[Pripnuté] Otepľovanie zeme a prírodné cykly

Každým rokom už celé státisíce rokov prírodný proces zamrazí" informácie o podnebí na Zemi. Ako sa striedajú ročné obdobia a teplota klesá, pribudne na vrcholy ladových čiapok sveta nová vrstva ľadu. Keď táto nová vrstva zamrzne, uchováva v sebe kyslík, oxid uhličitý a iné prvky a zlúčeniny, spolu s dažďovou vodou, snehom, mikroorganizmami a prachom, ktorý sa tu nazbieral predtým, ako zamrzol. Každoročný prírastok zahŕňa a uchováva všetko, čo sa na danom mieste v predchádzajúcom roku zachytilo, a s hrubnutím ľadovej pokrývky sa vytvára aj akýsi večný archív. A práve tento archív nám môže čo to poodhaliť aj o teplote na Zemi dávno pred rokom 1800.

 

 

Pokým sa ľad na póloch neroztopí, budeme mať k dispozícii virtuálnu knižnicu histórie našej planéty zachytenú v tisíckach ktoré sa tu za tisíce rokov nazbierali. Táto história hovorí vedcom o globálnych teplotách, ako aj o slnečnom svite, úrovni morských hladín a hrúbke ľadu na póloch vo vzdialenej minulosti Zeme. Záznamy nám zároveň ponúkajú spôsob, ako zistiť, či sú súčasné podmienky z hľadiska bežných klimatických cyklov skutočne až natoľko „vykoľajené“.

 

V júni 1999 uskutočnil medzinárodný tím vedcov Vrtný projekt s cieľom preskúmať dno najhrubších častí ľadu - vrt Vostok Antarctica.

 

Vrstvy ľadu, z ktorých odobrali vzorky, nám poskytujú nepretržitý obraz o 420 000 rokoch našej minulosti, teda vedci prenikli hlbšie do histórie ľudstva, ako to bolo možné kedykoľvek predtým. Informácie, ktoré odhaľujú ľadové jadrá, spolu s ďalší mi údajmi z grónskych ľadových krýh nám teraz ponúkajú dôležitý kľúč k pochopeniu podnebia v minulosti a k rozhodnutiu, či to, čo sa v súčasnosti deje, presahuje rámec bežných prírodných cyklov.

 

Počas zbierania informácií a využitia databáze ľadových jadier z roku 1999, keď porovnáme súčasné teplotné podmienky, silu magnetizmu, energiu vyžarovanú slnkom a hrúbku ladu so stavom, ktorý tu vládol v minulosti, môžeme na základe týchto informácií odpovedať na dve velké otázky, týkajúce sa zemskej klímy:

 

Otázka č. 1: Dochádza k zmene podnebia? Odpoveď č. 1: Rozhodne áno.

 

Otázka č. 2: Sme príčinou tejto zmeny my? Odpoved č. 2: Rozhodne nie.

 

 

Teraz, keď máme odpovede, pozrime sa bližšie, z čoho vychádzajú.

 

Kedže vieme, že ku klimatickým zmenám skutočne dochádza, následnou otázkou je: Otepľuje sa Zem? Odpoveď znie áno, ale aj nie. Ochladzuje sa Zem? Odpoveď opäť raz znie: samozrejme, že áno... ale zároveň aj samozrejme, že nie.

 

Musíme odpovedať áno aj nie na obe otázky, pretože v priebehu obdobia, ktoré je predmetom nezhôd a sporov, dochádzalo aj k otepľovaniu, aj k ochladzovaniu. V priebehu posledných rokov 20. storočia a aj teraz, na začiatku 21. storočia zažil svet nielen oteplenie a ochladenie, ale aj iné extrémy počasia, ako sú hurikány, prívalové dažde, snehové víchrice, ľadové búrky, tornáda a takmer všetky meteorologické javy, aké si len vieme predstaviť.

 

 

Napríklad v januári 2011 sa celými Spojenými štátmi prevalila vlna arktického vzduchu, ktorá v dôsledku rekordne nízkych teplôt spôsobila, že ľudia nevychádzali z domu, nechodili do práce a do škôl - napríklad v Talla hassee na Floride namerali - 4 stupne C a v Bridgeporte v štáte Connecticut takmer - 18-, pričom v Západnej Austrálii v ten istý mesiac neustále pršalo a napadlo 132 centimetrov zrážok. Je zrejmé, že žijeme v časoch extrémnych výkyvov počasia.

 

Otázka teraz nestojí tak, či k nejakej zmene dochádza, ale čo ju zapríčiňuje... a či vzniká v dôsledku otepľovania alebo ochladzovania našej planéty. Tu nám prídu vhod poznatky z klimatickej histórie a cyklov, ktoré takéto zmeny vyvolávajú.

 

 

Väčšina rozporov, týkajúcich sa globálneho oteplovania, vyplýva z interpretácie teplotných rekordov v minulosti, ktoré pochádzajú z dvoch rozličných zdrojov. Hodnoverné záznamy o podnebí modernej" doby sa začali viesť až pred 130 rokmi, teda aby som bol presný, v roku 1880. Pri skúmaní každého roka pred týmto dátumom sa vedci pri vyhodnocovaní trendov v otepľovaní a ochladzovaní spoliehajú na nepriame metódy. Medzi ne patria ľadové jadrá, ktoré som už spomínal, ako aj údaje z leto kruhov a usadenín z morského dna. Vedci naše poznatky o histórii podnebia planéty neustále aktualizujú a skvalitňujú, pričom využívajú kombináciu uvedených zdrojov.

 

V súčasnosti jestvujú tri zdroje údajov, ktoré vedci pri skúmaní minulosti podnebia na Zemi využívajú. Databázy s týmito údajmi spravujú:

• Národný úrad pre oceán a atmosféru

 

• Systémy včasného varovania, University of Alabama, Birmingham

   

• Jednotka pre klimatický výskum, University of East Anglia, Velká Británia Okrem toho tieto údaje zbiera a spravuje Goddardov inštitút pre výskum vesmíru NASA.

 

 

Vedci sa pri vykresľovaní klimatických trendov minulosti a modelovaní tých budúcich spoliehajú, či už kolektívne alebo individuálne, najmä na tieto databázy. Všetky uvedené zdroje nás nenechávajú na pochybách, že Zem sa v priebehu uplynulých 120 rokov oteplovala. V skutočnosti k tomu došlo niekoľkokrát v polovici tridsiatych rokov, koncom päťdesiatych rokov, potom znova počínajúc koncom sedemdesiatych rokov (pozri obr. Nižšie). Zdá sa, že odborníci sa nevedia zhodnúť na tom, či ostatná vina oteplovania ešte trvá, alebo sa už skončila a či sa už začalo následné cyklické ochladzovanie.

 

 

Medzi nedávne obdobia globálneho ochladzovania patria tie, ktoré boli zaznamenané koncom 19. storočia a v polovici 20. storočia. V priebehu šestdesiatych a sedemdesiatych rokov sa poplašné správy o globalnom oteplovaní utichli, ked sa náhle začalo ochladzovať..

 

Takže poctivou odpoveďou na otázku, či sa otepľuje, alebo ochladzuje, musí byť v oboch prípadoch áno. Ne musí to však byť otázka, ktorú si ľudia chcú klásť. Druhou časťou rovnice pochopenia klimatických zmien je stanoviť, ako takéto kratšie obdobia oteplenia a ochladenia za padajú do väčšieho obrazu histórie Zeme. A v tejto chvíli nám cykly zaznamenané v minulosti začínajú rozprávať veľmi zaujímavý príbeh.

 

Pripájam pekný obrázok, ktorý je myslím väčšine ľuďom známy, pretože je často zobrazovaný aj v médiách, a je nim zmena teploty za posledných 130 rokov (cca).

 

 

https://flic.kr/p/2nw4DvB

 

 

 

Obrázok vyššie však nemôže znázorniť to, čo sa stalo pred rokom 1880. Teploty pred týmto obdobím sú zobrazené na ľavej strane grafu ako záverečné etapy ochladzovania, ktoré trvalo od roku 1400 n. 1. do polovice šesťdesiatych rokov 19. storočia. Hoci toto obdobie predchádza ére moderných údajov, jestvujú z neho písomné záznamy moreplavcov, ako aj zápisníky a denníky rôznych priekopníkov vedy.

 

Spolu s ostatnými zdrojmi informácií, napríklad v letokruhoch stromov, tieto záznamy vypovedajú o nehostinnom období zvanom malá doba ladová. (Mimochodom, každý z Vás by si teraz mal opäť raz uvedomiť dôležitosť adaptácie na chlad a jeho evolučného významu. Chlad tu s nami bol počas celej histórie života na planéte Zem a pomáhal našim polovodičom!)

 

Uvedené globálne ochladenie, a to najmä v severných zemepisných šírkach, pravdepodobne zapríčinilo rozsiahle zmeny v spôsobe života vtedajšej populácie. Mohlo napríklad spôsobiť ničivý hladomor v Írsku, ktorý vypukol v roku 1845 a v priebehu svojho šesťročného trvania zabil viac ako milión ľudí, ako aj iné prípady neúrody a úhynu dobytka, či stratu kolónií v Grónsku..

 

 

Niektorým ľudom môže viac ako 130-ročná história moderných záznamov o teplotách pripadať ako dlhý čas. Z hľadiska histórie Zeme a klimatických cyklov však ide o krátky časový úsek. Na časovej osi minulosti Zeme ide v skutočnosti len o okamih. Ak chceme zaviesť novú politiku, prijímať nové zákony a požiadať ľudí žijúcich na tejto planéte, aby zmenili svoj spôsob života, je nanajvýš logické vidieť veci v širších súvislostiach. Vzhľadom na skutočnosť, že spred roku 1880 nijaké výsledky priame ho merania teplôt na svete nejestvujú, vedci používajú na stanovenie klimatických podmienok minulých vekov iné nástroje. A tu vstupujú do hry už spomínané ladové jadrá.

 

 

Pozrime sa však na dôkazy z ľadu:

 

 

Vďaka úspešnému vrtu na spodok antarktického ľadu na polárnej stanici Vostok máme v súčasnosti k dispozícii 420 000 rokov údajov z histórie Zeme, ktoré môžeme porovnávať s tým, čo v súčasnosti prežívame, aby sme sa dozvedeli skutočný príbeh o zmene podnebia - a toto porovnanie pôsobí upokojujúco. Pohlad na údaje o teplotách získaných z antarktických ľadových jadier, ktoré sú uvedené na obr. Nižšie je nám zrejmé jedno: Otepľovanie a ochladzovanie Zeme má nepochybne svoj rytmus, a tento rytmus je založený na cykloch trvajúcich približne 100 000 rokov.

 

V rámci tých to obrovských cyklov existujú aj kratšie. Vedci dnes vedia, že ide o vložené cykly, teda cykly v rámci cyklov... atd. A tieto cykly sú založené na niečom, čo je predvídateľné a dá sa vypočítať. Všetko sa odvíja od polohy Zeme vo vesmíre: jej náklonu, kolísania a uhla našej planéty vo vzťahu k Slnku a jadru Mliečnej dráhy.

 

 

Vedci sú presvedčení, že približne 100 000-ročné teplotné cykly sú zapríčinené najmä zmenami obežnej dráhy Zeme okolo Slnka za určitý čas, čo je prírodný jav nazývaný excentricita. Niekedy dráha, po ktorej naša planéta putuje okolo Slnka, vyzerá ako predĺžený ovál alebo elipsa, ale inokedy sa väčšmi ponáša na kruh. Vzhľadom na to, že táto dráha sa v priebehu 100 000 rokov mení, mení sa aj vzdialenosť Zeme od Slnka.

 

V cykle trvajúcom 100000 rokov je niekolko kratších, 41 000-ročných cyklov, ktoré sú spojené s kolísaním Zeme. Toto nakláňanie Zeme nás približuje alebo vzdaluje od Slnka o 1,5 stupňa; a pozostáva z kratších, približne 21 000-ročných cyklov, pozostávajúcich z ešte kratších, 11 rokov trvajúcich slnečných cyklov, ktorý je však dnes zdá sa predĺžený až na 13.

 

Horná čiara na obr., ktorá je označená ako „kolísanie teploty", znázorňuje cyklické stúpanie a klesanie teploty tak, ako to naznačujú antarktické ľadové jadrá. Na tomto konkrétnom grafe vidíme aj podobný rytmus CO, za rovnaké obdobie znázornené čiarou, v strede diagramu označenou ako „oxid uhličity".

 

Z údajov na obr. sú však zrejmé dva kľúčové poznatky o zmene podnebia: (1) stúpanie a klesanie teplôt je cyklické; a (2) každý veľký cyklus po zostáva z menších vložených cyklov otepľovania a ochladzovania. Pripájam obrázok aj s popisom

 

https://flic.kr/p/2nwoUd8

 

https://flic.kr/p/2nw4z2j

 

 

Na obrázkoch vidíte rytmické stúpanie a klesanie teploty zaznamenané v ľadových jadrách v Antarktíde. Vedci vyvŕtali do ľadu hlboké diery a tak získali dôkazy o tom, ako vyzerala klíma (prach, teplota, atď.) ďaleko ďaleko pred rokom 1880.

 

Daný výskum jednoznačne dokazuje, že cykly otepľovania a ochladzovania sa za ostatných 420 tisíc rokov pravidelne opakujú, a to v 100 000-ročných intervaloch.

 

Zdroj: Petit/NOAA/GNU Free Documentation License

 

 

Otázka teda znie, či sme zapríčinili my tieto výkyvy teplôt, alebo za to môže niečo iné? A my ľudia možno iba prispievame, avšak niečím, o čom sa verejne až tak nehovorí, pretože so skleníkovými plynmi to až tak nesúvisí? Pozrime sa na to bližšie... 🤔

 

 

Ak si vytvoríme odstup a pozrieme sa na vložené cykly v rámci väčšieho obrazu desiatok tisíc rokov, z väčšej perspektívy zisťujeme, že nedávne zmeny v teplote sú súčasťou ustáleného vzorca. V rámci tohto vzorca zodpovedajú súčasné tzv. anomálie rozsahu toho, čo sa v rámci uvedených cyklov dalo pre obdobie, v ktorom žijeme, očakávať. A o to presne ide: ak poznáme cykly minulosti, tak môžeme odôvodnene predpokladať, kedy sa tieto cykly znova zopakujú.

 

 

Vďaka pochopeniu rytmov prírody začíname chápať súčasné extrémy. A vzorec otepľovania a ochladzovanie je len jedným z celého radu faktorov, ktoré tieto cykly sprevádzajú. Medzi ostatné patrí sila magnetických polí Zeme, intenzita slnečnej energie a hrúbka ľadovej pokrývky na póloch. Najprv sa teda pozrieme, čo nám uvedené cykly prezrádzajú, a potom preskúmame, čo to pre nás znamená.

 

 

Čo ak sa v skutočnosti nemení toľko skleníkový efekt, ako skôr naša planéta, jej pohyb v galaxii, ale hlavne naše endogénne magnetické pole (Shumannova rezonancia), ktorú ovplyvňujeme aj všetkým umelým, čo sme do našej rezonančnej „bubliny“ (ionosféra-zem) pridali za posledné roky? Dnes totižto vieme, že náś Talamus rezonuje priamo s touto rezonanciou Zeme, ktorá sa však mení.

Tiež dnes vieme, že táto prirodzená Shumannova rezonancia zaujímavo koreluje so správaním zvieratiek v prírode, ale aj s výkivmi nálad u ľudí a dokonca aj s mentálnymi ťažkosťami, vrátane samovrážd (Zdroj).

 

 

Z obr. vyššie vyplýva, že cyklické obdobia otepľovania sú dočasné a trvajú od 15 000 do 20 000 rokov, keď teplota Zeme začne opäť klesať. Odhliadnuc od nepredvídatelných katastrof, ako sú dopad meteoritu, super slnečná búrka, globálne zemetrasenie alebo galaktická „supervlna" elektromagnetických pulzov zo stredu Mliečnej dráhy, niet dôvodu domnievať sa, že cykly v budúcnosti sa budú líšiť od cyklov v minulosti.

 

 

Presne toto sa nám možno pokúsili odkázať naši predkovia, a to jazykom svojich čias. Napriek tomu, že nemali GPS, satelity alebo počítače, ktoré máme my, mali skúsenosti so životom v rámci prírodných cyklov, ako aj so zmenami, ktoré so sebou prinášajú. V súčasnosti zhodou okolností žijeme v období, keď sa jeden cyklus (cyklus otepľovania) končí a druhý (cyklus ochladzovania) sa začína.

 

Je však zároveň smutné, že naši predkovia, ktorí nemali takéto technológie vedeli primitívne a intuitívne, že všetko v prírode pracuje v cykloch.

 

Moderní ľudia však na takéto primitívne cykly zabúdajú a myslia si, že ich dokážu zmeniť a prispôsobiť si, a to či už sa bavíme o celoročnom stravovaní rovnakým vysokosacharidovým štýlom (a myslieť si že to nebude mať následky), vyhýbať sa chladu v zime, vyhýbať sa slnku v lete, ale aj nahovoriť si, že sme mohli skleníkovými plynmi takto veľmi ovplyvniť zmenu planéty a hlavne myslieť si, že to takto jednoducho zvrátime.

 

 

Každý kto videl Aprílový webinár o kvantovej evolúcii si môže pamätať kľúčové slová a to, že naša slnečná sústava nie je stabilná. Pohybuje sa v rámci jedného ramena mliečnej dráhy. Práve tento pohyb a zmena elipsy, rýchlosti aj vesmírneho prachu zapríčiňujú mnohé zmeny u nás na zemi, vrátane mnohých historických udalosti, ako bolo napr. posledné veľké vyhubenie pred cca 13 až 11 tisíc rokmi.

 

Len pre info vtedy sa naša slnečná sústava nachádzala v oblasti mliečnej dráhy, blízko mnohým Supernovám, kde bolo viac prachu aj ťažších prvkov a do podobnej oblasti sa pravdepodobne dostávame aj teraz, po ďalších tisícoch rokoch, pričom tam prídeme niekedy o 50 až 150 rokov.

 

 

Viac info tiež v dávnejšom článku na blogu:

https://jaroslavlachky.sk/energia-6-je-oteplovanie-zeme-skutocne/

Zopár zdrojov, referencií (k mojim úvahám pre skeptikov): 

1. Gregg Braden, kniha Hlboká pravda     

 

2. Millennium Ecosystem Assessment (MA) Synthesis Report, UNESCO. Zostavené 1 300 vedcami v 95 krajinách, správa varuje pred škodlivými dôsledkami degradácie životného prostredia, ktorá by sa mohla v nasledujúcich 50 rokoch výrazne zhoršiť. Webová stránka: http://portal.unesco.org/en/ev.php_URL_ID=26641&URL_DO-DO_TOPIC&URL_SECTION=201.html.

 

3. Lindsay Patterson, Jeffrey Sachs on Trying to Feed 9 Billion People by 2050", EarthSky: A Clear Voice for Science (26. októbra 2009). 

 

4. Jeffrey Sachs, Can Extreme Poverty Be Eliminated?" Scientific American, zvláštne vydanie „Crossroads for Planet Earth" (september 2005): s. 56.

 

5. J. R. Petit, et al., Climate and Atmospheric History of the Past 420,000 years from the Vostok Ice Core, Antarctica", Nature, vol. 399 (June 3, 1999): s. 429-436.

6. Craig Idso, Keith Idso, and Sherwood B. Idso, Ice Core Studies Prove CO, Is Not the Powerful Climate Driver Climate Alarmists Make It Out to Be", CO, Science, ročník 6, č. 26 (jún 2003).

7. H. Fischer, M. Wahlen, J. Smith, D. Mastroianni, and B. Deck, „Ice Core Records of Atmospheric CO, Around the Last Three Glacial Terminations", Science, ročník 283, č. 5408 (1999): s. 1712-1714.

 

8. Záverečné vyhlásenie Al Gorea, An Inconvenient Truth. Prepis: http://en.wikipedia.org/wiki/An Inconvenient Truth.

 

9. Neúplný zoznam vedcov nesúhlasiacich so všeobecne platným vedeckým hodnotením globálneho oteplenia. 

 

10. Benito Müller, No Trust Without Respect: Adaptation Quick Start Funding at the Cross Roads", Oxford Institute for Energy Studies (March 2010). 

 

11. Lower Missouri River Ecosystem Initiative Final Report 1994-1998", verzia 3, USGS Columbia Environmental Research Center (December 1998).

 

12. Emma Woollacott, „Loss of Biodiversity Could Damage World Economy, Says UN", TG Daily (11. mája 2010):

13. Niles Eldredge. The Sixth Extinction", ActionBioscience.org, American Institute of Biological Sciences (jún 2001)

 

14. News Release: Experts Warn Ecosystem Changes Will Continue to Worsen, Putting Global Development Goals at Risk," World Resources Institute (2005). 

 

15. Porter Stansberry, Time Is Running Out", Stansberry's Investment Advisory (január 2011).

 

16. Kitty Williams Finally Tells Her Survivor Tale", Institute for Holocaust Education. 

 

17. Richard C. Cook, It's Official: The Crash of the U.S. Economy Has Begun", Center for Research on Globalization (14. júna 2007). 

 

18. Lester R. Brown, Is Our Civilization at a Tipping Point?" Hunger Notes, World Hunger Education Service. 

 

19. Plan B 3.0: Mobilizing to Save Civilization (New York: W.W. Norton & Company, 2008).

 

20. Oddelenie ekonomických a sociálnych záležitostí OSN, Populačné tabulky. 

 

21. Population Growth Rate", The World Factbook, CIA. Webová stránka: https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2002rank.html?countryName=Fiji&countryCode=fj&regionCode=au&rank=136.

 

22. Joel E. Cohen, Human Population Grows Up", Scientific American, zvláštne vydanie „Crossroads for Planet Earth" (september 2005): s. 48.

 

23. Millennium Ecosystem Assessment (MA) Synthesis Report.

 

24. https://pc.zoznam.sk/novinka/nove-dokazy-pre-kontroverznu-teoriu-vyhynutia-megafauny-pred-13-tisic-rokmi

 

25. https://researcharchive.lincoln.ac.nz/handle/10182/3948

 

  26. https://stardate.org/astro-guide/faqs/how-fast-earth-moving-through-space