Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Účet si vytvoríte Zdarma a ak chcete získať prístup aj k súkromnému fóru, môžete sa pridať medzi prémium členov.
⇒ PRIHLÁSENIE | Prémium Členstvo
Slnko, Chlad a Zdravie
33
Príspevky
8
Užívatelia
12
Reactions
122
Videní
Zakladateľ témy
Druhú vec, ktorú potrebujem vysvetliť je, že keď hovoríš a adaptácii na chlad u eskimákov alebo u vlka, tak síce žijú v chladnom prostredí, ale obaja sú v kožušine (srsť), ktoré zachytáva ich teplo a neprepúšťa von. to znamená, že síce žijú v zime, ale pritom vo vlastnom teple. Aký je potom rozdiel, či niekto je v zime a pritom má srsť, ktorá ho zahreje na 37 st., a medzi tým, kto srsť nemá, ale je vyzlečený a obkolesený teplotou v izbe 22 st. Je odpoveďou zdravotný stav? ak je človek zdraví a má nizky redox a plne funkčné mitochondrie, tak je to iné, ako ked nemá? Je aj iná odpoveď?
Odkaz na diskusiu zo včera so Zuzkou vyššie ti to zodpovie presne 👍
o, že sme sa my ľudia takto vyvynuly a nežijeme už vo vode, má zmysel, no všetky tieto cicavčie aj obojživeľnícke reflexy v sebe máme naďalej a kedykoľvek och môžeme využiť, ak sa preto rozhodneme a vieme ako.
Za normálnych podmienok v prírode vidíš, že čím extrémnejšie teploty, teda čím viac sa blížime k pólom, tým sa život prispôsobuje viac niekoľkým smermi, pričom pre Vás sú teraz dôležité tieto 3:
Tuk, množstvo Omega 3 a pomer omega 6 ku omega 3
V blízkosti pólov, kde živočíchy chodia do studenej vody, sú prirodzene veľmi ketogénne, no hlavne konzumujú extrémne množstvá DHA. Tiež majú v tkanivách dosť síry a vedia tvoriť ako NO, tak aj dosť CO2 a H2S, ktoré som spomenul. Tým, źe zvieratká v zime jedia veľa omega 3 a veľmi málo Omega 6, sa ich pomery v membránach upravia s tým, že majú pomer nie len 4 ku 1 v prospech omega 6, ale dokonca nižšie. Čím viac k pólom, tým sa tento pomer blíži dokonca ku 1/1.
Tiež som Vám však dávnejšie spomínal, že u ľudí tento pomer býva zvyčajne max 1 ku 4, alebo 1 ku 3, ak je vŠetko optimálne v zime, pričom ak už pomer klesá pod 1 ku 4, telo viac automaticky priberá. Ich fyziológia je totiž odlišná a telo chce viacej tuku. Toto je dôvod, prečo zvieratká v zime ako vlk, prirodzene schudnú a stanú sa extrémne výkonnými, hoci paradoxne, gigantické zvieratká žijúce v blízkosti pólov, sú robustnejšie a mohutnejšie, majú veľa tuku a zároveň však žijú extrémne dlho a takmer nestárnu, alebo stárnu iba veĺmi pomaly. Naša Fyziológia aj biológia sú totiž veľmi adaptabilné a foto, ale aj termoplastické!
Tiež je však dôležité si uvedomiť, že zatiaľ čo iné zvieratká ostali menej komplexné na úrovni mozgu, my sme sa vyvinuli. Stali sme sa "inteligentnými", vďaka čomu sme si dokázali stavať obydlia, osídliť jaskynu, spraviť si koźuch z ulovenej zveri, apod., vďaka čomu nám mohla odísť srsť a miesto toho sme svoj solárny panel (kožu) mohli vystaviť viac slnku a okoliu, mohli sme sa vzpriamiť a hýbať lepŠie, vďaka čomu sme mohli ešte viac rozvinúť svoju nervovú sústavu.
Čiže rozdiel je v tom veľký Róbert. Náš solárny panel je odlišný.
Publikované : 4. januára 2023 12:32
Zakladateľ témy
Tretia vec, ktorá ma zaujíma je, že som videl dokument s opicami, ktoré s v zimnom období chodia kúpať do termálnych vôd. Je možné mať benefity aj z termálnych kupeľov alebo saunovania? ak áno v akom období to odporúčaš a pri akom zdravotno stave resp. iných podmienkach, kedy to má zmysel a je pre človeka prospešné.
Samozrejme, je to jedna z najlepších veci a tiež jeden z dôvodov, prečo ľudia vo Fínsku, apod. majú také dobré zdravie. Jedna z najefektívnejších využití fournierovho efektu termoelektrického chladenia.
Pre teba najviac v Zime, no opäť, nie každý má na to podmienky. Ak však máš, veĺmi efektívne. Viackrát sme to tu rozoberali, no ak máš napr. kadu vonku, práve mínusové teploty sú veľmi dobrý spôsob, ako to využiť (teplá voda a dolná časť tela dnu, a vrch tela vonku vystavený okoliu (ako príklad).
Publikované : 4. januára 2023 12:34
Zakladateľ témy
P.S. ja mám tiež pekné video opičiek, z dávneho článku 😉
Pozri hlavne od cca 1:30 po 2:30 aké sú šikovné, až inteligentné!
Publikované : 4. januára 2023 12:36
My to teplo totiž "zachytávame" do niečoho, čo daná osoba, odborníci, aj laická verejnosť poznajú pod odborným názvom VODA.
My totiž toto infračervené svetlo alias teplo vysielame vodu, ktorá tvorí 98,73 z molekúl v bunke. No a čo je to voda? Voda je substancia, ktorá toto teplo zachytáva a absorbuje. - tak a teraz máš obrovský náskok Róbert, ak si uvedomíš len túto jedinú vetičku.
Ak dobre rozumiem tak aj preto ked ma niekto asi teplotu ako pri chrípke trebarz, tak vtedy možno viac tepla naozaj straca? Alebo? Vdaka
Publikované : 4. januára 2023 13:20
Zakladateľ témy
Teplo a Teplota nie sú to isté. Slovo Teplo a Teplota neznamenajú to isté. Je v tom obrovský rozdiel.
Zrejme to hodím aj samostatne sem a fórum, do budúcna, hoci som o tom písal vo viacerých blogoch (skús pozrieť), no práve tento rozdiel, ktorý si ľudia občas zamieňajú potom vyústi v nedorozumenia a nesprávne pochopenie/odporúčanie.
Teplo je mierou zmeny, nikdy nie vlastnosťou objektu alebo systému samotného. Preto Vám často hovorím, že teplo = IČ svetlo. IČ svetlo je totiž forma svetla (energie), ktorá môže z elektrónu odísť, alebo ju naopak získa. Čiže keď napr. vyšle niečo teplo, odovzdáva energiu a naopak.
Teplota opisuje priemernú kinetickú energiu molekúl v materiáli alebo systéme a meria sa v stupňoch Celzia (°C). Čiže teplota je už daná hodnota/vlastnosť objektu, ktorá je odzrkadlená mierou kynetickej energie v jeho atómoch/elektrónoch.
Slová možno čudné, no laicky to znamená toľko, že tvoje telo neustále vysiela a absorvuje IČ svetlo. To je dôvod, prečo sa energia termalizuje, ak nie je uložená okamžite. Aj takto tvoje telo neustále komunikuje a robí mnohé procesy (jednoducho neustále prijíma a vysiela IČ svetlo). Je to podobné ako hra dedko stratil rukavičku.
Len si neustále prehadzuješ predmet. Aj elektróny si takto neustále prehadzujú fotón (svetlo = IČ), pretože chcú byť vo svojom uzemnenom stave.
Keď ti však stúpne teplota, napr. keď je človek chorý, vie, že sa niečo deje. Aký je dôvod? Pretože si v danom tkanive stratil negatívnu entropiu. Daná oblasť tela, napríklad bunka, už nedrží dobre elektróny a protóny pod kontrolou. Protóny sú veľmi ťažké a kedykoľvek ich nemáme pod kontrolou, ich kinetická energia sa odzrkadlí ako teplo. Preto je vždy vyššia teplota spojená so zmenou pH, pričom nižšie pH je zas spojené s vyššou koncentráciou protónov.
To znamená, že keď sa človeku zvýši teplota, nie je to rovnaké, ako keď absorbuje teplo (IČ). Presne preto, ak niekto máte Infračervený panel tak viete, že Vás moc nevyhreje. Tiež každý pozná pocit, keď je chorý, má teplotu, ktorú si aj nameria a nezvládne vtedy chlad.
Naopak keď sme zdravý a vojdeme do studenej vody, teplotu vtedy nemáme, no cítime sa super a ostaneme červený (tvoríme si vlastné teplo =IČ svetlo). Rozumieš?
Tiež je to dôvod, prečo viem, kedy niekto môže v adaptácií na chlad pokročiť, alebo sa chladu vystavovať a kedy nie. Ak je človek chorý, alebo viem, že má v tele málo elektrónov, síry a DHA, nízke teploty a chlad nie je moc pre neho. Prečo? Pretože keď v tkanive nemá dostatok elektrónov, ktoré vytvoria el. náboj MÍNUS, nedokáže mať pod kontrolou protóny, ktorá vyústia v lokálny zápal a vyššiu teplotu. Ak by vošiel do chladu, a prehnal to, jeho mitochondrie začnú „vyplúvať“ ešte viac protónov, čo danú teplotu zvýši ešte viac a protóny automaticky generujú veľa ROS.
Aj takto opäť raz vyzerá Kvantová Biológia v praxi a prečo vždy netreba počúvať a robiť niečo len preto, ak je to teraz „trendy“, ale radšej veci najskôr sám pochopiť!
Takže áno, ak má človek zdravotný problém, ako napr. choroba, vtedy je jeho telesná teplota vyššia a teplo nedokáže dobre zachytávať. Dôvod by mal byť aj tebe už jasný, po prečítaní riadkov vyššie, pretože bez elektrónov jeho proteíny nie sú dostatočné hydratované a nebude tam dostatok vody, čo znamená, že voda na mieste nebude v dostatočnom mieste = dehydratácia!
Publikované : 4. januára 2023 15:02
Monca reacted
@empigo-osobny-trener-kosice, @jaroslavlachky tu sa k vam pridam s mojimi skusenostami
Moje spanie byvalo take, ze som mala na sebe flanelove pyzamo, pod nim tielko, zakryta dekou a este paperovu perinou, no hruza. Ak som takto nebola zabubusena som sa v noci budila, ze mi je zima.
Teraz tento rok, tento prelomovy rok u mna spim v tielku, v kratasoch a zakryta len paplonom a okno na miernu ventilaciu otvorene. A zima mi vobec nie je. Je to fakt skvely pocit.
Publikované : 4. januára 2023 15:32
Monca reacted
Zakladateľ témy
Nie je náhoda, že je cele naše telo tvorené z kolagénu, rovnako ako rastlinné telo z lignínu. Všetko sú to polovodiče, ktoré sú vždy hydratovane. Je v ich blízkosti voda.
Kolagén musí byť hydratovaný a práve Vtedy, sa z neho stáva veľmi špeciálny tip materiálu. Takto kolagén prenáša elektróny aj protóny skrz svoju štruktúru. Práve preto je naše telo celé z kolagénu.
No a druha dôležitá vec je to, že všetko v našom tele a zároveň v bunke, je s kolagénom v kontakte a teda je v kontakte navzájom.
To znamená, že čokoľvek spraví mitochondria, pomocou kolagénu to rozšíri napríklad do jadrovej DNA, medzi gény (rovnako aj naopak vie DNA vďaka kolagénu a vode komunikovať s mitochondriou), no tiež je takto mitochondria spojená so zvyškom bunky a povrchom tela.
Takýmto spôsobom si mitochondrie a zvyšok tela šíri informáciu (napr. skrz SPIN elektrónu a protónu), ale aj energiu (napr. skrz prenos elektrónov/protónov z miesta A do miesta B).
Presne preto je aj naša bazálna teplota rovnaká, pripadne mierne počas adaptácie na chlad stúpne, no paradoxne, naša povrchová teplota, napr. konćatiny, môže byť nižšia.
Čo robí chlad? Napríklad schladí pokožku. Z čoho je tvoja pokožka? Z kolagénu. Aký je kolagén materiál? Piezoelektrický a tiež je to polovodič.
Čo som viete o polovodičoch? Nepotrebuješ zatiaľ nič extra vedieť, No túto jednu vlastnosť si môžete pamätať.
Bežný vodič, ako napr. medený kábel v stene pracuje v teple lepšie a v chlade horšie. Polovodiče naopak. V chlade sú polovodiče efektívnejšie a prenos elektrónov je v nich lepší.
Presne preto ma každý jeden gadget (mobil, NTB, tablet, atď.) v sebe zabudovaný chladič, pretože je celý z polovodičov a výrobca vie, že keď má vysokú Teplotu (prehrievanie sa) fungovať nebude. Tvoje telo rovnako. Práve preto keď sa vystavíš chladu, prenos elektrónov aj protónov sa zlepší.
Pri vystavení sa chladu, začne tvoj kolagén v pokožke šíriť elektróny lepšie a rýchlejšie skrz celé telo a rovnako keď tvoje mitochondrie začnú tvoriť viac IČ, táto energia je skrz dané elektróny a protóny vo vode presúvaná z miest do inýchh miest. A to aj napríklad dnu, do časti tela, ako sú napr. vaječníky, nadobličky, pečeň, atď., kde sa tvoja telesná teplota v normálnych podmienkach potrebuje udržiavať stabilná. Čo to znamená? Že tvoje mitochondrie skrz POVRCH KOŽE (ktorá je mimochodom nie náhodou najväčší orgán na tele) dostanú Piezoelektrický stimul a aj hromadu elektrónov a začnú lepšie oscilovať a vibrovať.
Následkom toho sa scvrknú zlepšia ETC, elektróny začnú šíriť rýchlejšie, budú tvoriť viac kvalitnej vody, a tiež údu lepšie pumpovať skrz Komplexy protóny. Avšak tieto protóny budú mať vďaka vode neustále pod kontrolou a dokonca ich dokážu extrémnu rýchlosťou skrz aj kolagénove štruktúry posielať do ďalších častí tela, podobne ako Elektróny.
Čiže nikdy nepremýšľajte nad chladom, vystavením sa chladu a následnou tvorbou tepla a adaptáciou na chlad iba ako o niečom povrchnom. A to nemyslím doslova. Veľa ľudí to vníma ako otužovanie a povrchový efekt, že sa schladím, no tieto benefity siahajú ďaleko ďaleko ďalej.
Keď sa telo vystaví chladu, magnetizmus tela sa zvýši a následne sa zrýchli aj tok elektrónov mitochondrie a tiež tok elektrónov a protónov skrz kolagén a to nie len lokálne, ale aj dnu, do mitochondrii a následne od mitochondrii von.
Takýmto spôsobom nadobudneme veľmi dobrú kontrolu aj nad protónmi = kontrola nad pH = TEPLOTA sa nezvýši 👍
Publikované : 4. januára 2023 15:36
Zakladateľ témy
Moje spanie byvalo take, ze som mala na sebe flanelove pyzamo, pod nim tielko, zakryta dekou a este paperovu perinou, no hruza. Ak som takto nebola zabubusena som sa v noci budila, ze mi je zima.
Teraz tento rok, tento prelomovy rok u mna spim v tielku, v kratasoch a zakryta len paplonom a okno na miernu ventilaciu otvorene. A zima mi vobec nie je. Je to fakt skvely pocit.
To rád počujem Zuzi. Ono aj mierne schladenie má obrovský efekt. Práve preto aj naša teplota sama od seba prirodzene klesne, pokým to naozaj nepreženieme, že je moc vykúrené, apod.
Publikované : 4. januára 2023 15:38
Zakladateľ témy
Téma Teplo verzus Teplota a ich rozdiel je pridaná aj samostatné do budúcna
https://jaroslavlachky.sk/forum/mitochondrie-a-redox/teplo-a-teplota-je-rozdiel/#post-8393
Publikované : 4. januára 2023 15:53
Ahoj Jarko,ako mám začať s adaptáciou na chlad, keď mám studené dlane aj chodidlá. Nevšímať si to a začať pomaličky? Ak áno môžem si potom ako sa chladu vystavím ruky aj nohy ohriať buď v teplej vode alebo fénom, aby som ich nemala studené celý deň?Ale ako s tým naložiť? 🙂 Ďakujem
Publikované : 6. marca 2023 14:54
@eika preto je v protokole písané, kedy a kto s adaptáciou môže začať. Najskôr potrebuješ mat do stretol DHA v tkanivách (je tam ja znak, ako to zistíš) a tiež si potrebuješ zmerať vitamín D. Ak vieš, že je nízky a nereaguje, potrebuješ najskôr zlepšiť DHA a vodu v tele, adaptácia až potom
Publikované : 7. marca 2023 9:10
Mirek Pramuka and Eika reacted
Publikované : 7. marca 2023 9:11
Zakladateľ témy
Nová štúdia z pár dní dozadu, ktorá ukazuje, že naše bunky vedia o zmene sezóny/teploty už v priebehu pár minút, nezávisle na našich 5 zmysloch!
Bunky a mitochondrie v tvojom tele vedia kedy je chlad (zima) aj keď sa oblečieš! To znamená, že naša biológia je adaptabilná (musí byť)!
Rastliny a zvieratá s dlhou životnosťou jasne regulujú svoju fyziológiu podľa sezónnych zmien dĺžky dňa, aby vhodne upravili svoju fyziológiu. V štúdií Jabbur a kol. z minulého mesiaca zistili, že sinice dokážu to isté, aj keď jednotlivci žijú len niekoľko hodín, čo je čas kratší ako jedna denná fotoperióda.
Vystavenie krátkym fotoperiódam charakteristickým pre zimu stimulovalo tieto cyanobaktérie, aby upravili svoje membránové lipidy a génovú expresiu tak, aby vyhovovali chladným podmienkam. Tieto reakcie vyžadovali funkčné cirkadiánne hodiny. Zdá sa teda, že snímanie fotoperiódy založené na populácii sa vyvinulo o mnoho skôr, ako sa myslelo...
Publikované : 13. októbra 2024 9:44
Stránka 2 / 2
Predchádzajúce