Článok MITOCHONDRIE #8 HETEROPLAZMIA

@miro

Ahoj Miro, jasné že môžem.

Narážal som na to, čo som aj napísal a to, že zdravým malým detičkám prirodzene zelenina moc nechutí a schválne som napísal špenát, pretože to veľa rodičov, ale aj detí pozná.

Len máloktoré dieťa si samo vypýtalo od maminy na večeru ŠPENÁT. (samozrejme ako sa vraví, výnimka potvrdzuje pravidlo a aj v tomto sú občas výnimky).

O tomto sme sa bavili viackrát okrajovo, no malé dieťatko sa nenarodí bacuľaté s 30% podkožného tuku a nemyelinovaným mozgom pre nič za nič.

Malé bábätko je od malíčka vyžaduje veľa tuku a cholesterolu, vrátane nejakej vlákniny a jeho najväčší zdroj energie sú ketóny a SFA.

Skús porozmýšľať, prečo dnes toľko detí, ale aj pubertiakov preferuje chipsy, croassanty a podobné polotovary plné TUKU aj SOLI (okrem iného). Predajcovia a marketéri sa naučili, ako vytvoriť dokonalé potraviny, ktoré ich mozog podvedome priťahuje a neodolajú im.

https://in.miko.ai/blog/why-your-kid-hates-green-food/

@miro

Druhá strana rovnice sú tiež glukózovo fruktózové sirupy a fruktóza ako taká.

Premýšľal si niekedy, prečo je aj fruktóza taká „chutná“? Prečo príroda zariadila, aby bolo ovocie CHUTNÉ a naopak ZELENINA občas chuťovo TRPKÁ a nie moc sladká? Má to totižto svoj kvantový dôvod.

Ovocie je sladké schválne, no „inteligentný“ človek začal fruktózu a iné cukry separovať a vyrábať samostatne a pridávať ich ešte aj k tučným potravinám a vytvoril tak dokonalú potravinovú katastrofu, ktorá je ešte aj úplne vytrhnutá z kontextu PROSTREDIA a KVANTOVÉHO POLA, v akom prirodzene tieto potraviny rastú.

Čo je to ovocie? Ovocie je „reprodukčný orgán“ rastlín.

Čo je to zelenina? Zelenina je zas štruktúrna a oporná časť, ktorá rastlinke zabezpečuje stabilitu a veľkú PLOCHU na zachytávanie slnečného svetla, vďaka fotosyntéze.

Veľa druhov ovocia je už od prírody navrhnutých tak, aby lákali zvieratká, ktoré vďaka tomu, že ovocie zjedia rastlinke zabezpečia „dopravu“ jej semena na ďalšie miesta pre jej reprodukčné účely. Takýmto spôsobom sa rastlinka dostane ďalej bez toho, aby sa vôbec pohla, pretože potrebuje mať svoje korene nonstop spojené s vodou a magnetickým poľom zeme.

Sú teda prirodzene sladké, pretože sú nabité glukózou alebo fruktózou, aby o ne zvieratká v slnečných mesiacoch mali záujem. Iné ovocie je zas lákavé pre vtáky (nemusí byť sladké), atď.

Zelenina na druhú stranu „nechce“ byť zjedená živočíchom, čo je dôvod, prečo sú často mnohé zeleniny horké, tvrdé, trpké, ťažko stráviteľné a prirodzene obsahujú aj mnohé obranné chemikálie, ako fitáty, oxaláty, antinutrienty,.... Ovocie má zas tendenciu obsahovať oveľa nižšie množstvo takýchto škodlivejších látok. Prečo to tak je? Možno preto, pretože by to pre danú rastlinku nemalo žiadnu výhodu, ak by odradila zvieratko od konzumácie a teda by sa  pokúsila „zabiť“ svoje vlastné semeno.

Čo z toho vyplýva? Že konzumácia ovocia v dlhých slnečných mesiacoch má zmysel (ako pre rastlinku, tak aj pre živočícha vďaka deutériu).

Avšak keď má nejaký živočích v hlave výkonný, cca 2 kg vážiaci kvantový počítač s názvom MOZOG (ako je to u HOMOSAPIENS), ktorý je závislí od cholesterolu a DHA (okrem iného), musí tieto látky dopĺňať najmä živočíšnou stravou.

Pamätaj, že náš mozog je najväčší „žrút“ energie a ak ju nedostáva, „kradne“ si ju pre seba. Čo to znamená? Podobne ako pri reťazi. Stačí ak povolí čo i len jeden článok a celá reťaz stratí pevnosť. Mozog je náš hlavný a zároveň najcitlivejší článok.

https://www.psychologytoday.com/intl/blog/diagnosis-diet/201709/low-brain-cholesterol-separating-fact-fiction

@jaroslavlachky

pri čítaní Tvojej odpovede ma napadlo ako je to so semiačkami (ľanové, sezam, orechy, ...).Tie sa možu konzumovať celoročne?

A ďalší postreh je z pohľadu intuície detí. Neviem či je to dané frekvenciou mozgových vĺn detí, ale oni naozaj majú intuíciu. No možno aj vďaka, výchove dospelými, alebo aj zmenou spomínanej frekvencie  mozgových vĺn postupne túto schopnosť strácajú.

A mám skúsenosť, že vedia intuitívne zjesť to. čo si práve ich telo vyžaduje (olizovanie stien, či jedenie škrobového lepidla sú skôr úsmevné prípady). Pripomína mi to schopnosť zvierat liečiť sa, kedy intuitívne začnú konzumovať napr. byliny, či kere, ktoré predtým nejedli.

@miro čo sa semiačok týka, záleží od kontextu. Musíš brat v úvahu, že majú vysoký obsah PUFA, konkrétne omega 6 aj deuteria a rovnako tvoje telo v závislosti od sezóny v membránach zhromažďuje rozdielne PUFA.

Počas leta ma viac omega 6 a v zime vyžaduje viac omega 3 a deuteria sa zbavuje vďaka vyššej hustote VODY.

Čiže, ak má človek vyššiu hmotnosť (chce schudnúť), alebo, zdravotné problémy, konzumáciu semiačok by nemal preháňať, obzvlášť v zime. A hlavne sa treba vyhýbať olejom z nich a to kedykoľvek. Tie nepovažujem za vhodne, pretože PUFA mimo svojho prirodzeného prostredia oxiduje. 

Publikoval: @miro

A ďalší postreh je z pohľadu intuície detí. Neviem či je to dané frekvenciou mozgových vĺn detí, ale oni naozaj majú intuíciu. No možno aj vďaka, výchove dospelými, alebo aj zmenou spomínanej frekvencie  mozgových vĺn postupne túto schopnosť strácajú.

 

Veru máš v tomto veľkú  pravdu Miro. Malé DETIČKAMI majú zvyčajne lepšiu intuíciu, pokiaľ sa nenarodia s vážnym problémom, a ich mozog naozaj vie čo potrebuje.

Ak ich mitochondrie strácajú svoju vibráciu, ktorú Dough Wallace objavil pri výskume mitochondrií, vďaka ktorej oxidujú tuk a udržujú vnutromembránové prepojenie, nastáva problém. Soľ v tomto (aj iné veci samozrejme) môže pomôcť a detičky to cítia. 

Môže množstvo soli kontrolovať množstvo exkluzívnej zóny (štvrtej podoby vody) v mozgu a teda aj našu schopnosť premýšľať? Nie je náš mozog náhodou plný mozgomiešneho moku, ktorý je takmer z 99% tvorený prefiltrovanou vodou, ktorá pochádza z krvnej plazmy?