla.

Čo žena vtedy robí? Hromadí viac tekutej, hustej vody. Čo táto voda rada absorbuje? Infračervené svetlo.

Možno keď si teraz ešte spomeniete, ako sa mení bazálna teplota ženy v závislosti od cyklu menštruácie (najskôr nižšia a neskôr, kedy stúpa estrogén je vyššia), začnú ďalšie veci dochádzať...

Prečo sa ženská Biológia snaží v úvode teplotu znížiť (zefektívniť prenos energie skrz polovodiče), no neskôr ju zvýši, keď je vylúčený vo veľkom estrogén.

Alebo čo tak ďalšia vec ako napríklad to, prečo majú ženy väčšiu hruď (prsia) ako muži? Co keby Vám poviem, že to má veľmi dobrý dôvod? A atraktívnosť pre opačné pohlavie v tom podľa mňa pre prírodu nehrala veľkú úlohu??? 🤔

znižuje soda bikarbona ráno na lačno zápalové cytokíny ? uvažujem o tom, že by som ju zaradila cca hodinu pred raňajkami

@iveta nie. No môžete pomocou nej v tomto prípade niečo zistiť o svojej HCL.

https://jaroslavlachky.sk/crevo-a-mozog-11-zaludocne-kyseliny-a-ako-pomoct-s-hcl/