Strava je vždy až druhoradá, na to nezabúdaj.
My sme na tento svet totižto prišli s tým, že môžeme jesť čokoľvek, čo nám príroda v danom prostredí dáva. Ak nám v nejakých podmienkach dáva ovocie a zeleninu a nepotrebujeme žiadne živočíšne mäso ani ryby, má to svoj zmysel. No ak v iných podmienkach žiadna zelenina, či ovocie nerastie, tiež to má svoj zmysel. A práve dnes už ľudia nežijú v súlade s prírodou a prostredie okolo sa zmenilo na nerozoznanie. Ty preto musíš na stravu nahliadať radikálne inak. Pamätaj na to!
DHA si telo vie syntetizovať aj z iných podobných živočíšnych mastných kyselín, akou je napr. DPA (kyselina dekosapentaenová) a EPA (kyselina eikosapentaenová). Tieto dve sú vždy obsiahnuté spolu s DHA v rybách aj zvieratách. Čo však rastlinná forma omega 3 - ALA (kyselina alfa-linolenová)?
Tu je metabolická dráha vedúca k syntéze kyseliny dokosahexaénovej (DHA).
Najskôr treba podotknúť, že DHA (C22:6, n3) je dôležitá omega 3 mastná kyselina, ktorá má 22 uhlíkov a až 6 nenasýtených dvojitých väzieb. ALA patrí tiež medzi omega 3, má však iba 18 uhlíkov a iba 3 nenasýtené dvojité väzby. A ako o chvíľu uvidíš, tento malý rozdiel je viac ako priepastný.
Tie značenia mimochodom, ako napr. C22:6, n3, značia množstvo uhlíkov (prvé číslo vedľa písmená "C"), množstvo nenasýtených dvojitých väzieb (druhé číslo, za dvojbotkou) a potom, či sa jedná o omega 3 alebo omega 6 (tretie číslo, vedľa písmená "n"). Teraz späť ku tvorbe DHA.
DHA môžeme do tela dostať dvojako: zjesť v strave, no môže byť v našom syntetizovaná aj de novo (teda vytvorená na novo) a to z jej prekurzora, esenciálnej mastnej kyseliny alfa-linolénovej (ALA). Teraz sa pozrime, ako to prebieha.
Ako však ľudia tvoria DHA z rastlinnej ALA?
Premena omega 3 ALA (C18:3, n3) na DHA (C22:6, n3) sa deje prostredníctvom enzymatických dráh vyskytujúcich sa v tzv. endoplazmatickom retikule (to je vo vnútri bunky plnej vody) a v peroxizómoch.
Tu je malý obrázok, ako to vyzerá. Môžeš si tam všimnúť, ako sa postupne ALA s 18 uhlíkmi a 3 nenasýtenými väzbami zmení na DHA s 22 uhlíkmi a 6 nenasýtenými väzbami.
Najskôr to napíšem v trošku "odbornejšej" verzii a hneď na to pre všetkých aj v laickej.
Kyselina ALA sa z krvi dostane do bunky, (napr. do mozgu) konkrétne do endoplazmatického retikula (skratka ER), kde sa ako jeden celok spolu s koenzýmom A (C18:3, n3-CoA) premení na C24:6, n3-CoA. To je omega 3 mastná kyselina, ktorá už má 24 uhlíkov a 6 nenasýtených väzieb. ALA to dokázala prostredníctvom sekvenčných reakcií 6-desaturázy a elongáz.
To znamená, že omega 3 ALA, ktorá mala iba 3 nenasýtené väzby sa "desaturovala". Z
nasýtených väzieb teda spravila
nenasýtené. Ak si nespomínaš, ako vyzerajú nasýtené a nenasýtené väzby, v čom je ich rozdiel, prebehni znovu
dávnejší článok o mastných kyselinách SFA, MUFA a PUFA. Tu je jeden obrázok odtiaľ, kde to vidíš. Tie dvojité väzby, to sú nenasýtené a tie ostatné sú nasýtené.
Vzniknutá 24 uhlíková mastná kyselina (C24:6, n3-CoA) je potom prenesená do peroxizómu (to je niečo ako samostatný "skladovací priestor v bunke"), kde sa skráti pomocou Oxidácie. Nezabúdaj čo je to oxidácia.
Oxidácia = odoberanie elektrónov.
Celý tento proces skracovania 24 uhlíkovej mastnej kyseliny s Koenzýmom A na samostatnú 22 uhlíkovú DHA pozostáva zo štyroch po sebe idúcich krokov dehydrogenácie, hydratácie, druhej dehydrogenácie a tiolytického štiepenie.
Tieto kroky zahŕňajú enzýmy: acyl-CoA oxidáza1 (ACOX1), D-bifunkčný proteín (DBP) a tioláza (u ľudí sú 2 a to buď 3-oxoacyl- CoA tioláza alebo SCP-oxoacyl-CoA tioláza (SCPx).
Toto sme síce stále v odbornejšom vysvetľovaní, no niektorým slovám vyššie by mal pochopiť každý. A to konkrétne týmto:
de-hydrogenácia a
hydratácia. Hlavne po
februárovom Webinári o športe. Prehrajte si niekde medzi 10 až 15 minútou, kde som v skratke a laicky vysvetlil tieto pojmy.
No pre všetkých: to, že sa vzniknutá 24 uhlíková omega 3 mastná kyselina potrebuje premeniť na 22 uhlíkovú DHA pomocou dehydrogenácie a hydratácie má obrovský zmysel. Dehydrogenácia totižto znamená "odoberanie vodíka" a hydratácia zas "pridanie molekuly vody". Vidíš? Zase raz tu ide o vodík a nie kalórie... Presne toto je kľúčom a tiež je to dôvod, prečo je dnes táto konverzia ALA na DHA u ľudí horšia.
Tvoje bunky na úspešný proces totižto potrebujú vodu zbavenú deutéria z mitochondrie (ktoré mimochodom v niečom pracujú podobne ako Reverzná Osmóza) a tiež potrebujú plnú kontrolu nad deutériom. To je izotop vodíka, ak si spomínaš.
Práve preto prebiehajú tieto kroky Dehydrogenácie, hoci väčšina odborníkov si to neuvedomuje. Bunka poctivo prehadzuje a "skenuje" vodík, pričom pridáva deutérium iba tam, kam patrí. No a to, čo veľa ľudí nevie je, že ALA má deutéria viac, ako DHA. A ty už z dávnejších článkov vieš, že pohyb deutéria v tele riadi Slnečné svetlo a chlad. K tomuto sa o chvíľu ešte vrátim.
Vytvorená DHA je potom prenesená späť do endoplazmatického retikula, kde je nakoniec esterifikovaná na fosfolipidy (Spomeň si na glycerol z rozkladu tuku) a transportovaná do iných bunkových alebo tkanivových častí.
Na záver, aby sa DHA dostala napríklad do fotoreceptoru, musí byť ešte metabolizovaná enzýmom 15-lipoxigenáza (15-LPO) na mastnú kyselinu s dlhým názvom hydroxyderivát 10,17-dihydroxy-dokoza-4,7,11,13,15,19-hexaénová kyselina, ktorá sa odborne a v skratke nazýva Neuroprotektin 1 (NPD-1). Ten názov "neuro - protektin" je mimochodom príznačný, pretože naozaj chráni nervovú sústavu.
Avšak aj Mitochondrie sú dôležité pri tvorbe, ale aj ochrane a oxidácií DHA s EPA
Keď sú ešte raz pozrieš obrázok konverzie ALA na DHA môžeš tam vidieť, že vzniknutá DHA (v žltom rámčeku) má niekoľko dráh, kam sa vydať.
Môže ísť priamo do Neuroprotectinu, a teda nahradiť DHA vo fotoreceptore, ako to o chvíľu uvidíš, no tiež môže podliehať bunkovej oxidácií. DHA je totižto vysoko citlivá na oxidáciu voľnými radikálmi za vzniku neuroprostanov, pričom hlavný neuroprostán mozgu - nPF4-VI (v obrázku ho vidíš), sa degraduje v mitochondrii.
To znamená, že mitochondrie sú zodpovedné za degradáciu a následnú konverziu nPF4-VI na iPF3-VI, čo je vlastne zoxidovaný metabolit eikosapentanovej mastnej kyseliny (EPA).
Aj preto sa koncentrácia iPF3-VI v moči využíva ako biomarkér peroxidácie EPA aj DHA v mozgu. Opäť raz vidíš, že mitochondrie sú kľúčové.
V laickej reči a veľmi skrátene sa tento cyklus dá napísať aj takto. Rastlinná Omega 3 ALA, ktorá mala 18 uklikov a 3 nenasýtené väzby, sa musela predĺžiť a zmeniť si väzby na nenasýtené, aby z nej vznikla plnohodnotná DHA. Teraz si spomeň na moje časté prirovnanie chobotničky ako uhlík.
Všetky molukely, aj celé naše telo, sú tvorené z uhlíka, pretože má 4 voľné chápadlá (4 valenčné elektróny), pomocou ktorých drží celú štruktúru pohromade. Keď som teda napísal, že rastlinná ALA musela svoje väzby zmeniť na nenasýtené, znamená to toľko, že niektoré jej uhlíky, ktoré dovtedy držali dvoma chápadlami vodík a ďalšími dvoma sa držali navzájom, zrazu jeden vodík pustili, a miesto toho im ostalo jedno chápadlo voľné. To jedno voľné chápadlo znamená 1 voľný elektrón, ktorý môže robiť divy.
Toto je to, čo vytvorilo dvojitú nenasýtenú väzbu. Dobre si toto voľné chápadlo (alias 1 voľný elektrón) zapamätaj, pretože zachviľu pochopíš, prečo môže tento jeden voľný elektrón za rozdiel medzi TEBOU a KVETOM. Ty dokážeš premýšľať, hýbať sa, cvičiť,..., no kvet nie. Presne preto majú rastlinky iné mastné kyseliny a nemajú nervovú sústavu, na rozdiel od živočíchov.
Všetky PUFA v podstate slúžia ako stavebný materiál, ale aj ako signalizačné molekuly, cez ktoré prechádza elektrický vzruch, apod. Práve preto ich všetky živočíchy koncentrujú v tele a prioritne v mozgu, v nervovej sústave.
Rozdiel v týchto kyselinách je, že napr. EPA a DPA majú len 5 dvojitých väzieb, ALA ich ma iba 3 a nedokážu urobiť to, čo DHA. DHA má dvojitých väzieb až 6 a teda na skrz celú svoju molekulu 6 voľných chápadiel (6 voľných elektrónov).
Toto je jej Kvantový rozdiel. Vďaka tomuto faktu ma DHA absolútne rozdielne Kvantové vlastnosti, ako ktorákoľvek iná mastná kyselina na tejto planéte. Iba vďaka tomu DHA ako jediná dokáže meniť svetlo na elektrický signál a ten nazad na svetlo.
Detaily kvantovej mechaniky a toho, ako to v DHA funguje na teraz vysvetľovať nemusím, no pamätaj, že DHA ma 6 voľných elektrónov, vďaka čomu dokáže ti, čo žiadny iný tuk nedokáže. Pokračujem.
Keď teraz vezmeš do úvahy komplexnosť rastlinky a živočícha, musí ti byť jasné, že rastlinka nemá mozog a nepotrebuje riešiť toľko zložitých operácií ako zviera s mozgom. Tiež nemá také výkonné srdce ani iné orgány. Preto potrebuje menej DHA ako živočích.