Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Účet si vytvoríte Zdarma a ak chcete získať prístup aj k súkromnému fóru, môžete sa pridať medzi prémium členov.
⇒ PRIHLÁSENIE | Prémium Členstvo
Celkový príjem mäsa je spojený s očakávanou dĺžkou života: Analýza údajov až zo 175 súčasných populácií
Celosvetové analýzy korelácie odhalili, že príjem mäsa pozitívne koreluje s očakávanou dĺžkou života.
Tento vzťah zostal významný, keď boli štatisticky kontrolované aj vplyvy kalorického príjmu, urbanizácie, obezity, vzdelania a sacharidových plodín. Postupná lineárna regresia vybrala príjem mäsa, nie sacharidové plodiny, ako jeden z významných prediktorov strednej dĺžky života.
Čo je však zaujímavé, že Naopak, uhľohydrátové plodiny vykazovali slabú a negatívnu koreláciu so strednou dĺžkou života.
Až teda budete v najbližších rokoch viac a viac počúvať od Gatesa, či iných ekonomických "leadrov" o tom, ako je mäso škodlivé a mame jesť iba "zdravé" náhrady, či zeleninu, alebo iné "pochutiny" z labáku, tu je dôkaz, že to nie je pravda...
Čo je ešte zaujímavé, z druhej tabuľky:
"Tabuľka 2 ukazuje, že v čiastočnej korelačnej analýze stredná dĺžka života a detská úmrtnosť významne korelujú s príjmom mäsa pri kontrole príjmu sacharidových plodín, urbanizácie, HDP PPP, kalórií a obezity.
Avšak s príjmom mäsa a rovnakými potenciálnymi mätúcimi faktormi, ktoré sa udržiavajú konštantné, uhľohydrátové plodiny vôbec nekorelujú s očakávanou dĺžkou života ani detskou úmrtnosťou.
To môže znamenať, že príjem mäsa koreluje s očakávanou dĺžkou života nie kvôli jeho energetickému príspevku, ale skôr kvôli iným nutričným účinkom."
... Zaujímavé slová. Čiže tu nejde len o to povrchové a viditeľné, čo si každý všíma, ako kalórie a makronutrienty.
Keby výskumníci poznali deuterium, myslím, že by dospelí k ešte významnejším rozhodnutiam.
👉#spoznajsvojubiologiu
👉 #mitochondriak
Odkaz na štúdiu je tu:
Keby výskumníci poznali deuterium, myslím, že by dospelí k ešte významnejším rozhodnutiam.
Jaro, rozbaľ tému ďalej s deutériom ako to myslíš…💪
Mirek Pramuka | @coach_empigo
@coach_empigo To najdôležitejšie je, že deuterium zmení TVAR (topológiu) cytoskeletonu bunky, ktorú preplní, čím zmení jej vlastnosti a tiež spôsob ako aj aké substráty oxiduje. 💪
⤵️
Ak je hlavný rozdiel medzi deuteriom a protiom? Oba sú vodík, no deuterium ma po ionizacii nie len proton, ale aj neutron.
Proton je fermion, ktorý má polovičný SPIN 1/2 zatiaľ čo neutron opačne. Neutron ma cely spin 1.
V BIOfyzikálnej reči to znamená toľko, že deuterium nám neumožňuje zachytiť a uskladniť toľko informácie ako ľahký vodík.
Je to rovnaké ako mať v počítači rovnaký harddisk, iba budú mať to isté balenie, no jeden uloží 1 GB dát zavial co druhý iba 500 mb dát.
Aký je však druhý rozdiel, ktory všetci viete? Deuterium je ťažké a na jeho bývanie vyžadujeme visc energie. To znamená UV. Deuterium vieme hýbať s UV. Proton opačne. Protóny sú ľahko hybatelne vďaka červenému spektru. Zároveň ti platí vždy aj opačne.
Deuterium vieme pohnúť vďaka UV a naopak deuterium po stlačení vygeneruje UV. Protóny sa ľahko hýbu vďaka červenému spektru a keď ich stlačíme, generujú červenú.
Presne preto je slnko plne stlačených protónov a väčšina jeho spektra je tvorená červenou farbou. Všetko vo vesmíre, kde je tiež protón, na túto červenú reaguje. Rovnako ako naše mitochondrie, kde je vodík stlačený. Preto červené svwo potrebujeme k životu.
Deuterium je najviac v našej krvi, kde nám zasa naopak pomáha generovať UV a rovnako odtiaľ zachytí najviac UV, pretože pri pobyte na slnku idú žily na povrch a UV absorbujú.
Prečo je tento informácia nesmierne dôležitá pre každého a mal by sa nad tým zamyslieť?
Pretože toto je tiež dôvod, prečo som včera vo webinari o novom prototype panelu spomenul prečo malé deti dnes, pro svojom vzniku ešte v embryu, potrebujú roztvarat viac genetickej informácie, aby odtiaľ uvoľnili UV svetlo. Toto UV svetlo je schopné ako jediné pohnúť nadmerným množstvom deutéria v prvých bunkách vyvíjajúceho sa života a tiež je ako jediné schopné uvoľniť deuteron z metylovej skupiny niektorých nukleotidov v DNA, ktorá sa práve číta a prepisuje, keď stavebný plán (gény dieťatka) dostávajú prvé inštrukcie (Epigeneticky stimul).
Toto je tiež dôvod, prečo nadmerné množstvo deutéria, aké dnes prijímame v strave + ho menej vylučujeme a viac ukladáme, mení spôsob ako naše bunky pracujú.
Bunka s nadmerným množstvo deutéria v nevhodnom mieste, čo je cytoplazma, musí nutne zväčšiť svoj tvar a celý cytoskeleton mení svoju funkciu. Tskto bunka tiež generuje nadmerné ROS, RNS a aj UV svetlo, ktoré stimuluje prechod z G0, cez S až po G2 Fázu.
Toto je to, čo stimuluje bunky k rastu a s nimi nadmernú ubikvitináciu, a časom metabolicky problém, a v istých situáciách až nádor.
Toto UV svetlo má totiž svoj zmysel a musí bsdt veľmi dobre kontrolované na bunkovej úrovni. Tiež to však znamená, že naše telo vyžaduje obdobia s UV a červeným +IČ zvonku, aby mohlo pracovať.
Toto sú zároveň tipy svetla, ktoré v dnešnej, spoločnosti chýbajú!....