Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Účet si vytvoríte Zdarma a ak chcete získať prístup aj k súkromnému fóru, môžete sa pridať medzi prémium členov.
⇒ PRIHLÁSENIE | Prémium Členstvo
REDOX si môžeš laicky pamätať ako schopnosť kontrolovať elektricky nabité častice (elektróny a protóny). Čím je tvoj REDOX vyšší (to znamená, že je jeho hodnota v mínusových mili Voltoch), tým lepšie daná časť tela kontroluje elektróny, ale aj protóny a naopak.
Keď REDOX klesá pod, bližšie k nule, vtedy prichádzajú zdravotné komplikácie a taktiež sa pre nás stávajú kalórie nepodstatnými, pretože mitochondria už nedokáže elektróny a protóny uvoľnené z jedla udržať pod kontrolou a tvoriť z nich VODU.
Ak si vetu vyššie nevieš predstaviť, tu máš jeden príklad, ktorý poznáš, no zrejme si nad ním nepremýšľal v takomto kontexte. Napíšem ti ešte raz vetu z úvodu a v zápätí na ňu nadviažem:
"Čím je tvoj REDOX vyšší (to znamená, že je jeho hodnota viac v mínusových mili Voltoch), tým lepšie daná časť tela kontroluje elektróny, ale aj protóny a naopak."
Keď je redox pod kontrolou (má negatívne hodnoty), je na mieste prevaha elektrónov, ktoré nás nie len zásobujú energiou, ale tiež držia pod kontrolou silu protónov. Nezabúdaj, že protón má pozitívny elektrický náboj a v porovnaní s elektrónom je VEĽKÝ, čo znamená, že môže narobiť aj veľa škody, ak nie je pod kontrolou.
Čo je to Redox a prečo na ňom záleží? Nový blog to vysvetlí
@jaroslavlachky paci sa mi ako veci postupne lepšie a lepšie do seba zapadajú, aj s kaloriami. Kalórie už aj podľa tvojich rad nerátam, no mam otázku Jaro. Je situácia kedy kalórie a počítanie kalorii ma ako tak zmysel?
Je situácia kedy kalórie a počítanie kalorii ma ako tak zmysel?
Kalórie a ich počítanie = uzavretý systém.
Naše telo = otvorený systém (sústava). Čiže nie
Avšak druha vec, kedy ich počítanie ma nejaké opodstatnenie?
Ked sa bavíme o vzdialenosti menšej ako 14 Angstrom.
Najlepšie bude, ak budeš v piatok na live QaA webinari, polož mi tuto otázku tam a dám ti presnú a veľmi peknú odpoveď
Ahoj Jaro, prosim, niekolko krat si urcil REDOX na zaklade 3 hodnot: HbA1C, inzulinu a glukozy. Vysvetlis nam ako? Dakujem.
s-inzulin | 17,57 | 3,00-25,00 | mlU/l |
B-HbA1C | 5,22 | 4,0-6,0 | % |
B-HbA1c (IFCC) | 33,6 | 20,0-42,0 | mmol/mol |
S-glukoza | 4,62 | 3,30-5,59 | mmol/l |
@ali áno, v článku Hormóny #11
https://jaroslavlachky.sk/hormony-11-hnedy-tuk-ako-liek-na-cukrovku/
Na základe 2 údajov vyššie lekári počítajú tzv. HOMA IR skóre, čo je v podstate meranie úrovne delta psí, aké máme v mitochondriách.
Tiež je to však aj vyobrazením Redoxu na úrovni mitochondrie.
Najskôr však k delta psí, ak nie je pre teba známe.
Delta psí je v podstate odborný termín pre množstvo negatívnych milí Voltov, aké je na mitochondrialnej membrane. Ty si to však laicky predstav ako tlak v záhradnej hadici.
Rovnako ako keď si predstavíte hadicu, ktorú napojíme na kohútik a pustíme vodu. Do hadice sa dostane TOK VODY, no ak hadicu na druhom konci upcháme, VODA dnu bude TLAČIŤ, no nebude hadicou prechádzať. Čím viac vody dnu budeme privádzať, jednoducho budeme zvyšovať daný TLAK. TOK vody však bude neustále rovnaký, pokým druhý koniec hadice nepustíme a voda nezačne tiecť.
No a presne toto je delta psí. Dané delta psí iba odzrkadľuje tento TLAK.
To znamená, že keď do mitochondrie privedieme elektróny (do hadice pustíme vodu), mitochondria vyvinie isté delta psí (elektrický potenciál = TLAK). No a čím je tento tlak vyšší, tým väčšia sila pôsobí na prichádzajúce elektróny, ktoré tak mitochondria lepšie „pritiahne“.
Čiže už len na základe tohoto chápeš, že tlak v hadici musíš mat stabilný, aby si mohla polievať (stabilná donáška elektrónov, aby mitochondria fungovala). Tlak môže byť vyšší, alebo nižší, no musí byť stabilný. No a sú len dva spôsoby, ako zvýšiť, respektíve udržať delta psí.
Zvýšenie delta psí vždy vyžaduje jednu z 2 vecí: zvýšenú hustotu elektrónov alebo vyššie množstvo energie vstupujúcich elektrónov do dýchacieho reťazca cez komplex jeden. Nezabúdaj, že energia elektrónov v lete je vyššia ako v elektrónoch v zime.
To znamená ze v zime do mitochondrie musíš priviesť viac elektrónov, pretože ich energia je menšia, a v lete ti stačí elektrónov menej, prrroz enesu veka UV svetla (majú viac energie).
Čiže pri hadici si to predstav, že v zime ti ide dnu viac vody, no prierez je užší, čiže strieka ďalej, a v lete ti stačí vody priviesť menej, no má široký prierez, čiže z nej vystriekne väčší objem vody.
No a predné na základe tohoto delta psí a inzulínu aj glukózy na lacno vieš usúdiť ako je na tom lokálny redox.
Homeostatický index inzulinovej rezistence HOMA sa počíta takto:
HOMA IR = inzulín nalačno (µIU/ml) x glykémia nalačno (mmol/l) / 22,5
Vo všeobecnosti sa zistilo, že optimálna citlivosť na inzulín je, ak má človek HOMA-IR menšie ako 1. Úrovne nad 1,9 už signalizujú skorú inzulínovú rezistenciou a viac už sú zvyčajne spojené s cukrovkou a metabolickým syndrómom.
Ak totižto glukóza v krvi stúpa, musí stúpnuť aj inzulín. A ako už z článku Hormóny 11 vieš, zvýšený inzulín nájdeš iba tam, kde je vyššie delta psí.
Toto je v lete kedy bude viac UV svetla a teda aj vyšší redox. Dôvod je jednoduchý, pretože rovnako ako v lete privedieš do mitochondrie elektróny s vysokou energiou skrz glukózu, a vylúčiš aj viac inzulínu, vyžaduje aj viac voľných radikálov, ktoré inzulín utlmia a následne neostane vylúčený. No a na to potrebuješ delta psí vysoké a stabilné.
Preto sa vtedy HOMA-IR príliš nezmení hoci inzulín aj glukóza "narozovo" stúpnu. Podľa ich výšky a pomeru teda dokážeš zistiť výšku Redoxu na úrovni mitochondrie.
Ak však stúpne glukóza priveľa, no citlivosť na inzulín človek stratil, jeho HOMA ostane zvýšené. Toto sa pri dostatočnom redoxe stať nemôže.
Ako vidíš napr. Ú tvojich čísel, 17,57×4,62÷22,5 = 3,6
Cize tvoj HOMA IR je nad 1,9 a keď s a pozrieš na riadky vyššie, dôjde ti prečo.
To, že ti ešte glukóza na lačno nejd eprilis hore, je len dobrým znakom. Rovnako tvoj HbA1C, prrroz odzrkadľuje to, kolo deutéria máš v krvi "nalepeneho" na hemoglobín. V podstate čím je HbA1C vyšší, tým menej hemoglobínu mas k dispozícii, ktorý je schopný "pustiť" kyslík do tkanív.
U teba je stabilný (zatiaľ nestupa nad 6),pretože tvoje telo deuterium v krvi potrebuje. Ono ho nechce v blízkosti mitochondrii. No a červené krvinky sú jediné bunky v tele, ktoré mitochondrie nemajú.
Avšak ako vidíš, tvoj inzulín nalačno stúpa (alebo teda je vyšší, pretože nepoznám predošlé hodnoty za posledné roky)
Toto ti naznačuje, že tvoj redox v mitochondriach v niektorých častiach tela klesol. Čiže tlak v hadici sa znižuje a už nevie tak polievať.
To znamená ze mitochondria nemá plne funkčný prvý komplex a nedokáže vyprodukovať superoxid a peroxid vodíka. Práve tento voľný radikál je ten, ktorý mitochondrii pomáha sa zahubit alebo opraviť a tiež zvyšuje citlivosť na inzulín.
Toto je to, na čo sa chceš zamerať. A akonáhle sa tvoj redox a prvý komplex začnú zlepšovať, nie len že budeš lepšie zvládať sacharidy, ale aj tvoj inzulín na lačno klesne a tvoje HOMA IR automaticky klesne taktiež.
Prioritne tieto 3 články sú k tomuto pre teba vhodné, aby si sa mohla lepšie pýtať ďalej a dostať lepšiu a lepšiu odpoveď:
https://jaroslavlachky.sk/hormony-10-inzulinova-rezistencia-a-reverzny-flow-mitochondrie/
https://jaroslavlachky.sk/hormony-11-hnedy-tuk-ako-liek-na-cukrovku/
Doplnenie k téme Redoxu.
Čo keby ti niekto povedal, že tvoj Redox ("batéria") v skutočnosti leží niekde medzi koncovou časťou proteínov (chvostom) v bunke a vodou? Čo keby si dokonca vedel, aký je to proteín? Čo keby si vedel, ako tento proteín a jeho "chvost" fungujú a ako pomocou neho príroda komunikuje s tvojími bunkami? Čo keby si sa dozvedel, ako tento "chvost" na konci tvojich proteínov funguje a ako transformuje energiu zo Slnka do vody v bunke a do proteínu? A čo keby si zistil, že čím viac toto prepojenie lepšie a intenzívnejšie funguje a čím viac má daný proteín energie, tým dlhšie v tebe vydrží bez potreby nahradenia a tým menej musíš spustiť svoj Epigenóm?
Môže byť týmto proteínom aminokyselina cysteín? A môže byť cysteín stavebným kameňom aj cystínu, pričom cystín je zas stavebným prvkom glutatiónu (Detox), ale aj kolagénu (pokožka/pleť)?
Ak áno, neznamená to náhodou, že šikovný mitochondriak takto dokáže podľa stavu svojej pravidelnej stolice a čreva, pokožky/pleti určiť, ako asi vyzerá jeho intracelulárna hladina glutatiónu a teda aj Redox?
Odpoveď na všetky otázky vyššie je ÁNO!
Viac v novom článku:
https://www.jaroslavlachky.sk/epigenetika-5-sira-cystein-glutation-a-detox-verzus-redox/