Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Účet si vytvoríte Zdarma a ak chcete získať prístup aj k súkromnému fóru, môžete sa pridať medzi prémium členov.
⇒ PRIHLÁSENIE | Prémium Členstvo
Ahojte všetci,
len taka otázka aj na teba Jaro, aj na ostatných, že či jedavate takto v lete, 30+ stupňové teploty, normálne ovocie. Predpokladam že je to v pohode Jaro však? Samozrejme rátam človeka keď nie sú nejaké problémy a fruktóza je OK a teda nebude vadiť ani taký melón ktorý nie je lokálny a tak.
Vďaka
Jj, tvoj kontext rozhoduje a máš pravdu.
Keďže som teraz na ostrove, na pláži, pri Mori, odpoviem takto. Morská voda má v priemere cca 155 ppm deutéria, pričom blízko rovníka (tak kde som teraz) je to cca 150 až 155 ppm, zatiaľ čo bližšie k poľom je to 135 až 145 ppm. Hydrologický cyklus na Zemi funguje totižto tak, že deutérium filtruje z vody prostredníctvom jednoduchých fyzikálnych procesov, čo znamená, že voda vo vysokých zemepisných šírkach má v sebe menej deutéria a podobne je to v zimných mesiacoch u nás.
Fotosyntéza tvorí ovocie, ktoré pochádza z vody + CO2 + slnečné svetlo = cukor = ovocie.
No a molakula cukru umiestňuje deutérium na špecifické miesta uhlíka. Dôvod prečo už vieš.
Kedy rastie ovocie a cukor? V lete (lepšie povedané od jari do cca začiatku jesene). Napr. ja som teraz zjedol za posledný týždeň asi kilo šťavnatých broskýň, ktoré sú plné vody z nejakého dôvodu. Dostal som na ne chuť, keď som ich tu videl, pretože tu rastu na stromoch, takmer všade.
Broskyne majú veľa deutéria, ktoré naše telo prefiltruje, rovnako ako hydrologicky cyklus zeme a toto deuterium dostaneme do krvi (ak sme zdravý) a ďaleko od motora mitochondrie.
Naša krv má z nejakého dôvodu 155 ppm deutéria. Rovnako ako je to v mori. Aká to náhoda....
Keď je deuteron deutéria stlačený, deutérium uvoľňuje ultraslabé a špecifické UV svetlo, ktoré naša Biológia používa na štruktúrovanie vody v krvi. Používa sa tiež na udržanie negatívneho potenciálu na membránach kolagénovych artérii, doštičiek ale aj červených krviniek. Takto sa zvýši ich Zeta potenciál. Keď som si ja osobne tento fakt uvedomil pred cca šiestymi rokmi, kedy boli spísané aj materiály do knihy, veľa veci mi došlo.
Toto napr. odpovedá priamo aj na Zuzkynu nedávnu otázku v inom fore o groundingu a jeho antioxidačnych potenciáloch (odporúčam pozrieť).
https://jaroslavlachky.sk/clenska-zona/forum/diskusia-tipy-a-skusenosti-clenov/grrounding/#post-6261
Takto sa napr. zlepší aj viskozita krvi a lamináry flow, zníži sa nám tlak a nedostaneme infarkt. Toto je dôvod, prečo napr. tu, keď sa pozrieš na kultúru Grékov, či Talianov, ktorí sú zvyknutí jedávať aj neskoro večer, nemajú také veľké prípady infarktov a problémov ako u nás, hoci už sa to začína novými generáciami meniť. Dôvod je ich prostredie v akom žijú a nie ta trocha šalátu, ktorí sú zvyknutí si dávať k jedlu.
Tiež je to dôvod, prečo dermatológovia žiaľ blúdia v začarovaných uličkách ohľadom škodlivosti UV svetla, pretože nevidia celý obraz. Skus sa niekedy niekoho takéhoto spýtať, prečo máme v tele aminokyselíny ako napr. tryptofán, ktoré absorbujú UVC svetlo. Odkiaľ ho vezmú keď vieme, že takéto na Zem zo slnka nedokáže prejsť cez ozón... Spýtaj sa a čakaj na odpoveď. Potom nech premýšľajú a tiež o tom, či je naozaj UV svetlo škodlivé
Koniec koncov, naše oko, ale aj pokožka sú fotoreceptory a v podstate aj organy, ktoré umožňujú slnečnému svetlu, ktoré nesie veľké množstvo frekvencii dotknúť sa našich buniek. Oko a koža sú niečo ako usádzač v divadle, ktorí distribujú slnečné svetlo a umožnia mu preniknúť do každéj časti tela a ovplyvniť naše zdravie, náladu, endokrinnély systém (hormóny), atď.
Super odpoveď 😉
Príroda je sama o sebe super, stačí ju len bližšie sledovať a nerušene pozorovať 😉