Cvičiť, necvičiť ? ...
 
Zdieľať:
Upozornenia
Vyčistiť všetko

Pre zapojenie sa do fóra musíte byť prihlásený. Účet si vytvoríte Zdarma a ak chcete získať prístup aj k súkromnému fóru, môžete sa pridať medzi prémium členov.


PRIHLÁSENIE | Prémium Členstvo

 

Cvičiť, necvičiť ? To je otázka 💪

33 Príspevky
4 Užívatelia
16 Likes
236 Videní
Mirek Pramuka
(@coach_empigo)
Príspevky: 654
ZLATÝ ČLEN
Zakladateľ témy
 

Ahoj Jaro, nakoľko som osobný tréner a je to aj moja veľká vášeň, by som rád založil túto tému a rozoberal tu veci na tému cvičenie.    

 

Mám hneď prvú otázku: prečo si prestal intenzívnejšie cvičiť? Čo bol dôvod?  

Správne množstvo a intenzita je veľmi dôležitá ako určite obaja vieme. Je to veľmi individuálne nastaviť cvičenie čo je veľa a čo je už málo. Každý má rôzne ciele a ambície. Niekto ma za cieľ dlhovekosť a zdravie a niekto má za cieľ výkon. Samozrejme, veľmi veľa zohráva aj vek.      

Mirek Pramuka | Empigo

 
Publikované : 27. augusta 2021 18:55
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
 

@empigo-osobny-trener-kosice Určite super téma Miro. Možno si ju mohol pridať do hlavného fóra, nech sa zapojí viac ľudí. 

 

Čo sa mňa týka, asi narážaš na to, čo som Vám hovoril piatok počas vysielania, však?

Šlo hlavne o to, že poznám svoj stav, od mala som bol na tom zle, pravidelne chorý 4-krát do roka a keď som začal s rôznymi zmenami a "hackmi" na sebe, trénovanie a zlepšovanie sa aj po fyzickej stránke bolo vždy mojim koníčkom, no vedel som, že prvé mesiace budem mať viac stresorov a tak som sa rozhodol tréning skresať na čo najmenej a zároveň čo najefektívnejšie. Keďže som už potom zaradzoval aj chlad, iná (ketogénna) strava, dôraz na rannú a večernú rutinu, atď., nechcel som telo stresovať nadmerným tréningom. Boli to u mňa tak max 1 krát v týždňi šprint a nejaký krátky silovo rýchlostný tréning. 

 

Pohyb som mal však stále a aj teraz. To nerátam ako tréning, hoci pre väčšinu ľudí by to možno bolo. Už som tak naučený, že bežne cez deň visím, na hrazde robím kadečo, na kruhoch, stojka, nejaký plunch, atď., to môžem robiť hocikde, plus chôdza, miesto sedenia čup, atď.

 

Čiže presne ako píšeš, vždy treba zohladniť cieľe. Ja som dávno pochopil, že vzhľadom na moju postavu veľké svaly mať nebudem, no ich výkonnosť som obrovský zvýšil a paradoxne, hoci sa na estetiku roky nesústredím vôbec, výzor tela sa radikálne zmenil oproti tomu, keď som napr. ešte ako mladý chalan cvičil bežne vo fitku. 

 

 
Publikované : 29. augusta 2021 10:16
Mirek Pramuka
(@coach_empigo)
Príspevky: 654
ZLATÝ ČLEN
Zakladateľ témy
 

@jaroslavlachky Dakujem za odpoved. Presne preto som pisal,ze je to velmi individuálne. Mne sa páči,ako pristupuješ k pohybu👏🙂🍀.

 

Kludne temu presun na verejnú ak sa to da, asi som sa pomýlil.

Mirek Pramuka | Empigo

 
Publikované : 29. augusta 2021 20:39
Mirek Pramuka
(@coach_empigo)
Príspevky: 654
ZLATÝ ČLEN
Zakladateľ témy
 

@jaroslavlachky Ešte ma napadla jedna vec s cvičením a šetrením energie. Počul si o Hermanovi Pontzerovi? Má veľmii zaujímavú teóriu o energii a metabolizme.

Pontzerov výskum naznačuje, že viac cvičenia nemusí nutne pomôcť spáliť viac kalórií, pretože telo hľadá záludné spôsoby, ako sa prispôsobiť znížením spotreby energie inde. Čo však robí cvičenie pri chudnutí neúčinným, môže podľa Pontzera vysvetliť, prečo je tak dobré pre naše zdravie - cvičenie by mohlo odvádzať prebytočnú energiu od potenciálne škodlivých telesných, ako je zápal a stres.

...pozorovanie naznačuje,že čím viac cvičíme, tým opatrnejšie naše telo rozpočtuje energiu.

To značí, že najdôležitejšie je vedieť manažovať energiu v tele a jej vydáj.

 

 

 

 

 

Mirek Pramuka | Empigo

 
Publikované : 30. augusta 2021 19:57
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Príspevky: 2699
Administrator Absolvent Mito hack #2023 s deutériom
 

@empigo-osobny-trener-kosice o Pontzerovi som veru niečo počul, ale nijako extenzivne som jeho prácu nečítal. No viac menej súhlasím 🤔

 

Plus viac cvičenia určite neznamená viac chudnutia a ani viac pohybu neznamená väčší energetický výdaj. Naše telo ako aj celá Biológia je veľmi termodynamicky efektívna. Keď sme efektívny, aj pohyb je pre nás menej náročný, zvládneme ho viac a stojí nás menej energie.

 

Ľudia totižto často zabúdajú, že naše svaly a celý pohybový aparát nie je závislí iba od oxidácia tukov a glukózy a teda od chudnutia. Naše telo je cele prepojené skrz kolagén a vodu, ktoré pracujú ako polovodice a prenášajú stimul aj pomocou iných vecí. Napríklad piezoelektrina.

 

 

 
Publikované : 30. augusta 2021 21:27
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Príspevky: 2699
Administrator Absolvent Mito hack #2023 s deutériom
 
Ďalšia vec je napr. Dopamín, ktorý je vytváraný z UV svetla a aj vlastného UV vo svaloch.
 
Ďalšou časťou práce svalov je infračervené svetlo, ktoré preniká až 10 cm (aj viac) do tela a aktivuje napr. cytochróm c. Toto zvýši produkciu ATP nezávislé na oxidácii glukózy, či mastnej kyseliny a teda na aj od výdaja kalórií.
 
 
 
Naše svalstvo a pohybový aparát je veľmi elegantný systém, ktorý je pomocou kolagénu a vody prepojený s mozgom, kde je napojený na svoje neurons a synapsie, ktoré v spánku (ak je kvalitný a bez svetla a umelého EMP) vytvára "pamäť" a naše telo sa učí byť efektívnejším. Tým mam na mysli aj termodynamicky efektívnejším.
 
Čo to znamená v praxi? Že bude napr. viac kondenzovane (menšie) vrámci svojich morfologickych danosti.
 
 
Toto je záver jedného výskumu, ktorý skúmal jemné zmeny v mozgu počas spánku ⬇️
 
 
 
Vedci zistili, že spánok je obdobím, kedy sa mozgové synapsie - spojenia medzi neurónmi - zmenšia takmer o 20 percent. Počas tejto doby synapsie odpočívajú a pripravujú sa na ďalší deň, keď budú silnejšie a budú prijímať nové podnety - teda učenie sa novým veciam, uviedli vedci.
 
 
Teraz sa zamyslime, prečo sa preboha naše synapsie zmenšia, ak spike kvalitne?
 
Bez tohto resetu, známeho ako „synaptická homeostáza“, by sa synapsie mohli preťažiť a spáliť ako elektrická zásuvka, do ktorej je zapojených príliš veľa spotrebičov.
 
 
Naš mozog je dokonalý Kvantovy mechanizmus, ktorý využíva smer toku vody v mozgových komorách, ktoré reagujú nie len na svetlo, aj aj na vnem gravitácie a prirodzeného EMP, a ak sú v súhre, vedia v noci, najmä počas REM spánku lepšie prepájať naše nervové spojenia, ktoré spravia naše svalstvo efektívnejším, čo znamená, že budú vedieť vykonať rovnakú prácu s menším vstupom.
 
 
 
Publikované : 30. augusta 2021 21:28
Mirek Pramuka
(@coach_empigo)
Príspevky: 654
ZLATÝ ČLEN
Zakladateľ témy
 

@jaroslav-lachky

Publikoval: @jaroslav-lachky

Ľudia totižto často zabúdajú, že naše svaly a celý pohybový aparát nie je závislí iba od oxidácia tukov a glukózy a teda od chudnutia. Naše telo je cele prepojené skrz kolagén a vodu, ktoré pracujú ako polovodice a prenášajú stimul aj pomocou iných vecí. Napríklad piezoelektrina.

Suhlasim, kolagén je piezoelektricky materiál. Dokonca vedci idú využívať kolagen z rybých šupín....

Znie to fakt zaujímavo. Ked sa nad tym všetkým clovek zamysli a ma trochu analytické a logické myslenie s kritickým pohľadom na sled veci,tak mu vela dôjde. 

Ked sme vystavení EMF tak to velmi ovplyvňuje kolagén,že? Dochadza k elektrostrikčnému javu predpokladam a k možným deformáciám a možným poškodeniam. A tu je našim ochrancom voda,ktorá nam robi Faradajovu klietku, ak nie sme dehydratovani. Je to tak?

Predpokladam: chlad pomáha polovodičom aj určitým dielektrickym látkam ako je napr. kolagen a nasledne je cely proces efektívnejší. 

Chlad pomáha pomáha generovať  svetlo resp. endogenne žiarenie  (IR,IČ) a nabíja našu “batériu” - vodu.

Preto je to tak,ze v chlade sme efektívnejší. 

 

Mirek Pramuka | Empigo

 
Publikované : 31. augusta 2021 15:00
Mirek Pramuka
(@coach_empigo)
Príspevky: 654
ZLATÝ ČLEN
Zakladateľ témy
 
Publikoval: @jaroslav-lachky
Ďalšia vec je napr. Dopamín, ktorý je vytváraný z UV svetla a aj vlastného UV vo svaloch.
 
Ďalšou časťou práce svalov je infračervené svetlo, ktoré preniká až 10 cm (aj viac) do tela a aktivuje napr. cytochróm c. Toto zvýši produkciu ATP nezávislé na oxidácii glukózy, či mastnej kyseliny a teda na aj od výdaja kalórií.

Tomu som celkom nepochopil aky to ma proces. Vies to nejako popísať? Mam na mysli UV a dopamin.

Mirek Pramuka | Empigo

 
Publikované : 31. augusta 2021 15:03
Mirek Pramuka
(@coach_empigo)
Príspevky: 654
ZLATÝ ČLEN
Zakladateľ témy
 

V klasickej fyzike sa prísne rozlišuje hmota a energia. V modernej fyzike (vychádzajúcej z teórie relativity) nie je žiadny rozdiel medzi hmotou a energiou, pretože hmota sa môže zmeniť na energiu a naopak.

V tomto aspekte sa dá hmota popísať: pohybom, priestorom, časom.

Až v minulom storočí sme si museli uvedomiť, že tak priestor, ako aj čas - sú veci relatívne. V súlade s učením všeobecnej teórie relativity, ktorú nám poskytol geniálny vedec, Albert Einstein.

Gravitácia telies dokaže priestor zakriviť, prípadne až uzavrieť do seba, ako to vidíme v prípade čiernych dier. Aj čas prestal byť absolútnym, rovnomerne plynúcim fenoménom. So zvyšujúcou sa rýchlosťou začína čas spomaľovať, až kým sa v bode, kde teleso dosiahne rýchlosť svetla - zastaví! To si pamätám,že si to už niekde spomenul Jaro. Tu je možné sa zamyslieť ako využiť svetlo pre zvýšenie efektivity. Jedna z možností je využitie chladu v zime a aj UV v letných mesiacoch,kedy mitáče si môžu dať čiastočne pohov. Čiže aj pôst môže byť pravdepodobne nástrojom,ktorý efektivitu organizmu zvyšuje.  

Napadá ma tiež otázka,či vieme využiť i nočné svetlo z hviezd?  Samozrejme v absolútnej tme v prírode. 

 

Čas i priestor teda bytostne súvisia s hmotou, i závisia od hmoty. Čas i priestor vznikol spoločne s hmotou, existujú spoločne s hmotou a zaniknú spoločne s hmotou... Neexistuje teda hmota bez času a priestoru, ani čas a priestor bez hmoty. Sú tak úzko späté, že sa čas niekedy právom nazýva ako štvrtá dimenzia hmoty.

Takže záverom : tuky a sacharidy sú našim palivom,ale energiu vieme získať  aj ínáč, tak ako to píšeš v svojom blogu. 

Mirek Pramuka | Empigo

 
Publikované : 31. augusta 2021 20:17
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
 
Publikoval: @empigo-osobny-trener-kosice

Suhlasim, kolagén je piezoelektricky materiál. Dokonca vedci idú využívať kolagen z rybých šupín....

Znie to fakt zaujímavo. Ked sa nad tym všetkým clovek zamysli a ma trochu analytické a logické myslenie s kritickým pohľadom na sled veci,tak mu vela dôjde. 

Ked sme vystavení EMF tak to velmi ovplyvňuje kolagén,že? Dochadza k elektrostrikčnému javu predpokladam a k možným deformáciám a možným poškodeniam. A tu je našim ochrancom voda,ktorá nam robi Faradajovu klietku, ak nie sme dehydratovani. Je to tak?

Predpokladam: chlad pomáha polovodičom aj určitým dielektrickym látkam ako je napr. kolagen a nasledne je cely proces efektívnejší. 

Chlad pomáha pomáha generovať  svetlo resp. endogenne žiarenie  (IR,IČ) a nabíja našu “batériu” - vodu.

Preto je to tak,ze v chlade sme efektívnejší.

Vidím, že chápeš a učíš sa až pozoruhodne rýchlo. To obdivujem a páči sa mi to. 👍

 

A áno, niečo v tom zmysle. Umelé EMP má celkovo jednak vplyv na dehydratáciu (stratu vody v intracelulárnom priestore, aj okolo kolagénu) a tiež zhoršuje atómy medi, ktoré sú na kolagéne pripevnené, ktoré slúžia ako transformátor pri prenose energie. Keď atóm medi odtiaľ zmizne, prenos P-N elektrického signálu neprebehne správne a s ním ani  správne chemické usmernenie minerálov v kostiach.

 

Čiže áno, aj preto chlad pomáha.

Jednoduchý biohack pre každého na doma je, vziať tuškovú batériu, medený káblik a LED diódku. Batériu spojiť s káblikom so žiarovkou, aby sa rozvietila. Potom dať káblik do mrazáku a skúsiť znova. Žiarovka sa nerozsvieti, alebo jej to potrvá.

Potom môže spraviť podobnú vec s mobilom. Mobil dať na slnko, aby sa zohrial (TEPLO). Mobil sa vypne, pretože sa prehreje. Následne ho dať na 2 minúty do chladničky a sledovať, ako rýchlo sa dá mobil do chodu.

 
Publikované : 2. septembra 2021 16:57
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
 
Publikoval: @empigo-osobny-trener-kosice

Tomu som celkom nepochopil aky to ma proces. Vies to nejako popísať? Mam na mysli UV a dopamin.

S tým UV a dopamínom, pozri určite aj tieto 2 články.

https://jaroslavlachky.sk/neurotransmitery-4-dopamin-a-depresia/

https://jaroslavlachky.sk/neurotransmitery-5-pomc-dopamin-opiaty-a-zavislost/

Pointa je tá, že UV svetlo je to, ktoré dokáže pekne stimulovať produkciu endogénneho dopamínu, a to nie len v oku, ale aj v inde po tele a dopamín následne v krvi ovplyvňuje aj niektoré ďalšie vitálne funkcie a zdá sa, že má vplyv aj na selekciu a rast svalových vlákien a to najmä v skorom detstve, kedy sa väčšina centrálneho nervového systému dieťatka myelinuje.

 

Čiže jednak dostatok UV svetla sám o sebe dokáźe podporiť svalový výkon (podľa genetického predpokladu na aký tip svalových vlákien je človek viac dominantný) a za druhé, dostatok IČ svetla je schopný sám o sebe podporiť produkciu ATP, nezávislé na donáške glukózy a mastných kyselín z krvi do bunky a mitochondrie.

 

Tiež tu má vplyv práve aj vyššie spomínaný kolagén s vodou a aminokyselinami, pretože daný elektrický vzruch, ktorý sa tu prenáša, dokáže hýbať myozín aj aktín taktiež nezávislé na oxidácií glukózy. Inými slovami, keď sa piezoelektrický stimul z deformácie vytvorí a zmení sa na elektrický vzruch, pomocou vody a kolagénu vie pohnúť časťami zodpovednými za sťahy svalu.

 

Práve aj toto bolo veľmi pekne načrtnuté v knihe od Geralda

https://jaroslavlachky.sk/clenska-zona/moja-kniznica/cells-gels-and-the-engines-of-life/

 

 

Poukázal tam aj experimentálne a aj teoreticky na to, že voda a jej usporiadanie sú kľúčové pri pohybe a sťahov svalov.

 
Publikované : 2. septembra 2021 16:58
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
 

A tá záverečná časť, hej presne. Dodnes skutočne neexistuje presný a ustálený koncept hmoty, hoci podľa Einsteinovej práce a niektorých ďalších vieme, že hmota a energia spolu súvisia.

ENERGIA je meradlom pohybu vzhľadom ku zvyšku hmoty vo vesmíre.

 

HMOTA je vyobrazením uloženej ENERGIE v pohybe vnútorných orbitáloch častice. 

To znamená, že Energia sama o sebe dokáže meniť svoju formu, aj podobu, vďaka polu a prostrediu, v akom a s čím reaguje a dokáže vytvoriť aj hmotu.

Podobne, ako keď napríklad na diaľnici 2 autá narazia do seba a ich kynetycká energia je premenená na pohyb a deformáciu kapoty, vymrštenie pasažiera, atď. Čo sa však stane, keď do seba vrazia napr. 2 protóny? Keďže protóny sú subatomárne častice?

A čo tak 2 kvarky? My vieme, že ich energia nemôže zmiznúť a niečo sa udeje a tiež vieme, že naše mitochondrie protóny „vyplúvajú“ obrovskou rýchlosťou z matrixu do medzimembránového komplexu, kde sú ďalšie protóny... V závere 2. knihy čaká každého čitateľa zaujímavé „rozslúsknutie“ detektívky z môjho pohľadu.

 
Publikované : 2. septembra 2021 17:03
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
 

P.S. nočné svetlo z hviezd svojím spôsobom využívame, no nie priamo. Naša Zem ho využíva spolu s rádio a mikrovlnným pozadím nie len hviezd, ale aj galaxií, na pohon tektonických platní a následne aj na tvorbu IČ svetla vo vnútri našej planéty.

Aj vďaka tomuto a tiež tomu, že naša slnečná sústava nie je stabilná, ale pohybuje sa vrámci mliečnej dráhy a galaxie, sme mali na Zemi niektoré veľké vyhubenia, hoci si to zatiaľ geológovia nespájajú dohromady. Avšak niektoré nálezy izotopov na Zemi a moderná kozmológia na to poukazujú      

 
Publikované : 2. septembra 2021 17:05
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
 
Prečo by sa mali ľudia chcieť HÝBAŤ viac a nie menej? Odpoveď je ENVIRONMENT a náš MOZOG.
 
Často sa stretávam s tým, a verím, že to poznajú viacerí, keď prídete napr. do nejakého prostredia medzi ľudí, napr. niekde v pracovnom prostredí a väčšina vyhľadáva každý možný spôsob, ako si sadnúť, vyložiť nohy a sedieť "pohodlne". V istých situáciach a striedavo je to fajn, no vidieť to čoraz viac a obzvlášť u mladých. Človek vyhľadáva čo najviac pohodlnú polohu, pretože sa to stalo v spoločnosti "normálnym" (bohužhiaľ) a ešte si zvyčajne myslí, že je to pre neho lepšie, pretože si "šetrí" telo, no opak je pravdou. 
 
 
Ľudia sa potrebujú hýbať a práve preto máme takéto vyvinuté telo, ktoré nám toľko pohybov umožnilo. Čím menej sa človek hýbe, tým viac trpí jeho mozog, svalstvo aj kostra. Keď do toho zarátame aj umelé svetlo, nonstop v topánkach, okuliare, opaľovacie krémy, žiarivé statusy na FB, a mnohé ďalšie veci, máme ideálny recept na to, čo v spoločnosti vidíme...
 
 
 
POHYB je totižto niečo, čo bolo pre nás vyselektované vďaka novému environmentu, ktorý nám zároveň pomohol lepšie sa na daný environment adaptovať a tiež sa viac v Afrike vyvinúť. Platí to dodnes!
 
Preto sme sa v minulosti v Afrike vzpriamili a upravilo sa nám chodidlo, aby sme dokázali lepšie využívať grounding a čerpať zo Zeme hromadu elektrónov. Takto sme mohli poháňať vývoj nášho mozgu, ale aj horných končatín, ktoré nám umožnili HÝBAŤ SA a vyvinúť sa ešte viac
 

Nezabúdaj, že čím viac elektrónov asimilujeme, tým viac svetla vieme absorbovať skrz fotoelektrický jav. Práve preto sme konzumovali morské plody plné DHA. DHA nám umožňuje meniť svetlo na elektrický prúd. Toto je to, čo poháňalo náš počiatočný vývoj a morfológiu, vďaka ktorej sa nám neskôr rozvinuli aj horné končatiny a mohli sme sa viac hýbať.

 

Všestranný a prirodzený pohyb je totižto niečo, čo v mozgu stimuluje BDNF (mozgový rastový faktor), ktorý nám umožňuje rozvíjať nervovú sústavu a teda aj mozog. Presne preto bol, aj stále je grounding a dostatočný prísun elektrónov pre nás kľúčový. Prirodzený pohyb prichádza až potom, na druhom mieste.

 

Ak by bol náš mozog ako orná pôda, všestranný pohyb by bol roľník a BDNF zasa hnojivo 
 
 
Presne preto bol, aj stále je grounding a dostatočný prísun elektrónov pre nás kľúčový. Ak nám elektróny v tele z nejakého dôvodu chýbajú, spoznáš to napr. tak, že budeš viac hladný a nevydržíš povedzme v priemerný pracovný deň o jednom, či 2 jedlách), budeš viacej hladný a budeš mať chute predovšetkým na sladké a sacharidy, ktoré sú plné elektrónov s energetickým UV svetlom.
Jedlo ti síce elektróny do tela doplní, no nikdy nevykryje deficit svetla, ktorý máš a zväčšuješ.... ⠀
Prirodzený pohyb prichádza až potom, na druhom mieste, no je taktiež dôležitý.
 
Tiež je to ďalší puzzle do skladačky pre nadšencov pohybu, aby si uvedomili, že pohyb sám o sebe nie je všetko. V nesprávnom enviromente, ako je napr. v mnohých moderných fitkách, pod umelým svetlom, s bluetooth slúchadlami na ušiach, môže byť dokonca na škodu...
 
Viac info bolo v novom článku na blogu a v ďalších zo série o čreve a mozgu budú ďalšie...
 
 
 
Publikované : 29. septembra 2021 14:24
Ivana and Mirek Pramuka reacted
Mirek Pramuka
(@coach_empigo)
Príspevky: 654
ZLATÝ ČLEN
Zakladateľ témy
 

Je to presne tak ako pises Jaro,tesim sa na dalsie clanky! 💪💪💪  

Mirek Pramuka | Empigo

 
Publikované : 29. septembra 2021 19:51
Ivana reacted
Ivana
(@ivana)
Príspevky: 133
ZLATÝ ČLEN
 

@jaroslavlachky pripájam sa. Pekne napísané a ďalšie články prečítam 🙂 

 
Publikované : 29. septembra 2021 20:42
Ivana
(@ivana)
Príspevky: 133
ZLATÝ ČLEN
 

https://www.nature.com/articles/s41374-019-0232-y

 
Publikované : 29. septembra 2021 21:31
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Príspevky: 2699
Administrator Absolvent Mito hack #2023 s deutériom
 

^^^ laktát

 
Publikované : 30. septembra 2021 7:11
Jaroslav Lachký
(@jaroslav-lachky)
Príspevky: 2699
Administrator Absolvent Mito hack #2023 s deutériom
 

Napadlo niekomu prečo naše svaly tvoria pri pohybe vedľajší produkt laktát? A prečo je laktát preferovaný zdroj pre niektoré neurony v mozgu a to dokonca viac ako glukóza? A prečo sa vždy pri výskumoch ukázalo, že pohyb spomaľuje neurodegenerativne problémy?

^^^ to bol spoiler

 
Publikované : 30. septembra 2021 7:12
Ivana reacted
(@jaroslavlachky)
Príspevky: 3942
Admin
 

^^^ Nový webinár o Športe a Pohybe verím túto vec ešte lepšie objasnil, aj akým spôsobom, sú naše svaly s mozgom prepojené.  

https://jaroslavlachky.sk/premium/webinare/webinare-2022/webinar-februar-2022-sport-pohyb-a-trening-1-cast/

 
Publikované : 20. februára 2022 11:26
Ivana reacted
Stránka 1 / 2
Zdieľať: