Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Účet si vytvoríte Zdarma a ak chcete získať prístup aj k súkromnému fóru, môžete sa pridať medzi prémium členov.
⇒ PRIHLÁSENIE | Prémium Členstvo
Ahojky.
Narazila jsem na téma červených "znamének" (po hledání na Googlu jsem došla k tomu, že to je asi hemangion), které se lidem v průběhu života tvoří.
Já jsem si prvotně myslela, že se jedná o tvorbu nových znamének jako reakce na okolí, v kterém člověk žije. Že cílem je zkrátka ochrana před UV jako je tomu u znamének obecně (jestli tomu tedy správně rozumím :)). Nebo je to reakce na únik UV světla z buněk?
No a co se tedy týká těch červených, tak je to nezhoubný nádor, který je následkem neschopnosti tvořit nové kapiláry?
Budu moc ráda za další informace a vysvětlení. 🙂 Proč se lidem tvoří, jak s tím pracovat apod. 🙂
Moc díky, Michaela
Narazila jsem na téma červených "znamének" (po hledání na Googlu jsem došla k tomu, že to je asi hemangion), které se lidem v průběhu života tvoří.
Já jsem si prvotně myslela, že se jedná o tvorbu nových znamének jako reakce na okolí, v kterém člověk žije. Že cílem je zkrátka ochrana před UV jako je tomu u znamének obecně (jestli tomu tedy správně rozumím :)). Nebo je to reakce na únik UV světla z buněk?
Myslím, že tvoj postreh Miška je na mieste s únikom UV, ktoré je endogénne. Podobne ako som to vysvetľoval dávnejšie s kožou, melasmou aj znamienkami.
Tento problém je síce odlišný, no nie je ďaleko od toho. Hemangiom dostáva kapiláry, ktoré boli schované pod povrchom viac von. To je to, čo im dáva aj tu červenú farbu. Železo, ktoré ma 2 oxidacne stavy (Fe2+ a Fe3+), ktoré prepravujú v hemoglobíne kyslik a zabezpečujú krvi červenú farbu. Rastlinka obsahuje chlorofyl a horčík, a oni majú zelenú farbu. Ich absorpcia svetla je mierne odlišná ako naša.
Podobne ako pri ďalších kožných ochoreniach, vrátane melasmou, aj tu hrá úlohu UV a IČ svetlo, no nie len to zo slnka, ale aj endogénne.
V našej krvi a úzkych kapilarach sa plavia mnohé látky, vrátane spomenutého hemoglobínu, ktorý prepravuje kyslík, pričom ich absorpcia je v spektre UV až červeného svetla. Krv je dokonca plná aj vody, ktorá zasa absorbuje celé infračervené spektrum a dokonca aj UV, ako už vieš. Vďaka tomu sa aj tieto úzke kapiláry neustále pohybujú. Ak však tieto kapiláry pod povrchom nemajú dostatok UV a IČ svetla, napríklad kvôli nedostatku oxidu dusnateho a IČ svetla, ktoré by penetrovalo hlboko a priviedlo cievy nižšie k povrchu kože, je možné, že tieto časti tela ostanú viac hypoxicke, vďaka čomu spustia niektoré rastové faktory medzi ktoré spadá aj VEGF, či HIF-1 a kapilára je nútená spolu s hemoglobínom vystúpiť bližšie k povrchu, kde ma možnosť svoje UV svetlo načerpať? Za mňa áno.
Pre chápanie ďalších súvislosti odporúčam opäť aspoň články o solárnom mozole a opaľovacích krémoch + KB #4 o rozpoleni vody a molekulárnom vodíku, pretože na ne budem nadväzovať. Pozri si hlavne tú časť, ako sa solárny mozoľ tvorí za pomoci keratynocytov. Aj toto sú Bunky na koži, ktoré absorbujú UV svetlo z vonku a tiež v istých situáciach UV strácajú, čím stimulujú stmavnutie melanozómu a môžu zhoršiť prienik svetla pod povrch a vyvolať lokálny pseudohypoxicky stav.
Schválne som pridal obrázky, aby si mohla vidieť ako hlboko do tela farby svetla prenikajú.
Napríklad taká červená, modrá, či UV. Z článku o opaľovacích krémoch vieš, že MELANOCYTY (bunky, ktoré tvoria náš tmavý pigment melanín), sa stimulujú práve vďaka MODRÉMU a UV svetlu. Všimni si, že obe preniknú cez prvú časť pokožky, kde sa melanocyt nachádza. Obe však majú iný účinok a ak vynecháš jednu, môže nastať problém.
Podobne ako JING a JANG alebo DEŇ a NOC. Jedno bez druhého nemôže fungovať.
Určite si pamätáš zo arších článkov aj o protrinoch aminokyselinu TYROZÍN. Je to aromatická aminokyselina, ktorá zachytáva UV a nachádza sa v malom množstve aj v pokožke. Vo februári som o nej v BA dokonca ukazoval mnohé nové veci.
V koži sa tiež nachádza enzým TYROZÍNKINÁZA, ktorý túto aminokyselinu OXIDUJE (odoberá z nej elektróny) a tvorí s jej pomocou PIGMENT MELANÍN, ak má na to dôvod. Melanin je zas niečo, čo nám zabezpečuje neustály tok kyslíka a elektrónov v danej časti tela. No a všade kde je dostatok kyslíka, bude aj dostatok kvantizovaných ROS, a tiež tam bude dostatok svetla, pretože elektróny svetlo zachytávajú.
Za prvé, to oxidu je je dôležité. Poukazuje ti to na to, že tyrozynkynaza odoberá elektróny z tyrozinu, z ktorého sa môže potom stat melanin, ktorý našu pokožku ztmavne a znemožní hej prepustiť toľko UV svetla z vonku. Toto je dôležité napríklad v silných solárnych podmienkach ako je to u nás teraz v lete alebo pri rovníku. Vtedy mame UV dosť a vyžadujeme adekvátnu prírodnú ochranu.
Avšak spomeň si na rozpolenie vody. Ak sme zároveň na slnku, tyrozynkynaza síce odoberie elektróny, no slnečné svetlo zároveň vo vode v krvi tieto elektróny získa nazad. To znamená, že slnko tu musí hrať aj druhú úlohu, však? Ano je to tak
Melanocyty sú bunky, ktoré tvoria melanozóm aj melanín (pigment), a sú stimulované najmä MODRÝM a UV žiarením. Každý haplotyp má však inak uspôsobené tieto mechanizmy a má aj iné rozloženie buniek v pokožke, vrátane tyrozínu.
No a SLNKO, konkrétne jedna oktáva z troch, ktoré na zem vysiela, infračervená, kontroluje aj úlohu tohoto enzýmu.
Slnko je prirodzený inhibítor tyrozínkinázy, čím bráni nadmernej oxidácii tyrozínu a vzniku priveľa melanínu. Ak by tento mechanizmus v našej koži neexistoval, bledí ľudia, ako je aj väčšina Slovákov, by v letnom období okamžite a priveľa stmavla, UV by takmer nenačerpali (pretože melanín zároveň aj chráni kožu pred UV) a nevytvorili by žiadny vitamín D3.
Opäť vidíš, že príroda nehrá na náhodu...
Teraz by si mala lepšie chápať, prečo som v solárnom mozole písal tak veľa o infračervenom svetle. Je naozaj potrebné. Vyššie si videla obrázok, ako vyzerá slnečné spektrum. Až 42% zo svetla na zemi tvorí infračervené tipu A. Toto svetlo bez UV máme vždy ráno a večer. Toto je kľúč.
Tiež je to podľa mňa dôvod, prečo sa niektoré kapiláry z pod povrchu môžu v istých situáciach dostávať blízke k povrchu, ak je buď:
- melanocyt lrearimukovany a koža neabsorvujenfoatatok UV z vonku,
- alebo je miesto veľmi hypoxicke
Ak si čítala môj starší článok MITOCHONDRIA a DÝCHACÍ REŤAZEC tak vieš hrubý základ, ako to tam prebieha.
Pointa je, že do mitochondrie vstúpi VODÍK, ktorý uvoľní elektróny, ktoré prúdia cez jednotlivé komplexy. Na konci ich čaká KYSLÍK, ktorý ich vezme k sebe a vznikne VODA. Teraz si spomeň na článok o endosymbióze, z ktorého si máš pamätať pointu, že MITOCHONDRIA je pôvodom BAKTÉRIA (prokaryot), rovnako ako iné baktérie, ktoré ľudia na sebe majú (pokožka, tráviaci trakt, pohlavné orgány, atď).
Niektoré baktérie sú pre nás prospešné, pretože nám zabezpečujú istú FLÓRU, no iné nie. Ak sa rozmnožia, môžu vyvolať rôzne infekcie, zápaly a problém ešte zhoršiť.
Baktérie sa vyznačujú v tom, že nevyužívajú iba KYSLÍK. Pred kambrickou explóziou, pred tým ako sa inovovala mitochondria, bolo kyslíku málo a baktérie dýchali iné plyny. Podobné baktérie máme v sebe aj dnes a tiež dokážu využívať iné plyny, miesto kyslíka. Prečo ti to však píšem?
Určite si niekedy bola celý deň na kúpalisku a na slniečku však? Ak áno, mohla si si všimnúť, že ti vtedy vystúpili žily von a pokožka sa aj začervená, pretože sa do nej zvýši prívod krvi o cca 40 až 60%. V našej krvi sa plaví mnoho vecí, ako napríklad červené krvinky, hemoglobín a rôzne fenoly.
Fenoly sú látky, ktoré zachytávajú UV svetlo. Tieto látky v sebe hromadia aj mnohé rastlinky s tenkou šupkou (čučoriedky, maliny, černice, hrozno) a práve vďaka nim zvládnu silné UV. Tiež je to v prospech živočícha, ktorý ich zje, pretože tieto „ochrany“ a „pomocníkov“ v jednom, dostane do tela. Vidíš, ako to do seba zapadá? My aj rastlinky máme všetky potrebné ochranné mechanizmy proti UV v sebe.
Ďalšia podstatná vec, ktorá sa plaví v krvi je KYSLÍK, ktorý sa takto dostane aj do mitochondrií v pokožke, v melanocytoch, či v keratynocytoch. Vďaka kyslíku môžu naplno využívať dýchací reťazec. Vieš však, čo ten kyslík z krvi uvoľní? UV svetlo.
UV svetlo dokáže v našej krvi (konkrétne v ŽILÁCH) uvoľniť KYSLÍK, podobne ako ho uvoľní v atmosfére z ozónu. Ak máme tohoto svetla nedostatok z vonku, alebo endogénne (z krvi a kvantizovnaho množstva z našich polovodičov a mitochondrii), hemangiom môže byť výsledok.
Tie červené krvinky v úzkych kapilarach, ktoré sú pod povrchom, sú v podstate ako také malé faradayove klietky, ktoré absorbujú všetko EMP a transformuju ho do vody okolo, aj do mitochondrií po celom tele. Preto máme takú rozsiahlu kapilarnu sústavu a srdce.
Toto sa napríklad píše na jednej stránke v sk:
"Príčiny
Príčina vzniku hemangiómov nie je dodnes známa.
U detských hemangiómov je predpoklad pôsobenia hypoxického stresu, ktorý zvyšuje koncentráciu rastových faktorov, čo vedie k množeniu endotelových buniek a rastu ciev.
U dospelých jedincov nie sú známe rizikové faktory, ktoré by spôsobovali rast sporadických hemangiómov. U dedičných hemangiómoch ide o genetickú predispozíciu k tvorbe týchto krvných lézii."
... koniec citácie.
Je to pomerne zaujímavé podľa mňa, po prečítaní riadkov vyššie.
Tu zasa citujem zo zaujímavej zahraničnej štúdie:
"Physiological responses go beyond production of vitamin D. When the skin is stimulated with UVA radiation, nitric oxide is released, stimulating vasodilation and lowering of blood pressure. During active exposure to UVA, diastolic blood pressure in one study fell by roughly 5 mmHg and remained lower for 30 minutes after exposure. A reduction of diastolic blood pressure by 5 mmHg decreases risk for stroke by 34% and coronary heart disease by 21%"
Preklad:
" Fyziologické reakcie presahujú produkciu vitamínu D. Keď je koža stimulovaná UVA žiarením, uvoľňuje sa oxid dusnatý, čo stimuluje vazodilatáciu a znižuje krvný tlak. Počas aktívnej expozície UVA diastolický krvný tlak v jednej štúdii klesol približne o 5 mmHg a zostal nižší 30 minút po expozícii. Zníženie diastolického krvného tlaku o 5 mmHg znižuje riziko mŕtvice o 34 % a ischemickej choroby srdca o 21 %"
Zaujímavé to závery a tiež je zaujímavé, že oxid dusnaty je jedným z najviac používaných medikacii dnes, pretože má čoraz viac ľudí vyšší tlak. Druhý najčastejší liek sú kalciové blokátory, ktoré zabraňujú prílišnému uvoľňovaniu Vápnika. Kto vie prečo 🤔
https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/07315724.2015.1039866
@jaroslav-lachky Děkuji moc za komplexní odpověď! 🙂 Vnímám to tedy tak, že když se něco takového člověku začne tvořit, je to signál, že se má více zaměřit na optimalizaci svého světelného prostředí (adaptace na slunce, eliminace umělého světla), ale zároveň i práci na zdraví buněk (aby mu světlo neunikalo) - zkrátka jako je to potřeba vždy u jakéhokoliv problému. Je to tak? 🙂
@michaela00 Presne tak Miška. Myslím že po včerajšom rozhovore je to ešte o niečo jasnejšie 😊
Tu je ešte "krátke" doplnenie, no prečítaj skôr keď budeš mať viacej času a ak aj nebudeš (zatiaľ) rozumieť všetkému, čítaj hlavne tú časť, kde som riadok zvýraznil väčším písmom a to za tým.
-
Elektróny sa plnia vo vrstvách postupne, najskôr jeden vedľa druhého kým naplnia vrstvu a potom sa párujú SPINMI.
-
Nikdy nenájdeme elektróny vo svojej vrstve, ktoré by mali všetky kvantové čísla rovnaké. Inými slovami, elektróny musia byť odlišné
-
Každá VRSTVA musí byť plná predtým, ako sa začne plniť ďalšia. To znamená, že zľava doprava, od S, ideme po P, potom D, potom F
-
Existujú 4 podvrstvy, s, p, d a f, pričom každá podvrstva môže obsahovať iný počet elektrónov. Číslo n určuje, koľko čiastkových podvrstiev tvorí vrstvu (oblak). Napríklad 1. vrstva je tvorená 1 podvrstvou, s. Môže teda obsahovať len 2 elektróny. Druhá vrstva je tvorená dvoma podvrstvami, s a p, čo nám dáva množstvo 2+6=8 elektrónov dokopy. Tretia vrstva je tvorená troma podvrstvami - s, p a d a teda obsahuje 2+6+10=18 elektrónov, atď.
@jaroslavlachky Moc ti děkuju. 🙂 Vše to ještě pečlivě několikrát projdu. :))
@jaroslav-lachky Jaro, ještě mě napadá otázka k tomu melaninu. 🙂 Jak nám zabezpečuje dostatek kyslíku a elektronů? Je to díky jeho struktuře (benzenové kruhy, obsah kyslíku ve struktuře)?
@michaela00 Veľmi dobrá otázka Miška!
Písal som o tom roky dozadu v mojej druhej knihe, ak sa nemýlim vo štvrtej kapitole. Melanín je veľmi zaujímavý polovodič, ktorý vďaka svojej štruktúre podobne ako platinový článok dokáže rozštiepiť molekulu vody, ktorá by v bunke mala byť vždy na blízku a uvoľniť z nej teda protóny, kyslík a 4 elektróny. Práve vďaka tomuto je naśa pokožka napr. okysličená aj napriek tomu, že sa nám vďaka solárnemu mozolu prirodzene vybuduje tmavší odtieň (melanín).
Tu sú k tomu staršie videá na pozretie. Na danom linku sú tri 🙂
https://jaroslavlachky.sk/forum/postid/5657/
Ja uz ich mam, rozumiem teraz preco, samozrejeme, ze vekom sa mi vytvorili. Ako citam su vysledkom toho, ze som mavala nedostatko svetla z vonku (co sa snazim napravit) a isto aj toho endogénneho. Ked sa mi prestanu vytvarat nove alebo sa nebudu zvacsovat tie co mam (lebo niektore su malilinke ine trosku vacsie), bude to dobrym znakom mojho tela, ze ma dostatok svetla.
Pozerala som akurat teraz, ze sa daju aj odstranit, nad cim teda neuvazujem, ale skor asi z estetickeho hladiska alebo ak to ma niekto na mieste, kde moze dojst podrazdeniu.
@michaela00 Miska, dakujem za tuto temu.
@jaroslavlachky Moc děkuji! 😇🙏 Na tuto informaci jsem úplně zapomněla. A to jsem tu kapitolu četla vícekrát. 🙈😅 Mám knihu naštěstí i v elektronické podobě, takže jdu si to zopakovat. 😊
@michaela00 ako sa hovorí opakovanie je matkou múdrosti? 😃
@jaroslavlachky Taky jsem už o tom párkrát slyšela. 😀