Divoko lovený losos s kožou

@miro

V tomto prípade dobré úvahy.

Áno, benefity sú vždy najviac sezónne, no záleží od kontextu a preto som ti schválne napísal aj to o nikotíne. Pamätám si, že si písal viackrát, že kávu nepiješ (predpokladám, že ani nefajčíš?), no keďže nie si závislí na kofeíne a nikotíne vo veľkých množstvách, nevidím problém, prečo ich nekonzumovať aj celoročne, hoci v zime v menšom a s menším obsahom sacharidov, čiže povedzme zemiaky vtedy moc nie a skôr karfiol. Potom druhá vec karotenoidy.

Čo sa typu karotenoidu týka, nie nadarmo sa niektoré typy zhromažďujú viac v pokožke a iné napr. v oku, ako je to pri astaxantíne, či luteíne. Ide o to, že rôzne karotenoidy ovplyvňujú inak niečo, čo sa nazýva KVANTOVÝ VÝŤAŽOK. To znamená, že zatiaľ čo v letných mesiacoch, ak tráviš viac času na slnku, tieto veci v pokožke využiješ viac, pretože máš nad sebou nonstop silné solárne žiarenie a potrebuješ adekvátnu ochranu. Preto aj časom farba pokožky a v priebehu mesiacov a rokov stmavne, keď nahromadí viac melanínu. (Viď Afričania, pôvodní obyvatelia, ktorí majú veľmi tmavú pleť, pretože ich melanín chráni). Rovnako napr. v minulosti preto pili Masajovia krv svojho dobytka intuitívne, pretože v ich krvi je veľa karotenoidov, ktoré im pomáhali prežívať v ich prostredí.

Čiže v lete je kvantový výnos tvojej pokožky trochu nižší aj vďaka karotenoidom, pretože vysoký by ti ublížil. V zime to však môže byť kontraproduktívne, a práve preto v zimnom období a v blízkosti pólov je k dispozícií zasa potrava, ktorá obsahuje viacej luteínu, zeastaxantínu a astaxantínu napríklad. Tieto veci máme viac v oku, pretože svojim spôsobom ochraňujú viac OKO a teda aj HODINKY za okom (SCN).

V zime je k dispozícií síce menej modrého svetla ako v lete, no relatívne je ho viac, keďže UV je na minime. To znamená, že potrebujeme väčšiu ochranu vitamínu A v oku v zime a taktiež nemáme k dispozícií solárne žiarenie, ktoré by regenerovalo DHA v oku skrz prvú slučku Bazanoveho efektu. O tomto efekte som písal hlavne v prvej knihe (tam mu bola venovaná celá kapitola), ale aj v tejto kapitole, ktorú čítaš je to spomenuté a v najbližších webinároch to uvidíš.

Ak máš teda povedzme bledšiu pokožku a v zime tráviš tiež viac času na slnku, tieto typi potravín môžu byť kontraproduktívne a skôr sa viac zamerať na vajíčka, ryby, atď., kde je viac druhých karotenoidov.

Neviem, či si niekedy počul slovo fotosenzibilizátory, no presne takto pracujú v živých tkanivách karotenoidy. (Odkaz )

Fotosenzibilizátor je molekula, ktorá vo fotochemickom procese produkuje chemickú zmenu v inej molekule. Fotosenzibilizátory sa bežne používajú v chémii polymérov pri reakciách, ako je fotopolymerizácia, zosieťovanie a fotodegradácia.

Fotosenzibilizátory sa tiež používajú na generovanie tripletových excitovaných stavov v organických molekulách s využitím napr. pri foto terapii, ktorá sa dnes používa aj pri liečbe nádorov. O triplete a tripletovom stave si čítal v druhej kapitole.

Fotosenzibilizátory všeobecne pôsobia absorbovaním ultrafialového (UV) alebo viditeľného svetla (elektromagnetického žiarenia) a následným prenosom energie na susedné molekuly. Fotosenzibilizátory majú zvyčajne veľké delokalizované systémy π, ktorého absorpcia svetla môže byť schopná ionizovať molekulu.

Karotenoid teda ako fotosenzibilitázor robí to, že naše telo zbavuje kyslíku v singlet stave a zmení ho na triplet. Reakcia prebieha tak, že jedna molekula karotenoidu reaguje s 1 singlet kyslíkom a spraví z neho triplet kyslík a triplet karotenoid.

Singlet O2 + 1 KAR = triplet O2 + triplet KAR

Teraz v skratke ku kyslíku, aby si lepšie pochopil, týka sa to druhej kapitoly.

Normálne má atóm kyslíka 6 elektrónov, pričom dva sú voľné a v diatomárnom kyslíku sa dvoma elektrónmi držia navzájom (spárovali sa) a ďalšie dva elektróny sú každý vo svojej vrstve (vo svojom atóme), no majú spárovaný spin. Ako už však vieš, kyslík je hneď po fluóre najviac elektronegatívny atóm, čo znamená, že rád reaguje a berie elektróny k sebe. Aj preto vďaka kyslíku žijeme (využívame ho v dýchacom reťazci, kedy prevezme elektróny a vytvorí vodu) a rovnako vďaka nemu umierame, pretože je to voľný radikál a oxiduje membrány.

Keď je kyslík v okolí EM pola, čo je v tele neustále, môže svoje dva voľné elektróny usporiadať buď tzv. SINGLET STAVU alebo TRIPLET STAVU. Preto aj ten názov singlet a triplet kyslík. (Odkaz tu). Rozdiel v týchto stavoch je v reačnosti.

Kyslík v singlet stave (alebo aj SINGLET KYSLÍK) je diatomárny kyslík, ktorý má všetky spiny spárované (obrázok 2.2.2 v druhej kapitole). To jest, že 2 voľné elektróny majú vzájomné spárovaný spin, no každý je inde a teda je tento kyslík veľmi reakčný. Chce najprv jeden elektrón, ktorým vynuluje výsledný spin prvého elektrónu a následne druhý elektrón, ktorým vynuluje druhý elektrón. Vďaka tomuto je singlet kyslík pomerne stály, ale v prítomnosti priveľa elektrónov je veľmi reakčný (chce si vziať elektrón k sebe).

Triplet stav má ako si pamätáš, pretočený spin excitovaného elektrónu, vďaka čomu je to najstabilnejšia forma kyslíka na planéte zem a dokáže dlhšie vydržať v tomto stave a nie je taký reakčný. O tomto si čítal druhej kapitole, tak to trošku rozpíšem, verím že pochopíš.

Ak sa prostredie v mitochondrií zmení a nastane stav, ktorý poznáš pod názvom pseudohypoxia (pokles proteínu NAD), reakcie aj prítomnosť triplet kyslíku je radikálne narušená a tým aj produkcia singlet kyslíku (ktorá je vyššia).

Všetky elektróny v ETC sa majú správať tak, že keď sa presunú z vodíka na komplex, majú ísť ku kyslíku. Ich FLOW 100% závislý od hustoty elektrónov, vzdialenosti medzi respiračnými komplexami a od množstva kyslíka prítomného na konci dýchacieho reťazca. Ak sa pýtaš prečo, tak pretože to ovplyvní napätie kyslíka, ktoré ovplyvňuje správanie mitochondrie.

Toto robí z pseudohypoxie v mitochondriách veľmi silnú premennú, pretože riadi „ťah“ elektrónov v ETC. Ak je napätie znížené, ťah je slabší, netvorí as toľko vody a vzniká menej triplet a viac singlet kyslíku. Ťah elektrónov v ETC sa meria ako napätie. Takže pseudohypoxia znamená, že napätie v mitochodrii klesá a to znamená, že magnetické pole vyvinuté v mitochondriách sa taktiež zmenšilo. To znamená, že sa znížila aj šanca na prechod na triplet, pretože ako vieš, magnetické pole je to, čo mu môže pretočiť SPIN a spraviť zo singlet triplet.

Singletový kyslík je veľmi reaktívny a vedie k nadmernej oxidácií buniek a membrány a tým pádom aj zhoršeniu zdravotnému stavu.

Čo to teda znamená @miro ? Že ak je v tvojich bunkách priveľký pokles NAD (pseudohypoxia), ktorá môže byť vyvolaná viacerými vecami, v tele vzniká priveľa singlet kyslíku a príjem karotenoidov môže pomôcť v ich zvládaní a prevádzaní na triplet, avšak v tomto prípade treba brať v úvahu aj odstránenie deficitu NAD. Ak sa nefixne a nerieši súčasne aj toto, môže to vyvolať viac problémov.

Preto by pri vážnom zdravotnom stave mal byť uprednostnený prísun viac astaxantínu, luteínu a zeaxantínu, pretože nie sú v sacharide (nevyčerpávajú viac NAD) a zároveň pomáhajú v zvládaní singletu a nepôsobia kontraproduktívne pri pobyte na slnku napr. v zimných mesiacoch, ak má človek deficit UV svetla, ktoré mu môže pomôcť obnoviť NAD.

@jaroslavlachky  Takže konzumácia vecí ako vajíčka teda aj pri horšom zraku môže pomôcť? To by vysvetľovalo aj prípady kde veľa ľudí čo sa dožili vyššieho veku jedli často vajíčka. A tiež asi nie je jedno, ako je sliepka chovaná však? To by malo byť jasné, že ak je v klietke a je iba zrno nebude mať prístup k tomu čo vonku 

@karol

Áno, samozrejme, myslí ti to 😀

Konzumácia poctivých vajíčok, od sliepok, ktoré jedli trávu a červíkov, je jedna z najlepších vecí.

Medzi karotenoidy, patria aj tzv. xantofyly, ktoré sa nachádzajú v najväčšom množstve v listoch väčšiny zelených rastlín, kde pôsobia ako si čítal vyššie, na premenu svetelnej energie a tiež na tvorbu triplet chlorofylom (excitovaná forma chlorofylu), ktorý je nadmerne produkovaný pri vysokej úrovni osvetlenia vo fotosyntéze, ako je to napríklad v lete.

Schválne som tam napísal, že v zimných mesiacoch je relatívne viac modrej farby vonku, keďže energetická časť spektra UV nie je (respektíve iba málo UVA), no v lete je modrého svetla viac. Modré svetlo je veľmi energetické, je hneď vedľa UV a musí byť preto v letných mesiacoch vyvážené jednak ďalšími farbami (UV a infračervená s červenou) a zároveň sa pred ním rastlinky chránia aj karotenoidmi a najmä XANTOFYLMI.

Medzi xantofyly patria známe karotenoidy ako luteín alebo zeaxantín, ktoré sú svojou farbou ŽLTÉ. Prečo sú žlté by ti malo byť jasné. Pretože je to komplementárna farba modrej, čo znamená, že modrú absorbujú a žltú vylučujú. Rovnako ako vitamín A. Preto je vitamín A žltý, a rovnako aj bilirubin (viď žltačka).

Aj preto je vaječný žĺtok žltý a podobne výrobcovia a chovatelia umelo pridávajú do krmiva farbivá alebo luteín, aby mal svoju žltú farbu. No a kde u človeka je veľa žltej farby prirodzene? J to dokonca aj v názve...

ŽLTÁ ŠKVRNA (alias Makula, latinsky Macula Lutea). Je to časť oka vzadu na sietnici, ktorá je zodpovedná za náš ZRAK. Presne kvôli tomuto je žltá, vďaka vysokému obsahu luteínu, či zeaxantínu.

Keďže sa tieto karotenoidy nachádzajú na sietnici @karol, ešte pred opsinom, slúžia aj ako OCHRANA pred nadmerným modrým svetlom, ktoré do oka dopadá. Preto si ho rastlinky v letných obdobiach tvoria a keď zvieratko zje tú rastlinku, získa ďalšie benefity.

Tiež to však znamená, že absorbujú časť modrého svetla, aby sa menej dostalo do vitamínu A, ktorý je umiestnený hneď za nimi v OPSINE. Aj tyčinky a čapíky, ktoré sú zodpovedné za náš zrak, vitamín A využívajú. To znamená, že ak je prítomné nadmerné modré svetlo, vitamín A sa neustále odpája zo svojho miesta, no nestíha sa recyklovať a zapájať nazad a začne sa hromadiť v danom mieste v nezrecyklovanej podobe a mimo svojho pôvodného miesta.

To znamená, že ak má človek svoje oko vystavené nadmernému umelému modrému svetlu, potrebuje viac luteínu aj zeaxantínu, aby chránil vitamín A. Ako sa to dá rozoznať, že má človek problém? Jednoducho. Žlté škvrny v oku, z uvoľneného vitamínu A.

Toto je dnes pomerne rozšírené, spolu s krátkozrakosťou. Myslím, že tušíte prečo. Tiež sa pri týchto ochoreniach odporúča pacientom prijímať viac omega 3, a chrániť si oči pred silným  slnkom. Čo si však lekári neuvedomujú, že nie silné slnko, ale iba jedná časť spektra. V slnku sú vždy všetky farby vyvážené, čo sa bohužiaľ o umelom osvetlení a displejoch povedať nedá.

https://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/12496-ked-ochorie-zlta-skvrna/

Publikoval: @karol

A tiež asi nie je jedno, ako je sliepka chovaná však? To by malo byť jasné, že ak je v klietke a je iba zrno nebude mať prístup k tomu čo vonku 

Hej, presne. Je to samozrejmé, je to prirodzený potravinový reťazec, len žiaľbohu, si to veľa Ľudí neuvedomuje, práve kvôli disinformáciam a málokto sa o veci zaujíma.

Nie len, že ta sliepka príjme látky z trávy a červíkov v nejakej špecifickej forme a v jej tele sa uložia inde a inak, ale následne aj u nás, alebo iného zvieratka, ktoré sliepku alebo jej vajíčka zje (uloví) sa tie látky správajú inak, ako keby sme zjedli my tú trávu. Je to obrovský rozdiel.

Napríklad energetický metabolizmus, ktorý prebieha v anaerobných (bezkyslíkových) podmienkach, je zvyčajne efektívny na menej ako 10%. To znamená, že z celkovej uloženej energie, ktorá je vo vytvorenej fotosyntéze, respektíve v jej plode, sa pre zvieratko, ktoré rastlinku zje, môže využiť asi iba 10%. Celkom málo, však? To ale nie je všetko.

Keď potom toto zvieratko zje druhé zvieratko, dostupná energia pre neho tvorí už iba cca 1% z pôvodnej energie v plode rastlinky. Väčšina by si asi povedala, že jedzme teda trávu alebo zeleninu a ovocie a bude všetko OK, no nie je tomu tak. Nie len, že dané látky, ktoré sú pre nás dôležité nevyužijeme, ale aj samotná príroda a rastlinky by tým utrpeli.

V minulosti, pred kambrickou explóziou, keď ešte nebol komplexný život, potravinový reťaze bol jednoduchý. Avšak práve preto sa následne po syntéze DHA, dostatku UV svetla a kyslíka rozmohol, pretože príroda potrebuje väčší potravinový reťazec a PREDÁTORA, rovnako ako KORISŤ, aby život fungoval. Nad týmto málokto premýšľa.

Baktérie totižto nezvyknú jedávať jedna druhú. Tak tomu bolo aj v minulosti, pred kambrickou explóziou. Baktérie radšej zápasia o zdroje. Avšak, keď sa bavíme o dostatku kyslíku a aerobnom prostredí, aké posledných 550 miliónov rokov, od kambrickej explózie máme, energetický metabolizmus stúpa z pôvodných 10 % na 40%. To znamená, že na to, aby sa dosiahla v potravinovom reťazci hranica 1%, ktorá už nedokáže priniesť ďalšiemu životu energiu, príroda môže z pôvodnej rastlinky, pridať do hry ešte ďalších 5 rebríčkov.

Teda herbivór zje rastlinku, jeho zje ďalšie zvieratko, atď. a piaty je najväčší predátor, ktorý cyklus uzavrie a stále má dostatok energie, rovnako ako každý pred ním. Toto príroda potrebuje, pretože vďaka tomu udržuje viac ENTROPIE v okolí, život môže byť komplexnejší a viac Sa rozvíjať. Presne toto sa aj stalo po kambrickej explózií, kedy vznikli prvé PREDÁTORY na SVETE.

Možno aj kvôli tomu príroda elegantne zariadila, na akú pozíciu v molekule sa DHA presúva od algae až po rybu a následne suchozemského živočícha, pretože tá DHA, ktorá je v riase, nie je pre človeka využiteľná. Podobne ako s niektorými karotenoidmi, ako som práve napísal. Homosapiens môže jesť aj nejakú zeleninu, podobne ako tá sliepočka, ale iba ak tak žije. Behá bosý po vonku a na slnku. To robí málokto a preto

Vznik predátora je mimochodom obrovský stimul pre celý ekosystém, no opäť raz, čo si málokto uvedomí, živočíšny predátor je dokonca aj stimul pre RAST STROMU a RASTLÍN. Bez predátora a lovenia by po kambrickej explózií neboli mohutné stromy ani rastlinky a kvety.

Veľké TELO, či už rastlinky alebo živočícha, vyžaduje ŠTRUKTURÁLNU OPORU, ktorú je pre nás KOLAGÉN a pre rastlinky LIGNÍN. Oboje však vyžadujú dostatok energie v okolí a KYSLÍK a ten by nebol bez postupného rozvoja a vytvorenia predátorov.

K tejto téme sa skvelo hodí aj KNIHA, ktorú máte v MOJEJ KNIŽNICI všetci členovia od Nicka Lane, Oxygen. 

@jaroslavlachky A je nejaká hranica ozaj, koľko vajíčok denne alebo celkovo za týždeň/mesiac je ešte fajn?  A knihu som pozeral, hneď ako prišiel mail 😀 

Inak aj vám všetkým pekný nový rok 🙂

@karol Vďaka 🙂 

Hranica myslím nie je v ničom, ale opäť podľa kontextu a zdravotného stavu človeka. Pre vyvíjajúceho človeka, rovnako ako pre starého človeka, je potreba po týchto živinách vyššia, vrátane luteínu, cholesterolu, B vitamínov, atď., no asi jediná hranica je KVALITA a potom spôsob prípravy. 

Ak napríklad niekto jedáva iba praženicu, teda že žĺtky úplne prevarí, mnohé tuky, vrátane cholesterolu už zoxidujú a takáto konzumácia už nie je moc prospešná, obzvlášť vo veľkom. 

Každopádne sú ale vajíčka superpotravina, myslím, že u nás na SK aj fajn dostupná cenovo a kvalitou. A samozrejme, to najcennejšie sa ukrýva v žĺtku 🙂

https://nypost.com/2016/10/29/worlds-oldest-woman-says-eggs-are-secret-to-long-life/

@jaroslavlachky Takže nikotín ako taký nemusí byť ani zlý, ak dobre čítam však? Lebo čítam znovu tvoju prvú knihu (po prvom prečítaní som musel ešte raz 😆) a som pri tej kapitole so závislosťou, kofeínom a nikotínom akurát a zasa raz to dáva lepší zmysel. Aj ten príklad s domorodími Afričanmi 🙂

@karol Hej hej presne 😁 Je to taky smutný paradox, lebo nikotín sa označuje za zlo, aj fajčenie, pričom, sa nejedná o to isté.

Nikotín nám dáva príroda a dokokca pomerne vo visc veciach (ako som písal vyššie), čiže nie je to niečo úplne nezvyčajné, ako povedzme niektoré druhy nootropik, ktoré sú tiež v prírode, ale iba v malom množstve a na určitých miestach.

Nikotín môže byť (aj je) dokonca prospešný až na to, že ak by príroda chcela, aby sme ho fajčili, asi by sa neunúvala s takým výrobným procesom, cez fabriky, spracovanie, davanie do cigariet, atď., a rovno by na stromoch rástli cigarety. Čo je úplne nezmyselné.

Cigarety obsahujú nie len mnohé chemikálie (semiquinon, karbonyl sulfid,...), ale generujú vďaka vdychovaniu a reakcií s kyslíkom množstvo voľných radikálov. Superoxid, peroxid vodíka aj najhorší HYDROXIL alebo peroxynitrit.

Obyčajná jediná cigareta podľa vygeneruje odhadom cca 1 000 000 000 000 000 vvolnych radikálov.

To je milión miliárd ROS za jedinú cigaretu. Toto ďaleko prevýši pozitíva, ktoré by mal nikotín užití v malom množstve 

Fajčenie teda mení obsah plynov v krvi (tým mení aj uvoľňovanie kyslíka z hemoglobínu do tkanív), tiež produkuje masívne množstvo voľných radikálov, ktoré v krvi rýchlo vyčerpávajú prirodzene antioxidanty ako glutatión a následne vitamín C. Vitamín C je v krvi najdôležitejší a rovnako v oku. 

Publikoval: @karol

Lebo čítam znovu tvoju prvú knihu (po prvom prečítaní som musel ešte raz 😆) a som pri tej kapitole so závislosťou, kofeínom a nikotínom akurát a zasa raz to dáva lepší zmysel. Aj ten príklad s domorodími Afričanmi 🙂

Super @karol že čítaš aj znovu. Ja robievam to isté mnohokrát. Na nočnom stolíku mám napríklad jednu, ktorú som čítal už asi 10 krát a aj tak sa občas ku nej vraciam, keď dačo hľadám 😃

A ti Afričania veru, je to logické, len až keď sa na to pozrie človek s odlišných uhlov pohľadu a objektívne to vyhodnotí 😉

@jaroslav-lachky To s tou krátkozrakosťou ma zaujalo. Hľadám spôsob ako to zvrátiť. Nefajčím, nepožívam kofeín v žiadnej forme, jem zelené superpotraviny, väčšinou sa stravujem zdravo a oči nie  a nie napraviť. Plus ešte ďalšie mentálne veci.

Vidím zatiaľ jediný problém a to sú cukry. Tam to neviem nejako obmedziť, keďže jem dosť múčne veci, cestoviny. Už dávnejšie som zvýšil počet vajec a mám prístup aj k domácim. Samozrejme surové často nejem i keď ani to mi nerobí problém.

Teraz sa chystám zaradiť morské plody aj so schránkami.

Suplementy nejem žiadne, súhlasím s tým čo píšeš. Je tam viac balastu ako prospechu. Organizmu síce prospeje aj ten syntetický vitamín a ten kopec balastu čo tam je na stabilizáciu a čojaviem čo ešte.

Asi budem musieť začať robiť niečo s obmedzovaním modrého svetla. Tie okuliare čo som kúpil majú nevýhodu, že znižujú intenzitu svetla, tým že "orezávajú" modré zložky a mám pocit, že sa mi viac namáhajú oči. Neviem či tie "drahšie" to majú vyriešné inak.

@jaroslavlachky  Nie som lekár, ale priznám sa moc neverím vyjadreniam typu dedičnosť. Podľa mojich (naštudovaných) informácií sa podieľa dedičnosť do 5 %. Zvyšok je v inom. Napr, aj v "mentálnom programe", že je to spôsobené starobou. Dokonca to aj má názov starecká krátkozrakosť.

Pri čítaní som si uvedomil, že som tiež zaradil vlašké orechy a jem ich denne (50g).

Z toho čo sa tam píše a z toho čo už viem od teba, je potrebné zaradiť stravu (nie doplnky), ktorá obsahuje tieto "doplnky".

@miro V tom máš pravdu Miro. Dedičnosť je prirodzená vec, no nemá takmer nič spoločné s našim zdravím alebo životom. Je však pravda, že ľudia sa potrebujú k niečomu "utiekať" (ak chápeš ako to myslím) a keď majú niečo, čo sa im do ich zaužívaných vzorcov správania "trafí" radi sa toho držia a tým sa zbavia zodpovednosti. Je to bohužiaľ v dnešnej spoločnosti prirodzené, ale ako zvyknem hovoriť, ak je niečo v spoločnosti bežné, neznamená to, že je to normálne. 

Evolúcia schválne u niektorých druhov života vytvorila pohlavia, pretože potrebuje zamedziť mutácií DNA ako je to u nás, pretože aj sa jedna časť z DNA poškodí, pri delení a prepojení sa to môže ľahko opraviť. Naopak však u iných druhov života, ako sú baktérie napr., zamedzila pohlavia a delia sa iným spôsobom. 

Tiež je zaujímavé, že tieto baktérie dedíme iba od jedného z rodičov, od matky, a od oboch dedíme gény, ktoré však majú veľmi prepracované riadenie, aj vďaka energetike baktérií a obojsmerným "snímačom", ktoré tieto gény obkolesujú, ktorými sú cirkadiálne gény. 

Je tiež viac ako čudné, že máme tak obrovskú DNA, na 98,7% myslím rovnakú ako šimpanz, a aj tak je takmer 97% z tejto DNA nečinná. Teda sú tam, iba aby mohli niečo vytvoriť, keď majú na to dôvod. To znamená, že máme obrovské množstvo potencionálnych genetických daností každý z nás od malička, no aj tak sme pomerne rovnakí (výzorovo, keď sa to porovná so šimpanzom) a zároveň sa niektoré choroby a problémy prejavujú až podozrivo zvláštne. Napríklad aj v súvislosti so stárnutím, ktoré sú dnes už u mladších.

..s tými vlašskými orechmi myslím, že fajn, sú lokálne, a pár mesiacov v roku super. Pre teba ale budú vhodnejšie asi mandle, tie sa dajú aj pomerne fajn kúpiť, lebo sú v šupke a vieš s vybrať.

a tú poslednú vetu si super napísal. Keď sa nad tým zamyslíš, tak doplnok výživy vlastne obsahuje extrahovanú nejakú časť (vitamín, minerál, molekulu, atď.), pričom sa vie, že má nejaký benefit. Tu je však problém, že táto látka je naviazaná vždy na ďalšie veci, tiež na svetlo a energiu, ktorá je v nej uložená z prostredia, kde vznikla a zároveň to má synergický efekt, keď to zjeme. Vo výrobe sa na tieto veci nemyslí, pretože predajcovia myslia povrchne a ak sa niečo vytvorí v labáku, nemá to žiadnu kontrolu nad procesom vzniku, ani ako sa do toho ukladá energia a svetlo. 

Preto je viac ako 90% doplnkov k ničomu a obzvlášť, ak nevieš ako doplnok vyrobili. 

čiže vlastne aj JEDLO sa dá považovať za DOPLNOK, pretože v ňom dostávame presne ten VODÍK, ktorý potrebujeme a tiež je v ňom uložené všetko ostatné (SVETLO, informácia, atď.), takže áno, je potrebné zaradiť stravu, ktorá tieto "doplnky" obsahuje. 

@miro a ešte ma napadá k tej dedičnosti, keďže rád čítaš, aj kniha, ktorú som vyššie hodil OXYGEN. Je síce v angličtine, ale aj v CZ ak sa nemýlim.

Je v nej veľmi veľa vecí, Nick tam pekne vysvetľuje úplne všetko od počiatku života, ako všetko spolu súvisí, čomu vďačíme za rozvoj života, ale aj mnoho zaužívaných paradoxov, ako práve naše GÉNY.

Prečo napr. niektoré gény ľudí chránia, prečo rozvoj niektorých génov u jedných ľudí má ochranné účinky a u iných naopak. Napr. ApoE4 a mnohé iné, a síce Nick má nejaké medzery, keď si knihu prečítaš a zamyslíš sa nad tým z pohľadu iných vecí (mitochondrie a prostredie) pochopíš, prečo sa aj vtedy pri webinári hovoril o ochranných účinkoch cukrovky, dokonca aj HIV a mnohých iných. To, že sa nejaké Gény naozaj aj dedične prenášajú nemusí byť totižto zlé, ale ani dobré. 

To, aké to bude, rozhodneme my, svojimi voľbami, myslením a činmi. 

@miro

S tou krátkozrakosťou, ja tam vidím o mnoho viac. Aj ďalšie kapitoly ti veľa naznačia. To, čo tvoje oči vidia (ale aj nevidia), je veľmi dôležité a potom aj strava.

Čo sa týka toho, čo naše oči nevidia, tak je to hlavne UV svetlo. Keď zablokujeme očiam UV, znížime stimulaciu v neuropsínovom receptore na rohovke a spomalíme pohyb melanocytov v RPE (to je tá časť oka, ktorá je pigmentovaná). Toto nám samo o sebe zníži hladinu dopamínu, čím zmení prácu svalov v oku, predĺží buľvu a začína rednúť sietnicu.

Čím dlhšie to človek robí, tým sa vzdialenosti zväčšujú, až to môže viesť ku krátkozrakosti, šedému zákalu, glaukómu, degenerácií žltej škrvy (macular degeneration), atď.

Krátkozrakosť je hlavným príznakom poškodenia SCN a teda aj skoršieho starnutia v dôsledku zmeny centrálnych sietnicových dráh, ktoré spájajú sietnicu s leptínovým receptorom v hypotalame. Znížený dopamín v sietnici mení tvar buľvy a mení teda aj lom svetla a vedie, ktoré doň vstupuje, čím mení aj všetko, čo sa udeje potom.

Slnečné svetlo bohaté na infračervené a UV svetlo sú najrýchlejší spôsob, ako tieto veci napraviť, avšak chce to čas a konzistentnosť. Tiež záleží, ako si na tom, aké máš dipotrie, atď, ale videl som prípady, kde sa popravil zrak a dokonca aj prirodzene sa upravila dipotria.

Zaujímavý POST: krátkozrakosť a UVB svetlo.

https://www.sciencedaily.com/releases/2016/12/161201114938.htm